Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
514/400253.f51bb5.pdf
PDF · 214.84 KB
No categories available
2Tost/4/2017
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 4/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu
JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej
veci proti obvinenému Ľ. K . a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 9. februára
2017 v Bratislave o sťaţnostiach obvinených Ľ. K., I. C., B. B., M. J., I. B. a T. G. proti
uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 1. februára 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e
vo výrokoch týkajúcich sa obvinených I. C., M. J. a I. B..
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. s a obvinení I. C., nar. X. v K., M. J., nar. X. v R. a I.
B., nar. X. v B., ihneď p r e p ú š ť a j ú na slobodu.
II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s a sťaţnosti obvinených Ľ. K., B. B. a T. G.
z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd uznesením z 1. februára 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017, rozhodol
podľa § 72 ods. 2 Tr. por. o vzatí obvinených Ľ. K. a T. G.
do väzby z dôvodov uvedených § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. a obvinených
I. C., B. B., M. J. a I. B. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. s tým, ţe táto
začala u nich plynúť 29. januára 2017 konkrétne u obvineného Ľ. K. o 18:50 hod.,
u obvineného T. G. o 05:15 hod., u obvineného I. C. o 05:01 hod., u obvineného B. B. o 05:05
hod., u obvineného M. J. o 05:16 hod. a u obvineného I. B. o 05:00 hod.
Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. per analogiam s poukazom na čl. 154c
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd väzbu u menovaných nenahradil dohľadom probačného a mediačného
úradníka a u obvinených B. B. a T. G. zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. neprijal ich
písomné sľuby.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podali proti nemu obvinení Ľ. K., I. C., B. B., M.
J., I. B. a T. G. sťaţnosti, ktorých rozsah vymedzili tak, ţe tieto smerujú voči všetkým
výrokom, ktoré sa ich týkajú.
Obvinený Ľ. K. v odôvodnení podanej sťaţnosti poukazuje na to,
ţe od údajného spáchania skutkov uplynula dlhšia doba, pričom samotné trestné stíhanie
bolo začaté uţ 4. februára 2016. V rámci tohto dlhého časového obdobia orgány činné
v trestnom konaní nezadokumetovali ţiadne trestno-právne postihnuteľné konanie vo veci
údajne zaangaţovaných osôb, nezaznamenali a nezadokumentovali ani kontakty medzi týmito
osobami, čo je podľa sťaţovateľa viac ako nezvyčajné, aţ zaráţajúce. Podľa obvineného
nebol doteraz vykonaným dokazovaním zaznamenaný a potvrdený ţiadny jeho záujem
na prípadnom ovplyvňovaní svedkov, alebo spoluobvinených. Neexistuje o tom jediný dôkaz,
či uţ priamy alebo nepriamy, ktorý by nasvedčoval dôvodu na kolúznu väzbu podľa § 71
ods. 1 písm. b) Tr. por. Sťaţovateľ pritom tvrdí, ţe uplynutie obdobia siedmich rokov
od údajného spáchania skutkov v bode 7 a 12 uznesenia o vznesení, výrazne spochybňuje
dôvody kolúznej väzby, prípadne obavu z pokračovania v trestnej činnosti a výrazne zniţuje
stupeň nebezpečnosti údajných spáchaných skutkov. Z toho podľa obvineného logicky
vyplýva, ţe medzi uvedenými osobami neexistujú ţiadne bliţšie väzby a také vzťahy,
ktoré by umoţňovali robiť nátlak a vyvíjať vplyv na iné osoby, pričom doposiaľ vykonaným
vyšetrovaním sa nepodarilo preukázať tvrdenia prokurátora, ţe v danej trestnej veci ide
o zločineckú skupinu osôb, ich vzájomné vzťahy a prepojenie, vzťahy nadriadenosti
a podriadenosti a lojálnosť niţšie postavených členov skupiny k vyššie postaveným.
V tejto súvislosti obvinený namieta, ţe všetky skutkové tvrdenia orgánov činných v trestnom
konaní sú zaloţené výlučne na výpovediach spolupracujúcich svedkov, ktorých výpovede
sú spochybniteľné hlavne preto, ţe tieto osoby boli alebo sú trestne stíhané v iných závaţných
trestných veciach, ich výpovede sú účelové, tendenčné a hlavne zištné, v snahe dosiahnuť
pre seba neprimerané výhody. Ďalej tvrdí, ţe väzba u obvineného nemôţe nahradiť nečinnosť,
prípadne neschopnosť orgánov činných v trestnom konaní, nesmie byť prostriedkom
na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania pre orgány činné v trestnom konaní.
Vo vzťahu k trestnému činu podľa § 296 Tr. zák. v bode 1 uznesenia o vznesení
obvinenia namieta, ţe predmetný skutok je formulovaný príliš neurčito a všeobecne.
Podľa sťaţovateľa je potrebné aspoň v určitej miere dať do súvisu činnosť,
resp. členstvo alebo podporu zločineckej skupiny s konkrétne opísanými skutkami,
ktorých sa táto zločinecká skupina mala dopustiť, a musí byť konkretizovaný spôsob ich
participácie na činnosti skupiny vo vzťahu ku skutku, príp. skutkom, za ktoré je vznesené
obvinenie. Ak tieto skutočnosti nie sú splnené, nie je dôvodné ani trestné stíhanie osôb,
ktoré by takýmto neurčitým spôsobom mali byť začlenené do štruktúr zločineckej skupiny
bez špecifikácie, na akých násilných a majetkových trestných činoch sa mali podieľať.
Predovšetkým vyššie uvedené skutočnosti neboli podľa sťaţovateľa zohľadnené
súdom prvého stupňa, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do väzby, a preto navrhuje napadnuté
uznesenie v tejto časti zrušiť a prepustiť ho na slobodu.
Obvinený T. G. v dôvodoch podanej sťaţnosti v prvom rade namieta,
ţe z výroku uznesenia o vznesení obvinenia nie je zrejmé, ktorá z aktivít, teda zaloţenie,
zosnovanie alebo podporovanie zločineckej skupiny mu je kladená za vinu. Zdôraznil,
ţe je obvinený zo spáchania výlučne zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. por. Z toho podľa neho vyplýva, ţe by mal byť údajne
podporovateľ zločineckej skupiny. Naproti tomu vo výrokovej časti predmetného uznesenia
je uvedené „členovia zločineckej skupiny obv. T. G. a P. B.“.
Z toho podľa sťaţovateľa plynie, ţe by mal údajne ako člen zločineckej skupiny túto zaloţiť
alebo zosnovať, na základe čoho povaţuje výrok predmetného uznesenia za zmätočný,
opísaný skutok za nejasný a neurčitý a uznesenie pre absenciu úvah, akými sa orgány činné
v trestnom konaní pri rozhodovaní riadili, z ktorých dôkazov vychádzali a ktoré skutočnosti
povaţovali vo vzťahu k jeho osobe za preukázané, za nepreskúmateľné a teda nezákonné.
Popiera pritom, ţe bol, resp. v súčasnej dobe je, členom nejakej „ochranky“ s tým,
ţe nevie, čo presne tento pojem v uvedenom slovnom spojení znamená. V ďalšej časti
polemizuje s odôvodnením uznesenia o vznesení obvinenia a tvrdí, ţe svedkovia
J. W., R. B., M. Š., T. M. a P. L., ktorí spomínajú jeho prítomnosť, sa vyjadrujú iba o jeho
prítomnosti pri určitých udalostiach, ktoré sú uvedené nekonkrétne a nie je zrejmé akú
funkciu mal plniť a čo všetko mal pri týchto udalostiach vykonávať. S poukazom na záver
sudcu pre prípravné konanie, ţe „V zásade je teda vylúčená situácia, že je niekto všeobecne
označený za osobu, ktorá ... pácha trestné činy násilného alebo majetkového charakteru ...
bez toho, aby takáto trestná činnosť násilného alebo majetkového charakteru nebola v rámci
ďalších skutkov opísaná alebo a nebolo za ňu vznesené obvinenie. Ak sa tak nestane, ide
naozaj o nezákonný a nedôvodný spôsob generalizácie trestnej činnosti“, sťaţovateľ tvrdí, ţe
nie je dôvod na trestné stíhanie jeho osoby a vzhľadom na to nebol a nie je dôvod na jeho
väzobné stíhanie. Zároveň vyhlásil, ţe si nie je vedomý toho, ţe by bol členom akejkoľvek
zločineckej skupiny alebo zoskupenia osôb, ktoré by mali alebo mohli páchať akúkoľvek
protiprávnu činnosť. Závery, ku ktorým dospeli orgány činné v trestnom konaní v tejto
trestnej veci, povaţuje za neprijateľné, iracionálne a v konečnom dôsledku za nespravodlivé
a nepresvedčivé.
V ďalšej časti obvinený namieta, ţe mu, resp. jeho obhajcovi, bolo vyšetrovateľom
odopreté nazretie do spisového materiálu, čím mu bolo znemoţnené, aby sa náleţite vyjadril
k veciam, ktoré sa mu kladú za vinu, čím mu bolo odopreté právo na obhajobu.
Obvinený ďalej namieta, ţe sa dlhodobo, uţ deväť rokov, zdrţuje na adrese svojho
bydliska, kde býva so svojou manţelkou, nespáchal ţiaden trestný čin, nemá dôvod
sa skrývať, pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závaţných pre trestné konanie a neexistuje trestná činnosť, v ktorej by mohol
pokračovať, ktorú by mohol dokonať alebo sa pokúsiť vykonať, pripravovať alebo ktorou
by hrozil. S P. B. a jeho rodinou sa stretáva sporadicky, od začiatku roka 2016
nie je v ţiadnom kontakte s P. V., s inými obvinenými sa nestretáva,
ani nijakým spôsobom nekontaktuje, pričom od skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, uplynulo
takmer sedem rokov.
Napokon tento sťaţovateľ namieta, ţe jeho zadrţanie vyšetrovateľom bolo v rozpore
so zákonom, keďţe ak s ním chcel vykonať nejaký procesný úkon, nič mu nebránilo
ho predvolať a aţ v prípade, ţe by sa to nepodarilo, zabezpečiť jeho predvedenie.
V tejto súvislosti obvinený zdôraznil, ţe z hľadiska princípu zdrţanlivosti, primeranosti,
subsidiarity, proporcionality a fakultatívnosti, musí byť zadrţanie obvineného „nevyhnutné
pre dosiahnutie účelu trestného konania“, najmä neodkladné a nie „účelové“.
Podľa sťaţovateľa postupoval vyšetrovateľ účelovo iba z dôvodu, aby mohol podať návrh
na väzbu preto, aby ho takto prinútil „spolupracovať“ s políciou pri usvedčovaní osôb,
ktoré boli označené ako členovia zločineckej skupiny „T.“.
V podstate z týchto dôvodov obvinený T. G. ţiada, aby bol ihneď prepustený na
slobodu, nakoľko neexistovali ani neexitujú dôvody na jeho zadrţanie.
Obvinený I. C. v dodatočne predloţených dôvodoch sťaţnosti spochybňuje
predovšetkým dôvodnosť jeho trestného stíhania, keď tvrdí, ţe skutkový základ výrokovej
časti uznesenia o vznesení obvinenia pri skutkoch 1, 2, 3, 4 a 6, z ktorých je obvinený,
je tak vágny a všeobecný, ţe nepokrýva ani len podstatu obligatórnych znakov skutkových
podstát predmetných trestných činov. K obvineniu zo zločinu zaloţenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. uviedol, ţe nikdy nebol členom
tzv. skupiny T., nikdy pre ňu nebol činný ani ju nepodporoval. Keďţe s touto skupinou, ani
s jej vetvami nikdy ţiadnym spôsobom nespolupracoval, sa jeho meno neuvádza ani vo
výpovedi svedka J. W. a nie je v súvislosti so skupinou T. spomínaný ani vo výpovediach
svedkov R. B., M. R., P. L. a N. K.. Pokiaľ ide o prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2
písm. d) Tr. zák., sťaţovateľa namieta, ţe o povinnosti poškodeného dať JUDr. A. 30%
zo sumy 77.000 eur za predaj bytu sa dozvedel aţ z uznesenia o vznesení obvinenia
a ak svedok M. Š. tvrdí, ţe pri odovzdaní boli prítomné aj ďalšie osoby, vrátane neho, o tom
nemá vedomosť a toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Vo vzťahu k pokračovaciemu zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. obvinený uviedol, ţe akcie ohľadom
nahliadnutia do bezpečnostnej schránky sa nezúčastnil a rovnako sa nezúčastnil podpisovania
zmlúv ohľadom prevodu nehnuteľností medzi poškodeným a P. Ţ.. Napokon nemá sťaţovateľ
vedomosť ani o prečine nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. uvedenom pod
bodom 6 uznesenia o vznesení obvinenia a poukazuje na to, ţe poškodený a svedok Š. ho pri
tomto skutku nespomínajú.
Vo vzťahu k uzneseniu o vzatí do väzby obvinený I. C. namieta,
ţe ak sudca pre prípravné konanie konštatuje, ţe ešte neboli vypočutí všetci obvinení a taktieţ
vyplýva reálna potreba vypočuť aj ďalších svedkov, to samo o sebe ešte nie je dôvodom
pre ďalšie trvanie kolúznej väzby. V tejto súvislosti sťaţovateľ zdôraznil, ţe aj v prípade
nutnosti vykonať ďalšie dôkazy, musí súd v kaţdom štádiu konania skúmať, či vzhľadom
k doplneniu potrebných dôkazov, ponechanie dôvodu kolúznej väzby obvineného
je nevyhnutné. Zároveň tvrdí, ţe trvanie kolúznej väzby nie je moţné zdôvodniť
len teoretickou potrebou moţného vypočutia aj iných, bliţšie nestotoţnených osôb, u ktorých
ani nie je známe, k čomu a ku ktorým obvineným by mohli vypovedať, resp. ani nie je zrejmé,
či takéto osoby – svedkovia vôbec existujú. Pritom sťaţovateľ osobitne dáva do pozornosti,
ţe skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, sa mali stať v roku 2009 a ani jeden zo svedkov alebo
zo spoluobvinených neuviedol, ţe by mal alebo sa aspoň snaţil ovplyvniť niekoho
akýmkoľvek spôsobom. Na tom podľa obvineného nemôţe nič zmeniť ani konštatovanie
sudcu pre prípravné konanie, ţe vo všeobecnosti moţno predpokladať, ţe ak sú stíhané osoby,
ktoré na páchanie trestnej činnosti zneuţili svoje postavenie, takéto osoby môţu obnoviť
svoje vplyvy z čias, kedy sa minimálne tvárili, ţe majú dosah na dôleţitých ľudí v štáte.
Sťaţovateľ má za to, ţe rozhodnutie o existencii konkrétnych skutočností pre jeho vzatie
do kolúznej väzby je zaloţené iba na hypotetickej a abstraktnej úvahe.
Napokon vo vzťahu k svojej osobe uviedol, ţe je riadne evidovaným podnikateľom,
dlhodobo sa venuje chovu hospodárskych zvierat, uchádza sa o dotácie zo strany štátu,
na svoje ţivobytie nepotrebuje a ani nepotreboval príjmy pochádzajúce z trestnej činnosti,
má dve maloleté deti, ktoré vychováva s manţelkou, a jeho väzobné stíhanie bude mať veľmi
nepriaznivý dopad na celú jeho rodinu a jeho hospodárstvo.
V podstate z týchto dôvodov obvinený I. C. ţiada, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu a prepustil ho na
slobodu.
Obvinený B. B. v odôvodnení podanej sťaţnosti tvrdí, ţe rozhodnutie o jeho vzatí do
väzby má výsostne charakter prostriedku na uľahčenie trestného stíhania. Vyslovil zároveň
názor, ţe rozhodnutie o vzatí do väzby nie je v súlade so zákonom,
ak nie je podloţené skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver o dôvodnom podozrení
zo spáchania trestného činu obvineným. Pritom celé trestné stíhanie vedené proti jeho osobe,
ktoré je zaloţené prevaţne na tzv. „spolupracujúcich obvinených“ subjektívne motivovaných
snahou vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti, prípadne zabezpečiť si procesne
výhodnejšie postavenie a zmierniť následky svojho trestného stíhania nedôvodnou
kriminalizáciou viacerých osôb, vrátane jeho, povaţuje za nezákonne a predčasné.
V tejto súvislosti dáva do pozornosti, ţe v skutku č. 1 uznesenia o vznesení obvinenia
sa vo vzťahu k jeho osobe neuvádza kde, kedy a akým spôsobom mal byť činný
pre zločineckú skupinu, prípadne aké pokyny a od koho mal dostávať, resp. dávať. Obvinený
je presvedčený, ţe tento skutok vo vzťahu k jeho osobe nevykazuje znaky, ktoré musí opis
skutku povinne obsahovať, keď v predmetnej skutkovej vete absentuje konkretizácia
jeho údajnej činnosti, ktorú mal vykonávať ako osoba činná pre zločineckú skupinu,
a sú v nej uvedené výlučne abstraktné skutočnosti, čím došlo podľa sťaţovateľa k porušeniu
ustanovení § 206 Tr. por. Ďalej namieta, ţe hoci na rozhodnutie o vzatí do väzby nie je nutné
poţadovať istotu bez rozumnej pochybnosti ako pri meritórnom rozhodnutí, je nutné
vyţadovať aspoň elementárny opis skutku tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 206 Tr. por.,
pričom podľa sťaţovateľa táto zákonná náleţitosť v napadnutom uznesení absentuje.
Preto tvrdí, ţe mu bolo vznesené obvinenie bez toho, aby boli splnené základné predpoklady,
ktoré by takýto postup umoţňovali, a tým jeho väzba nespĺňa základnú materiálnu podmienku
– dôvodnosť obvinenia.
Pokiaľ ide o dôvody jeho väzby, obvinený B. B. v prvom rade uviedol,
ţe Trestný poriadok podmieňuje moţnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej
obavy vyplývajúcej z konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej neţiaducej forme
správania označovanej ako dôvod väzby. Bez ustálenia takýchto skutočností, ktoré musia
reálne nastať, pritom nie je moţné vziať obvineného do väzby, pretoţe v opačnom prípade
by bolo obmedzenie osobnej slobody nedôvodné. Zároveň tvrdí, ţe v napadnutom uznesení
súdu nie je uvedená ţiadna reálna, konkrétne skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu
z jeho kolúzneho konania, a konkrétne skutočnosti odôvodňujúce takýto postup sú podľa
sťaţovateľa nahradené domnienkami a hypotézami. V tomto smere namieta, ţe záver súdu
o moţnosti ovplyvňovania prostredníctvom jeho znalostí a poznania osôb z prostredia polície,
nie je v súvislosti s jeho osobou ţiadnym spôsobom konkretizovaný a ani verifikovaný.
Samotný fakt, ţe je bývalým príslušníkom Policajného zboru a teda logicky pozná prostredie
Policajného zboru, nemôţe podľa neho zaloţiť dôvod kolúznej väzby, bez reálneho dôkazu,
ţe by pôsobil na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie
skutočností závaţných pre trestné stíhanie, prípadne dôkazu, predstavujúceho reálnu obavu,
ţe sa o takéto porušenie zákona v budúcnosti pokúsi. Snaha o ovplyvňovanie a nátlak
na poškodeného M., na základe ktorého súd v napadnutom rozhodnutí ustálil dôvody kolúznej
väzby pri iných obvinených, nebola vo vzťahu k nemu preukázaná
a ani konštatovaná. Takisto fakt, ţe niektorých spoluobvinených sa doposiaľ nepodarilo
zadrţať, môţe byť relevantný vo vzťahu k ich väzobným dôvodom, ale nemá relevanciu
vo vzťahu k dôvodom jeho kolúznej väzby. Osobitne pritom poukázal na to, ţe od skutku
prešlo takmer osem rokov a počas tohto obdobia preukázateľne nedošlo k ţiadnemu jeho
kolúznemu konaniu. Preto podľa sťaţovateľa nie je zrejmé, prečo a na základe čoho by mal
začať kolúzne konať práve v roku 2017. Vyslovil pritom názor, ţe predpokladom kolúznej
väzby obvineného musí byť aktívna činnosť smerujúca k mareniu skutočností závaţných
pre trestné stíhanie a dôvodom väzby nemôţe byť len určitá dôkazná alebo procesná situácia
bez zistenia konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú aplikovanie podmienok upravených
v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. S poukazom na konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu
sťaţovateľ ďalej namieta, ţe skutočnosť, ţe v priebehu trestného stíhania majú byť vypočuté
alebo stotoţnené ďalšie aj doposiaľ neznáme osoby, nie je kolúznym dôvodom väzby, keďţe
ide o procesnú situáciu beţnú v kaţdom trestnom konaní. Podľa sťaţovateľa súd kolúznu
väzbu odôvodňuje v napadnutom uznesení len hmlistými, neistými a konkrétnymi
skutočnosťami dostatočne neodôvodnenými podozreniami z následku predpokladaného
v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom uvedené odôvodnenie nie je postačujúce
na zaloţenie dôvodu väzby.
Okrem toho obvinený B. B. namieta, ţe postupom OČTK pri jeho zadrţaní došlo
k porušeniu ustanovenia § 85 ods. 4 Tr. por. ako i § 86 ods. 1 Tr. por., čím trpí
nezákonnosťou aj nasledovný postup, vrátane rozhodnutia súdu o jeho vzatí do väzby.
Konkrétne poukazuje na to, ţe nebol po zadrţaní vypočutý ako podozrivý, a teda nemal
moţnosť uviesť skutočnosti ohľadom dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu
a ohľadom väzobných dôvodov. Tvrdí, ţe nesprávnosť postupu pri zadrţaní má za následok
prepustenie zadrţanej osoby na slobodu, resp. v súčasnom štádiu konania prepustenie z väzby
na slobodu.
Napokon obvinený pre prípad, ţe by Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to,
ţe dôvody jeho väzby existujú, opakovane ponúkol ako náhradu jeho väzby písomný sľub,
ktorý predloţil v konaní pred súdom prvého stupňa, a to za súčasného uloţenia probačného
a mediačného dohľadu a primeraných obmedzení. Tým by súd mohol podľa sťaţovateľa
verifikovať a preveriť, či sa bude zúčastňovať na úkonoch trestného konania a tieţ,
ţe sa zdrţiava na adrese trvalého pobytu, resp. orgánom činným v trestnom konaní uvedenej
adrese pobytu, ţe nebude pôsobiť na svedkov, prípadne spoluobvinených, znalcov alebo inak
mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné konanie a najmä, ţe sa nedopúšťa
ţiadnej trestnej ani akejkoľvek protiprávnej činnosti, resp. plní obmedzenia a povinnosti,
ktoré by mu súd eventuálne uloţil. Zároveň vyslovil presvedčenie, ţe vzhľadom
na jeho osobu, ako aj časový odstup od skutku kladeného mu za vinu a dôvody jeho vzatia
do väzby, je daný reálny predpoklad na nahradenie jeho väzby.
V podstate z týchto dôvodov obvinený B. B. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnuté uznesenie o vzatí do väzby a rozhodol
o jeho prepustení na slobodu, eventuálne, aby rozhodol o nahradení jeho väzby podľa
§ 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. prijatím ponúkaného písomného sľubu, za súčasného uloţenia
probačného a mediačného dohľadu a primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Tr. por.
Obvinený M. J. v dôvodoch podanej sťaţnosti rekapituluje predchádzajúce konanie
a v prvom rade polemizuje s názorom sudcu pre prípravné konanie, ţe plynutie času má
z pohľadu zániku väzobných dôvodov iný význam v prípade tzv. „kolúznej väzby“ ako
napríklad pri tzv. „útekovej“ väzbe. Podľa tohto sťaţovateľa totiţ obava z hroziaceho trestu
nemusí pominúť dlhší čas a aj keby pripustil, ţe záujem na ovplyvňovaní iných
sa časom zoslabovať automaticky nemusí, tak reálna moţnosť niekoho ovplyvniť určite
časom slabne, prípadne sa stráca. Tvrdí pritom, ţe je objektívne známou skutočnosťou,
bez nutnosti jej dokazovania, ţe v prípade dlhšej absencie akéhokoľvek kontaktu s inou
osobou sa stráca reálna moţnosť vplyvu na jej rozhodovacie procesy. Ovplyvniť vedomie
a vôľu inej osoby v situácii, keď ju dlhší čas nevidel, ani sa s ňou ţiadnym spôsobom
nekontaktoval viacero rokov, pričom nemajú spoločné rodinné, pracovné, majetkové,
či iné prepojenia, je podľa sťaţovateľa prakticky nemoţné, aţ vylúčené. Rovnako je podľa
neho vylúčené, aby vplýval na osoby jemu neznáme alebo „zahladzoval“ stopy ukrytím listín
a vecí, ktorými nedisponuje on ani jemu blízka osoba. Navyše, poukazujúc na konkrétne
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovil tento obvinený názor, ţe v prípade
tzv. „kolúznej“ väzby zohráva čas dôleţitú úlohu z toho pohľadu, či úkony potrebné
na objektívne posúdenie veci uţ boli vykonané, resp. či orgány činné v trestnom konaní mali
dostatok času na ich vykonanie, avšak bez uvedenia dostatočných dôvodov ich nevykonali.
V tejto súvislosti poukazuje na to, ţe s orgánmi činným v trestnom konaní spolupracujúci
obvinení boli v predmetnej veci vypočutí pred dlhším časom a samotná potreba opakovať
niektoré výsluchy po vznesení obvinenia, nemôţe zakladať bez ďalších faktorov obavu
z moţného ovplyvňovania svedkov, ku ktorým nemá osobne ţiaden vzťah. Zároveň zdôraznil,
ţe mu nie je kladené za vinu členstvo v skupine, nie je v nadradenom postavení k iným
osobám v súkromnom, pracovnom, či inom ţivote, nie je pre ţiadne osoby takou autoritou,
ktorá by mohla svojim vplyvom zmeniť, či ovplyvniť ich vôľu, vedomie a tým samotné
rozhodnutie vypovedať pravdivo. V nadväznosti na to dáva sťaţovateľ do pozornosti,
ţe sám prokurátor v návrhu na vzatie do väzby vzhliadol dôvody pre tzv. „kolúznu“ väzbu
v podobe vzájomného ovplyvňovania, zahladzovania stôp a súvisiacich písomností najmä
u osôb s významnejším postavením, kde z pozície nadriadenosti a moci môţu vplývať
na niţšie postavené subjekty. Jemu takéto postavenie nie je v obvinení ani len kladené za vinu
a preto podľa neho obava z „kolúzneho“ konania nemôţe byť daná. Tento sťaţovateľ
je zároveň presvedčený, ţe napadnuté uznesenie nespĺňa poţiadavky týkajúce sa povinnosti
dostatočne sa vysporiadať s moţnosťou nahradenia väzby miernejšími prostriedkami.
V podstate z týchto dôvodov obvinený M. J. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnuté uznesenie vo výrokoch, ktoré sa ho týkajú, prepustil
ho na slobodu, alternatívne, aby nahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka spolu s uloţením primeraných povinností a obmedzení.
Obvinený I. B. v odôvodnení podanej sťaţnosti poukázal predovšetkým
na to, ţe celé obvinenie je postavené na výpovediach svedkov – kajúcnikov, údajných členov
skupiny „T.“, skutok sa udial pred ôsmimi rokmi, pričom on neudrţuje ţiadne kontakty so
spoluobvinenými. Preto kolúzne dôvody sú podľa neho po takom čase
uţ neaktuálne. Namieta tieţ, ţe v bode 1 uznesenia o vznesení obvinenia nie je, nielenţe
popísaná jeho činnosť, ktorá by mohla naplniť skutkovú podstatu trestného činu,
ale nie je tam spomenuté ani len jeho meno. Určitá činnosť (či uţ vedomá alebo nevedomá)
je uvedená v bode 10 tohto uznesenia, ale v tomto bode nie je obvinený, čo uvádza aj sudca
pre prípravné konanie na strane 24 uznesenia o vzatí do väzby. Formálne však nie je podľa
tohto sťaţovateľa moţné, odôvodňovať väzbu konaním, za ktoré mu nebolo vznesené
obvinenie. Ďalej namieta, ţe ho sudca zaradil (predpokladá, ţe omylom) medzi skupinu
štátnych zamestnancov: B., C. s väzbami na PZ a SIS. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde,
nikdy nebol príslušníkom PZ a nikdy nepracoval v inej štátnej sluţbe. Preto ţiada, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd
preskúmal na podklade vyššie uvedených sťaţností, ktoré boli podané oprávnenými osobami
včas, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťaţovatelia podali sťaţnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto
výrokom a dospel k nasledujúcim zisteniam.
Obvinení Ľ. K., I. C., B. B., M. J., I. B. a T. G. sú v preskúmavanej veci trestne stíhaní
na základe uznesenia vyšetrovateľa Národnej protizločineckej jednotky – expozitúra
Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len
„vyšetrovateľ“) z 28. januára 2017, ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016, ktorým bolo im
a ďalším pätnástim osobám vznesené obvinenie pre zločin zaloţenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Ľ. K. bolo týmto uznesením
vznesené obvinenie aj pre obzvlášť závaţné zločiny nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 4 písm.
c) Tr. zák. a podľa § 192 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Tr. zák., I. C. bolo vznesené
obvinenie tieţ pre prečiny nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a podľa § 192
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. c) Tr. zák., B. B. bolo vznesené obvinenie pre prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2
písm. d) Tr. zák., ktorý mal spáchať v súbehu so zločinom zneuţívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák., a pre pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., za ktorý bolo vznesené obvinenie aj M.
J.. Obvinení sa týchto trestných činov mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom
v uznesení o vznesení obvinenia, pričom popis jednotlivých skutkov je súčasťou aj
odôvodnenia napadnutého uznesenia, preto najvyšší súd ich nepovaţuje za potrebné na tomto
mieste znovu opakovať.
Podľa zápisnice o zadrţaní boli všetci obvinení zadrţaní postupom podľa § 86 Tr. por.
29. januára 2017 a to obvinený Ľ. K. o 18:50 hod., obvinený T. G. o 05:15 hod., obvinený I.
C. o 05:01 hod., obvinený B. B. o 05:05 hod., obvinený M. J. o 05:16 hod., pričom jeho
zadrţaniu predchádzalo predvedenie, ku ktorému došlo o 05:14 hod., a obvinený I. B. o 05:00
hod. Následne, 31. januára 2017 o 03:00 hod. boli zadrţaní obvinení odovzdaní
Špecializovanému trestnému súdu, sudca pre prípravné konanie ktorého ich ešte v ten istý
deň v čase od 14:45 hod. do 19:45 hod. vypočul a 1. februára 2017 v čase od 17:55 hod. do
19:30 hod. im oznámil sťaţnosťami napadnuté uznesenie o vzatí do väzby.
Z uvedeného vyplýva, ţe obvinení boli odovzdaní súdu do 48 hodín od ich zadrţania
a sudca pre prípravné konanie rozhodol o ich vzatí do väzby do 48 hodín od ich prevzatia
a doručenia návrhu prokurátora.
Nemoţno pritom prisvedčiť námietkam obvineného B. B., ţe nebol
po zadrţaní vypočutý ako podozrivý, a teda nemal moţnosť uviesť skutočnosti ohľadom
dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu a ohľadom väzobných dôvodov,
keďţe ako je zrejmé z vyššie uvedeného, nebol zadrţaný ako podozrivá osoba podľa
§ 85 Tr. por., ale ako obvinený, pričom v súlade s § 86 ods. 1 Tr. por. bol ihneď pri zadrţaní
oboznámený s dôvodmi zadrţania a následne bol vypočutý v procesnom postavení
obvineného.
Pokiaľ ide o námietky obvineného T. G., je potrebné uviesť, ţe pokiaľ dospeje
vyšetrovateľ k záveru, ţe u obvineného je daný niektorý z dôvodov väzby podľa
§ 71 Tr. por., nie je jeho zadrţanie podmienené predchádzajúcim neúspešným predvolaním
a predvedením, pričom v takýchto prípadoch je v zásade daná aj druhá podmienka zadrţania
a síce, ţe rozhodnutie o väzbe nemoţno zadováţiť vopred. Vo vzťahu k tvrdeniu tohto
sťaţovateľa, ţe mu bolo v dôsledku odopretia nazretia do spisu obmedzené právo
na obhajobu, poukazuje najvyšší súd na to, ţe zo zápisnice o výsluchu obvinených
pred Špecializovaným trestným súdom vyplýva, ţe obvinení mali dostatočný čas na poradu
so svojimi obhajcami a nikto z nich nevzniesol vo vzťahu k moţnosti nazrieť do spisu ţiadne
poţiadavky.
Po zistení, ţe boli splnené všetky formálno-procesné podmienky pre vzatie
obvinených do väzby (§ 72 ods. 2, § 86 a § 87 Tr. por.), najvyšší súd ďalej skúmal, či sú dané
aj materiálne podmienky pre obmedzenie ich osobnej slobody väzbou; v prvom rade to,
či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré bolo začaté trestné
stíhanie, boli spáchané, tieto majú znaky konkrétnych trestných činov a či je dané podozrenie,
ţe ich mali spáchať aj sťaţovatelia a to s takou mierou istoty, ktorá zodpovedá súčasnému
štádiu trestného konania (§ 71 ods. 1 Tr. por.).
So zreteľom na sťaţovateľmi uplatnené námietky smerujúce najmä voči obvineniu
zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,
ako aj na v napadnutom uznesení prezentovaný názor Špecializovaného trestného súdu,
ţe činnosť, resp. členstvo alebo podporu zločineckej skupiny je potrebné aspoň v istej miere
dať do súvisu s konkrétne popísanými skutkami, ktorých sa táto zločinecká skupina mala
dopustiť, a teda podľa súdu prvého stupňa je v zásade vylúčená situácia, aby bol niekto
všeobecne označený za osobu, ktorá pácha trestné činy násilného alebo majetkového
charakteru, bez toho, aby takáto činnosť bola v rámci ďalších skutkov opísaná a nebolo
za ňu vznesené obvinenie, najvyšší súd povaţuje za potrebné k veci najprv vo všeobecnej
rovine uviesť:
Podľa § 296 Tr. zák. je trestným nielen zaloţenie a zosnovanie zločineckej skupiny,
ale i samotné členstvo v nej, činnosť pre ňu, resp. jej podpora, pričom pre vyvodenie trestnej
zodpovednosti sa nevyţaduje, aby konanie člena zločineckej skupiny, osoby činnej
pre ňu alebo osoby, ktorá takéto nebezpečné zoskupenie podporuje, zároveň napĺňalo znaky
ďalšieho trestného činu, ktorého spáchanie je cieľom zločineckej skupiny (§ 129 ods. 4
Tr. zák.). Postačí totiţ úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel
zachovania jej existencie, resp. úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných
alebo iných prostriedkov, sluţieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel
zaloţenia alebo zachovania existencie takej skupiny [§ 129 ods. 6 písm. a), ods. 7 písm. a)
Tr. zák.].
Činnosť (či uţ člena alebo inej osoby) pre takúto skupinu tak môţe spočívať uţ v tom,
ţe osoba pre zločineckú skupinu, resp. pre niektorého jej člena, ale v záujme celej skupiny,
zabezpečuje niektoré práce alebo sluţby, napr. osobnú ochranu, ekonomické alebo právne
poradenstvo. Podpora zločineckej skupiny môţe mať potom podobu materiálnu
(napr. poukázanie finančných prostriedkov na účet zločineckej skupiny, darovanie hotovosti,
poskytnutie hnuteľných alebo nehnuteľných vecí), ale i morálnu (napr. prejav sympatií,
intervencia v prospech cieľov zločineckej skupiny, poskytovanie informácií). V takýchto
prípadoch teda postačí, ak opis skutku v uznesení o vznesení obvinenia obsahuje skutočnosti
odôvodňujúce záver, ţe obvinený je členom konkrétnej zločineckej skupiny, je pre ňu činný
alebo ju podporuje, bez toho, aby bolo zároveň nutné konkretizovať trestnú činnosť páchanú
zločineckou skupinou. Podstata protiprávneho konania totiţto nespočíva v účasti obvineného
(v širšom slova zmysle) na trestnej činnosti páchanej zločineckou skupinou (z čoho
prvostupňový súd mylne vychádza pri svojej argumentácii, ktorú si v podstate osvojili
i sťaţovatelia), ale spočíva v tom, ţe je členom takejto skupiny, je pre ňu činný
alebo ju podporuje.
Vychádzajúc uvedeného povaţuje najvyšší súd z pohľadu posúdenia dôvodnosti
trestného stíhania sťaţovateľov za podstatné, ţe podľa uznesenia o vznesení obvinenia
má zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
spočívať v podstate v tom, ţe obvinený Ľ. K., ktorý sa mal po násilnej smrti J. T., ktorý
zomrel 30. júla 2003, a ďalších popredných členov zločineckej skupiny všeobecne známej
ako T., ktorá má od 90-tych rokov dvadsiateho storočia
aţ doposiaľ pôsobiť prevaţne na území Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja,
postaviť do jej vedenia a v bliţšie nezistenom čase mal rozdeliť jej členov zoskupených
minimálne v jednej zo súkromných bezpečnostných sluţieb, ktorá mala mať väzby na túto
zločineckú skupinu, s názvom B., s. r. o. do viacerých vetiev a to v záujme zachovania
bezproblémového fungovania a existencie skupiny, sťaţeného mapovania, objasňovania
a dokazovania trestnej činnosti páchanej členmi jednotlivých vetiev skupiny,
na čele ktorých sa majú nachádzať osoby na prvom stupni riadenia zločineckej skupiny,
ktoré majú priamo podliehať obvinenému Ľ. K. a plniť jeho pokyny ohľadom páchania
trestnej činnosti najmä násilného a majetkového charakteru pre zločineckú skupinu, pričom
tento obvinený mal v roku 2010 prostredníctvom M. Š. prinútiť T. M. vziať späť ţalobu na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a návrh na vydanie predbeţného opatrenia a začiatkom
roka 2011 ho mal prinútiť vyplatiť 50.000,- eur za poskytovanie ochrany zo strany
zločineckej skupiny T..
Obvinený T. G. má podľa uznesenia o vznesení obvinenia tvoriť ochranku
obvineného P. V., ktorý má riadiť a zabezpečovať činnosť zločineckej skupiny najmä
v Trnavskom kraji, a obvinení M. J., I. C., I. B. a B. B. majú byť činní pre JUDr. J. A., ktorý
má pre skupinu zabezpečovať právne sluţby a rady a ovplyvňovať konania pred súdmi
a orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom získania prospechu pre zločineckú skupinu.
Konanie obvinených I. C., B. B. a M. J. je zároveň bliţšie konkretizované v bodoch 2), 3), 4)
a 6) uznesenia o vznesení obvinenia, pričom jeho podstata má spočívať v tom, ţe v úmysle
získať finančný prospech mali spoločne s ďalšími obvinenými a na pokyn JUDr. J. A. v marci
2009 vyuţiť obavy T. M. a predstierať zabezpečenie ochrany jeho majetku a ţivota, čím ho
mali podvodne primäť k prevodu nehnuteľností a zároveň ho mali prinútiť k vyplateniu
finančnej hotovosti po 3.500,- eur pre kaţdého z nich a obvinený I. C. sa mal 4. januára 2010
podieľať aj na tom, ţe T. M. zo strachu pred JUDr. J. A. a pred ďalšími prítomnými členmi
zločineckej skupine mal ako dlţník podpísať fiktívnu zmluvu o pôţičke na sumu 116.178,71
eura spolu s uznaním tohto dlhu vo forme notárskej zápisnice.
Uznesenie o vznesení obvinenia teda obsahuje dostatočne konkrétny opis toho,
v čom mala spočívať činnosť jednotlivých sťaţovateľov pre zločineckú skupinu T., ktorá má
pôsobiť prevaţne na území Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja
od 90-tych rokov dvadsiateho storočia aţ doposiaľ, pričom predmetom trestného konania
je obdobie od roku 2003, kedy sa mal do vedenia tejto skupiny postaviť obvinený Ľ. K., aţ do
súčasnosti.
Námietky sťaţovateľov tak nie sú v tomto smere dôvodné a najvyšší súd sa v tejto
časti nestotoţňuje ani s vyššie uvedeným názorom prvostupňového súdu.
Preskúmaním predloţeného spisového materiálu v rozsahu zodpovedajúcom
rozhodnutiu o väzbe obvinených sťaţnostný súd ďalej zistil, ţe skutkové zistenia uvedené
v uznesení o vznesení obvinenia majú v tomto štádiu konania dostatočnú oporu v doposiaľ
zabezpečených dôkazoch, najmä vo výpovediach svedkov J. W., M. Š., R. B., T. M. a P. L.,
na ktoré správne poukázal uţ súd prvého stupňa. Najmä prví dvaja menovaní vo svojich
výpovediach veľmi podrobne popisujú účasť jednotlivých obvinených na činnosti zločineckej
skupiny T., pričom ich výpovede sa navzájom potvrdzujú a dopĺňajú.
Vzhľadom na námietky sťaţovateľov, ktorými spochybňujú dôvodnosť ich trestného
stíhania, povaţuje najvyšší súd za potrebné na tomto mieste pripomenúť, ţe pri rozhodovaní
o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom
štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, ţe konkrétna
osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Existencia takéhoto dôvodného
podozrenia pritom predpokladá, ţe sú dané skutočnosti alebo informácie, ktorými by bolo
moţné presvedčiť nezávislého a objektívneho pozorovateľa o tom, ţe sa dotyčná osoba mohla
dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôţu
byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu odsúdenia, alebo i k podaniu
obţaloby, čo je predmetom aţ ďalšej fázy trestného konania (porovnaj napr. rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K. proti Českej republike z 26. marca 2009, odsek
75). Z toho zároveň vyplýva, ţe v konaní o väzbe súdy nehodnotia dôkazy s konečnou
platnosťou. Takéto hodnotenie je totiţ vyhradené aţ rozhodovaniu vo veci samej, ktoré
v prípade postavenia obvineného pred súd nasleduje potom, čo bolo v súlade so zásadami
bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie. Uvedené sa pritom týka
aj posudzovania hodnovernosti výpovedí tzv. spolupracujúcich osôb.
Po zistení, ţe v preskúmavanej veci je daná aj základná materiálna podmienka
pre vzatie obvinených do väzby – dôvodné podozrenie zo spáchania skutkov kladených
im za vinu – podrobil najvyšší súd prieskumu záver Špecializovaného trestného súdu
o existencii dôvodnej obavy, ţe v prípade ponechania na slobode budú sťaţovatelia pôsobiť
na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo budú inak mariť objasňovanie skutočností
závaţných pre trestné stíhanie [§ 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.] a obvinení Ing. Ľ. K. a T. G.
budú tieţ pokračovať v trestnej činnosti [§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.].
Pokiaľ ide o dôvody tzv. kolúznej väzby je potrebné predovšetkým poukázať na to,
ţe z výpovedí vyššie uvedených svedkov okrem iného plynie, ţe časť príjmov pochádzajúcich
z násilnej, drogovej a ekonomickej trestnej činnosti, ktorá mala byť v rámci zločineckej
skupiny T. páchaná, sa má odkladať a pouţívať v prípade trestného stíhania
jej členov, resp. ďalších osôb pre ňu činných. Konkrétne na úhradu nákladov spojených
so zabezpečením obhajcov, prípadne na úhradu nákladov na ich skrývanie sa, na úplatky
alebo ako finančná podpora poskytovaná počas väzby obvineným, ich príbuzným a blízkym
osobám. Táto finančná podpora však má byť podmienená ich lojalitou, t. zn. tým,
ţe buď nebudú vypovedať a usvedčovať ďalšie osoby alebo budú vypovedať vopred
dohodnutým spôsobom, pričom o jej poskytovaní má rozhodovať práve obvinený Ľ. K..
Navyše v prípade väzobného trestného stíhania majú informácie medzi jednotlivými
obvinenými sprostredkúvať práve prostredníctvom zločineckej skupiny zabezpečení
obhajcovia, ktorí majú súčasne ovplyvňovať osoby, ktoré takto zastupujú,
aby nevypovedali a neusvedčili ďalšie osoby.
Veľmi podrobne a otvorene v tomto smere (s označením konkrétnych osôb
z prostredia polície, prokuratúry a súdov, ktorých prostredníctvom malo byť trestné stíhanie
členov skupiny ovplyvňované) vypovedá práve svedok J. W., z ktorého výpovedí tieţ
vyplýva, ţe aţ do októbra 2016 (kedy začal spolupracovať s orgánmi činným v trestnom
konaní) ho v jeho trestnej veci zastupovali obhajcovia, ktorých mal poslať a platiť práve
obvinený Ľ. K., ktorý mu zároveň mal prostredníctvom dcéry posielať peniaze aj do väzby
a to okolo 500,- aţ 600,- eur mesačne, čo súčasne podporuje podozrenie,
ţe zločinecká skupina T. na čele s menovaným má pôsobiť doposiaľ. Práve toto
sú také konkrétne skutočnosti vyplývajúce z konania obvineného Ľ. K. v rámci zločineckej
skupiny T., z členstva v ktorej je dôvodne podozrivý, ktoré vyvolávajú dôvodnú obavu, ţe
v prípade prepustenia na slobodu bude takýmto spôsobom ďalej pôsobiť na svedkov, znalcov,
spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie.
Okrem toho je potrebné poukázať na to, ţe podstata násilnej trestnej činnosti páchanej
v rámci zločineckej skupiny, má podľa svedkov spočívať vo vydieraní, ktoré má byť spojené
či uţ s priamym násilím smerujúcim voči osobám alebo ich majetku, resp. s hrozbou takéhoto
násilia. V tejto súvislosti je potom nutné poukázať na to, ţe podľa výpovedí svedkov M. Š.
a R. B. obvinený M. G. nemá byť len ochrankárom spoluobvineného P. V., ale zároveň má
mať na starosti aj páchanie drogovej trestnej činnosti a v rámci rozdelenia úloh v zločineckej
skupine mal byť určený aj na pouţívanie „hrubej sily“. Dôvodnou je preto obava, ţe tento
obvinený bude túto „hrubú silu“ vyuţívať aj na to, aby zmaril objasnenie skutočností
závaţných pre trestné stíhanie.
Napokon vo vzťahu k obvinenému B. B. treba uviesť, ţe podľa svedkov J. W., M. Š.
a R. B. mal tento obvinený ako policajt za mesačný paušál 1.000,- eur vyplácaný T.
poskytovať jej členom informácie z prostredia polície, zabezpečovať ich ochranu
a ovplyvňovať trestné konania, ktoré sa ich týkali. Pritom podľa svedka R. B. mal tak konať
aţ do roku 2013, kedy bol svedok vzatý do väzby. Práve z tohto konkrétneho konania,
z ktorého je tento obvinený dôvodne podozrivý, plynie aj podľa sťaţnostného súdu dôvodná
obava, ţe hoci uţ nie je policajtom, vyuţije svoje znalosti a kontakty, aby zmaril objasnenie
skutočností závaţných pre jeho trestné stíhanie.
S vyššie uvedenými dôvodmi tzv. kolúznej väzby potom u obvinených Ľ. K. a M. G.
úzko súvisia aj dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., keďţe
finančné prostriedky, ktoré majú byť pouţívané na ovplyvňovanie vyšetrovania, majú
pochádzať práve z trestnej činnosti páchanej v rámci zločineckej skupiny T.. Táto konkrétna
skutočnosť vyplývajúca z doposiaľ vykonaného dokazovania, prihliadajúc zároveň na dobu,
po ktorú mala byť trestná činnosť, pre ktorú sú obvinení stíhaní, páchaná, a na postavenie
týchto obvinených v hierarchickej štruktúre zločineckej skupiny T., z ktorého sú podozriví,
vyvoláva aj podľa sťaţnostného súdu reálnu obavu, ţe v prípade prepustenia na slobodu budú
pokračovať v trestnej činnosti, aby naďalej zabezpečovali uvedené finančné prostriedky.
V tejto súvislosti sťaţnostný súd pre úplnosť dodáva, ţe rozhodovanie o väzbe
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 Tr. por. sa odohráva vţdy v rovine pravdepodobnosti
(nie istoty) vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môţu nastať, ak nebude obvinený vo väzbe.
Pri rozhodovaní o väzbe tak môţe súd riziko úteku, kolúzneho správania alebo pokračovania
v trestnej činnosti len odhadovať, a preto nie je nevyhnutne potrebné, aby zo strany väzobne
stíhaných obvinených uţ k takýmto konaniam alebo k pokusom o ne došlo.
Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd uzatvára, ţe u obvinených Ľ. K. a M. G. sú
dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a písm. c) Tr. por. a u obvineného B. B. je
daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Ich väzbu pritom nemoţno ani podľa
sťaţnostného súdu v tomto štádiu konania nahradiť a to z dôvodov, na ktoré výstiţne
poukázal uţ Špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré si
najvyšší súd v tejto časti osvojil a v podrobnostiach naň odkazuje.
Tento záver ale neplatí aj vo vzťahu k obvineným I. C., M. J. a I. B..
Ako uţ bolo uvedené vyššie, dôvody väzby u obvinených Ľ. K., M. G. a B. B.
vyplývajú z ich konkrétneho konania v rámci, resp. pre zločineckú skupinu T., z ktorého sú
dôvodne podozriví.
Pokiaľ ide o obvinených I. C. a M. J., títo síce mali byť podľa svedka R. B. tieţ činní pre
zločineckú skupinu T., jednotliví svedkovia však okrem konania, ktorého sa mali dopustiť vo
vzťahu k poškodenému T. M., nepopisujú ţiadnu ich ďalšiu činnosť pre túto zločineckú
skupinu. Trestných činov proti tomuto poškodenému sa pritom mali dopustiť v roku 2009
a obvinený I. C. aj v roku 2010 a podstata ich protiprávneho konania mala spočívať v tom, ţe
mali predstierať určitý vplyv (obvinený I. C. ako zamestnanec úradu vlády a obvinený M. J.
ako blízky priateľ premiéra a príslušník SIS), ktorý mal viesť k tomu, ţe poškodený mal
v omyle previesť časť nehnuteľností, ktoré v tom čase spravoval. Nemoţno pritom prehliadať,
ţe poškodený T. M. v súvislosti s tým, ţe mal menovaným vo februári 2009 vyplatiť po
3.500,- eur ako odmenu za to, ţe zabezpečovali jeho výsluchy,
sa nezmieňuje o ţiadnom nútení nielen zo strany týchto obvinených ale ani ostatných
obvinených (č. l. 25, zv. I).
Zohľadniac charakter protiprávneho konania, ktorý je obvineným I. C. a M. J. kladený
za vinu, a čas, ktorý od spáchania skutkov, z ktorých sú podozriví, uplynul, dospel najvyšší
súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, ţe obava z moţného kolúzneho správania sa
týchto obvinených nie je natoľko významná (intenzívna), aby dostatočne ospravedlnila
obmedzenie ich osobnej slobody väzbou.
Uvedené sa podľa najvyššieho súdu vzťahuje aj na obvineného I. B.,
ktorý je síce svedkami označovaný za člena zločineckej skupiny, ktorý plní pokyny
JUDr. J. A., doposiaľ vykonané dôkazy však naznačujú, ţe mal byť na najniţšom stupni jej
hierarchickej štruktúry, pričom nič nenasvedčuje tomu, ţe disponuje
či uţ finančnými alebo inými prostriedkami, resp. prístupom k nim (na rozdiel od obvinených
Ľ. K. a T. G.), ktoré by mu reálne umoţnili pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie.
Z týchto dôvodov najvyšší súd na podklade sťaţností obvinených I. C., M. J. a I. B.
zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu vo výrokoch týkajúcich sa týchto
obvinených a prepustil ich na slobodu a sťaţnosti obvinených I. K., T. G. a B. B. B. ako
nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 9. februára 2017
JUDr. Petra P a l u d a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. František Mozner
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová