Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bf2/400314.992c1d.pdf
PDF · 151.47 KB
No categories available
3Tost/13/2017
N a j v y š š í s ú d 3Tost/13/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Pavla Farkaša
na neverejnom zasadnutí konanom 12. apríla 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného
Mgr. B. B. a spol., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Trestného zákona a iné, o sťažnosti obvineného
Mgr. B. B. a obvineného M.. G., proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica
z 30. marca 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie
vo vzťahu k obvinenému M. G., z r u š u j e .
Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku sa obvinený M. G., nar. X. v B., trvale bytom
B., H. X., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, p r e p ú š ť a
z v ä z b y ihneď n a s l o b o d u.
II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť obvineného
Mgr. B. B., s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením z 30. marca 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017 rozhodol podľa § 79 ods. 3
Trestného poriadku o zamietnutí ţiadosti obvinených Mgr. B. B.,
nar. X. v N., trvale bytom B., D. X., t. č. v Ústave na výkon väzby Ţilina a M.. G., nar. X.
v B., trvale bytom B., H. X., t. č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica o prepustenie
z väzby na slobodu. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku neprijal písomný
sľub obvineného Mgr. B. B. a obvineného M.. G. a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku per analogiam s poukazom na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatého
oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o dojednaní Dohovoru,
uverejneného pod číslom 209/1992 Zb. väzbu obvinených Mgr. B. B. a M.. G. dohľadom
probačného a mediačného úradníka nad obvinenými nenahradil.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho obhajcu
Mgr. R. P. sťaţnosť obvinený Mgr. B. B.; sťaţnosť zahlásil obvinený ihneď po vyhlásení
uznesenia do zápisnice o výsluchu obvineného, ktorú dodatočne odôvodnil podaním z 3.
apríla 2017 (č. l. 444).
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica a podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o prepustení obvineného z väzby
na slobodu, eventuálne, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o nahradení väzby
obvineného podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku prijatím písomného sľubu
obvineného za súčasného uloţenia probačného a mediačného dohľadu a uloţenia primeraných
povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku.
Obvinený Mgr. B. B. uviedol, ţe väzba obvineného je v rozpore
s jej materiálnymi podmienkami, s ktorými zákon spája jej trvanie a ktoré musia byť splnené
súčasne, a preto má väzba v danom prípade len sankčný charakter. Väzba ako zabezpečovací
inštitút nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom na uľahčenie
trestného stíhania.
K dôvodnosti trestného stíhania obvinený uviedol, ţe pokiaľ ide o posudzovanie
skutkových okolností vzatia do väzby v prípravnom konaní, súdy pri rozhodovaní o vzatí
do väzby sú povinné skúmať dôvodnosť oznámeného obvinenia, ktoré je nevyhnutnou
podmienkou pre väzbu. Sudca pre prípravné konanie pri tomto postupe skúma, či skutok,
pre ktorý bolo vznesené obvinenie fyzickej osobe, bol spáchaný, či ho moţno posúdiť
ako trestný čin a či zistené skutočnosti nasvedčujú dôvodnosti podozrenia, ţe skutok spáchal
obvinený. Ak riadnym spôsobom oznámené obvinenie je len formálnym predpokladom
pre vzatie obvineného do väzby, potom dôvodnosť oznámeného obvinenia je nevyhnutnou
materiálnou podmienkou pre aplikáciu inštitútu väzby. Rozhodnutie o vzatí do väzby
nie je v súlade so zákonom v prípade, ak nie je podloţené skutkovými okolnosťami
odôvodňujúcimi záver o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu obvineným.
Ďalej uviedol, ţe obvinenie je zaloţené prevaţne na nedôveryhodných osobách,
subjektívne motivovaných snahou vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti, prípadne
zabezpečiť si procesne výhodnejšie postavenie a zmieriť následky svojho trestného stíhania
kriminalizáciou obvineného.
V skutku č. 1 uznesenia o vznesení obvinenia sa vo vzťahu k obvinenému neuvádza,
kedy, kde a akým spôsobom by mal byť činný pre zločineckú skupinu, prípadne aké pokyny
a od koho by mal dostávať, resp. dávať. V predmetnom uznesení sú uvedené výlučne
abstraktné skutočnosti.
K tvrdeniu svedka W., ktorý uviedol, ţe od zločineckej skupiny „T.“ dostával paušál
1.000,- € obvinený uviedol, ţe svedok W. nekonkretizoval aké informácie a akým spôsobom
ich mal poskytovať, ich relevanciu ani následnú vyuţiteľnosť. Svedok neuviedol, ţe by bol
prítomný pri údajnom preberaní peňazí. Rovnako svedok B. ako člen inej zločineckej skupiny
uviedol len svoj subjektívny pocit bez reálneho dôkazu o činnosti obvineného pre zločineckú
skupinu. Taktieţ svedok Š. označil obvineného za člena zločineckej skupiny len v súvislosti
s vecou poškodeného M., bez konkrétneho opisu činnosti, ktorú by vykonával pre zločineckú
skupinu. Zdôraznil, ţe jediní svedkovia priznávajúci sa k členstvu v zločineckej skupine (W.,
R.) obvineného do tejto skupiny nezaraďujú, pričom ani nepotvrdzujú existenciu tzv. vetvy
JUDr. J. A., pre ktorú mal byť obvinený činný.
K trestnému činu nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona v súbehu so zločinom zneuţívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. g/ Trestného zákona uviedol, ţe ţiaden nátlak na poškodeného nevyvíjal,
a rovnako nezneuţil ţiadnu jeho tieseň. Z tohto skutku bol obvinený výlučne na základe
tvrdenia jedného svedka Š.. V napadnutom uznesení taktieţ nie je uvedené,
ktorú právomoc mal obvinený vykonávať spôsobom odporujúcim zákonu, akou činnosťou
a z čoho by mal vyplývať úmysel obvineného zneuţiť právomoc a spôsobiť inému škodu
alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
K trestnému činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona uviedol, ţe nikoho neuviedol do omylu
ani nič nepredstieral. V napadnutom uznesení nie je uvedené akým spôsobom mal čokoľvek
predstierať, a teda nie je špecifikované konanie, ktorým by poškodeného uviedol do omylu
a z čoho vyplýva úmysel niekoho do omylu uviesť a spôsobiť tak škodu.
K dôvodom väzby obvinený uviedol, ţe v súčasnosti neexistuje ţiadna reálna,
konkrétna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z jeho kolúzneho konania. Samotný fakt,
ţe obvinený ako bývalý príslušník Policajného zboru pozná prostredie Policajného zboru,
nemôţe zaloţiť dôvod kolúznej väzby, bez reálneho dôkazu, ţe by obvinený pôsobil
na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závaţných
pre trestné stíhanie.
Vo vzťahu k svedkom obvinený nie je v postavení, kedy by bol schopný reálne
ovplyvniť ich konanie alebo obsah ich výpovedí. Doposiaľ nebola zaznamenaná akákoľvek
snaha o kontaktovanie obvineného s uvedenými svedkami. Výpoveď obvineného K.
je k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a skutočnosť, ţe niektorí z obvinených
v súčasnosti k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní nie sú, nemôţe samo o sebe
zakladať dôvod kolúznej väzby obvineného.
Tvrdenia svedka W., ktorý uviedol, ţe nikdy nebol prítomný pri údajnom odovzdávaní
peňazí, nielenţe neboli verifikované, ale doposiaľ nebol vypočutý ani jeden svedok, ktorý mal
byť prítomný pri odovzdávaní peňazí, resp. pri skladaní sa obvinenému
na odmenu, alebo pri odovzdávaní relevantných informácií zo strany obvineného. V danej
veci nielenţe od skutku prešlo takmer osem rokov, ale najmä počas tohto obdobia
preukázateľne nedošlo k ţiadnemu kolúznemu konaniu obvineného, a teda nie je zrejmé,
prečo a na základe čoho by obvinený mal náhle začať konať kolúzne práve v roku 2017.
K nahradeniu väzby inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku
uviedol, ţe tieto majú fakultatívny charakter, ale takúto povahu má aj samotná väzba,
to znamená, ţe aj keď existujú dôvody väzby, osoba ešte nemusí byť vzatá do väzby.
Príslušné obmedzenia základných ľudských práv treba podrobiť testu proporcionality,
teda skúmaniu, či obmedzenie základného práva na osobnú slobodu je ešte primerané
verejnému záujmu na riadnom priebehu trestného konania.
Sťaţnosť obvineného Mgr. B. B. bola zaslaná na vyjadrenie Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sa k podanej sťaţnosti
nevyjadril.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho obhajcu
JUDr. M. R., sťaţnosť obvinený M. G.; sťaţnosť zahlásil obvinený rovnako ihneď po
vyhlásení uznesenia do zápisnice o výsluchu obvineného, ktorú dodatočne odôvodnil podaním
z 2. apríla 2017 (č. l. 437).
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica a podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o prepustení obvineného M.. G.
z väzby na slobodu. V prípade, ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe
väzobné dôvody sú dané, navrhol nahradiť väzbu obvineného podľa § 80 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku písomným sľubom, resp. podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 81 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
poriadku peňaţnou zárukou za prípadného uloţenia primeraných povinností a obmedzení
podľa § 82 Trestného poriadku.
K dôvodnosti trestného stíhania obvinený uviedol, ţe sudca pre prípravné konanie
pri rozhodovaní o ţiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sa nezaoberal dostatočne
všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojej ţiadosti o prepustenie z väzby . Nesúhlasí
so záverom súdu, ţe vykonanými úkonmi sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti
kladenej obvinenému za vinu nezmenilo a nedošlo k zoslabeniu podozrenia. Naopak,
podľa názoru obvineného vypočutí svedkovia neuviedli ţiadne nové skutočnosti oproti tomu,
čo svedkovia uvádzali vo svojich výpovediach pred vznesením obvinenia.
Vykonaním výsluchov viacerých svedkov došlo k zániku moţného kolúzneho
správania obvineného najmä z dôvodu, ţe svedok W. je chráneným svedkom a vzhľadom na
tento inštitút neexistuje moţnosť pôsobenia na tohto svedka. Obvinený ďalej poukazuje na to,
ţe takmer celé obvinenie voči jeho osobe je postavené na výpovediach svedka W.. Doteraz
nebola ţiadnym spôsobom preverená pravdivosť jeho tvrdení. Svedok W. je podľa názoru
obvineného inštruovaný zo strany polície o tom, čo má vypovedať, o čom svedčí poznámka
obhajcu JUDr. S. v závere výsluchu svedka W. z 29. marca 2017.
K členstvu v zločineckej skupine obvinený uviedol, ţe sa jedná o ničím nepodloţenú
domnienku a o účelové tvrdenie bez akéhokoľvek reálneho podkladu. Predovšetkým ide
o skutočnosti, ktoré svedkovia predpokladajú a ţiadny zo svedkov podľa ich vlastných
výpovedí nemal byť priamym svedkom popisovaných skutočností (vyplácanie pravidelnej
odmeny členom zločineckej skupiny, bez akejkoľvek špecifikácie výšky odmeny, času
a miesta jej vyplácania ako aj osôb, ktoré túto odmenu mali vyplácať). Obvinený
neparticipoval na činnosti popísanej v bodoch 2/ aţ 17/ uznesenia o vznesení obvinenia.
Podľa názoru obvineného neexistujú ţiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce
jeho začlenenie v hierarchii zločineckej skupiny medzi najvyššie postavené osoby ani dôkaz
o tom, ţe mal v minulosti zabezpečovať tie najbrutálnejšie trestné činy s tým, ţe zločinecká
skupina si zabezpečovala pre svoju činnosť informovanosť z radov príslušníkov polície,
eliminovala prípadné zákroky najímaním právnych sluţieb advokátov, uplácaním
prokurátorov a sudcov, a teda mal mať obvinený najbliţší prístup k informáciám proti skupine
a moţnosť nakladať s finančnými prostriedkami skupiny a moţnosť ovplyvňovať trestné
konanie a moţnosť ovplyvňovať členov skupiny a iných osôb mimo nej.
K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku obvinený uviedol,
ţe tento dôvod väzby uňho nie je daný. Obvinený M. G. bol zadrţaný na mieste,
kde sa obvykle zdrţuje na svojej chalupe, kam chodieva uţ roky takmer kaţdý víkend.
Uvedená skutočnosť bola orgánom činným v trestnom konaní známa. Operatívna zloţka
polície pravidelne monitorovala obvineného a je scestné tvrdiť, ţe touto informáciou
nedisponovala. Svoj mobilný telefón mal obvinený v alobale z dôvodu,
ţe pri ceste na chalupu zabudol doma nabíjačku a zabalenie mobilu do alobalu je spôsob,
ako sa dá aţ o 10 % zvýšiť zostávajúca kapacita batérie. Zadrţaný bol v strede dediny,
kde má chalupu, cez víkend, v osobnom motorovom vozidle svojej manţelky na ceste domov
do Bratislavy. Je logické, ţe ak by obvinený chcel utekať, určite by sa nepresúval
na osobnom motorovom vozidle manţelky a zvolil by aj inú trasu na útek. Finančnú hotovosť
vo výške cca 1.600,- € mal obvinený pri sebe za účelom zakúpenia beţiaceho pásu,
ktorý si plánoval zakúpiť na ceste domov. Podľa názoru obvineného uvedená suma
by nepostačovala na útek.
K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku obvinený G. uviedol,
ţe nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu, ţe mal moţnosť sa medzi prvými dostať
k informáciám a mal dostatok kontaktov a moţností ovplyvniť konanie vedené
proti nemu ako aj z dôvodu moţnosti lepšieho nakladania s finančnými prostriedkami
zločineckej skupiny. Pokiaľ by obvinený takýmito informáciami o policajnej akcii disponoval
a chcel by ujsť, celkom určite by sa nezdrţoval na mieste, kde sa pravidelne zdrţuje a nešiel
by niekoľko hodín po začatí policajnej akcie spokojne domov obvyklou cestou. Tvrdenia
o kontaktoch a moţnosti ovplyvňovania konania proti osobe obvineného povaţuje
len za jednoduchú a prázdnu frázu, bez akéhokoľvek reálneho podkladu z dôvodu,
ţe ak by mal mať kontakty a moţnosť ovplyvňovať konanie, disponoval by informáciou
o policajnej akcii a hľadal spôsob ako túto akciu ovplyvniť.
Obvinený M. G. nesúhlasil so záverom odôvodnenia súdneho rozhodnutia, podľa
ktorého sú moţnosti dohľadu probačného a mediačného úradníka obmedzené
a tento nie je moţné vykonávať 24 hodín denne. Takéto konštatovanie podľa názoru
obvineného popiera zmysel inštitútu nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka z dôvodu, ţe v ţiadnom prípade týkajúcom sa kohokoľvek predsa nie je schopný
probačný a mediačný úradník vykonávať dohľad nad obvineným 24 hodín denne
a tento argument by vlastne znamenal, ţe tento inštitút by sa nemohol aplikovať v praxi
a nemohol by byť vyuţívaný pri nahrádzaní väzby. Obvinený v prípade ak súd konštatuje
existenciu dôvodov väzby, je ochotný sa aj kaţdý deň dostaviť k probačnému a mediačnému
úradníkovi.
Sťaţnosť obvineného M.. G. bola zaslaná na vyjadrenie Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sa k podanej sťaţnosti nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) zistil, ţe sťaţnosti
obvinených M.. G. a Mgr. B. B. sú prípustné (§ 185 Trestného poriadku), boli podané
oprávnenou osobou (§ 186 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na mieste
v súlade s ustanovením § 187 Trestného poriadku, s uvedením dôvodov sťaţnosti obhajcami
obvinených Mgr. R. P. a JUDr. M. R. (§ 189 Trestného poriadku), a preto preskúmal v zmysle
§ 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým obvinení podali sťaţnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom
napadnutého uznesenia a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku obvinený môţe byť vzatý do väzby
len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie,
ţe tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností
vyplýva dôvodná obava, ţe bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie.
Väzba v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov predstavuje najzávaţnejší
zásah do Ústavou Slovenskej republiky zaručenej osobnej slobody obvineného v čase,
keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného. Úprava dôvodu väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyjadruje výnimočnosť a fakultatívnosť
pouţitia tohto procesného prostriedku. Súd, ktorý je oprávnený rozhodovať o väzbe,
môţe tento procesný prostriedok pouţiť len vtedy, ak sú zistené konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce obavu z následku uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, t. j. ţe obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Z hľadiska
procesných predpisov rozhodovaniu o väzbe je venovaný prísny formálny pohľad,
ktorý má vylúčiť alebo minimalizovať moţnosť vzniku porušení základných práv a slobôd
osôb, ktoré sa jej podrobujú.
Z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe Špecializovaný trestný súd Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, rozhodol uznesením, sp. zn. 2Tp/2/2017 z 1. februára 2017
(č. l. 174) o vzatí obvineného Mgr. B. B. do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku s tým, ţe lehota väzby začala plynúť 29. januára 2017 v čase o 05:05 hod.
a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Nitre. Dňa 9. februára 2017 rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 2Tost/4/2017 (č. l. 286) o zamietnutí
sťaţnosti obvineného Mgr. B. B. proti vyššie označenému uzneseniu Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica.
Dňa 30. marca 2017 sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, rozhodol uznesením 30. marca 2017,
sp. zn. 2Tp/2/2017 tak, ţe zamietol ţiadosť obvineného B. o prepustenie z väzby
na slobodu (č. l. 416).
Z uvedeného prehľadu vyplýva, ţe o väzbe obvineného Mgr. B. B.
bolo doposiaľ rozhodované priebeţne, plynulo a urýchlene v súlade s § 2 ods. 6 Trestného
poriadku, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c/,
ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Obvinenému Mgr. B. B. bolo uznesením vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry
Prezídia Policajného zboru, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava dňa 28.
januára 2017 vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2/
pre prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. i/ Trestného zákona v súbehu so zločinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g/
Trestného zákona, v bode 3/ a 4/ pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. c/ s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
v tomto uznesení ( č. l. 2093, zväzok č. VIII ).
Obvinený Mgr. B. B. v sťaţnosti hodnotil vykonané dôkazy,
najmä svedecké výpovede získané výsluchmi svedkov (W., B., A., Š.) s konštatovaním, ţe
dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu sa oslabila a teda neexistuje materiálna
podmienka väzby – dôvodné a opodstatnené podozrenie zo spáchania trestnej činnosti.
K tomu Najvyšší súd SR uvádza, ţe pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine
či nevine páchateľa, a preto sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci
meritórneho rozhodovania na hlavnom pojednávaní. Nevyţaduje sa tu poţiadavka úplnej
istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky,
pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, napĺňajú znaky konkrétnych trestných
činov a zároveň existuje dôvodné podozrenie, ţe na týchto sa podieľal i obvinený.
Pre rozhodnutie o väzbe (z hľadiska materiálnych podmienok väzby) sa vyţaduje
existencia dôvodného trestného stíhania – condicio sine qua non reprezentovaného
dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou a existencia
niektorého z dôvodov väzby, čo je v prípade obvineného Mgr. B. B.
aj v súčasnom štádiu konania naplnené.
Či budú zabezpečené a vykonané dôkazy po prípadnom podaní obţaloby postačovať
na rozhodnutie o vine alebo nie, o tom bude rozhodovať súd na hlavnom pojednávaní
po dôslednom vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov, keď zároveň bude súd povinný
zohľadniť aj ich zákonnosť a procesnú pouţiteľnosť (spôsobilosť). Súčasná dôkazná situácia
je však dostatočná na vyslovenie existencie dôvodného a opodstatneného podozrenia,
ţe obvinený B., prezývaný “B.“ sa mohol dopustiť skutkov tak ako je uvedené v uznesení
o vznesení obvinenia. Preskúmaním predloţeného spisu Najvyšší súd SR nezistil
v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní nedôvodnosť trestného stíhania
obvineného B..
Čo sa týka dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, je potrebné
uviesť, ţe sudca pre prípravné konanie reagoval v súlade so stavom veci a zákonom
na argumentáciu obsiahnutú v ţiadosti o prepustenie z väzby a správne rozhodol o trvaní
tohto dôvodu väzby u obvineného. S týmto záverom sudcu pre prípravné konanie sa Najvyšší
súd SR stotoţnil v celom rozsahu, najmä s poukazom na výpovede svedka J. W., M. Š. a R.
B.. Ţiadne nové skutočnosti oproti stavu, z akého vychádzal Špecializovaný trestný súd,
pracovisko Banská Bystrica v prospech obvineného produkované neboli.
Mgr. B. B. ako bývalému príslušníkovi Policajného zboru bolo vznesené obvinenie za
skutky, ktoré priamo a bezprostredne súviseli s vykonávaním tejto funkcie (poskytovanie
informácií z prostredia polície a ovplyvňovanie trestných konaní týkajúcich sa zločineckej
skupiny „T.“ a iné). Absenciou výkonu funkcie príslušníka Policajného zboru obvinený totiţ
len de iure (z titulu svojho postavenia v zamestnaní) stratil moţnosť akýmkoľvek spôsobom
zasahovať do ovplyvňovania svedkov, ale nie fakticky v styku so svedkami v reálnom svete.
K návrhu obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka a prijatím písomného sľubu a uloţenia primeraných povinností a obmedzení
podľa § 82 Trestného poriadku Najvyšší súd SR poznamenáva, ţe na takéto pozitívne
rozhodnutie o nahradení väzby, musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. b/
a písm. c/ Trestného poriadku. Prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie
na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným podľa vnútroštátneho práva,
ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť
účel väzby, je moţnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť
obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvaţovať, či nahradenie väzby preváţi nad dôvodnou
obavou vyjadrenou v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku; v danom prípade
Najvyšší súd SR po preskúmaní obsahu spisu nezistil také okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniť záver pre aplikáciu ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Trestného poriadku,
a preto aj v tejto časti povaţuje Najvyšší súd SR rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, za správne.
Vo vzťahu k obvinenému M. G. Najvyšší súd SR uvádza, ţe v trestnej veci tohto
obvineného je nepochybné iba to, ţe mu bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 ods. 1
Trestného poriadku v bode 1/ pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Z doposiaľ vykonaných dôkazov moţno vyvodiť
záver, ţe obvinený je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Zároveň
povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe samotné vznesenie obvinenia z členstva
v zločineckej skupine T. nepostačuje k tomu, aby bol obvinený vzatý do väzby.
Najvyšší súd SR na základe zadováţených dôkazov dospel k záveru, ţe nezistil
u obvineného existenciu dôvodov tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku. V tomto smere treba súhlasiť s dôvodmi uvedenými v sťaţnosti obvineného,
ţe neboli produkované ţiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu
tohto dôvodu. Ani jeden zo svedkov, resp. spoluobvinených neuviedol také skutočnosti,
ktoré by v rovine rozumnej istoty nasvedčovali tomu, ţe sa obvinený snaţil akýmkoľvek
spôsobom ovplyvňovať priebeh vyšetrovania celej trestnej činnosti. Podľa názoru najvyššieho
súdu rozhodnutie o existencii konkrétnych skutočností pre vzatie obvineného G.
do kolúznej väzby, ktoré majú spočívať v tom, ţe obvinený mal moţnosť dostať
sa ako jeden z prvých k informáciám, sú nedostatočné. Ţiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali obavu, ţe obvinený bude konať tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, nenastali. Z toho dôvodu sa podľa názoru
najvyššieho súdu trestné stíhanie obvineného môţe viesť aj bez tohto zásadného zásahu
do osobnej slobody obvineného.
Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku,
ktoré určuje podmienky tzv. útekovej väzby, Najvyšší súd SR uvádza, ţe účelom väzby
je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a väzba v tomto smere nie je trestom,
ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú
z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej
slobody. Trestný poriadok podmieňuje moţnosť vzatia obvineného do väzby existenciou
dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností
vo vzťahu k niektorej neţiadúcej forme správania. Konkrétnymi skutočnosťami
odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1
písm. a/ Trestného poriadku sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú
takúto obavu. Tieto skutočnosti je potrebné vţdy vyvodiť z povahy konkrétnej
a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších
znakov upravených v tomto ustanovení.
Vychádzajúc z predloţeného spisového materiálu nemá najvyšší súd dôvod
pochybovať o tom, ţe v súčasnom štádiu trestného konania by nebol obvinený M. G.
k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Napokon obvinený M. G. bol
osobne prítomný aj na verejnom zasadnutí konanom na Najvyššom súde SR dňa 7. februára
2017, na ktorom sa rozhodovalo o väzbe obvineného (uznesením Špecializovaného trestného
súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 2Tp/2/2017 z 1. februára 2017, nebol vzatý
obvinený G. do väzby ). V súlade so zaisťovacou funkciou väzby nebolo v doterajšom konaní
preukázané, ţe by sa obvinený úmyselne zdrţiaval mimo miesta svojho trvalého bydliska.
Obvinený M. G. bol zadrţaný v obci V. v Banskej Štiavnici dňa 29. januára 2017 o 10:10
hod. (č. l. 2983, zväzok VIII.). Obvinený je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na Liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie V., okres B. Š. (č. l. 2529, zväzok
VI.). Rovnako tvrdenia o „značnom“ obnose peňazí cca 1.600,- €, ktoré mal obvinený pri sebe
v čase zadrţania (obvinený bol zadrţaný bez platobnej karty) sú v súvislosti s väzobným
dôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku len v rovine domnienok, majúce
charakter špekulácie.
Nakoľko najvyšší súd v prípade obvineného M.. G. nezistil dôvody väzby,
nepovaţoval za potrebné zaoberať sa inštitútmi, ktorými moţno nahradiť prípadnú väzbu
obvineného.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe Najvyšší súd SR v prerokúvanej veci nezistil ţiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v prípade obvineného M.. G.
jeho ponechanie vo väzbe. Najvyšší súd SR nezistil ani dôvod pre zmenu napadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k obvinenému Mgr. B. B., a preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 12. apríla 2017
JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová