Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/13/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Pavla Farkaša

na neverejnom zasadnutí konanom 12. apríla 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného

Mgr. B. B. a spol., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa a iné, o sťažnosti obvineného

Mgr. B. B. a obvineného M.. G., proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica

z 30. marca 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa , sa napadnuté uznesenie

vo vzťahu k obvinenému M. G., z r u š u j e .

Podľa sa obvinený M. G., nar. X. v B., trvale bytom

B., H. X., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, p r e p ú š ť a

z v ä z b y ihneď n a s l o b o d u.

II. Podľa sťaţnosť obvineného

Mgr. B. B., s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením z 30. marca 2017, sp. zn. rozhodol podľa § 79 ods. 3

o zamietnutí ţiadosti obvinených Mgr. B. B.,

2

nar. X. v N., trvale bytom B., D. X., t. č. v Ústave na výkon väzby Ţilina a M.. G., nar. X.

v B., trvale bytom B., H. X., t. č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica o prepustenie

z väzby na slobodu. Zároveň podľa neprijal písomný

sľub obvineného Mgr. B. B. a obvineného M.. G. a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku per analogiam s poukazom na c ods. 1

a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatého

oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o dojednaní Dohovoru,

uverejneného pod číslom väzbu obvinených Mgr. B. B. a M.. G. dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad obvinenými nenahradil.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho obhajcu

Mgr. R. P. sťaţnosť obvinený Mgr. B. B.; sťaţnosť zahlásil obvinený ihneď po vyhlásení

uznesenia do zápisnice o výsluchu obvineného, ktorú dodatočne odôvodnil podaním z 3.

apríla 2017 (č. l. 444).

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného

poriadku zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica a podľa rozhodol o prepustení obvineného z väzby

na slobodu, eventuálne, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o nahradení väzby

obvineného podľa , prijatím písomného sľubu

obvineného za súčasného uloţenia probačného a mediačného dohľadu a uloţenia primeraných

povinností a obmedzení podľa .

Obvinený Mgr. B. B. uviedol, ţe väzba obvineného je v rozpore

s jej materiálnymi podmienkami, s ktorými zákon spája jej trvanie a ktoré musia byť splnené

súčasne, a preto má väzba v danom prípade len sankčný charakter. Väzba ako zabezpečovací

inštitút nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom na uľahčenie

trestného stíhania.

K dôvodnosti trestného stíhania obvinený uviedol, ţe pokiaľ ide o posudzovanie

skutkových okolností vzatia do väzby v prípravnom konaní, súdy pri rozhodovaní o vzatí

do väzby sú povinné skúmať dôvodnosť oznámeného obvinenia, ktoré je nevyhnutnou

podmienkou pre väzbu. Sudca pre prípravné konanie pri tomto postupe skúma, či skutok,

pre ktorý bolo vznesené obvinenie fyzickej osobe, bol spáchaný, či ho moţno posúdiť

3

ako trestný čin a či zistené skutočnosti nasvedčujú dôvodnosti podozrenia, ţe skutok spáchal

obvinený. Ak riadnym spôsobom oznámené obvinenie je len formálnym predpokladom

pre vzatie obvineného do väzby, potom dôvodnosť oznámeného obvinenia je nevyhnutnou

materiálnou podmienkou pre aplikáciu inštitútu väzby. Rozhodnutie o vzatí do väzby

nie je v súlade so zákonom v prípade, ak nie je podloţené skutkovými okolnosťami

odôvodňujúcimi záver o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu obvineným.

Ďalej uviedol, ţe obvinenie je zaloţené prevaţne na nedôveryhodných osobách,

subjektívne motivovaných snahou vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti, prípadne

zabezpečiť si procesne výhodnejšie postavenie a zmieriť následky svojho trestného stíhania

kriminalizáciou obvineného.

V skutku č. 1 uznesenia o vznesení obvinenia sa vo vzťahu k obvinenému neuvádza,

kedy, kde a akým spôsobom by mal byť činný pre zločineckú skupinu, prípadne aké pokyny

a od koho by mal dostávať, resp. dávať. V predmetnom uznesení sú uvedené výlučne

abstraktné skutočnosti.

K tvrdeniu svedka W., ktorý uviedol, ţe od zločineckej skupiny „T.“ dostával paušál

1.000,- € obvinený uviedol, ţe svedok W. nekonkretizoval aké informácie a akým spôsobom

ich mal poskytovať, ich relevanciu ani následnú vyuţiteľnosť. Svedok neuviedol, ţe by bol

prítomný pri údajnom preberaní peňazí. Rovnako svedok B. ako člen inej zločineckej skupiny

uviedol len svoj subjektívny pocit bez reálneho dôkazu o činnosti obvineného pre zločineckú

skupinu. Taktieţ svedok Š. označil obvineného za člena zločineckej skupiny len v súvislosti

s vecou poškodeného M., bez konkrétneho opisu činnosti, ktorú by vykonával pre zločineckú

skupinu. Zdôraznil, ţe jediní svedkovia priznávajúci sa k členstvu v zločineckej skupine (W.,

R.) obvineného do tejto skupiny nezaraďujú, pričom ani nepotvrdzujú existenciu tzv. vetvy

JUDr. J. A., pre ktorú mal byť obvinený činný.

K trestnému činu nátlaku podľa ,

s poukazom na v súbehu so zločinom zneuţívania právomoci

verejného činiteľa podľa , s poukazom

na uviedol, ţe ţiaden nátlak na poškodeného nevyvíjal,

a rovnako nezneuţil ţiadnu jeho tieseň. Z tohto skutku bol obvinený výlučne na základe

tvrdenia jedného svedka Š.. V napadnutom uznesení taktieţ nie je uvedené,

4

ktorú právomoc mal obvinený vykonávať spôsobom odporujúcim zákonu, akou činnosťou

a z čoho by mal vyplývať úmysel obvineného zneuţiť právomoc a spôsobiť inému škodu

alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

K trestnému činu podvodu podľa ,

s poukazom na uviedol, ţe nikoho neuviedol do omylu

ani nič nepredstieral. V napadnutom uznesení nie je uvedené akým spôsobom mal čokoľvek

predstierať, a teda nie je špecifikované konanie, ktorým by poškodeného uviedol do omylu

a z čoho vyplýva úmysel niekoho do omylu uviesť a spôsobiť tak škodu.

K dôvodom väzby obvinený uviedol, ţe v súčasnosti neexistuje ţiadna reálna,

konkrétna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z jeho kolúzneho konania. Samotný fakt,

ţe obvinený ako bývalý príslušník Policajného zboru pozná prostredie Policajného zboru,

nemôţe zaloţiť dôvod kolúznej väzby, bez reálneho dôkazu, ţe by obvinený pôsobil

na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závaţných

pre trestné stíhanie.

Vo vzťahu k svedkom obvinený nie je v postavení, kedy by bol schopný reálne

ovplyvniť ich konanie alebo obsah ich výpovedí. Doposiaľ nebola zaznamenaná akákoľvek

snaha o kontaktovanie obvineného s uvedenými svedkami. Výpoveď obvineného K.

je k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a skutočnosť, ţe niektorí z obvinených

v súčasnosti k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní nie sú, nemôţe samo o sebe

zakladať dôvod kolúznej väzby obvineného.

Tvrdenia svedka W., ktorý uviedol, ţe nikdy nebol prítomný pri údajnom odovzdávaní

peňazí, nielenţe neboli verifikované, ale doposiaľ nebol vypočutý ani jeden svedok, ktorý mal

byť prítomný pri odovzdávaní peňazí, resp. pri skladaní sa obvinenému

na odmenu, alebo pri odovzdávaní relevantných informácií zo strany obvineného. V danej

veci nielenţe od skutku prešlo takmer osem rokov, ale najmä počas tohto obdobia

preukázateľne nedošlo k ţiadnemu kolúznemu konaniu obvineného, a teda nie je zrejmé,

prečo a na základe čoho by obvinený mal náhle začať konať kolúzne práve v roku 2017.

K nahradeniu väzby inštitútmi podľa ,

uviedol, ţe tieto majú fakultatívny charakter, ale takúto povahu má aj samotná väzba,

5

to znamená, ţe aj keď existujú dôvody väzby, osoba ešte nemusí byť vzatá do väzby.

Príslušné obmedzenia základných ľudských práv treba podrobiť testu proporcionality,

teda skúmaniu, či obmedzenie základného práva na osobnú slobodu je ešte primerané

verejnému záujmu na riadnom priebehu trestného konania.

Sťaţnosť obvineného Mgr. B. B. bola zaslaná na vyjadrenie Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sa k podanej sťaţnosti

nevyjadril.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho obhajcu

JUDr. M. R., sťaţnosť obvinený M. G.; sťaţnosť zahlásil obvinený rovnako ihneď po

vyhlásení uznesenia do zápisnice o výsluchu obvineného, ktorú dodatočne odôvodnil podaním

z 2. apríla 2017 (č. l. 437).

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného

poriadku zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica a podľa rozhodol o prepustení obvineného M.. G.

z väzby na slobodu. V prípade, ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

väzobné dôvody sú dané, navrhol nahradiť väzbu obvineného podľa § 80 ods. 1 písm. b/

písomným sľubom, resp. podľa

dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 81 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného

poriadku peňaţnou zárukou za prípadného uloţenia primeraných povinností a obmedzení

podľa .

K dôvodnosti trestného stíhania obvinený uviedol, ţe sudca pre prípravné konanie

pri rozhodovaní o ţiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sa nezaoberal dostatočne

všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojej ţiadosti o prepustenie z väzby . Nesúhlasí

so záverom súdu, ţe vykonanými úkonmi sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti

kladenej obvinenému za vinu nezmenilo a nedošlo k zoslabeniu podozrenia. Naopak,

podľa názoru obvineného vypočutí svedkovia neuviedli ţiadne nové skutočnosti oproti tomu,

čo svedkovia uvádzali vo svojich výpovediach pred vznesením obvinenia.

Vykonaním výsluchov viacerých svedkov došlo k zániku moţného kolúzneho

správania obvineného najmä z dôvodu, ţe svedok W. je chráneným svedkom a vzhľadom na

6

tento inštitút neexistuje moţnosť pôsobenia na tohto svedka. Obvinený ďalej poukazuje na to,

ţe takmer celé obvinenie voči jeho osobe je postavené na výpovediach svedka W.. Doteraz

nebola ţiadnym spôsobom preverená pravdivosť jeho tvrdení. Svedok W. je podľa názoru

obvineného inštruovaný zo strany polície o tom, čo má vypovedať, o čom svedčí poznámka

obhajcu JUDr. S. v závere výsluchu svedka W. z 29. marca 2017.

K členstvu v zločineckej skupine obvinený uviedol, ţe sa jedná o ničím nepodloţenú

domnienku a o účelové tvrdenie bez akéhokoľvek reálneho podkladu. Predovšetkým ide

o skutočnosti, ktoré svedkovia predpokladajú a ţiadny zo svedkov podľa ich vlastných

výpovedí nemal byť priamym svedkom popisovaných skutočností (vyplácanie pravidelnej

odmeny členom zločineckej skupiny, bez akejkoľvek špecifikácie výšky odmeny, času

a miesta jej vyplácania ako aj osôb, ktoré túto odmenu mali vyplácať). Obvinený

neparticipoval na činnosti popísanej v bodoch 2/ aţ 17/ uznesenia o vznesení obvinenia.

Podľa názoru obvineného neexistujú ţiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce

jeho začlenenie v hierarchii zločineckej skupiny medzi najvyššie postavené osoby ani dôkaz

o tom, ţe mal v minulosti zabezpečovať tie najbrutálnejšie trestné činy s tým, ţe zločinecká

skupina si zabezpečovala pre svoju činnosť informovanosť z radov príslušníkov polície,

eliminovala prípadné zákroky najímaním právnych sluţieb advokátov, uplácaním

prokurátorov a sudcov, a teda mal mať obvinený najbliţší prístup k informáciám proti skupine

a moţnosť nakladať s finančnými prostriedkami skupiny a moţnosť ovplyvňovať trestné

konanie a moţnosť ovplyvňovať členov skupiny a iných osôb mimo nej.

K dôvodu väzby podľa obvinený uviedol,

ţe tento dôvod väzby uňho nie je daný. Obvinený M. G. bol zadrţaný na mieste,

kde sa obvykle zdrţuje na svojej chalupe, kam chodieva uţ roky takmer kaţdý víkend.

Uvedená skutočnosť bola orgánom činným v trestnom konaní známa. Operatívna zloţka

polície pravidelne monitorovala obvineného a je scestné tvrdiť, ţe touto informáciou

nedisponovala. Svoj mobilný telefón mal obvinený v alobale z dôvodu,

ţe pri ceste na chalupu zabudol doma nabíjačku a zabalenie mobilu do alobalu je spôsob,

ako sa dá aţ o 10 % zvýšiť zostávajúca kapacita batérie. Zadrţaný bol v strede dediny,

kde má chalupu, cez víkend, v osobnom motorovom vozidle svojej manţelky na ceste domov

do Bratislavy. Je logické, ţe ak by obvinený chcel utekať, určite by sa nepresúval

na osobnom motorovom vozidle manţelky a zvolil by aj inú trasu na útek. Finančnú hotovosť

7

vo výške cca 1.600,- € mal obvinený pri sebe za účelom zakúpenia beţiaceho pásu,

ktorý si plánoval zakúpiť na ceste domov. Podľa názoru obvineného uvedená suma

by nepostačovala na útek.

K dôvodu väzby podľa obvinený G. uviedol,

ţe nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu, ţe mal moţnosť sa medzi prvými dostať

k informáciám a mal dostatok kontaktov a moţností ovplyvniť konanie vedené

proti nemu ako aj z dôvodu moţnosti lepšieho nakladania s finančnými prostriedkami

zločineckej skupiny. Pokiaľ by obvinený takýmito informáciami o policajnej akcii disponoval

a chcel by ujsť, celkom určite by sa nezdrţoval na mieste, kde sa pravidelne zdrţuje a nešiel

by niekoľko hodín po začatí policajnej akcie spokojne domov obvyklou cestou. Tvrdenia

o kontaktoch a moţnosti ovplyvňovania konania proti osobe obvineného povaţuje

len za jednoduchú a prázdnu frázu, bez akéhokoľvek reálneho podkladu z dôvodu,

ţe ak by mal mať kontakty a moţnosť ovplyvňovať konanie, disponoval by informáciou

o policajnej akcii a hľadal spôsob ako túto akciu ovplyvniť.

Obvinený M. G. nesúhlasil so záverom odôvodnenia súdneho rozhodnutia, podľa

ktorého sú moţnosti dohľadu probačného a mediačného úradníka obmedzené

a tento nie je moţné vykonávať 24 hodín denne. Takéto konštatovanie podľa názoru

obvineného popiera zmysel inštitútu nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka z dôvodu, ţe v ţiadnom prípade týkajúcom sa kohokoľvek predsa nie je schopný

probačný a mediačný úradník vykonávať dohľad nad obvineným 24 hodín denne

a tento argument by vlastne znamenal, ţe tento inštitút by sa nemohol aplikovať v praxi

a nemohol by byť vyuţívaný pri nahrádzaní väzby. Obvinený v prípade ak súd konštatuje

existenciu dôvodov väzby, je ochotný sa aj kaţdý deň dostaviť k probačnému a mediačnému

úradníkovi.

Sťaţnosť obvineného M.. G. bola zaslaná na vyjadrenie Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sa k podanej sťaţnosti nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) zistil, ţe sťaţnosti

obvinených M.. G. a Mgr. B. B. sú prípustné ( ), boli podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na mieste

v súlade s ustanovením , s uvedením dôvodov sťaţnosti obhajcami

8

obvinených Mgr. R. P. a JUDr. M. R. ( ), a preto preskúmal v zmysle

, správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým obvinení podali sťaţnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Podľa obvinený môţe byť vzatý do väzby

len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie,

ţe tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností

vyplýva dôvodná obava, ţe bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie.

Väzba v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov predstavuje najzávaţnejší

zásah do zaručenej osobnej slobody obvineného v čase,

keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného. Úprava dôvodu väzby

podľa vyjadruje výnimočnosť a fakultatívnosť

pouţitia tohto procesného prostriedku. Súd, ktorý je oprávnený rozhodovať o väzbe,

môţe tento procesný prostriedok pouţiť len vtedy, ak sú zistené konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce obavu z následku uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku, t. j. ţe obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Z hľadiska

procesných predpisov rozhodovaniu o väzbe je venovaný prísny formálny pohľad,

ktorý má vylúčiť alebo minimalizovať moţnosť vzniku porušení základných práv a slobôd

osôb, ktoré sa jej podrobujú.

Z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe Špecializovaný trestný súd Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica, rozhodol uznesením, sp. zn. z 1. februára 2017

(č. l. 174) o vzatí obvineného Mgr. B. B. do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku s tým, ţe lehota väzby začala plynúť 29. januára 2017 v čase o 05:05 hod.

a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Nitre. Dňa 9. februára 2017 rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. (č. l. 286) o zamietnutí

sťaţnosti obvineného Mgr. B. B. proti vyššie označenému uzneseniu Špecializovaného

trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica.

9

Dňa 30. marca 2017 sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, rozhodol uznesením 30. marca 2017,

sp. zn. tak, ţe zamietol ţiadosť obvineného B. o prepustenie z väzby

na slobodu (č. l. 416).

Z uvedeného prehľadu vyplýva, ţe o väzbe obvineného Mgr. B. B.

bolo doposiaľ rozhodované priebeţne, plynulo a urýchlene v súlade s § 2 ods. 6 Trestného

poriadku, , ods. 2, ods. 5 a ,

ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obvinenému Mgr. B. B. bolo uznesením vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry

Prezídia Policajného zboru, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava dňa 28.

januára 2017 vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa , v bode 2/

pre prečin nátlaku podľa , s poukazom na

písm. i/ v súbehu so zločinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

podľa , s poukazom na

, v bode 3/ a 4/ pre pokračovací zločin podvodu podľa ,

písm. c/ s poukazom na na skutkovom základe uvedenom

v tomto uznesení ( č. l. 2093, zväzok č. VIII ).

Obvinený Mgr. B. B. v sťaţnosti hodnotil vykonané dôkazy,

najmä svedecké výpovede získané výsluchmi svedkov (W., B., A., Š.) s konštatovaním, ţe

dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu sa oslabila a teda neexistuje materiálna

podmienka väzby – dôvodné a opodstatnené podozrenie zo spáchania trestnej činnosti.

K tomu Najvyšší súd SR uvádza, ţe pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine

či nevine páchateľa, a preto sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci

meritórneho rozhodovania na hlavnom pojednávaní. Nevyţaduje sa tu poţiadavka úplnej

istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky,

pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, napĺňajú znaky konkrétnych trestných

činov a zároveň existuje dôvodné podozrenie, ţe na týchto sa podieľal i obvinený.

Pre rozhodnutie o väzbe (z hľadiska materiálnych podmienok väzby) sa vyţaduje

10

existencia dôvodného trestného stíhania – condicio sine qua non reprezentovaného

dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou a existencia

niektorého z dôvodov väzby, čo je v prípade obvineného Mgr. B. B.

aj v súčasnom štádiu konania naplnené.

Či budú zabezpečené a vykonané dôkazy po prípadnom podaní obţaloby postačovať

na rozhodnutie o vine alebo nie, o tom bude rozhodovať súd na hlavnom pojednávaní

po dôslednom vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov, keď zároveň bude súd povinný

zohľadniť aj ich zákonnosť a procesnú pouţiteľnosť (spôsobilosť). Súčasná dôkazná situácia

je však dostatočná na vyslovenie existencie dôvodného a opodstatneného podozrenia,

ţe obvinený B., prezývaný “B.“ sa mohol dopustiť skutkov tak ako je uvedené v uznesení

o vznesení obvinenia. Preskúmaním predloţeného spisu Najvyšší súd SR nezistil

v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní nedôvodnosť trestného stíhania

obvineného B..

Čo sa týka dôvodu väzby podľa , je potrebné

uviesť, ţe sudca pre prípravné konanie reagoval v súlade so stavom veci a zákonom

na argumentáciu obsiahnutú v ţiadosti o prepustenie z väzby a správne rozhodol o trvaní

tohto dôvodu väzby u obvineného. S týmto záverom sudcu pre prípravné konanie sa Najvyšší

súd SR stotoţnil v celom rozsahu, najmä s poukazom na výpovede svedka J. W., M. Š. a R.

B.. Ţiadne nové skutočnosti oproti stavu, z akého vychádzal Špecializovaný trestný súd,

pracovisko Banská Bystrica v prospech obvineného produkované neboli.

Mgr. B. B. ako bývalému príslušníkovi Policajného zboru bolo vznesené obvinenie za

skutky, ktoré priamo a bezprostredne súviseli s vykonávaním tejto funkcie (poskytovanie

informácií z prostredia polície a ovplyvňovanie trestných konaní týkajúcich sa zločineckej

skupiny „T.“ a iné). Absenciou výkonu funkcie príslušníka Policajného zboru obvinený totiţ

len de iure (z titulu svojho postavenia v zamestnaní) stratil moţnosť akýmkoľvek spôsobom

zasahovať do ovplyvňovania svedkov, ale nie fakticky v styku so svedkami v reálnom svete.

K návrhu obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka a prijatím písomného sľubu a uloţenia primeraných povinností a obmedzení

podľa Najvyšší súd SR poznamenáva, ţe na takéto pozitívne

rozhodnutie o nahradení väzby, musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. b/

11

a písm. c/ . Prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie

na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným podľa vnútroštátneho práva,

ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť

účel väzby, je moţnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť

obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvaţovať, či nahradenie väzby preváţi nad dôvodnou

obavou vyjadrenou v ustanovení ; v danom prípade

Najvyšší súd SR po preskúmaní obsahu spisu nezistil také okolnosti, ktoré by mohli

odôvodniť záver pre aplikáciu ustanovenia a ,

a preto aj v tejto časti povaţuje Najvyšší súd SR rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, za správne.

Vo vzťahu k obvinenému M. G. Najvyšší súd SR uvádza, ţe v trestnej veci tohto

obvineného je nepochybné iba to, ţe mu bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 ods. 1

v bode 1/ pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa . Z doposiaľ vykonaných dôkazov moţno vyvodiť

záver, ţe obvinený je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Zároveň

povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe samotné vznesenie obvinenia z členstva

v zločineckej skupine T. nepostačuje k tomu, aby bol obvinený vzatý do väzby.

Najvyšší súd SR na základe zadováţených dôkazov dospel k záveru, ţe nezistil

u obvineného existenciu dôvodov tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku. V tomto smere treba súhlasiť s dôvodmi uvedenými v sťaţnosti obvineného,

ţe neboli produkované ţiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu

tohto dôvodu. Ani jeden zo svedkov, resp. spoluobvinených neuviedol také skutočnosti,

ktoré by v rovine rozumnej istoty nasvedčovali tomu, ţe sa obvinený snaţil akýmkoľvek

spôsobom ovplyvňovať priebeh vyšetrovania celej trestnej činnosti. Podľa názoru najvyššieho

súdu rozhodnutie o existencii konkrétnych skutočností pre vzatie obvineného G.

do kolúznej väzby, ktoré majú spočívať v tom, ţe obvinený mal moţnosť dostať

sa ako jeden z prvých k informáciám, sú nedostatočné. Ţiadne nové skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali obavu, ţe obvinený bude konať tak, ako to predpokladá ustanovenie

, nenastali. Z toho dôvodu sa podľa názoru

najvyššieho súdu trestné stíhanie obvineného môţe viesť aj bez tohto zásadného zásahu

do osobnej slobody obvineného.

12

Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa ustanovenia ,

ktoré určuje podmienky tzv. útekovej väzby, Najvyšší súd SR uvádza, ţe účelom väzby

je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a väzba v tomto smere nie je trestom,

ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú

z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej

slobody. podmieňuje moţnosť vzatia obvineného do väzby existenciou

dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností

vo vzťahu k niektorej neţiadúcej forme správania. Konkrétnymi skutočnosťami

odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1

písm. a/ sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú

takúto obavu. Tieto skutočnosti je potrebné vţdy vyvodiť z povahy konkrétnej

a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších

znakov upravených v tomto ustanovení.

Vychádzajúc z predloţeného spisového materiálu nemá najvyšší súd dôvod

pochybovať o tom, ţe v súčasnom štádiu trestného konania by nebol obvinený M. G.

k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Napokon obvinený M. G. bol

osobne prítomný aj na verejnom zasadnutí konanom na Najvyššom súde SR dňa 7. februára

2017, na ktorom sa rozhodovalo o väzbe obvineného (uznesením Špecializovaného trestného

súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. z 1. februára 2017, nebol vzatý

obvinený G. do väzby ). V súlade so zaisťovacou funkciou väzby nebolo v doterajšom konaní

preukázané, ţe by sa obvinený úmyselne zdrţiaval mimo miesta svojho trvalého bydliska.

Obvinený M. G. bol zadrţaný v obci V. v Banskej Štiavnici dňa 29. januára 2017 o 10:10

hod. (č. l. 2983, zväzok VIII.). Obvinený je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

zapísanej na Liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie V., okres B. Š. (č. l. 2529, zväzok

VI.). Rovnako tvrdenia o „značnom“ obnose peňazí cca 1.600,- €, ktoré mal obvinený pri sebe

v čase zadrţania (obvinený bol zadrţaný bez platobnej karty) sú v súvislosti s väzobným

dôvodom podľa len v rovine domnienok, majúce

charakter špekulácie.

Nakoľko najvyšší súd v prípade obvineného M.. G. nezistil dôvody väzby,

nepovaţoval za potrebné zaoberať sa inštitútmi, ktorými moţno nahradiť prípadnú väzbu

obvineného.

13

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe Najvyšší súd SR v prerokúvanej veci nezistil ţiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v prípade obvineného M.. G.

jeho ponechanie vo väzbe. Najvyšší súd SR nezistil ani dôvod pre zmenu napadnutého

rozhodnutia vo vzťahu k obvinenému Mgr. B. B., a preto rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. apríla 2017

JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová