Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
255/435178.2e6512.pdf
PDF · 312.96 KB
No categories available
4Sžf/50/2016
Najvyšší súd 4Sžf/1/2016
Slovenskej republiky 4Sžf/45/2016
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudkýň JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca)
a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci ţalobcu: RONY-TEX, s.r.o.,
Nám. A. H. Škultétyho 734/6, Veľký Krtíš, IČO: 36 648 221, zastúpený: JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí ţalovaného č. 1100301/1/485406/2014/5003, č.1100301/1/485431/2014/5003,
č. 1100301/1/485404/2014/5003, č. 100301/1/485396/2014/5003, č. 1100301/1/485387/2014/
5003, č. 1100301/1/485381/2014/5003 a č. 1100301/1/485367/2014/5003 zo dňa 30.10.2014,
konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/193/2014-48 zo dňa 25. septembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/193/2014-48 zo dňa 25. septembra 2015 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom č. k. 24S/193/2014-48 zo dňa 25.09.2015 Krajský súd
v Banskej Bystrici zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutí ţalovaného č. 1100301/1/48540
6/2014/5003, č. 1100301/1/485431/2014/5003, č. 1100301/1/485404/2014/5003, č. 1100301/
1/485396/2014/5003, č. 1100301/1/485387/2014/5003, č. 1100301/1/485381/2014/5003
a č. 1100301/1/485367/2014/5003 zo dňa 30.10.2014, podľa §250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.
1.2 Predmetom súdneho prieskumu pred krajským súdom boli rozhodnutia ţalovaného
zo dňa 25.02.2014, ktorými boli ţalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubené
rozdiely dane za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január, február, apríl, máj, jún,
august a september 2012, a to:
č. 1100301/1/485406/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
ţalovaného - august 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9611401/5/737317/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014,
ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 11.400,- € (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie
správcu dane - august 2012“),
č. 1100301/1/485431/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
ţalovaného - september 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
č. 9611401/5/737434/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 vo výške 67.600,- € (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie správcu dane - september 2012“),
č. 1100301/1/485404/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
ţalovaného - jún 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
č. 9611401/5/737225/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vo výške 54.200,- € (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie správcu dane - jún 2012“),
č. 1100301/1/485396/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
ţalovaného - máj 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
č. 9611401/5/737085/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 31.410,- € (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie správcu dane - máj 2012“),
č. 1100301/1/485387/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
ţalovaného - apríl 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
č. 9611401/5/737014/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 16.300,- € (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie správcu dane - apríl 2012“),
č. 1100301/1/485381/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
ţalovaného - február 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
č. 9611401/5/736876/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške 21.098,40 € (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie správcu dane - február 2012“),
č. 1100301/1/485367/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
ţalovaného - január 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
č. 9611401/5/736640/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 10.500,- € (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie správcu dane - január 2012“).
1.3 Krajský súd z pripojených administratívnych spisov zistil, ţe na základe poverenia
zo dňa 29.10.2012 správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie
obdobia január aţ december 2011, január aţ február, apríl aţ september 2012. Oznámenie
o začatí daňovej kontroly bolo ţalobcovi doručené dňa 06.11.2012. Dňa 20.11.2012 správca
dane spísal so ţalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie
daňovej kontroly dňom 20.11.2012. V zápisnici bol ţalobca poučený o jeho právach
a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“),
o.i. o práve predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
a navrhovať dôkazy dostupné správcom dane, ktoré sám nemôţe predloţiť, najneskôr do dňa
jej ukončenia (písm. c/), o práve nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného
u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného
daňového subjektu (písm. d/), o práve klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,
k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim
(písm. f/), ako aj o povinnostiach podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, o.i. o povinnosti
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/).
Z predmetnej zápisnice ďalej vyplýva zoznam listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom
pojednávaní ţalobcom správcovi dane. Z uvedeného zoznamu vyplýva, ţe medzi listinami
odovzdanými správcovi dane neboli uvedené ţiadne dodacie listy. Výzvou zo dňa
22.01.2013, doručenou splnomocnenému zástupcovi ţalobcu 30.01.2013, správca dane vyzval
ţalobcu na predloţenie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske
operácie a účtovné prípady, inventúrny súpis zásob k tovaru k 01.01.2011, k 31.12.2011
a k 31.12.2012. Dňa 15.11.2012 ţalobca doručil správcovi dane generálnu plnú moc, ktorou
daňový subjekt - ţalobca splnomocnil I.I. v rozsahu všetkých práv konateľa na zastupovanie a
vykonávanie všetkých úkonov, vrátane prijímania doručovaných písomností.
1.4 Krajský súd ďalej konštatoval, ţe rozhodnutím č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur
zo dňa 29.10.2012 správca dane s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil
daňovú kontrolu DPH za obdobie január aţ december 2011, január, február, apríl
aţ september 2012 z dôvodu, ţe začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia a bolo potrebné získať informácie o nových skutočnostiach podaním
ţiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Daňová kontrola vykonaná u daňového subjektu
RONY-TEX s.r.o. Veľký Krtíš sa z tohto dôvodu prerušila od 01.10.2013. Predmetné
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly obsahovalo všetky náleţitosti stanovené Daňovým
poriadkom. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňového konania bolo splnomocnenému
zástupcovi ţalobcu doručené 24.09.2013. Z predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej
kontroly vyplýva, ţe správca dane odoslal dňa 06.09.2013 ţiadosť o MVI
č. 9611401/5/4025107/2013/Gyur do iného členského štátu (ČR).
1.5 Listom z 11.12.2013 správca dane ţalobcovi oznámil v zmysle § 61 ods. 4
Daňového poriadku, ţe dňa 11.12.2013 pominuli prekáţky, pre ktoré sa daňová kontrola DPH
za zdaňovacie obdobie január aţ december 2011, január, február, apríl aţ september 2012
prerušila, a preto správca dane pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 20.11.2012.
Z fotokópie doručenky vyplýva, ţe predmetné oznámenie bolo doručované ţalobcovi
na adresu jeho splnomocneného zástupcu I., pričom dňa 23.12.2013 bol vykonaný neúspešný
pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie zásielky, opakované doručenie zásielky
sa vykonalo 27.12.2013 a v ten istý deň bola zásielka uloţená na pošte. Zásielka bola vrátená
nedoručená daňovému úradu.
1.6 Na základe predvolania zo dňa 20.12.2013, sa splnomocnený zástupca ţalobcu I.
dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly,
pričom dňa 09.01.2014 bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní s predmetom:
Vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku
k doterajším zisteniam pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január aţ december
2011, január aţ február 2012, apríl aţ jún 2012, august aţ september 2012, na ktorom bol
prítomný I.. Z obsahu zápisnice vyplýva, ţe splnomocnený zástupca ţalobcu sa oboznámil s
výsledkami vykonaných doţiadaní správcu dane o.i. vo vzťahu k výsledkom medzinárodného
doţiadania vykonávaného v ČR, ako aj voči subjektom ENI SPED s.r.o. Bratislava,
ISTROTECH s.r.o. Bratislava, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, TRANSKUL s.r.o. Bratislava
(do 10.10.2012 PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno), HORMIC s.r.o. Bratislava, KEVOLA
s.r.o. Šahy. Splnomocnený zástupca ţalobcu sa k oboznámeným výsledkom šetrení vyjadril s
tým, ţe sa vyjadrí písomne aţ po doručení Protokolu.
1.7 Krajský súd ďalej zistil, ţe o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil
Protokol č. 9611401/5/72727/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014, ktorý spolu s výzvou
na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 09.01.2014 doručoval
splnomocnenému zástupcovi ţalobcu I. s tým, ţe písomné vyjadrenie k Protokolu a označenie
dôkazov preukazujúcich ţalobcove tvrdenia, ktoré nemohol predloţiť v priebehu daňovej
kontroly, môţe podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predloţiť najneskôr do 15 pracovných
dní odo dňa doručenia výzvy. Vo výzve bol ţalobca poučený, ţe zmeškanie lehoty nemoţno
odpustiť. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, ţe predmetná zásielka obsahujúca
Protokol a Výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole bola adresovaná
splnomocnenému zástupcovi ţalobcu I., pričom podľa záznamov vykonaných poštovým
doručovateľom na doručenke je zrejmé, ţe neúspešný pokus o doručenie s výzvou o
opakované dourčenie bolo vykonané dňa 13.01.2014, opakované doručenie bolo vykonané
14.01.2014 a dňa 14.01.2014 bola zásielka uloţená na pošte. Dňa 31.01.2014 bola následne
zásielka prevzatá splnomocnenou zástupkyňou ţalobcu p. M., ktorá svojím podpisom
potvrdila príjem tejto písomnosti. Dňa 24.02.2014 správca dane vyhotovil úradný záznam, z
ktorého vyplýva, ţe ţalobca sa na základe predmetnej výzvy z 09.01.2014 k zisteniam
uvedeným v Protokole nevyjadril v lehote stanovenej na predloţenie písomného vyjadrenia
(19.02.2014). Z úradného záznamu ďalej vyplýva, ţe ţalobca zaslal správcovi dane
vyjadrenie k Protokolu elektronicky dňa 21.02.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. Správca dane na vyjadrenie s poukazom na § 46 ods. 8 Daňového poriadku
neprihliadol, v úradnom zázname uviedol, ţe bude postupovať v zmysle § 68 ods. 2 písm. c/
Daňového poriadku. Listom z 24.02.2014, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi
ţalobcu 22.03.2014 správca dane ţalobcovi oznámil, ţe jeho vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole, ktoré bolo doručené správcovi dane elektronicky 21.02.2014 bolo
doručené po uplynutí určenej lehoty, a preto k nemu správca dane nebude prihliadať.
1.8 Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z 09.01.2014 boli podkladom
pre vydanie prvostupňových rozhodnutí správcu dane zo dňa 25.02.2014, ktorými bol
ţalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane za jednotlivé
kontrolované zdaňovacie obdobia január, február, apríl, máj, jún, august a september 2012
vo výškach uvedených v bode č. 1.2 tohto rozsudku.
1.9 Krajský súd ďalej uviedol, ţe súdne konanie nie je pokračovaním
administratívneho konania, súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za ţalobcu
vyhľadávať, tzn. ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na preskúmavaný prípad,
alebo ich dopĺňať. Ţalobca namietal, ţe správne orgány svojimi rozhodnutiami a postupom
ukrátil jeho právo brániť sa tým, ţe nebrali do úvahy jeho vyjadrenia k protokolu,
ani argumenty predloţené v odvolaniach. Krajský súd tu uviedol, ţe správca dane, ktorý je
prvostupňovým orgánom, ani nemohol brať do úvahy argumenty ţalobcu uvedené
v odvolaniach, keďţe odvolania smerovali práve proti týmto rozhodnutiam prvostupňového
orgánu; týmito odvolacími dôvodmi sa mal povinnosť zaoberať ţalovaný ako druhostupňový
orgán. Vzhľadom na to, ţe táto námietka smerovala voči rozhodnutiam prvostupňového
orgánu, krajský súd ju povaţoval za nedôvodnú. Ţalobca v ţalobách len všeobecne poukazuje
na to, ţe správca dane nebral do úvahy argumenty ţalobcu predloţené v odvolaniach, pričom
nekonkretizuje, ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa správny orgán nezaoberal.
Napriek tomu krajský súd konštatoval, ţe z odôvodnení rozhodnutí ţalovaného, ktorý bol
oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených
ţalobcom v odvolaniach vyplýva, ţe ţalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami ţalobcu
uvedenými v jednotlivých odvolaniach proti jednotlivými prvostupňovým rozhodnutiam
správcu dane vysporiadal, zaujal k nim svoje stanovisko a aplikujúc príslušné ustanovenia
Daňového poriadku a Zákona o DPH vyslovil v odôvodnení svojich rozhodnutí konkrétne
právne závery. Skutočnosť, ţe ţalobca s takýmito závermi nesúhlasí, nemôţe spôsobiť
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
1.10 Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe ţalobca v ţalobách navyše ani nenamietal,
ţe by ţalovaný vec nesprávne právne posúdil alebo ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutkový
stav. Nenamietal ani, ţe by zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne
rozhodnutia, bolo v rozpore s obsahom spisov, ani nedostatok dôvodov (nepreskúmateľnosť).
Ak ţalobca v odvolaniach a aj v ţalobách len stroho (jednou vetou) skonštatoval, ţe došlo
k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru od jeho dodávateľov (KEVOLA s.r.o.
a PORUBIAN s.r.o.), toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizoval, napr. odkazom na konkrétne
dôkazy, ktorými by bol v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania
preukazoval splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH - konkrétne na dôkazy
preukazujúce, ţe tovar deklarovaný v predmetných faktúrach dodali ţalobcovi práve
spoločnosti KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o. (v rozhodnutiach uvedený po zmene
obchodného mena a sídla TRANSKUL s.r.o. Bratislava), napr. dodacie listy, záznamy
o prevádzke motorových vozidiel, ktorými bol tovar k ţalobcovi prepravovaný, označenie
týchto motorových vozidiel, prípadne osôb, ktoré ţalobcovi tovar dodali a pod.
1.11 Krajský súd skonštatoval, ţe takáto námietka je nekonkrétna, bez tvrdenia,
ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil alebo nedostatočne zistil skutkový stav a ani
v priebehu preskúmavacieho konania ţalobca neoznačil, ani nepredloţil takéto dôkazy
preukazujúce, ţe dodanie tovaru bolo reálne vykonané vo faktúrach uvedenými subjektami.
Vo vzťahu k vydaným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za obdobie august
a september 2012 a čiastočne jún 2012, ako aj voči rozhodnutiam ţalovaného, ktorými boli
prvostupňové rozhodnutia správcu dane za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia, v ktorých
si uplatňoval odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom HORMIC s.r.o. Bratislava,
krajský súd uviedol, ţe ţalobca v ţalobách ani netvrdil, ţe vo vzťahu k tomuto dodávateľovi
(HORMIC s.r.o.) došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru od tohto
dodávateľa. Argumentácia uvedená v ţalobách vedených pôvodne pod č. 24S/193/2014,
24S/194/2014, 24S/195/2014 sa teda nedotýka, resp. nekorešponduje so skutkovým stavom
zisteným finančnými orgánmi, z ktorého vychádzal správca dane pri vydaní prvostupňových
rozhodnutí za uvedené kontrolované zdaňovacie obdobia (január, február a čiastočne aj jún
2012).
1.12 Krajský súd poukázal na to, ţe z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane
i ţalovaného vyplýva, ţe základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je
vznik daňovej povinnosti, pričom platiteľ si môţe odpočítať daň len za predpokladu,
ţe k dodaniu tovaru (alebo sluţby) skutočne došlo a dodaním tovaru vznikla dodávateľovi
daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH
a preukáţe účel pouţitia prijatého plnenia, z ktorého si odpočítal daň na svoje podnikanie.
Existencia samotnej faktúry nezakladá právo na odpočet dane, toto sa viaţe na splnenie
podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Faktúra sama
o sebe nie je dôkazom, ţe k zdaniteľnému plneniu došlo. Skutočnosti, ţe boli splnené
podmienky na uplatnenie odpočtu dane je povinný preukazovať daňový subjekt, v tomto
prípade ţalobca (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).
1.13 Krajský súd ďalej vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutia
ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné, pretoţe správca dane viedol
daňovú kontrolu v rozpore so zákonom tým, ţe nedodrţal zákonom stanovené lehoty a úkony
pre výkon kontroly, uviedol, ţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe daňová kontrola
u ţalobcu zameraná na DPH za mesiace január, február, apríl, máj, jún, september a august
2012 začala dňom určeným v Oznámení správcu dane o daňovej kontrole, t.j. dňom
20.11.2012, pričom predmetné Oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 29.10.2012
správca dane doručil ţalobcovi 06.11.2012. Dňa 20.11.2012 bola vyhotovená Zápisnica
o ústnom pojednávaní vo veci daňovej kontroly, z ktorej o.i. vyplýva, ţe ţalobca bol poučený
o svojich právach a povinnostiach v zmysle Daňového poriadku a súčasne bol dohodnutý
postup pri výkone daňovej kontroly. Za ţalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil I.I. ako
splnomocnený zástupca ţalobcu na základe predloţenej generálnej plnej moci doručenej
správcovi dane 15.11.2012. Zápisnica obsahuje súpis listín a dokladov odovzdaných pri
ústnom pojednávaní a vyţiadaných správcom dane. Prílohou zápisnice je potvrdenie o
zapoţičaní dokladov pre účely výkonu daňovej kontroly zo dňa 20.11.2012. Správca dane
Rozhodnutím č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 11.09.2013, ktoré bolo
splnomocnenému zástupcovi ţalobcu doručené 24.09.2013, prerušil daňovú kontrolu DPH
za mesiace január, február a apríl aţ september 2012 u subjektu RONY-TEX s.r.o. Veľký
Krtíš s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, ţe začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a je potrebné získať informácie o nových
skutočnostiach podaním ţiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vo výroku
predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sa uvádza, ţe daňová kontrola
sa prerušuje odo dňa 01.10.2013. Rovnako z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva,
ţe dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola potreba zistenia skutočností pre správne
určenie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia na základe ţiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií u daňového subjektu, ktorý má sídlo v ČR. Správca dane zaslal ţiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií do ČR dňa 06.09.2013. Ţalobca v ţalobe namietal,
ţe prerušenie daňového konania nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku,
pretoţe mu bolo doručené absolútne zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur, ktoré neobsahovalo náleţitosti v zmysle § 63 ods. 3
písm. d/ Daňového poriadku, lebo podľa tvrdenia ţalobcu neobsahovalo vo výrokovej časti
údaje podľa písm. c/ (meno a priezvisko), chýba tam deň, odkedy je konanie prerušené
(nedodrţaný § 61 ods. 3 Daňového poriadku), chýba zmienka o doručení písomností iba
splnomocnenému zástupcovi ţalobcu (nedodrţaný § 30 ods. 3 Daňového poriadku)
a rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení ani jedinú skutočnosť, ktorá bola jeho podkladom
(porušený § 63 ods. 5 Daňového poriadku). Tieto námietky ţalobcu uvedené v ţalobe však
10 4Sžf/1/2016
absolútne nezodpovedajú obsahu predmetného rozhodnutia o prerušení konania, pretoţe
rozhodnutie správcu dane o prerušení daňového konania č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo
dňa 11.09.2013, podľa krajského súdu obsahuje všetky zákonom stanovené náleţitosti, t.j.
aj ţalobcom namietané náleţitosti, keďţe vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedený
subjekt, u ktorého sa daňová kontrola prerušuje - ţalobca je označený obchodným menom,
právnou formou, adresou, sídlom, IČO-m, DIČ-om, aj identifikačným číslom DPH, ďalej je
vo výroku uvedený dátum, od ktorého sa daňová kontrola prerušuje - 01.10.2013,
v odôvodnení je presne uvedená skutočnosť, ktorá je dôvodom prerušenia daňovej konania
v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku a súčasne na 2. strane predmetného rozhodnutia je
uvedené, ţe predmetné rozhodnutie sa doručuje splnomocnenému zástupcovi ţalobcu I..
Námietka ţalobcu o „zmätočnosti rozhodnutia“ o prerušení konania, je teda v celom rozsahu
nedôvodná. Keďţe predmetné rozhodnutie o prerušení daňového konania bolo vydané v
súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, pričom obsahuje všetky zákonom stanovené
náleţitosti (§ 61 a § 63 Daňového poriadku), účinky prerušenia konania nastali dňom
uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 01.10.2013. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, ţe po doručení odpovede na medzinárodné doţiadanie dňa
11.12.2013 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola za kontrolované zdaňovacie
obdobia r. 2012 u ţalobcu prerušila a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly
začatej 20.11.2011. Túto skutočnosť správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku
oznámil ţalobcovi listom z 11.12.2013. Zásielka obsahujúca uvedené oznámenie adresovaná
splnomocnenému zástupcovi ţalobcu I. bola vrátená správcovi dane s tým, ţe podľa údajov
na doručenke vyznačených poštovým doručovateľom si zásielku adresát neprevzal ani pri
opakovanom doručení a zásielka bola uloţená na pošte 27.12.2013 a keďţe si ju adresát
nevyzdvihol, povaţuje sa za doručenú 15. dňom od jej uloţenia (§ 31 ods. 2 Daňového
poriadku). Z uvedeného vyplýva, ţe daňová kontrola bola prerušená v čase od 01.10.2013 do
11.12.2013. Z ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, ţe ak je daňové konanie
prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, tzn. ţe do zákonom stanovenej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly (najviac 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 10
Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie od 01.10.2013 do 11.12.2013.
1.14 Podľa krajského súdu, z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva,
ţe správca dane listom zo dňa 20.12.2013 č. 9611401/5/5661957/2013/Gyur predvolal
ţalobcu na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za kontrolované
11 4Sžf/1/2016
zdaňovacie obdobia január, február, apríl aţ september 2012 určené na deň 09.01.2014.
Predvolanie bolo ţalobcovi doručené 31.12.2013. Dňa 09.01.2014 sa u správcu dane
vykonalo ústne pojednávanie za účasti splnomocneného zástupcu ţalobcu I., o čom bola
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9611401/5/70613/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014.
Podľa zápisnice predmetom ústneho pojednávania bolo vyjadrenie kontrolovaného daňového
subjektu k doterajším zisteniam pri daňovej kontrole DPH za kontrolované zdaňovacie
obdobia r. 2012. Zo zápisnice vyplýva, ţe zástupca ţalobcu bol oboznámený s výsledkami
medzinárodného doţiadania z ČR č. 68818/13/Ska z 11.12.2013, ako aj s výsledkami
doţiadaní a miestnych zisťovaní týkajúcich sa subjektov ENI SPED s.r.o. Bratislava,
ISTROTECH s.r.o. Bratislava, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, TRANSKUL s.r.o. Bratislava
(pôvodne PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno), KALIPO s.r.o. Bratislava, HORMIC s.r.o.
Bratislava a KEVOLA s.r.o. Šahy. Následne bol dňa 09.01.2014 vyhotovený Protokol z
daňovej kontroly č. 9611401/5/72727/2014/Gyur, ktorý bol v prílohe listu
č. 9611401/5/81008/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014 dňa 10.01.2014 expedovaný (zaslaný)
ţalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Predmetná
zásielka bola adresovaná splnomocnenému zástupcovi ţalobcu I.. Z fotokópie doručenky
nachádzajúcej sa v administratívnom spise súd zistil, ţe podľa údajov zapísaných poštovým
doručovateľom bol dňa 13.01.2014 vykonaný neúspešný pokus o doručenie zásielky s výzvou
o opakované doručenie na deň 14.01.2014. Opakované doručenie zásielky 14.01.2014 nebolo
úspešné, a preto bola zásielka uloţená na pošte 14.01.2014. Podľa § 31 ods. 3 Daňového
poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená
prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby. Ak nebola v mieste
doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ
vhodným spôsobom, ţe písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový
pokus o doručenie bezvýsledný, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o
tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní
od jej uloţenia, povaţuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická
osoba o tom nedozvedela. Vzhľadom na cit. ust. § 31 ods. 3 Daňového poriadku sa povaţuje
zásielka obsahujúca Protokol z daňovej kontroly zo dňa 09.01.2014 a Výzvu z 09.01.2014 na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, za doručenú 15. dňom od jej uloţenia, t.j.
dňom 29.01.2014, a to aj napriek tomu, ţe splnomocnený zástupca si následne uvedenú
zásielku prevzal dňa 31.01.2014. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku je daňová
kontrola ukončená dňom ukončenia Protokolu podľa ods. 8, t.j. dňom 29.01.2014. Podľa § 46
12 4Sžf/1/2016
ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac rok odo dňa jej
začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane pouţije § 61 Daňového poriadku,
pričom podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v
rozhodnutí o prerušení konania a podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie
prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Keďţe predmetná daňová kontrola začala
dňom 20.11.2012 a daňové konanie bolo prerušené od 01.10.2013 do 11.12.2013 (2 mesiace a
11 dní), pričom daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu v zmysle § 46 ods.
9 písm. a/ Daňového poriadku v spojení s § 31 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. dňom
29.01.2014, zákonná lehota (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) na vykonanie daňovej kontroly
bola dodrţaná, pretoţe daňová kontrola trvala 364 dní. Námietka ţalobcu, ţe rozhodnutie a
postup ţalovaného je nezákonné z dôvodov, ţe správca dane viedol kontrolu v rozpore so
zákonom tým, ţe nedodrţal zákonom stanovené lehoty (zákonom stanovenú dĺţku daňovej
kontroly) a úkony pre výkon daňovej kontroly, nebola podľa Krajského súdu dôvodná.
1.15 Ďalej, podľa krajského súdu nebolo dôvodné ani tvrdenie ţalobcu, ţe správca
dane nerešpektovaním maximálnej dĺţky konania daňovej kontroly porušil ust. § 46 ods. 10
Daňového poriadku, a preto nebolo moţné na daný prípad aplikovať ţalobcom citovaný Nález
Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010. Nebolo teda moţné ani konštatovať, ţe daňové konanie
v tejto veci by bolo zaťaţené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré sú jeho zavŕšením
a vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, by boli nezákonné.
1.16 Krajský súd vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe správca dane bol v priebehu
daňovej kontroly nečinný (v období od 28.05.2013 do 06.09.2013), uviedol, ţe ani prípadná
nečinnosť správcu dane (čo v tomto prípade nebolo preukázané), by nespôsobila nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí v zmysle námietok ţalobcu, keďţe správca dane dodrţal zákonné
ustanovenie ukladajúce mu ukončiť daňovú kontrolu v lehote najviac jedného roka odo dňa
jej začatia (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku).
1.17 Krajský súd ďalej vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe prvostupňové rozhodnutia
správcu dane z 25.02.2014, v rozpore s § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového poriadku, neobsahovali
odtlačok úradnej pečiatky, uviedol, ţe ţalobca jednak nenamietal, ţe by táto skutočnosť mala
spôsobiť nezákonnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane a jednak takáto
formálna chyba ani nemôţe mať za následok nezákonnosť prvostupňových rozhodnutí
13 4Sžf/1/2016
správcu dane. Krajský súd poukázal na to, ţe z administratívnych spisov vyplýva, ţe originály
prvostupňových rozhodnutí správcu dane sú opatrené odtlačkom pečiatky správcu
dane. Rovnako na zákonnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane, ako aj napadnutých
rozhodnutí ţalovaného, nemôţe mať postup správcu dane i ţalovaného,
keď v preskúmavaných veciach vydal samostatné rozhodnutia tak vo vyrubovacom,
ako aj v odvolacom konaní za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia, keďţe postupoval
v súlade s Daňovým poriadkom. Ţalobca napokon v ţalobe ani netvrdil, ţe rozhodnutia
sú z tohto dôvodu nezákonné, resp. neuviedol ţiadne ustanovenie Daňového poriadku, ktoré
by správca dane, resp. ţalovaný svojím postupom, keď vydal samostatné rozhodnutia, porušil.
1.18 Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe správca dane nebral do úvahy ţalobcove
vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly a ţalovaný sa nevysporiadal s námietkami
uvedenými v odvolaní krajský súd uviedol, ţe ţalobca predovšetkým v ţalobe
nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi námietkami uvedenými vo vyjadreniach k Protokolu,
resp. v odvolaniach, sa správca dane a ţalovaný nevysporiadal a takto uplatnená ţalobná
námietka je nekonkrétna.
1.19 Krajský súd z administratívnych spisov zistil, ţe správca dane výzvou
z 09.01.2014, ktorá sa povaţuje v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku za doručenú dňom
29.01.2014, vyzval ţalobcu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole s tým,
ţe písomné vyjadrenie a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia ţalobcu, ktoré nemohol
predloţiť v priebehu daňovej kontroly, môţe podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predloţiť
najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia výzvy (v tomto prípade do 19.02.2014).
Z úradného záznamu z 24.02.2014 vyhotoveného správcom dane vyplýva, ţe ţalobca zaslal
správcovi dane vyjadrenie k Protokolu elektronicky dňa 21.02.2014, t.j. po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty (19.02.2014). Vzhľadom na to, ţe podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku
zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť, správca dane na vyjadrenia k Protokolu zaslané
elektronicky po uplynutí lehoty neprihliadol a túto skutočnosť ţalobcovi oznámil listom
z 24.02.2014, ktorý bol ţalobcovi doručený 22.03.2014. Vyššie uvedeným postupom správcu
dane nemohlo dôjsť k ukráteniu ţalobcu na jeho právach.
1.20 Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe ţalobcovi bola poskytnutá moţnosť vyjadriť
sa k zisteniam správcu dane počas výkonu daňovej kontroly, ako aj pri ústnom prejednaní
14 4Sžf/1/2016
výsledkov a zistení z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2014. Za dôvodnú
nemoţno povaţovať ani námietku ţalobcu (navyše rovnako nekonkrétnu), ţe ţalovaný
sa nevysporiadal s odvolacími námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaniach voči
prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Z administratívnych spisov a z odôvodnení
napadnutých rozhodnutí ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný sa odvolacími námietkami ţalobcu
zaoberal a skutočnosť, ţe ţalobca nesúhlasí s jeho závermi, nemôţe spôsobiť nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí. Krajský súd uvádzal, ţe správca dane umoţnil ţalobcovi vyjadriť
sa k podkladom, dôkazom a výsledkom doţiadaní, ako aj k výsledkom zistení správcu dane
pri kontrole za predmetné zdaňovacie obdobia (január, február, apríl, máj, jún, august
a september 2011) - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09.01.2014 a vo výzve
na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole o daňovej kontrole ţalobcu o.i. vyzval
aj na označenie dôkazov v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Ţalobca v stanovenej
lehote, ani dodatočne (napríklad s odvolaním) ţiadne ďalšie dôkazy nepredloţil,
ani neoznačil, bez ďalšieho len nesúhlasil so závermi správcu dane, ţe dodanie tovaru
ţalobcovi od dodávateľov deklarovaných vo faktúrach nebolo preukázané. Vzhľadom na to,
ţe dôkazné bremeno je v tomto prípade na ţalobcovi, nesplnením svojich povinností
a nepredloţením dôkazov osvedčujúcich splnenie podmienok na preukázanie správnosti
odpočtu DPH ţalobca neuniesol dôkazné bremeno.
1.21 Krajský súd konštatoval, ţe pokiaľ ţalobca v konaní vedenom na tamojšom súde
pod č. k. 24S/84/2014 (ţalobca RONY-TEX s.r.o. Veľký Krtíš proti ţalovanému Finančné
riaditeľstvo SR, Banská Bystrica) predloţil fotokópie faktúr, ktorými fakturoval svojim
odberateľom textilný tovar a to aj za obdobie január, február, apríl, máj, jún, august
a september 2012, krajský súd týmito faktúrami nevykonal dokazovanie z dôvodu, ţe ani
predmetné faktúry nie sú dôkazom ani len o tom, ţe ţalobca tovar špecifikovaný
v predmetných faktúrach dodal deklarovaným odberateľom ţalobcu, pretoţe ţalobca
nepredloţil doklady o dodaní tovaru (napr. dodacie listy) svojím odberateľom, tieto dôkazy
majú len takú vypovedaciu hodnotu, ţe ţalobca fakturoval cenu takéhoto tovaru subjektom
uvedeným na faktúrach (tvrdeným odberateľom ţalobcu). Uvedené faktúry však v ţiadnom
prípade nie je moţné povaţovať za dôkazy o tom, ţe tovar, o ktorom ţalobca tvrdil,
ţe ho následne dodal svojim odberateľom, mu bol dodaný od jeho odberateľov uvedených
na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet DPH (spoločnosti KEVOLA s.r.o., TRANSKUL
s.r.o. Bratislava -pôvodne PORUBIAN s.r.o.- a HORMIC s.r.o.).
15 4Sžf/1/2016
1.22 Krajský súd ďalej uviedol, ţe z rozhodnutí správcu dane i ţalovaného nevyplýva,
ţe podstatným dôvodom na rozhodnutia správcu dane a následne ţalovaného, ktorý potvrdil
rozhodnutia správcu dane, by bola skutočnosť, ţe tretie subjekty nepreukázali nadobudnutie
tovaru. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutia bolo, ţe ţalobca nepreukázal, ţe nadobudol
tovar deklarovaný v predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet dane
v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach od subjektov tak, ako boli deklarované v týchto
faktúrach, a teda nepreukázal, ţe by boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH
na to, aby si odpočet dane mohol uplatniť. Ani prípadná námietka ţalobcu, ţe dôkazy, ktoré
sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i v rozhodnutí ţalovaného a ktoré boli
vykonané v iných konaniach, resp. boli získané z dokladov získaných v daňových konaniach
subjektov KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o. (TRANSKUL s.r.o.), správca dane i ţalovaný
nemohli pouţiť, by nebola dôvodná. Krajský súd uviedol, ţe v zmysle § 24 ods. 4 Daňového
poriadku ako dôkaz moţno pouţiť všetko, čo môţe prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice
o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom
a doklady k nim. Pokiaľ teda ţalobca podporne poukázal na výsledky zistení z iných
daňových kontrol iných subjektov (v tomto prípade dodávateľov ţalobcu), takéto dôkazy boli
správcom dane pouţité v súlade so zákonom. Správca dane i ţalovaný pri vydaní svojich
rozhodnutí vychádzali z toho, ţe ţalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov od spoločností
KEVOLA s.r.o., TRANSKUL s.r.o., HORMIC s.r.o., teda od svojich dodávateľov, a teda
ţalobca neuniesol dôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Ţalobcom
predloţené faktúry, prípadne doklady o zaplatení týchto faktúr nie sú dôkazmi, na základe
ktorých by bolo moţné preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretoţe
len predloţenie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náleţitosti stanovené
zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Plnenie, resp.
deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo sluţby) musí byť reálne preukázané, t.j. ţalobca
musí preukázať reálne dodanie tovaru alebo sluţby deklarovanej v predmetných faktúrach
a to dôkazmi o nadobudnutí tohto tovaru alebo sluţby od toho subjektu, ktorý predmetné
faktúry vystavil a o ktorom ţalobca tvrdí, ţe mu tento tovar dodal, pričom v zmysle § 19
ods. 1 Zákona o DPH zákonná povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49
16 4Sžf/1/2016
ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Ţalobca v daňovom konaní
dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredloţil. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového
poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v cit. ust.
§ 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať
dôkazy, ktoré má daňový subjekt predloţiť. K prenosu dôkazného bremena tak, ako to
uvádzal ţalobca v ţalobe, podľa krajského súdu nedošlo. V preskúmavanom prípade sa podľa
krajského súdu o takýto prípad zneuţitia práva nejedná a podstatné pre vydanie napadnutých
rozhodnutí ţalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, nie je skutočnosť,
ţe tretie subjekty (deklarovaní dodávatelia ţalobcu - spoločnosti KEVOLA s.r.o.,
TRANSKUL s.r.o., HORMIC s.r.o.) nesplnili svoje povinnosti, pričom uvedené neplnenie
by malo za následok prenesenie následkov na ţalobcu.
1.23 Podľa krajského súdu podstatná pre rozhodnutia ţalovaného i správcu dane bola
skutočnosť, ţe ţalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane
a dôkazné bremeno neuniesol (nepredloţil dôkazy o reálnom dodaní tovaru - napr. potvrdené
dodacie listy, z ktorých by bolo zrejmé, aký druh tovaru, jeho mnoţstvo, ceny, kedy a kým
boli dodané, kto tovar prevzal, prípadne akým motorovým vozidlom bol tovar privezený
s uvedením typu a evidenčného čísla motorového vozidla, prípadne mena a identifikačných
údajov vodiča, nákladného listu, alebo CMR a pod.).
1.24 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24S/193/2014-41 zo dňa
18.08.2015 spojil na spoločné konanie veci vedené na krajskom súde vo veci ţalobcu
RONY TEX s.r.o. Veľký Krtíš proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu SR pod sp. zn.
24S/193/2014, 24S/194/2014, 24S/195/2014, 24S/196/2014, 24S/197/2014, 24S/198/2014
a 24S/199/2014 s tým, ţe sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 24S/193/2014 s poukazom na § 112
ods. 1 O.s.p.
1.25 Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní
napadnutých rozhodnutí ţalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí a predchádzajúceho
konania z dôvodov uvedených v ţalobách dospel k záveru, ţe z týchto dôvodov
sú rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ţaloby zamietol.
17 4Sžf/1/2016
2.
2.1 Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.11.2015 sa ţalobca domáhal, aby odvolací
súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/193/2014 - 48 zo dňa 25.09.2015
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal ţalobcovi
náhradu trov konania.
2.2 V podanom odvolaní ţalobca viedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
2.3 V podanom odvolaní ţalobca konštatuje, ţe rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici povaţuje za nezákonný, pretoţe správca dane svojim rozhodnutím a postupom ukrátil
jeho právo brániť sa, nebral do úvahy ţalobcove vyjadrenie k protokolu, ani argumenty
predloţené v odvolaní. Ďalej správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým,
ţe nedodrţal zákonom stanovené lehoty a úkony pre výkon kontroly.
2.4 Podľa ţalobcu Daňový úrad postupoval výlučne formalisticky, bez toho, ţe by mal
záujem zisťovať objektívnu pravdu, rozhodovať na základe zistených skutočností zákonným
spôsobom, brať do úvahy všetky námietky a stanoviská ţalobcu, na základe ktorých deklaruje
svoj názor na dĺţku a spôsob takejto daňovej kontroly, samotným odmietnutím ţalobcovho
podania nemoţno konvalidovať nezákonný postup príslušných daňových orgánov, ktoré
vykonávali kontrolu v predmetnej spoločnosti a v rozhodnutí, ktoré je v podstate prepisom
protokolu sa nezaoberali vyjadrením a námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona.
2.5 Daňová kontrola trvala od 30.10.2012 do 31.12.2013, čo je v rozpore so zákonom
ustanoveným limitom (1 rok) jej trvania, a preto nebola zákonom predpísaným spôsobom
ukončená. Daňový úrad porušil nielen § 46 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov
a v zmysle nálezu Ústavného súdu III OS 24/2010-57 aj zásadu primeranosti a zásadu
zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom
a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý
v daňovom konaní nemoţno pouţiť.
2.6 Správca dane bol počas kontroly od 11.02.2013 do 05.09.2013 úplne nečinný,
18 4Sžf/1/2016
v kontrole nevykonal ţiadne kroky ani úkony a v kontrole činil zbytočné prieťahy, čím porušil
ústavné práva subjektu. Správca dane nedodrţal lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá
je stanovená v § 46 ods. 10 daňového poriadku a daňový subjekt poskytoval potrebnú
súčinnosť, správca dane bol nečinný a nevykonal všetko, aby ukončil daňovú kontrolu
v zákonom stanovenej lehote. Prerušenie kontroly nebolo uskutočnené v zmysle § 61
daňového poriadku, na ktorý sa správca dane odvoláva. Subjektu bolo doručené zmätočné
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9611401/5/4047632/2013 zo dňa 05.09.2013,
ktoré nebolo v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ pretoţe neobsahovalo vo výrokovej časti údaje
podľa písmena c/, chýba tam deň od kedy je konanie prerušené, chýba zmienka o doručení
písomnosti iba splnomocnenému zástupcovi firmy a rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení
ani jedinú skutočnosť, ktorá bola jeho podkladom. Správca dane ďalej porušil § 61 ods. 1
písm. b/ lebo v čase vydania spomínaného rozhodnutia sa uţ z iných zdrojov mohol
dozvedieť, ţe konanie nebude o skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, čo potvrdili
aj samotné výsledky kontroly v protokole.
2.7 Oznámenie č. 9611401/5/5606720/2013 zo dňa 11.12.2013 o tom, ţe správca dane
pokračuje vo výkone kontroly moţno označiť za nulitné, lebo bolo omylom vydané inej
osobe, nemá preto právne účinky a hľadí sa naň ako keby nebolo vydané.
2.8 V rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane č. 9611401/5/295566/2014/Sab zo dňa
24.01.2014 bol správcom dane porušený § 63 ods. 3 písm. f/ daňového poriadku, pretoţe
v ňom chýba odtlačok úradnej pečiatky.
2.9 Konštatovanie súdu, ţe spoločnosť ţalobcu nepredloţila všetky doklady a ani
neoznačila ďalšie dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení nie je postačujúce,
objektívne a správne – spoločnosť ţalobcu nebola vyzvaná na predloţenie dokladov
a na doplnenie ţiadnych podaní, pričom z obsahu podaní je zrejmé, ţe ţalobca namietal,
ţe vec po právnej a skutkovej stránke bola posúdená nesprávne a takýto rozsudok súdu
prvého stupňa napáda v plnom rozsahu. Ak vznikli pochybnosti o úplnosti dokladov ním
predloţených, správca dane mal povinnosť nám oznámiť tieto pochybnosti a vyzvať ţalobcu,
aby sa k nim vyjadril najmä, aby o neúplné údaje boli doplnené a nejasnosti vysvetlené.
2.10 Správca dane nesprávne posúdil rozloţenie dôkazného bremena, keď ho v celom
19 4Sžf/1/2016
rozsahu určil spoločnosti ţalobcu ako daňovému subjektu. Prvostupňový súd rovnako
ako správca dane vychádzajú len z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili
z hľadiska práva Európskej únie. Ţalobca poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
vo veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House
Systems Ltd (C-484/03), či vo veci Kittel (C-439/04). Do pozornosti dáva aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR 3Sţf/1/2011, podľa ktorého ak daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné
bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru
a prílohy s podrobným poloţkovitým opisom druhu a ceny dodaných sluţieb a tovarov a na
preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho
subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane.
3.
3.1 Z vyjadrenia ţalovaného z 10.12.2015 vyplýva, ţe ţalobca neuvádza nové
skutočnosti oproti skutkovému stavu uvedenému v ţalobe. Preto sa stotoţňuje s právnym
posúdením veci v rozsudku krajského súdu a zotrváva na svojom vyjadrení k ţalobám.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
a v medziach podaného odvolania (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p.,
keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1
a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).
4.2 Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
20 4Sžf/1/2016
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
4.3 Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní
je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
4.4 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
4.5 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.6 Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym
poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vo svojom odôvodnení sa najvyšší súd
obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
4.7 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môţe
21 4Sžf/1/2016
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
4.8 Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,
(ďalej len „zákon o DPH“) v znení účinnom v rozhodujúcom období, predmetom dane
je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.
4.9 Podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH, miestom dodania tovaru je: Podľa písmena a/
ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,
začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14; písmena c/ ak je
dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
4.10 Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
4.11 Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
4.12 Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú
je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb
ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.
4.13 Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru
22 4Sžf/1/2016
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
4.14 Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní sluţby
v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade,
ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie sluţby skončené.
Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.
Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním sluţby, na ktoré prijal jednu
alebo viac platieb, môţe platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku
poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie sluţby
v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru,
ak ide o tovar alebo sluţbu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 aţ 42.
Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý
dodáva tovar alebo sluţbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska
príjemcu tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené.
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo sluţba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa
odseku 1 prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu
vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry
f) mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť
4.15 Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len zákon
č. 431/2002 Z. z.) účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie
účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.
23 4Sžf/1/2016
4.16 Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona č. 431/2002 z. z. účtovný doklad je
preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať
b) obsah účtovného prípade a označenie jeho účastníkov,
f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej
jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie.
4.17 Medzi relevantné účtovné doklady Najvyšší súd SR radí aj faktúry, hoci tento
pojem je v účtovníctve zauţívaný viac prevládajúcou praxou ako právnymi predpismi
(legálna definícia sa vyskytuje iba v zákone č. 222/2004 Z. z.), jednoznačne do skupiny
účtovných dokladov.
4.18 Aj z ustanovenia§ 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. nepochybne vyplýva,
ţe účelom účtovania je prevod účtovných prípadov (taxatívne vymenovaných zákonodarcom
pod písmenami a/ aţ h/ ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.) v účtovných knihách
prostredníctvom vykonávania účtovných zápisov, na základe dokladov (t. j. aj faktúr), a tieto
účtovné zápisy musia v zmysle zásady správneho účtovania (§ 8 ods. 1 a 2 zákona
č. 431/2002 Z. z.) spĺňať hore uvedené náleţitosti najmä pri uplatnení zásady verného
a pravdivého obrazu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z. z.).
4.19 Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. predmetom účtovníctva je účtovanie
skutočností o
a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,
c) rozdiele majetku a záväzkov,
d) výnosoch,
e) nákladoch,
f) príjmoch,
g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky,
(ďalej len „účtovné prípady“)
4.20 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovná jednotka je povinná doloţiť
účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
24 4Sžf/1/2016
4.21 Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 z. z. účtovná jednotka je povinná účtovať
tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú
predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
4.22 Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. zobrazenie v účtovnej závierke je
verné, ak obsah poloţiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade
s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke
je pravdivé, ak sú pri ňom pouţité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú
k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
5.
5.1 Najvyšší súd konštatuje, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Sţo 84/2007, sp. zn. 6 Sţo 98/2008, sp. zn. 1 Sţo 33/2008, sp. zn. 2 Sţo 5/2009
či sp. zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať
činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,
teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených
ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu
súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia,
hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.
5.2 V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení zákonných podmienok
vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia
podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd SR stotoţňuje so skutkovými
závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným,
ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania
proti rozsudku krajského súdu ako aj ţalôb, ktorými sa ţalobca spoločne domáha
preskúmania napadnutých rozhodnutí správcu dane a ţalovaného, je právna otázka, či ním
vytýkané pochybenia správcu dane počas vykonávania daňovej kontroly ako aj po jej
ukončení sú tak závaţného charakteru, ţe by mali postačovať na zrušenie napadnutých
rozhodnutí.
25 4Sžf/1/2016
5.3 Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero rôznorodých námietok. Za účelom riadneho
prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd SR primárne
vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov
krajského súdu k postupu správcu dane.
5.4 Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi
na prieskum zákonnosti samotných napadnutých rozhodnutí (meritórne námietky). Naopak,
ak Najvyšší súd SR dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného
krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie
dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie
oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
[najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci
č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť
aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
5.5 Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor,
ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutí bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania.
5.6 Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového),
ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutí),
by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces.
5.7 Na prvom mieste ţalobca spochybňoval dĺţku daňovej kontroly, vrátane legality
jej prerušenia, procesný nezáujem správcu dane o jeho vyjadrenie k protokolu ako aj
prípustnosť výpovedí svedkov, ktorí vystupovali ako obvinení v trestnom konaní.
5.8 V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd SR zdôrazňuje, ţe daňová kontrola
je zákonom ustanovený prípravný (t.j. zisťovací alebo preverovací) proces správcu dane
26 4Sžf/1/2016
(viď systematický výklad vychádzajúci zo zaradenia daňovej kontroly do Tretieho dielu
[Postup pri daňovej kontrole] Prvej hlavy [Príprava daňového konania] Druhej časti [Činnosti
správcu dane] Daňového poriadku) smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (Protokolu)
so zachytením skutkových „de facto“ zistení, ktorý nie je procesom meritórneho
rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu. Správca dane na jednej strane počas
výkonu daňovej kontroly je oprávnený na ukladanie mnoţstva procesných daňových
povinností, čo predstavuje závaţný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej
sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy.
5.9 Na druhej strane proces zisťovania, resp. preverovania správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predloţených kontrolovaným daňovým subjektom alebo pravdivosti údajov
v nich uvedených, na základe dôkazných prostriedkov, prostredníctvom vlastnej úvahy
je predovšetkým postupom správcu dane, počas ktorého správca dane musí vzhľadom
na rôznorodosť preverovaných príjmových činností daňového subjektu prihliadať nielen
na vnútroštátne predpisy, ale aj na dôkazy zadováţené z iných štátov, čo predpokladá
aj Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti
daní a zrušení smernice 77/799/EHS (uverejnené v Úradnom vestníku EÚ č. L64,
dňa 11.3.2011).
5.10 S tým súvisí aj otázka uplatniteľnosti svedeckých výpovedí, ktoré boli získané
za podmienok stanovených v Trestnom poriadku, v konaní podľa Daňového poriadku.
Ak ţalobca namieta neprípustnosť takýchto zistení, je jeho povinnosťou, a to najmä
s prihliadnutím na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku aj právne objasniť, v čom
spočíva ním tvrdená neprípustnosť takýchto svedeckých výpovedí.
5.11 Podľa § 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku v citovanom znení ako dôkaz
moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
5.12 Odvolacie námietky týkajúce sa neprimeranej dĺţky trvania daňovej kontroly
najmä poukazovali na jej absolútnu dĺţku (od 30.10.2012 do 31.12.2013 v trvaní viac
ako jeden rok) v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely
rozsudku len „Ústavný súd“) sp.zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Uvedený nález je nutné
27 4Sžf/1/2016
vykladať s prihliadnutím na ústavnú podmienku „conditio sine qua non“, t.j. „Ústavný súd
však v zhode so stabilizovanou judikatúrou najvyššieho súdu neopomína, ţe zákaz prekročiť
zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne
len za podmienky, ţe kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane
vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť.“
5.13 Z citovaného textu nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, ţe nepostačujúca
súčinnosť daňového subjektu pri objektívnej zloţitosti zisťovaných skutočností (najmä
v prípade zahraničného zmluvného partnera) oprávňuje správcu dane realizovať daňovú
kontrolu inými zákonnými prostriedkami, a to aj s vyuţitím inštitútu prerušenia daňovej
kontroly. Najvyšší súd k tomu dodáva, ţe sa od daňového subjektu očakáva materiálny prejav
nespokojnosti s prekročením dĺţky trvania daňovej kontroly.
5.14 V súvislosti s uvedeným je nutné na tomto mieste zdôrazniť tú namietanú
skutočnosť, ţe správca dane za účelom medzinárodnej výmeny informácií prerušil daňovú
kontrolu rozhodnutím č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur z 11.09.2013 (viď príloha
v daňovom spise), ktoré bolo zaslané na adresu ţalobcu. Ţalobca však v súvislosti s
uvedeným rozhodnutím opätovne namietal, ţe
- správca dane bol od 11.02.2013 do 05.09.2013 úplne nečinný a
- prerušenie daňovej kontroly nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku.
5.15 K námietke nečinnosti správcu dane v hore vymedzenom období Najvyšší súd SR
uvádza, ţe ţalovaný uţ v napadnutých rozhodnutiach oprávnene s touto argumentáciou
ţalobcu nesúhlasil, pretoţe správca dane najmä prostredníctvom iného doţiadaného správcu
dane preveroval skutočnosti týkajúce sa realizácie zdaniteľných obchodov u jednotlivých
dodávateľov. Na základe informácií získaných z doţiadania správca vypracoval viacero
doplňujúcich tuzemských a medzinárodných doţiadaní (najmä str. 10 aţ 12 napadnutých
rozhodnutí).
5.16 Oznámenie zo dňa 11.12.2013 o tom, ţe správca dane pokračuje vo výkone
kontroly, nemoţno podľa Najvyššieho súdu SR označiť za nulitné, nakoľko bolo riadne
doručované splnomocnenému zástupcovi ţalobcu, ako správne objasnil krajský súd.
Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd k záveru, ţe predmetná daňová kontrola začala
28 4Sžf/1/2016
dňom 20.11.2012 a daňové konanie bolo prerušené od 01.10.2013 do 11.12.2013 (2 mesiace
a 11 dní), pričom daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu v zmysle § 46
ods. 9 písm. a) Daňového poriadku v spojení s § 31 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. dňom
29.01.2014, zákonná lehota v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku na vykonanie daňovej
kontroly bola dodrţaná, pretoţe daňová kontrola trvala 364 dní. Preto správca dane faktickou
dĺţkou trvania daňovej kontroly neprekročil svoju právomoc ukončiť ju včas.
5.17 Ďalej ţalobca brojil prostredníctvom svojich viacerých námietok proti
spochybneniu riadnej realizácie zdaniteľných obchodov a záverom, ţe jeho dodávatelia tovaru
ako aj ich obchodní partneri v skutočnosti spolu neobchodovali, ale len vytvárali reťazec
subjektov, ktorí vystavovali faktúry za účelom získania daňovej výhody.
Najmä namietal hodnovernosť dôkazných prostriedkov získaných správcom dane, t.j.
výsluchmi štatutárnych orgánov obchodných partnerov ţalobcu a iných osôb (L. O., M. K. a
Š. B.) v pozícii svedkov v trestnom konaní. Ďalej namietal, ţe ţalobca konal v dobrej viere, v
dobrom úmysle a všetky účtovné doklady má v poriadku a preto došlo podľa jeho názoru k
preukázanému zdaniteľnému plneniu a dodaniu tovaru.
5.18 Ţalobca rovnako uplatnil daňovo-procesné vady:
- nerešpektovanie judikatúry SD EÚ v spojených veciach Optigen a spol., resp. Kittel,
- pri pochybnostiach o úplnosti dokladov predloţených ţalobcom, mal správca dane
vyzvať ţalobcu, aby sa k nim vyjadril,
- ţalovaný nezobral do úvahy. ţe predmetný tovar nakúpený od dodávateľov tovaru
odpredal ţalobca ďalším subjektom.
5.19 Iba skutočnosť, ţe ţalobca disponuje došlou faktúrou doplnenou inými účtovnými
dokladmi (napríklad dodacie listy, skladové príjemky či príjmové doklady o platbe
v hotovosti a iné), a tieţ ţe v materiálnej forme existuje predmet zdaniteľného obchodu, nie je
procesnou prekáţkou pre správcu dane, aby uplatňujúc svoju právomoc (§ 2 písm. a/ v spojení
s § 24 ods. 2 Daňového poriadku) hodnovernosť vystavenia a obsahu týchto dôkazných
prostriedkov preveril.
5.20 Na základe uvedeného musí Najvyšší súd SR predovšetkým zdôrazniť, ţe samotná
existencia faktúry došlej od dodávateľov tovaru 1 aţ 3 (t.j. spoločností KEVOLA, s.r.o.,
29 4Sžf/1/2016
TRANSKUL, s.r.o., HORMIC, s.r.o.) (§ 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z.) je nutnou,
avšak nie absolútnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Správca dane je
povinný (§ 2 písm. a/ Daňového poriadku) pri správe daní preveriť vierohodnosť pôvodu
faktúry (§ 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z.) ako aj hodnovernosť údajov povinne
uvedených jej vystaviteľom vo faktúre (§ 72 ods. 5 v spojení s § 74 ods. 1 zák. č. 222/2004
Z. z.) vo vzťahu nielen k existencii tovaru, resp. dôsledkom vykonanej sluţby prezentovaných
ţalobcom ako daňovým subjektom ale aj k postupu, ktorý bol obsahom tvrdeného
zdaniteľného obchodu s tým, ţe oprávnené pochybnosti o hodnovernosti uskutočnení
zdaniteľných obchodov presúvajú dôkazné bremeno na ţalobcu. Navyše v preskúmavanej
veci je spochybnená reálnosť dopravy tovaru od dodávateľov tovaru, t.j. účtovných prípadov,
nie neexistencia vystavovaných účtovných dokladov.
5.21 Ţalobca vo vzťahu k svojim nárokom na odpočítanie DPH najmä poukázal
na limity obozretnosti podnikateľa pri podnikaní tým, ţe „a teda ak boli zaloţené legálne
a ich činnosť je legálna ako taká, ale nepodávajú daňové priznanie nie sú kontaktné, tak nie je
vecou našej spoločnosti, aby takýto stav naprávala, ale je vecou, napr. obchodného registra,
ak tieto spoločnosti nezvolávajú valné zhromaţdenia a pod., a takisto je vecou príslušných
daňových orgánov a orgánov činných v trestnom konaní aby sankcionovali takýto postup
spoločnosti, ktoré nám predali tovar a následne o tomto predaji uţ prestali vykonávať
akúkoľvek činnosť a takýto predaj nezaznamenali v účtovníctve, aby táto skutočnosť nebola
vykladaná na náš úkor.“
5.22 Avšak limity obozretnosti podnikateľa predovšetkým vymedzuje súkromné právo
prostredníctvom
- generálne stanovenej zodpovednosti štatutárnych orgánov (viď ustanovenia § 67b
[spoločnosť v kríze], 135a ods. 1 [odborná starostlivosť konateľa], § 194 ods. 5
[odborná starostlivosť člena predstavenstva akciovej spoločnosti] ako aj § 243a
[odborná starostlivosť člena predstavenstva druţstva] Obchodného zákonníka), resp.
- zmluvne uloţenej povinnosti určitú špeciálnu (obchodnú) činnosť vykonávať
s odbornou starostlivosťou.
5.23 Pre preskúmavanú vec je irelevantné, ţe najmä pôsobí smerom dovnútra
podnikateľa (viď § 135a ods. 2 v spojení s odsekom 5 ObZ), zaväzujú podnikateľa
30 4Sžf/1/2016
ako zmluvnú stranu v zdaniteľných obchodov na obozretný prístup k vzniku zdaniteľných
súkromnoprávnych vzťahov, t.j.
- povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné
a ţivnostenské či daňové registre, zoznamy dlţníkov, úpadcov alebo
reštrukturalizovaných subjektov, a to aj historické údaje, alebo relevantné mediálne
správy), čo platí oveľa viac smerom k zahraničným obchodným partnerom,
- so zohľadnením záujmov spoločnosti a súčasne všetkých jej spoločníkov.
5.24 Z uvedeného potom vyplýva, ţe štatutárny orgán musí mať nielen dostatočné
informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi,
ale aj zvaţovať moţné riziká z tohto obchodovania pre tento daňový subjekt vyplývajúcich
v zmysle právnych predpisov, vrátane daňových.
5.25 V súvislosti s uvedeným záväzkom obozretnosti podnikania musí Najvyšší súd SR
upozorniť ţalobcu na povinnosť štatutárneho orgánu, ktorý je vlastný jeho právnej forme,
v zmysle § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka okrem iného zabezpečiť riadne vedenie
účtovníctva postupom podľa poţiadaviek a v medziach zásad zakotvených v zákone
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 431/2002 Z. z.“).
5.26 Najvyšší súd vo svojej ustálenej judikatúre nazerá na účtovníctvo
ako na významný evidenčný zdroj informácií nielen spoločníkov (akcionárov),
ale aj štatutárnych a dozorných orgánov o účtovných prípadoch (§ 2 zákona č. 431/2002 Z. z.)
t.j. aj o zdaniteľných obchodoch, ktorých vypovedacia správnosť je garantovaná pripojenými
účtovnými dokladmi (§ 6 ods. 1 v spojení s § 10 zákona č. 431/2002 Z. z.) s charakterom
preukázateľného (viď § 10 ods. 1 písm. f/ zákona č. 431/2002 Z. z. uvádzajúci okruh
zodpovedných osôb) obsahu účtovného prípadu zachyteného v došlej faktúre vystavenej nie
ţalobcom ale jeho dodávateľmi tovaru 1 alebo 2.
5.27 Aj z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. nepochybne vyplýva,
ţe účelom účtovania je prevod účtovných prípadov (taxatívne vymenovaných zákonodarcom
pod písmenami a/ aţ h/ ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.) v účtovných
knihách prostredníctvom vykonávania účtovných zápisov na základe účtovných dokladov
(t.j. aj faktúr), a tieto účtovné zápisy musia v zmysle zásady správneho účtovania (§ 8 ods. 1
31 4Sžf/1/2016
a 2 zákona č. 431/2002 Z. z.) spĺňať hore uvedené náleţitosti najmä pri uplatnení zásady
verného a pravdivého obrazu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z. z.).
5.28 Pre Najvyšší súd je nepochybné, ţe najmä podvojné účtovníctvo právnických osôb
vytvára podklady a s tým súvisiace údaje (výstupy) pre vyhotovenie daňového priznania
na DPH. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, ţe osoba vykonávajúca zaúčtovanie
účtovného prípadu na základe svojich odborných znalostí a erudovanosti má a musí
vykonávať prvotnú kontrolu oprávnenosti vzniku práva na odpočítanie DPH v zmysle § 49
zákona č. 222/2004 Z. z., k čomu slúţi pripojenie podpisu osoby zodpovednej za účtovný
prípad (v prejednávanej veci dodávky tovaru ako zdaniteľné obchody). Táto osoba potom
potvrdzuje na účtovný doklad svojim podpisom skutočnosť, o ktorej má hodnoverné
vedomosti (napríklad tým, ţe bola osobne prítomná, alebo dostala informáciu od zodpovednej
osoby, o ktorej nemá pochybnosti), ţe tovar bol dodaný alebo sluţba bola poskytnutá.
5.29 Zo skutočností zistených v preskúmavanej veci aj pre najvyšší súd vyplýva,
ţe dodávateľ tovaru spoločnosť HORMIC (jún, august september 2012) bol
nekomunikujúcou spoločnosťou v čase vykonania daňovej kontroly, v budove sa nachádzala
iba poštová schránka, na adrese sídla spoločnosti správca dane nikoho nezastihol, uvedený
subjekt na ţiadosti správcu dane o zaslanie dokladov nereagoval, zásielka sa vrátila
neprevzatá v odbernej lehote, napriek opakovanému miestnemu zisťovaniu nebol na adrese
nikto zastihnutý. Dodávateľ tovaru KEVOLA s.r.o. a TRANSKUL s.r.o. (pôvodne
PORUBIAN s.r.o.) reálne neobchodovali, len vytvárali reťazec firiem, ktoré vystavovali
faktúry za účelom získania daňovej výhody, dodávatelia týchto firiem sú nekontaktní,
resp. vôbec neexistujú, resp. tieto firmy boli predané neidentifikovaným osobám. Správca
dane na základe doţiadania prostredníctvom zamestnancom Daňového úradu Nitra preveril
skutočnosti ohľadne sporných faktúr vystanovených daňovým subjektom KEVOLA s.r.o.
pre ţalobcu, ktorých predmetom bola fakturácia textilného tovaru, resp. obuvi v celkovej
sume 126.000,- €. Z odpovede Daňového úradu Nitra z 19.12.2013 vyplýva, ţe Š B., bývalý
konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o. v zápisnici o ústnom pojednávaní z 26.11.2012 uviedol,
ţe spoločnosť mala skladové priestory na cukor a olej, textil sa neuskladňoval, predával sa
priamo od dodávateľa KALIPO s.r.o. Prostredníctvom Národnej ústredne Interpolu bolo
zistené, ţe nový konateľ spoločnosti Attila Demeter v rumunskom registri obyvateľstva
neexistuje. Jeho deklarovaná adresa pobytu je reálne miestny malý obchod, ktorý je v
32 4Sžf/1/2016
súčasnosti zatvorený, vlastníčka obchodu ţiadnu osobu menom Attila Demeter nepozná. Z
dôvodu, ţe výlučným dodávateľom pre daňový subjekt KEVOLA, mala byť spoločnosť
KALIPO s.r.o. Bratislava, správca dane preveroval vzťahy medzi spoločnosťou KALIPO
s.r.o. a KEVOLA s.r.o. ako dodávateľom tovarov pre kontrolovaný daňový subjekt - ţalobcu,
pričom správca dane nahliadal do spisu daňovej kontroly daňového subjektu KALIPO s.r.o., z
ktorého zistil, ţe tento daňový subjekt nepredloţil hodnoverné dôkazy preukazujúce
uskutočnenie dodávok tovaru a prác, neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dodávok
zdaniteľných plnení. Daňový subjekt KALIPO s.r.o. nemá na adrese sídla, ktorú má uvedenú
v registri, uvedenú poštovú schránku s uvedením obchodného mena spoločnosti a na uvedenej
adrese sa nenachádzal. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 05.12.2012, v ktorom bol
vypočutý L. O., bývalý konateľ spoločnosti KALIPO s.r.o., ktorá mala predmetný tovar
dodávať spoločnosti KEVOLA s.r.o. vyplýva, ţe spoločnosť KALIPO s.r.o. v období, keď bol
konateľom, nemala ţiadnych zamestnancov, ţiadne prevádzkové ani skladové priestory a
vykonávala obchodnú činnosť s potravinárskym tovarom a drevom. Tovar mal byť nakúpený
od maďarských dodávateľov, jediným hmotným investičným majetkom bol notebook, pričom
nedisponoval ţiadnymi účtovnými, ani daňovými dokladmi spoločnosti KALIPO s.r.o.
Najvyšší súd poukazuje na obsah výsluchu svedkov L., ktoré boli ako dokumenty poskytnuté
z PPZ, NAKA a NJFP Banská Bystrica Finančnému riaditeľstvu SR pre účely daňovej
kontroly daňového subjektu KALIPO s.r.o. Z predmetných výsluchov vyplývajú aj vzťahy
medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. ako dodávateľmi tovarov pre RONY-
TEX s.r.o. (ţalobcu). Z výsluchov vyššie uvedených osôb vyplynulo, ţe tieto spoločnosti
reálne neobchodovali, len vytvárali reťazec firiem, ktoré vystavovali faktúry za účelom
získania daňovej výhody. Fakturácia medzi daňovými subjektami prebehla, ale tovar v
skutočnosti dodaný nebol. Reálne uskutočňovanie dodávok tovaru nebolo preukázané, a to ani
samotným daňovým subjektom (ţalobcom) a ani vykonaným šetrením správcu dane.
Konatelia spoločností nemali vedomosti o fungovaní spoločností a podpisovali len čisté, resp.
dopredu pripravené papiere, vţdy ich riadila ďalšia osoba alebo osoby. Dodávatelia týchto
firiem sú spravidla neexistujúce daňové subjekty, ktoré boli predané neidentifikovaným
osobám v zahraničí, resp. ich sídla sú virtuálne a so správcom dane nekomunikujú. Napriek
tomu, ţe ţalobca predloţil faktúry o dodávkach tovaru, existencia faktúr a ich zaúčtovanie
automaticky neznamená oprávnený nárok na odpočítanie dane, pokiaľ sa nepreukáţe
materiálna podstata veci, t.j. reálne dodanie fakturovaného tovaru, resp. sluţby. Ţalobca
okrem tvrdenia, ţe k dodaniu tovaru došlo (podľa názoru kontrolovaného daňového subjektu
33 4Sžf/1/2016
o tom svedčia vystavené a zaúčtované faktúry), nijakým iným relevantným spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia. Všetky nákupy a predaje tovaru ţalobca deklaruje len na základe
listinných dôkazov, ako dôkaz reálneho dodania tovaru kontrolovaný daňový subjekt
predkladal iba dôkazy (faktúry zmluvy, objednávky), ale ţiadne iné relevantné dôkazy
preukazujúce reálne dodanie tovaru nepredloţil.
5.30 Najvyšší súd sa oboznámil so závermi, ktoré vyplývajú z rozsudkov Súdneho
dvora Európskej únie, avšak musí tieţ zdôrazniť, ţe v spojených veciach Optigen
(resp. Kittel) Súdny dvor EÚ konštatoval vo vzťahu ku karuselovým podvodom, ţe: „Plnenia,
o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani
z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani
konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle dotknutých článkov Šiestej smernice,
ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy zaloţené, a to bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel
alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje
po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto
plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôţe byť
ovplyvnené ani tým, ţe v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie,
ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ
dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.“,
t.j. ţe vnútorný postoj platiteľa k následkom svojho podnikania, ktorý sa vyznačuje
nevedomou nedbanlivosťou, spôsobuje, ţe takýto platiteľ si svoje právo na odpočítanie DPH
uplatniť nemôţe.
5.31 Pokiaľ ţalobca ako daňový subjekt nie je spôsobilý preukázať naplnenie vyššie
uvedených zákonných poţiadaviek obozretného podnikania, a to je v prípade ţalobcu
ako daňového subjektu zo zistení ţalovaného, ktoré boli správne potvrdené krajským súdom,
pre Najvyšší súd SR preukázané, potom poukazovanie na rozsudky vo veci Optigen
(resp. Kittel) ţalobcom nemá oporu v ich záveroch, lebo ţalobca minimálne mal vedieť a tým
aj hodnoverne preukázať, na základe akých reálnych činností bolo vykonané dodanie tovaru
od dodávateľov tovaru 1 aţ 3 za podmienok vymedzených v § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. a ako tento tovar nadobudol.
34 4Sžf/1/2016
5.32 Uvedený právny názor Najvyššieho súdu nemôţe zmeniť ani to tvrdenie ţalobcu
s poukazom na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sţf 1/2011,
ţe predmetný tovar nakúpený od dodávateľov tovaru odpredal ţalobca ďalším subjektom,
nakoľko predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného ţalobcom
za príslušné zdaňovacie obdobie nie je existencia dodaného tovaru, ale náleţitosti
zdaniteľného obchodu zachytené v došlých faktúrach.
5.33 Na základe vyššie uvedených skutočností sa Najvyšší súd SR stotoţnil so záverom
krajského súdu, ţe v preskúmavanej veci bolo potrebné ţalobu zamietnuť.
6.
6.1 Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené ţalobcom uvádza,
ţe napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia
poţadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutia finančného orgánu
vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne
právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky
pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z príjmov.
6.2 Počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo
účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie
z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych
predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné
konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok
odkláňal.
6.3 Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté vo vyššie uvedených právnych názoroch (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorých Najvyšší
súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov
(viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1
ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena
35 4Sžf/1/2016
právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného
zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec
Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96,
poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014),
s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením
termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
6.4 Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania
je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných
informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo
potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
7.
7.1 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224
ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca
má právo na náhradu trov odvolacieho konania, čo v tomto odvolacom konaní nenastalo.
7.2 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie
konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tejto veci sa začalo
odvolacie konanie pred 1. júlom 2016, preto najvyšší súd v tejto veci postupoval podľa
ustanovení O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
36 4Sžf/1/2016
V Bratislave dňa 7. marca 2017
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková