Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
381/400224.a91a38.pdf
PDF · 184.13 KB
No categories available
3Tost/8/2017
N a j v y š š í s ú d 3Tost/8/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom
zasadnutí konanom 13. marca 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného R.
P., pre obzvlášť závaţný zločin nátlaku podľa § 192 ods.1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/
Trestného zákona a iné trestné činy, o sťaţnosti obvineného R. P.
proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,
sp. zn. 2Tp/4/2017 z 15. februára 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e s a uznesenie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 2Tp/4/2017
z 15. februára 2017.
Podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/
obvinený R. P., nar. X. v Nitre, trvale bytom R. 72,
okres Trnava,
b e r i e d o v ä z b y
Lehota väzby začala plynúť 12. februára 2017 o 23:25 hod. a menovaný ju vykoná
v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku ţiadosť obvineného R. P.
o nahradenie väzby písomným sľubom s a z a m i e t a.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku s a väzba obvineného R. P. n e
n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,
sp. zn. 2Tp/4/2017 z 15. februára 2017 bol obvinený R. P. vzatý do väzby z dôvodov podľa §
71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Lehota väzby začala plynúť 12.
februára 2017 o 23:25 hod. Špecializovaný trestný súd zároveň rozhodol podľa § 80 ods. 1
písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku o nenahradení väzby menovaného dohľadom probačného
a mediačného úradníka a postupom podľa § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku
o neprijatí písomného sľubu obvineného R. P..
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas priamo do zápisnice o výsluchu,
vykonanom procesným sudcom pre prípravné konanie sťaţnosť obvinený R. P.
(č. l. 23), ktorú následne písomne odôvodnil (č. l. 58 – 73). V sťaţnosti okrem toho,
ţe rozsiahlo citoval články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, viaceré paragrafy Trestného poriadku
s výkladom z učebníc pre študentov vysokých škôl, uviedol: „Nie je zrejmé akými úvahami
sa súd viedol na základe akých právnych skutočností alebo skutkových okolností dospel
k záverom vyjadreným vo výrokovej časti uznesenia, najmä z čoho odvodzuje existenciu
väzobných dôvodov podľa § 71 Tr. por., ich trvanie a z akého dôvodu nie je moţné väzbu
nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, primeranými povinnosťami alebo
obmedzeniami, alebo prijatím písomného sľubu u obvineného alebo prijatím záruky
dôveryhodnej osoby (konštatované nezodpovedá úplne realite, pretoţe špecializovaný trestný
súd nerozhodoval o záruke dôveryhodnej osoby).
K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku uviedol:
„Z okolností predmetného prípadu vyplýva, ţe proti obvinenému stojí jediná relevantná
výpoveď poškodeného T. M., ktorého dôveryhodnosť v inom trestnom konaní spochybnil sám
prokurátor. Ţiadnym z vyprodukovaným dôkazov nebolo doposiaľ preukázané tvrdenie
prokurátora, ţe sa obvinený v čase od 29.1.2017 do 13.2.2017 zdrţiaval na neznámom mieste
za účelom vyhýbania sa trestnému stíhaniu. Dôvody,
pre ktoré sa nachádzal na chate na Kysuciach navyše obvinený dostatočne vysvetlil. Ak tu bol
aj dôvodný predpoklad, ţe sa obvinený vyhýbal trestnému stíhaniu, tak vzhľadom
na skutočnosť, ţe absentujú akékoľvek ďalšie dôkazy alebo skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali, ţe sa bude naďalej obvinený vyhýbať trestnému stíhaniu alebo ujde,
pri pouţití primárnej zásady in dubio pro reo, nie je moţné konštatovať, ţe boli naplnené
materiálne dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.“
K väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku uviedol:
„Orgány činné v trestnom konaní ţiadnym spôsobom nevyprodukovali dôkazy alebo inak
ozrejmovali existenciu právnych skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe obvinený bude
pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závaţných pre trestné stíhanie. Odôvodňovanie kolúznej väzby argumentáciou,
ţe treba v konaní ešte vypočuť obvinených a svedkov, prípadne vykonať znalecké
dokazovanie a z toho dôvodu je nutné zabezpečiť väzbu, aby nedošlo k pôsobeniu
na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo k inému mareniu objasňovania skutočností
závaţných pre trestné stíhanie neobstojí a je neprípustné.“
K väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku uviedol:
„Pre konštatovanie, ţe obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin,
o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
jednoznačne teda nepostačujú len abstraktné tvrdenia, ţe z bodov 16/ a 17/ uznesenia
z 28.1.2017 vyplýva, ţe dochádza aj v pomerne nedávnej minulosti ku kontaktom medzi
obvinenými, poškodeným a svedkami, samo o sebe nepostačuje na naplnenie vyššie
uvedených dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Obvinený
sa po tom, ako sa mal dopustiť predmetného skutku (skutkov), sa nedopustil ţiadneho
ďalšieho trestného činu (a ani nikdy predtým), preto je v súčasnosti konštatovanie vo vzťahu
k predmetným skutkom, ţe existuje dôvodná obava, ţe bude v trestnej činnosti pokračovať
absurdná a úplne nelogická. Takţe pri zhrnutí všetkých argumentov je nutné pri tomto dôvode
konštatovať, ţe neboli naplnené základné formálne podmienky a materiálne dôvody väzby,
nakoľko u obvineného neprichádza do úvahy ani jeden z dôvodov preventívnej väzby,
nakoľko z odôvodnenia uznesenia z 15.2.2017 vyplýva nie je zrejmé na základe čoho (akých
právnych skutočností) sa súd domnieva, ţe existuje dôvodná obava, ţe sa dopustí
v budúcnosti ďalšej trestnej činnosti a to tak, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo vykoná trestný čin,
ktorým hrozil.“
V závere sťaţnosti vysvetlil, ţe počas väzobného konania obvinený preţíva útrapy,
pocity beznádeje a frustrácie a bezprostredné ohrozenie zdravia, pričom za tieto môţe postup
všeobecného súdu (ŠTS), ktorý vyšiel svojim rozhodnutím v prospech OČTK. Preto navrhol,
aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, po tom, ako nezamietol sťaţnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/ alebo b/
Trestného poriadku, na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia,
a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská boli alebo nie v sťaţnosti
uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo,
a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov
uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní,
v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu
Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov
a zistil, ţe sťaţnosť obvineného R. P. je čiastočne dôvodná.
Najvyšší súd preskúmaním spisového materiálu zistil, ţe sudca pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská bystrica, v rámci procesného postupu
dodrţal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku.
Nadriadený súd preto konštatuje, ţe sudca pre prípravné konania dospel k vyhlásenému
uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd ďalej zistil, ţe rozhodnutie sudcu
pre prípravné konanie, v súvislosti s dôvodmi väzby, je správne a zákonné pokiaľ ide
o konštatovanie existencie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného
poriadku, t. j. len v prípade tzv. útekovej a tzv. pokračovacej väzby. Rozhodnutie sudcu
pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku (tzv. kolúzna väzba), podľa názoru najvyššieho súdu nezodpovedá stavu veci
a zákonu.
Niet ţiadnych pochýb o tom, ţe formálne podmienky na rozhodnutie o väzbe
(existencia uznesenia o vznesení obvinenia – č. l. 2903 - 2927 a podanie návrhu prokurátora
na vzatie obvineného R. P. do väzby včas – č. l. 1 – 14)) boli splnené. Z hľadiska
materiálnych podmienok nevyhnutných na pozitívne rozhodnutie o väzbe sa vyţaduje
existencia dôvodného trestného stíhania – conditio sine qua non (podmienka bez,
ktorej nie), reprezentovaného dôvodným podozrením so spáchania trestného činu konkrétnou
osobu a existencia niektorého z dôvodov väzby, čo bolo a je v prípade obvineného R. P.
naplnené.
Z výpovedí svedkov T. M. (zväzok I), J. W., M. R., P. L. i M. Š. (zväzok II), vyplýva
dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, ţe skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia
sa mohli stať tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia a ţe sa ich
mohol dopustiť
aj obvinený R. P.. Tým bola naplnená prvá z materiálnych podmienok väzby (dôvodnosť
trestného stíhania) na pozitívne rozhodnutie o vzatí menovaného do väzby.
K existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku
sa dostatočne a presvedčivo vyjadril uţ špecializovaný trestný súd a preto najvyšší súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia bez potreby opakovania tam uvedeného.
Len stručne dopĺňa, ţe útek obvineného R. P. na chatu na Kysuciach bol
aţ učebnicovým príkladom útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku,
čo sám nepriamo potvrdil pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní
o väzbe (č. l. 21 – 22). Rozsah stíhanej trestnej činnosť, dĺţka existencie zločineckej skupiny,
závaţnosť trestnej činnosti a jej spoločenská škodlivosť jasne dokumentujú, ţe páchanie
trestnej činnosti sa stalo ţivotnou náplňou, ţivotným štýlom i ţivotnou filozofiou aktérov
tejto trestnej činnosti a teda niet ţiadnych, ani tých najmenších pochybností o tom,
ţe v prípade prepustenia obvineného R. P. z väzby na slobodu by tento mohol pokračovať
v páchaní trestnej činnosti, na ktorej sa mal podľa uznesenia o vznesení obvinenia a uţ
vypočutých svedkov zúčastňovať viac ako dvadsať rokov. Tým je podľa názoru najvyššieho
súdu bezpochyby naplnený dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Pokiaľ Špecializovaný trestný súd rozhodol o vzatí obvineného R. P.
do väzby aj z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, najvyšší súd
si v tejto časti neosvojil ani vyhlásený výrok a ani prednesené právne argumenty a závery
špecializovaného trestného súdu.
Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy
o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú
väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Podľa § 71 Trestného poriadku
(1) Obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania
alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, ţe
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závaţných pre trestné stíhanie.
Podľa čl. 5 Dohovoru
(1) Kaţdý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť pozbavený
slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade konaním stanoveným
zákonom:
c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak sú oprávnené dôvody
domnievať sa, ţe je nutné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku
po jeho spáchaní.
Náš Trestný poriadok poskytuje obvinenému väčší rozsah ústavných práv a slobôd
v súvislosti s rozhodnutím o vzatí do tzv. kolúznej väzby ako článok 5 ods. 1 písm. c/
Dohovoru, pretoţe na pozitívne rozhodnutie o vzatí obvineného do kolúznej väzby
sa vyţadujú prísnejšie kritéria ako v Dohovore. Preto pre vzatie obvineného
do kolúznej väzby musia byť splnené kritéria vyplývajúce z nášho Trestného poriadku.
Tie okrem iného vyţadujú existenciu buď uţ zisteného kolúzneho konania obvineného
alebo existenciu konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná obava, ţe obvinený
bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Len hypotetická úvaha o moţnosti, ţe obvinený R.
P. bude v budúcnosti konať kolúzne (zakrývať, zatemňovať) na pozitívne rozhodnutie o vzatí
obvineného do kolúznej väzby nestačí. Obava z kolúzneho konania musí vyplývať
z konkrétnych skutočností preukázateľne vyplývajúcich zo spisu. Z predloţeného spisu
nevyplýva kolúzne konanie obv. R. P. ani ţiadna konkrétna skutočnosť,
ktorá by naznačovala, ţe v budúcnosti bude takto konať. Len povaha a charakter trestnej
činnosti (na rozdiel od dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku)
nepostačuje na konštatovanie existencie konkrétnych skutočností odôvodňujúcich kolúznu
väzbu. Preto v tejto časti najvyšší súd povaţoval sťaţnosť obvineného za dôvodnú.
Pokiaľ obvinený v sťaţnosti poukázal na (podľa neho) pochybenie vyšetrovateľa
v procesnom postupe (nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia – č. l. 68) tu si treba
uvedomiť, že pri rozhodovaní o väzbe tieto prípadné pochybenia nie sú dôvodom
na prepustenie obvineného z väzby na slobodu ak procesná chyba nemá charakter
flagrantného porušenia zákona vedúceho až k zmätočnosti celého procesu,
a ak sú tieto pochybenia v ďalšom konaní odstrániteľné. Preskúmaním predloţeného spisu
najvyšší súd nezistil v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu také
závaţné procesné chyby, ktoré by v ďalšom postupe neboli odstrániteľné a preto v tejto časti
nepovaţuje podanú sťaţnosť za opodstatnenú.
K rozhodnutiu o nenahradení väzby písomným sľubom resp. dohľadom probačného
a mediačného úradníka najvyšší súd poznamenáva:
Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. a/ alebo c/ môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať
obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
b) obvinený dá písomný sľub, ţe povedie riadny ţivot, najmä ţe sa nedopustí trestnej
činnosti a ţe splní povinnosti a dodrţí obmedzenia, ktoré sa mu uloţia, a súd
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povaţuje sľub vzhľadom na osobu
obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu moţno účel
väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným
alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 80 ods. 2 tretia veta Tr. por. ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný
zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ aţ c/ alebo e/, alebo obvinený
bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, moţno záruku alebo sľub prijať
alebo uloţiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe procesné prostriedky, ktorými moţno
nahradiť väzbu, moţno v prípade stíhania páchateľa obzvlášť závaţného zločinu pouţiť
len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
Podľa názoru najvyššieho súdu znenie Trestného poriadku, v rámci
ktorého je prípustné nahradiť väzbu pri obzvlášť závaţnom zločine len v prípade existencie
výnimočných okolností prípadu, je súladné s čl. 5 ods. 3 Dohovoru, podľa ktorého každý,
kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c/
tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú
zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote
alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá
osoba ustanoví na pojednávanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. októbra 2004
vysvetlil, ţe pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka“ v zmysle čl. 5 ods. 3 Dohovoru,
treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, ţe má autonómny obsah, ktorý je nezávislý
od terminológie pouţívanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek
prostriedok prípustný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej
slobody.
Podmienenie pouţitia týchto miernejších prostriedkov nahradenia väzby výnimočnými
okolnosťami prípadu v zmysle Trestného poriadku upresňuje čl. 5 ods. 3 Dohovoru na účely
postupu vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, ţe zohľadňuje nielen
závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin),
ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho
ponechania na slobode na základe uţ pouţitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3,
§ 81 ods. 4 Tr. por.), alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom,
čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba).
Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých
okolností prípadu.
Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa,
jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú
v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému
jeho predchádzajúcemu ţivotu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.).
V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe
(napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu,
tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa moţno tieţ povaţovať viac
významných skutočností, ktoré moţno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností
pri nedostatku tzv. priťaţujúcich okolností.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy,
charakteru a závaţnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe,
judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť
toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho
vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôleţitú okolnosťou pri posudzovaní tohto znaku ustálila
konštantná judikatúra napríklad to, ţe páchateľ sa dopustil obzvlášť závaţného trestného činu
v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou
konfliktnou situáciou, ktorá v podstate zníţila jeho schopnosť ovládať svoje konanie
(primerane Rt 111/1999).
Podmienku výnimočných okolností prípadu moţno povaţovať za splnenú aj vtedy,
keď prevaţujú skutočnosti z kategórie tzv. poľahčujúcich okolností (napr. obvinený mal
spáchať čin pri odvracaní útoku alebo iného nebezpečenstva alebo konať za okolností,
ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu – t. j. v prípadoch
tzv. excesu z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu; alebo obvinený mal spáchať čin
pod vplyvom ťaţivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil; k činu mal
byť vyprovokovaný surovým násilným konaním poškodeného a pod.). V kaţdom prípade
musí ísť teda o súhrn takých skutočností, ktoré sa v danej kvalite a kvantite u stíhaného
obzvlášť závaţného zločinu beţne nevyskytujú a výrazne zniţujú stupeň závaţnosti stíhaného
trestného činu. Len takéto okolnosti môţu nadobudnúť charakter výnimočných okolností
prípadu.
Nadriadený súd poznamenáva, ţe prepustenie obvineného z väzby
alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným
podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81
10 3Tost/8/2017
Tr. por.) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom
obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd
zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou
v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por.
V danom prípade najvyšší súd nezistil z predloţeného spisu také okolnosti,
ktoré by mohli byť povaţované za výnimočné v zmysle ustanovení § 80 ods. 2 tretia veta
Trestného poriadku, a preto v tejto časti povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne
bez potreby rozhodnúť inak ako súd prvého stupňa.
Súd prvého stupňa rozhodol správne v určení začiatku plynutia lehoty väzby,
a preto ani v tejto časti nemal najvyšší súd dôvod rozhodnúť inak ako rozhodol
špecializovaný trestný súd.
So zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. marca 2017
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
vypracoval: JUDr. Martin Bargel
za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová