Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/8/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom

zasadnutí konanom 13. marca 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného R.

P., pre obzvlášť závaţný zločin nátlaku podľa § 192 ods.1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/

a iné trestné činy, o sťaţnosti obvineného R. P.

proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

sp. zn. z 15. februára 2017 takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e s a uznesenie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

z 15. februára 2017.

Podľa z dôvodov podľa ,

sa

obvinený R. P., nar. X. v Nitre, trvale bytom R. 72,

okres Trnava,

b e r i e d o v ä z b y

Lehota väzby začala plynúť 12. februára 2017 o 23:25 hod. a menovaný ju vykoná

v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Podľa , ţiadosť obvineného R. P.

o nahradenie väzby písomným sľubom s a z a m i e t a.

2

Podľa , s a väzba obvineného R. P. n e

n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

sp. zn. z 15. februára 2017 bol obvinený R. P. vzatý do väzby z dôvodov podľa §

71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ . Lehota väzby začala plynúť 12.

februára 2017 o 23:25 hod. Špecializovaný trestný súd zároveň rozhodol podľa § 80 ods. 1

písm. c/, ods. 2 o nenahradení väzby menovaného dohľadom probačného

a mediačného úradníka a postupom podľa ,

o neprijatí písomného sľubu obvineného R. P..

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas priamo do zápisnice o výsluchu,

vykonanom procesným sudcom pre prípravné konanie sťaţnosť obvinený R. P.

(č. l. 23), ktorú následne písomne odôvodnil (č. l. 58 – 73). V sťaţnosti okrem toho,

ţe rozsiahlo citoval články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, viaceré

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, viaceré paragrafy

s výkladom z učebníc pre študentov vysokých škôl, uviedol: „Nie je zrejmé akými úvahami

sa súd viedol na základe akých právnych skutočností alebo skutkových okolností dospel

k záverom vyjadreným vo výrokovej časti uznesenia, najmä z čoho odvodzuje existenciu

väzobných dôvodov podľa , ich trvanie a z akého dôvodu nie je moţné väzbu

nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, primeranými povinnosťami alebo

obmedzeniami, alebo prijatím písomného sľubu u obvineného alebo prijatím záruky

dôveryhodnej osoby (konštatované nezodpovedá úplne realite, pretoţe špecializovaný trestný

súd nerozhodoval o záruke dôveryhodnej osoby).

K dôvodu väzby podľa uviedol:

„Z okolností predmetného prípadu vyplýva, ţe proti obvinenému stojí jediná relevantná

výpoveď poškodeného T. M., ktorého dôveryhodnosť v inom trestnom konaní spochybnil sám

prokurátor. Ţiadnym z vyprodukovaným dôkazov nebolo doposiaľ preukázané tvrdenie

prokurátora, ţe sa obvinený v čase od 29.1.2017 do 13.2.2017 zdrţiaval na neznámom mieste

za účelom vyhýbania sa trestnému stíhaniu. Dôvody,

pre ktoré sa nachádzal na chate na Kysuciach navyše obvinený dostatočne vysvetlil. Ak tu bol

3

aj dôvodný predpoklad, ţe sa obvinený vyhýbal trestnému stíhaniu, tak vzhľadom

na skutočnosť, ţe absentujú akékoľvek ďalšie dôkazy alebo skutočnosti,

ktoré by nasvedčovali, ţe sa bude naďalej obvinený vyhýbať trestnému stíhaniu alebo ujde,

pri pouţití primárnej zásady in dubio pro reo, nie je moţné konštatovať, ţe boli naplnené

materiálne dôvody väzby podľa .“

K väzobnému dôvodu podľa uviedol:

„Orgány činné v trestnom konaní ţiadnym spôsobom nevyprodukovali dôkazy alebo inak

ozrejmovali existenciu právnych skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe obvinený bude

pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností

závaţných pre trestné stíhanie. Odôvodňovanie kolúznej väzby argumentáciou,

ţe treba v konaní ešte vypočuť obvinených a svedkov, prípadne vykonať znalecké

dokazovanie a z toho dôvodu je nutné zabezpečiť väzbu, aby nedošlo k pôsobeniu

na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo k inému mareniu objasňovania skutočností

závaţných pre trestné stíhanie neobstojí a je neprípustné.“

K väzobnému dôvodu podľa uviedol:

„Pre konštatovanie, ţe obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin,

o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,

jednoznačne teda nepostačujú len abstraktné tvrdenia, ţe z bodov 16/ a 17/ uznesenia

z 28.1.2017 vyplýva, ţe dochádza aj v pomerne nedávnej minulosti ku kontaktom medzi

obvinenými, poškodeným a svedkami, samo o sebe nepostačuje na naplnenie vyššie

uvedených dôvodov väzby podľa . Obvinený

sa po tom, ako sa mal dopustiť predmetného skutku (skutkov), sa nedopustil ţiadneho

ďalšieho trestného činu (a ani nikdy predtým), preto je v súčasnosti konštatovanie vo vzťahu

k predmetným skutkom, ţe existuje dôvodná obava, ţe bude v trestnej činnosti pokračovať

absurdná a úplne nelogická. Takţe pri zhrnutí všetkých argumentov je nutné pri tomto dôvode

konštatovať, ţe neboli naplnené základné formálne podmienky a materiálne dôvody väzby,

nakoľko u obvineného neprichádza do úvahy ani jeden z dôvodov preventívnej väzby,

nakoľko z odôvodnenia uznesenia z 15.2.2017 vyplýva nie je zrejmé na základe čoho (akých

právnych skutočností) sa súd domnieva, ţe existuje dôvodná obava, ţe sa dopustí

v budúcnosti ďalšej trestnej činnosti a to tak, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná

trestný čin, o ktorý sa pokúsil, vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo vykoná trestný čin,

ktorým hrozil.“

4

V závere sťaţnosti vysvetlil, ţe počas väzobného konania obvinený preţíva útrapy,

pocity beznádeje a frustrácie a bezprostredné ohrozenie zdravia, pričom za tieto môţe postup

všeobecného súdu (ŠTS), ktorý vyšiel svojim rozhodnutím v prospech OČTK. Preto navrhol,

aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného

poriadku, po tom, ako nezamietol sťaţnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/ alebo b/

, na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia,

a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská boli alebo nie v sťaţnosti

uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo,

a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov

uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní,

v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu

, alebo iných mimotrestných právnych predpisov

a zistil, ţe sťaţnosť obvineného R. P. je čiastočne dôvodná.

Najvyšší súd preskúmaním spisového materiálu zistil, ţe sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská bystrica, v rámci procesného postupu

dodrţal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení .

Nadriadený súd preto konštatuje, ţe sudca pre prípravné konania dospel k vyhlásenému

uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd ďalej zistil, ţe rozhodnutie sudcu

pre prípravné konanie, v súvislosti s dôvodmi väzby, je správne a zákonné pokiaľ ide

o konštatovanie existencie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného

poriadku, t. j. len v prípade tzv. útekovej a tzv. pokračovacej väzby. Rozhodnutie sudcu

pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku (tzv. kolúzna väzba), podľa názoru najvyššieho súdu nezodpovedá stavu veci

a zákonu.

Niet ţiadnych pochýb o tom, ţe formálne podmienky na rozhodnutie o väzbe

(existencia uznesenia o vznesení obvinenia – č. l. 2903 - 2927 a podanie návrhu prokurátora

na vzatie obvineného R. P. do väzby včas – č. l. 1 – 14)) boli splnené. Z hľadiska

materiálnych podmienok nevyhnutných na pozitívne rozhodnutie o väzbe sa vyţaduje

5

existencia dôvodného trestného stíhania – conditio sine qua non (podmienka bez,

ktorej nie), reprezentovaného dôvodným podozrením so spáchania trestného činu konkrétnou

osobu a existencia niektorého z dôvodov väzby, čo bolo a je v prípade obvineného R. P.

naplnené.

Z výpovedí svedkov T. M. (zväzok I), J. W., M. R., P. L. i M. Š. (zväzok II), vyplýva

dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, ţe skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia

sa mohli stať tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia a ţe sa ich

mohol dopustiť

aj obvinený R. P.. Tým bola naplnená prvá z materiálnych podmienok väzby (dôvodnosť

trestného stíhania) na pozitívne rozhodnutie o vzatí menovaného do väzby.

K existencii dôvodov väzby podľa ,

sa dostatočne a presvedčivo vyjadril uţ špecializovaný trestný súd a preto najvyšší súd

odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia bez potreby opakovania tam uvedeného.

Len stručne dopĺňa, ţe útek obvineného R. P. na chatu na Kysuciach bol

aţ učebnicovým príkladom útekovej väzby podľa ,

čo sám nepriamo potvrdil pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní

o väzbe (č. l. 21 – 22). Rozsah stíhanej trestnej činnosť, dĺţka existencie zločineckej skupiny,

závaţnosť trestnej činnosti a jej spoločenská škodlivosť jasne dokumentujú, ţe páchanie

trestnej činnosti sa stalo ţivotnou náplňou, ţivotným štýlom i ţivotnou filozofiou aktérov

tejto trestnej činnosti a teda niet ţiadnych, ani tých najmenších pochybností o tom,

ţe v prípade prepustenia obvineného R. P. z väzby na slobodu by tento mohol pokračovať

v páchaní trestnej činnosti, na ktorej sa mal podľa uznesenia o vznesení obvinenia a uţ

vypočutých svedkov zúčastňovať viac ako dvadsať rokov. Tým je podľa názoru najvyššieho

súdu bezpochyby naplnený dôvod väzby podľa .

Pokiaľ Špecializovaný trestný súd rozhodol o vzatí obvineného R. P.

do väzby aj z dôvodu podľa , najvyšší súd

si v tejto časti neosvojil ani vyhlásený výrok a ani prednesené právne argumenty a závery

špecializovaného trestného súdu.

Podľa článku 154c ods. 1 medzinárodné zmluvy

o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného

6

zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú

väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa

(1) Obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky

trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania

alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, ţe

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závaţných pre trestné stíhanie.

Podľa čl. 5 Dohovoru

(1) Kaţdý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť pozbavený

slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade konaním stanoveným

zákonom:

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny

orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak sú oprávnené dôvody

domnievať sa, ţe je nutné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku

po jeho spáchaní.

Náš poskytuje obvinenému väčší rozsah ústavných práv a slobôd

v súvislosti s rozhodnutím o vzatí do tzv. kolúznej väzby ako článok 5 ods. 1 písm. c/

Dohovoru, pretoţe na pozitívne rozhodnutie o vzatí obvineného do kolúznej väzby

sa vyţadujú prísnejšie kritéria ako v Dohovore. Preto pre vzatie obvineného

do kolúznej väzby musia byť splnené kritéria vyplývajúce z nášho .

Tie okrem iného vyţadujú existenciu buď uţ zisteného kolúzneho konania obvineného

alebo existenciu konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná obava, ţe obvinený

bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Len hypotetická úvaha o moţnosti, ţe obvinený R.

P. bude v budúcnosti konať kolúzne (zakrývať, zatemňovať) na pozitívne rozhodnutie o vzatí

obvineného do kolúznej väzby nestačí. Obava z kolúzneho konania musí vyplývať

z konkrétnych skutočností preukázateľne vyplývajúcich zo spisu. Z predloţeného spisu

nevyplýva kolúzne konanie obv. R. P. ani ţiadna konkrétna skutočnosť,

7

ktorá by naznačovala, ţe v budúcnosti bude takto konať. Len povaha a charakter trestnej

činnosti (na rozdiel od dôvodu väzby podľa )

nepostačuje na konštatovanie existencie konkrétnych skutočností odôvodňujúcich kolúznu

väzbu. Preto v tejto časti najvyšší súd povaţoval sťaţnosť obvineného za dôvodnú.

Pokiaľ obvinený v sťaţnosti poukázal na (podľa neho) pochybenie vyšetrovateľa

v procesnom postupe (nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia – č. l. 68) tu si treba

uvedomiť, že pri rozhodovaní o väzbe tieto prípadné pochybenia nie sú dôvodom

na prepustenie obvineného z väzby na slobodu ak procesná chyba nemá charakter

flagrantného porušenia zákona vedúceho až k zmätočnosti celého procesu,

a ak sú tieto pochybenia v ďalšom konaní odstrániteľné. Preskúmaním predloţeného spisu

najvyšší súd nezistil v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu také

závaţné procesné chyby, ktoré by v ďalšom postupe neboli odstrániteľné a preto v tejto časti

nepovaţuje podanú sťaţnosť za opodstatnenú.

K rozhodnutiu o nenahradení väzby písomným sľubom resp. dohľadom probačného

a mediačného úradníka najvyšší súd poznamenáva:

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

písm. a/ alebo c/ môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

b) obvinený dá písomný sľub, ţe povedie riadny ţivot, najmä ţe sa nedopustí trestnej

činnosti a ţe splní povinnosti a dodrţí obmedzenia, ktoré sa mu uloţia, a súd

alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povaţuje sľub vzhľadom na osobu

obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu moţno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným

alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa

osobitného predpisu.

Podľa tretia veta ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný

zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ aţ c/ alebo e/, alebo obvinený

8

bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, moţno záruku alebo sľub prijať

alebo uloţiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe procesné prostriedky, ktorými moţno

nahradiť väzbu, moţno v prípade stíhania páchateľa obzvlášť závaţného zločinu pouţiť

len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Podľa názoru najvyššieho súdu znenie , v rámci

ktorého je prípustné nahradiť väzbu pri obzvlášť závaţnom zločine len v prípade existencie

výnimočných okolností prípadu, je súladné s čl. 5 ods. 3 Dohovoru, podľa ktorého každý,

kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c/

tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú

zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote

alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá

osoba ustanoví na pojednávanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. z 8. októbra 2004

vysvetlil, ţe pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka“ v zmysle čl. 5 ods. 3 Dohovoru,

treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, ţe má autonómny obsah, ktorý je nezávislý

od terminológie pouţívanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek

prostriedok prípustný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej

slobody.

Podmienenie pouţitia týchto miernejších prostriedkov nahradenia väzby výnimočnými

okolnosťami prípadu v zmysle upresňuje Dohovoru na účely

postupu vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, ţe zohľadňuje nielen

závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin),

ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho

ponechania na slobode na základe uţ pouţitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3,

), alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom,

čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba).

Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých

okolností prípadu.

9

Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa,

jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú

v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému

jeho predchádzajúcemu ţivotu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.).

V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe

(napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu,

tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa moţno tieţ povaţovať viac

významných skutočností, ktoré moţno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností

pri nedostatku tzv. priťaţujúcich okolností.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy,

charakteru a závaţnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe,

judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť

toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho

vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôleţitú okolnosťou pri posudzovaní tohto znaku ustálila

konštantná judikatúra napríklad to, ţe páchateľ sa dopustil obzvlášť závaţného trestného činu

v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou

konfliktnou situáciou, ktorá v podstate zníţila jeho schopnosť ovládať svoje konanie

(primerane Rt 111/1999).

Podmienku výnimočných okolností prípadu moţno povaţovať za splnenú aj vtedy,

keď prevaţujú skutočnosti z kategórie tzv. poľahčujúcich okolností (napr. obvinený mal

spáchať čin pri odvracaní útoku alebo iného nebezpečenstva alebo konať za okolností,

ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu – t. j. v prípadoch

tzv. excesu z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu; alebo obvinený mal spáchať čin

pod vplyvom ťaţivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil; k činu mal

byť vyprovokovaný surovým násilným konaním poškodeného a pod.). V kaţdom prípade

musí ísť teda o súhrn takých skutočností, ktoré sa v danej kvalite a kvantite u stíhaného

obzvlášť závaţného zločinu beţne nevyskytujú a výrazne zniţujú stupeň závaţnosti stíhaného

trestného činu. Len takéto okolnosti môţu nadobudnúť charakter výnimočných okolností

prípadu.

Nadriadený súd poznamenáva, ţe prepustenie obvineného z väzby

alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným

podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81

10

) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom

obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd

zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou

v ustanoveniach až c/

V danom prípade najvyšší súd nezistil z predloţeného spisu také okolnosti,

ktoré by mohli byť povaţované za výnimočné v zmysle ustanovení § 80 ods. 2 tretia veta

, a preto v tejto časti povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne

bez potreby rozhodnúť inak ako súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozhodol správne v určení začiatku plynutia lehoty väzby,

a preto ani v tejto časti nemal najvyšší súd dôvod rozhodnúť inak ako rozhodol

špecializovaný trestný súd.

So zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. marca 2017

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

vypracoval: JUDr. Martin Bargel

za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová