Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2XObdo/95/2017

Identifikačné číslo spisu: 1013895568 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013895568.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn. , v konaní o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. augusta 2013, č. k. -19, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 8. októbra 2012, č. k. , vyzval žalobkyňa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý je vo výške 66,- Eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“). 2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 27. augusta 2013, č. k. -19, uznesenie okresného súdu potvrdil. Po preskúmaní spisu odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa sa svojím návrhom vo veci samej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom. Z obsahu návrhu bolo zrejmé, že žalobkyňa okrem iného žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko

sudcov súdu prvej inštancie považovala za vylúčených z prejednávania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Uvedené súd prvej inštancie posúdil ako vznesenie námietky zaujatosti žalobkyňou, preto jej v súlade s položkou 17a Sadzobníka bola vyrubená poplatková povinnosť vo výške 66,- Eur. Argumentáciu žalobkyne spočívajúcu v tom, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je oslobodené od poplatkovej povinnosti, odvolací súd zamietol s tým, že oslobodenie hlavného konania od poplatkovej povinnosti sa nevzťahuje aj na ostatné úkony účastníkov, v danom prípade na podanie námietky zaujatosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -13 zo dňa 30.03.2011, kde je obsiahnutý rovnaký právny názor na danú problematiku. Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie povinnosti žalobkyni súdom prvej inštancie zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti bolo vecne správne, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. , potvrdil. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, keďže žalobkyňa nepodala námietku zaujatosti (ust. ), v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (ust. ) a rozhodoval vylúčený sudca (ust. ). Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvej inštancie vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítala aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací [(ust. (ďalej aj „“)], po zistení, že dovolanie podala žalobkyňa zastúpená v súlade s ust. , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. ) v prvom rade skúmal, či dovolanie bolo podané včas. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť a najvyšší súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky, či bolo podané včas) bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení (ďalej len „“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 ), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ). Dovolací súd postupoval aj v zmysle ust. , na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Podľa ust. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. 7. Podľa ust. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. 8. Podľa ust. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 9. Podľa ust. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 10. V posudzovanej veci bolo napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. augusta 2013, č. k. -19 doručované žalobkyni do vlastných rúk dňa 8. októbra 2013. Predmetné rozhodnutie nadobudlo preto právoplatnosť (ust. ) dňa 8. októbra 2013. Zákonom stanovená jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila uplynutím dňa 8. novembra 2013 (piatok).

Tento deň bol posledným dňom lehoty na podanie dovolania. 11. Žalobkyňa však podala dovolanie na poštovú prepravu v pondelok dňa 11. novembra 2013 (č. l. 30 spisu), t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. 12. Keďže zmeškanie lehoty, v ktorej môže účastník podať dovolanie, nie je možné odpustiť (ust. veta prvá ), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľky ako oneskorene podané podľa ust. odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. veta druhá ). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ust. ). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.