Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/12/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 19. apríla 2017 v trestnej veci odsúdeného

N. S., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

a iné trestné činy, o sťaţnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

zo 14. marca 2017, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť odsúdeného N. S.

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením rozhodol špecializovaného trestného súdu, tak,

ţe podľa zamietol návrh odsúdeného N. S. na povolenie

obnovy konania, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa .

Svoje uznesenie odôvodnil v podstate nasledovne: „V prvom rade je potrebné uviesť,

ţe odsúdený N. S., ani jeho obhajca v písomnom podaní, ani ústne na verejnom zasadnutí

neuviedli také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli vo veci konajúcemu súdu skôr

neznáme. Pokiaľ odsúdený namieta správne ohraničenie doby, počas ktorej mal pôsobiť

v zločineckej skupine, o týchto skutočnostiach uţ vedel (rovnako aj jeho obhajca, ktorý

ho zastupoval uţ v konaní o dohode o vine a treste) v čase, keď bol procesne zákonným

spôsobom pripravovaný návrh na dohodu o vine a treste, z ktorej dohody rezultoval rozsudok

napádaný návrhom odsúdeného na obnovu konania. Taktieţ je potrebné pripomenúť,

ţe vo veci konajúci senát pri rozhodovaní o návrhu na dohodu o vine a treste mal k dispozícii

2

úplný spisový materiál, t. j. vrátane výpovedí procesných strán z prípravného konania, ako aj

odpis z registra trestov odsúdeného. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe senát konajúci o návrhu

o dohode o vine a treste pri svojom rozhodovaní mal vedomosť o skutočnostiach, o ktoré

odsúdený oprel svoj písomný návrh na povolenie obnovy konania. Čo sa týka ústneho

doplnenia písomného návrhu na verejnom zasadnutí ohľadne pouţitia nálezu Ústavného súdu

sp. zn. z 28.11.2012 súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia

NS SR č. TPJ 44/2013 z 26.11.2013, ktoré v bode III uvádza: „Ak bolo pouţité ustanovenie

podľa alebo ods. 2 písm. a/ aţ c/ o mimoriadnom zníţení trestu

odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41

ods. 2 v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie

o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. , vyhláseného

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 z 21.12.2012, sa nepouţije.“

Okrem vyššie uvedeného procesného usmernenia treba prisvedčiť aj argumentácii prokurátora

a konštatovať, ţe akékoľvek úvahy o asperačnej zásade v súvislosti s napadnutým rozsudkom

sú irelevantné, nakoľko porovnaním trestných sadzieb uvedených v osobitnej časti Trestného

zákona za trestné činy, z ktorých bol odsúdený napadnutým rozsudkom uznaný vinným

(20 aţ 25 rokov odňatia slobody alebo trest odňatia slobody na doţivotie) a trestom odňatia

slobody vo výmere 12 rokov, ktorý mu bol napadnutým rozsudkom uloţený je nutné prísť

k jednoznačnému záveru, ţe odsúdenému bol uloţený trest odňatia slobody,

ktorého výmera sa nachádza hlboko pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby.

Moţno zhrnúť, ţe odsúdený N. S. nepredloţil súdu ţiadne také dôkazy a skutočnosti, ktoré

dodatočne vyšli najavo, lebo neboli súdu alebo odsúdenému skôr známe a zároveň

by boli dobrým podkladom pre rozhodnutie o povolení obnovy konania. Odsúdený

tak nepredloţil v teraz prebiehajúcom konaní ţiadny dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť iné

rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o treste z dôvodu, ţe pôvodne uloţený trest by bol

v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Z dôvodu, ţe písomne

podaný návrh odsúdeného, ani vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí súdu nespĺňalo

zákonné podmienky pre rozhodnutie o povolení obnovy konania, bol návrh odsúdeného N. S.

ako nedôvodný zamietnutý.“

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po vyhlásení uznesenia (č. l. 29)

sťaţnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu (č. l. - 40).

3

V dôvodoch sťaţnosti uviedol, ţe uznesenie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica zo 14. marca 2017, sp. zn. napáda z dôvodu,

ţe po povolení obnovy konania je dôvodné očakávať iné, pre odsúdeného priaznivejšie

meritórne rozhodnutie o treste. Vychádzal pritom zo skutočnosti, ţe v rozsudku

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 19. decembra 2012, sp. zn. ,

ktorým tento schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a odsúdeným, je pod bodom

č. 1 skutkovej vety nesprávne uvedené záujmové obdobie, ktoré má podstatný význam

pre posúdenie veci a pre meritórne rozhodnutie. V zločineckej skupine tak, ako to odsúdený

uviedol uţ v prípravnom konaní, a ako to v prípravnom konaní potvrdil aj svedok D. V.,

vypovedajúci v trestnej veci poškodeného D., odsúdený pôsobil od roku 2001. Nesprávnosť

obdobia v bode č. 1 predmetného rozsudku je podľa odsúdeného v tom, ţe v časovom období

od 14. mája 2004 do 14. mája 2008 bol vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody.

Takţe je nedôvodné tvrdiť, ţe aj v tomto období pracoval pre skupinu S. tak, ako je to

uvedené v predmetnom rozsudku. Ďalej v odôvodnení sťaţnosti uviedol, ţe uvedenie

správneho obdobia páchania trestnej činnosti v rozsudku špecializovaného trestného súdu

má podstatný význam pre odsúdeného, nakoľko by mu do úhrnného trestu, ktorý v súčasnej

dobe vykonáva, mohol byť započítaný aj predchádzajúci trest, uloţený mu rozsudkom

Okresného súdu v Malackách z 31. mája 2004, sp. zn. , ktorým mu bol uloţený

trest odňatia slobody podľa s pouţitím vo výmere

5 rokov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý odsúdený uţ vykonal.

Navrhol, aby najvyšší súd sťaţnosti vyhovel a povolil obnovu konania v trestnej veci

odsúdeného N. S., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn.

.

Najvyšší súd ako súd nadriadený ( a nasl. ), po preskúmaní

veci zistil, ţe sťaţnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná (§ 402 ods. 3 Trestného

poriadku), bola podaná oprávnenou osobou ( ) a v zákonom

stanovenej lehote.

Na podklade podanej sťaţnosti najvyšší súd v zmysle

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

a zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná.

4

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine,

alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uloţený trest bol v zrejmom nepomere k závaţnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uloţený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloţenia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závaţnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle

, súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch

na seba nadväzujúcich etapách: v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska,

či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom

konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, súdu

známe.

Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav,

ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môţe mať vplyv na zistenie skutkového stavu

veci v zmysle , alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného

bez moţnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov ( ).

Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol

v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom

konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980).

Po zistení, ţe o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie

súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami

alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný

právoplatný rozsudok (druhá etapa). Aţ v prípade, ţe sú kumulatívne splnené obe uvedené

podmienky, súd môţe povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom

prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.

5

Odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré prezentuje ako nové, súdu doposiaľ neznáme,

takými skutočnosťami nie sú. Správne špecializovaný trestný súd vo svojom rozhodnutí

konštatuje, ţe pokiaľ odsúdený namieta ohraničenie doby, počas ktorej mal pôsobiť

v zločineckej skupine, o týchto skutočnostiach uţ vedel (rovnako ako jeho obhajca,

ktorý ho zastupoval uţ v konaní o dohode o vine a treste) v čase, keď bol pripravovaný návrh

na dohodu o vine a treste, z ktorej dohody rezultoval rozsudok špecializovaného trestného

súdu. Vo veci konajúci senát mal k dispozícii úplný spisový materiál, vrátane výpovedí

procesných strán z prípravného konania, ako aj odpis z registra trestov odsúdeného

(zväzok IV. vyšetrovacieho spisu, str. 4114). Uvedené vyplýva aj z predloţeného spisového

materiálu, podľa ktorého Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky predloţil 30. novembra 2012 Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku spolu

s návrhom na schválenie dohody o vine a treste v rámci príloh k nemu o. i. aj 14 zväzkov

vyšetrovacieho spisu. Senát konajúci o návrhu o dohode o vine a treste teda pri svojom

rozhodovaní mal vedomosť o skutočnostiach, o ktoré odsúdený oprel svoj písomný návrh

na povolenie obnovy konania.

Vo vzťahu k argumentácii obhajcu odsúdeného v odôvodnení sťaţnosti, v zmysle

ktorej uvedenie správneho obdobia páchania trestnej činnosti v rozsudku špecializovaného

trestného súdu by umoţnilo uloţiť odsúdenému úhrnný trest, do ktorého by bol započítaný

aj predchádzajúci trest, uloţený mu rozsudkom Okresného súdu v Malackách

z 31. mája 2004, sp. zn. , najvyšší súd uvádza, ţe takýto postup za uvedeného

skutkového stavu neprichádza do úvahy.

Úhrnný trest súd uloţí, ak odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,

o ktorých sa rozhoduje v jednom trestnom konaní alebo postupne v dvoch konaniach.

Úhrnný trest sa ukladá v prípade jednočinného i viacčinného súbehu, pričom nezáleţí na tom,

či ide o súbeh rovnorodý alebo nerovnorodý. Ukladá sa však iba za podmienky, ţe o všetkých

spáchaných trestných činoch toho istého páchateľa sa rozhoduje v spoločnom konaní

a spoločným rozsudkom.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Malacky,

sp. zn. bol vyhlásený 31. mája 2004 (pričom uloţený trest odňatia slobody

odsúdený uţ vykonal v časovom období od 14. mája 2004 do 14. mája 2008), súd by nemohol

v obnovenom konaní uloţiť odsúdenému úhrnný trest tak, ako to uviedol obhajca odsúdeného

(konanie sp. zn. bolo právoplatne skončené). Tento mal vo svojom podaní

6

pravdepodobne na mysli uloţenie súhrnného trestu. Ani uloţenie takéhoto trestu však

v danom prípade neprichádza do úvahy.

Súhrnný trest súd uloţí, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Trestné

činy, za ktoré bol odsúdenému uloţený úhrnný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného

súdu v Malackách z 31. mája 2004, sp. zn. , spáchal odsúdený v apríli 2003

a odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. bol vyhlásený

31. mája 2004. Trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa , ktorého spáchanie odsúdeným bolo predmetom trestnej veci

vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, sp. zn. , je trvácim

trestným činom. Pri trvácich trestných činoch treba od okamihu dokonania trestného činu

odlišovať okamih dokončenia trestného činu. Dokončenie trestného činu nastáva

aţ ukončením, resp. odstránením protiprávneho stavu. K dokončeniu trestného činu,

teda k jeho spáchaniu zo strany odsúdeného, v tomto prípade došlo v marci 2011. K uloţeniu

súhrnného trestu by tak mohlo dôjsť iba v prípade, ak by odsúdený dokončil, t. j. spáchal

trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny pred 31. májom 2004

a teda pred tým ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej na Okresnom

súde v Malackách pod sp. zn. , čo sa ale nestalo.

Najvyšší súd má zato, ţe s ohľadom na nemoţnosť uloţenia úhrnného ani súhrnného

trestu a na skutočnosť, ţe odsúdenému bol uloţený trest odňatia slobody v konaní o dohode

o vine a treste a tento mu bol mimoriadne zniţovaný pod dolnú hranicu základnej trestnej

sadzby, by za ţiadnych okolností nemohlo dôjsť u odsúdeného k uloţeniu priaznivejšieho

trestu, a to ani za predpokladu, ak by skutočnosti uvádzané v sťaţnosti boli povaţované

za nové, v pôvodnom konaní súdu doposiaľ neznáme. V podrobnostiach k otázke uloţeného

(dohodnutého) trestu odkazuje najvyšší súd na odôvodnenie uznesenia špecializovaného

trestného súdu, ktoré je správne a vyčerpávajúce, a to aj s ohľadom na citáciu stanoviska

najvyššieho súdu – S 86/2014 - III. Ţiada sa dodať, ţe ak by sa pripustili úvahy sťaţovateľa

o jeho „nečlenstve“ v zločineckej skupine v čase keď bol vo väzbe a vo výkone trestu odňatia

slobody – od 14. mája 2004 do 14. mája 2008, potom by došlo k situácii pre neho mimoriadne

nepriaznivej, pretoţe by musel byť stíhaný za dva samostatné trestné činy podľa § 296

, a to jeden spáchaný do 14. mája 2004 a druhý spáchaný od 14. mája 2008

čo odsúdený zrejme nechce. Hoci by tak mohol docieliť uloţenie súhrnného trestu potom

7

by ale bolo potrebné uloţiť mu aj samostatný trest za v poradí druhý trestný čin podľa § 296

(a ďalšie trestné činy spáchané po 14. mája 2008).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe účelom obnovy konania

nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania uţ vykonaných

(a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový

stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia

(R 6/1997), či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988). Účelom obnovy

konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným

výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich moţnému

zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky

skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaţdených skutočností

a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Sťaţnostný súd (rovnako ako súd prvého stupňa) dospel k záveru, ţe návrh

na povolenie obnovy konania bolo potrebné z dôvodov v ňom uvedených odmietnuť.

Sťaţnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. apríla 2017

JUDr. Martin B a r g e l, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová