Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-93-2021.pdf
PDF · 102.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/93/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: SOPHISTIC Pro finance, a.s., so sídlom Matičné námestie 1141, 022 01 Čadca, IČO: 47 008 181, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Vlastou Lehutovou, advokátkou, so sídlom Matičné námestie 2847/3A, 022 01 Čadca, IČO: 42 351 502, proti žalovanému v 1/ rade: iFinet s.r.o., so sídlom Vysoká nad Kysucou 249, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 50 133 870, a žalovanému v 2/ rade: C. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X. O. M. XXX, v konaní o zaplatenie 127,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/2/2019-666 zo dňa 13. mája 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/2/2019-672 zo dňa 17. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/2/2019-666 zo dňa 13. mája 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/2/2019-672 zo dňa 17. mája 2021 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade, ktorí sú voči žalobcovi na náhradu týchto trov zaviazaní spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd uložil žalovanému v 1/ a v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 127,58 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 127,58 Eur od 18.12.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného a zároveň žalovaným v 1/ a v 2/ rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ s tým, že zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného.
2. Okresný súd uviedol, že záväzným predmetom sporu podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP bol nárok žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ na zaplatenie sumy 127,58 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia uplatnený ako zmluvný nárok na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016, a to podľa článku II. a článku III./19 tejto zmluvy: „Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto zmluvy.“ Tvrdenia žalobcu boli v tej rovine, že finančná inštitúcia voči žalobcovi žiadala vyplatiť stornoprovízie, žalovaní 1/, 2/ stornoprovízie napriek výzve žalobcu nevrátili. Žalovaní 1/, 2/ vykonávajú podnikateľskú
činnosť podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Vykonávajú teda finančné sprostredkovanie. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ ide o záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Týmto záväzkovým vzťahom je Zmluva o spolupráci zo dňa 18.2.2016. Žalovaný 2/ k tomuto záväzku pristúpil 18.2.2016 dohodou o pristúpení k záväzku. Dňa 16.3.2017 došlo k výpovedi uvedených zmlúv.
3. Okresný súd rozsudkom č. k. 4Cb/2/2019-551 zo dňa 22.8.2019 rozhodol tak, že žalobu žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/45/2020-610 zo dňa 25.11.2020 zrušil rozsudok prvostupňového súdu, vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd vyslovil, že nárok tvoriaci predmet sporu bol nárokom zmluvným, na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 a zmluvy o pristúpení k záväzku, a to článku III., bod 3.2, odsek 19 Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 a keďže žalobca aj žalovaný 1/ sú obchodnými spoločnosťami, je na úpravu záväzkových vzťahov potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Odvolací súd konštatoval, že zmluvným stranám nič nebránilo, aby uzavreli zmluvu iným spôsobom tak ako je uzavretá v článku III., bod 3., odsek 19 Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 a v článku VII., bod 4. odmeňovacej smernice (čl. 191). Odvolací súd mal za to, že zmluva je platná, záväzná pre zmluvné strany, a to aj v nadväznosti na článok VIII., bod 14. zmluvy, podľa ktorého žalovaní 1/, 2/ vyhlásili, že si zmluvu pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a bez akéhokoľvek omylu a nátlaku ju podpísali. Platná zmluva je záväzná pre obidve zmluvné strany (článok II., odsek 3. Listiny základných práv a slobôd) s tým, že žalovaní 1/, 2/ ako podnikatelia musia znášať aj podnikateľské riziko, ktoré je s výkonom podnikateľskej činnosti spojené. Bez ohľadu na dôvod ukončenia sprotredkovaných zmlúv za stavu storna provízie od finančnej inštitúcie vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízií od žalovaných 1/, 2/. Odvolací súd poskytol záväzný právny názor, že žalovaní 1/, 2/ sú v spore pasívne legitimovanými subjektmi k vráteniu prevzatých provízií, ktoré boli stornované finančnou inštitúciou. Vrátiť províziu môže len ten, kto províziu prijal, a to sú žalovaní 1/, 2/, a nie tretí subjekt E. E. X. nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom na vrátenie provízií, ktoré neprevzal. Odvolací súd považoval za právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, z akých dôvodov a kedy došlo k zrušeniu či predčasnému ukončeniu zmlúv a prvostupňový súd bude skúmať len to, či došlo zo strany finančnej inštitúcie k nárokovaniu storna celej alebo časti provízie vyplatenej žalovanému 1/ (zmluvný nárok článok III., bod 3.2, odsek 19 zmluvy o spolupráci). Ku vznesenej námietke premlčania konštatoval odvolací súd, že na vznesenú námietku premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, teda premlčaciu lehotu 4 roky (§ 397 Obchodného zákonníka).
4. Okresný súd podľa tabuľkového prehľadu jednotlivých nárokov stornoprovízií tvoriacich predmet sporu zisťoval, či zo strany finančnej inštitúcie došlo k nárokovaniu storna celej alebo časti provízie vyplatenej žalovanému 1/ a zistil, že u všetkých stornoprovízií, ktoré tvoria predmet uplatneného nároku vo výške 127,58 €, finančné inštitúcie uplatnili nárok na vrátenie stornoprovízií (52,08 € dňa 8/2018 čl. 217, 218; 2,86 € dňa 15.6.2018 čl. 316; 6,10 € dňa 15.7.2018 čl. 340; 0,15 € dňa 4.7.2018 čl. 375; 0,83 € dňa 2.7.2018 čl. 383, 384; 44,71 € (predtým nesprávne 44,77 €) dňa 2.8.2018 čl. 394, 395; 10,23 € dňa 7/2018 čl. 428, 429; 4,10 € dňa 7/2018 čl. 428, 430; 1,92 € dňa 7.9.2018 čl. 506, 507, 508; 2,16 € dňa 9/2018 čl. 452; 2,44 € dňa 1.10.2018 čl. 462, 463; spolu 127,58 €). Okresný súd konštatoval, že splnením zmluvnej podmienky uniesol žalobca dôkazné bremeno voči žalovaným 1/, 2/ na vyplatenie zmluvného nároku na vrátenie stornoprovízie v celkovej výške 127,58 € a preukázal, že nárok nie je premlčaný vzhľadom k aplikácii 4-ročnej premlčacej lehoty podľa § 387, 397 Obchodného zákonníka. Finančná inštitúcia voči žalobcovi uplatnila nároky na vrátenie vyplatených provízií v roku 2018, žaloba bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 23.12.2018, nárok teda nie je premlčaný. Okresný súd tak priznal nárok v celom rozsahu 127,58 € a vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/, 2/ nevrátili stornoprovízie na výzvu žalobcu v stanovenej lehote, zaviazal ich aj na zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 127,58 € od 18.12.2018 do zaplatenia a na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 € s tým, že žalovaní 1/, 2/ sú zodpovední voči žalobcovi spoločne a nerozdielne, pretože žalovaný uzavrel zmluvu o pristúpení k záväzku, preto zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného.
5. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaní po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu namietali, že odvolací súd si nenaštudoval všetky zmluvy a dodatky, ktoré uzavreli strany sporu, konkrétne bonusovú smernicu s tým, že ak má žalobca nárok na stornopoplatky, bol si povinný odpočítať z dôchodkového účtu storná, ktoré sú predmetom žaloby. K tomu okresný súd konštatoval, že takéto tvrdenia produkovali
žalovaní už pred rozhodnutím prvostupňového súdu rozsudkom prvým v poradí a pred rozhodnutím odvolacieho súdu a napriek tomu záväzný právny názor odvolacieho súd neobsahuje pokyn pre prvostupňový súd o povinnosti započítať nároky žalobcu s nárokom žalovaných. Predmetom konania bol zmluvný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 127,58 € ako stornoprovízie a takýmto predmetom sporu bol okresný súd viazaný a nebol povinný riešiť kompletné zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Žalovaným nič nebráni v tom, aby podali samostatnú žalobu na uplatnenie svojich zmluvných nárokov proti žalobcovi podľa článku VIII, písm. c), bod 5 bonusovej smernice, Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci zo dňa 20.3.2014 a bonusovej smernice. Kompenzačnú námietku žalovaní uplatnili len do výšky nároku 127,58 € tvoriaceho predmet sporu 4Cb/2/2019, a preto ich návrh okresný súd vyhodnotil ako obranu. V rámci svojej obrany neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že existujú spôsobilé započítateľné pohľadávky, ktoré sa stretli s pohľadávkami žalobcu a došlo k ich zániku vo výške uplatneného nároku. Žalovaní 1/, 2/ napriek skutočnosti, že už v poradí prvom rozsudku bola táto procesná vada konkretizovaná, procesné vady neodstránili. Ich nároky na započítanie neboli zadefinované presným, určitým spôsobom čo do výšky, čo do základu nároku, čo do splatnosti nárokov, aby bolo možné preskúmať, kedy došlo k stretu pohľadávok. Takéto náležitosti ich kompenzačná námietka nespĺňala, bola neurčitá, všeobecná. Jednostranný právny úkon započítania - kompenzačná námietka, teda bol neplatným právnym úkonom pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nároky žalovaného, v akej výške, z akého titulu, s akou dobou splatnosti žalovaní započítavajú proti ktorým konkrétnym nárokom žalobcu, v akej výške, aký základ, aká doba splatnosti. Z jednostranného prejavu vôle žalovaných nevyplýval podľa okresného súdu jednoznačný, určitý prejav vôle a dôkazy smerujúce k tomu, že pohľadávky sú existujúcimi pohľadávkami, že sú spôsobilé na započítanie, kedy sa stretli, teda kedy došlo k započítaniu, kedy je lehota splatnosti jednotlivých pohľadávok. Nebolo povinnosťou okresného súdu, aby sám zostavoval z pripojených dôkazov namiesto žalovaných 1/, 2/ tvrdenia, takúto povinnosť mali žalovaní 1/, 2/. Z uvedených dôvodov okresný súd konštatoval, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že nárok zanikol započítaním.
6. K námietke žalovaných, ktorí na pojednávaní dňa 13.5.2021 k jednotlivým stornoprovíziám uviedli, že síce ide o dôkazy finančných inštitúcií voči žalobcovi na vrátenie stornoprovízie, ale výška stornoprovízií, ktoré finančné inštitúcie požadujú od žalobcu, je iná ako výška stornoprovízie, ktorú žalobca požaduje od žalovaných 1/, 2/, okresný súd vyslovil, že medzi žalobcom a finančnými inštitúciami sú uzavreté iné zmluvné vzťahy ako je zmluva o spolupráci, ktorá je uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Preto výška stornoprovízie, ktorú požadujú finančné inštitúcie od žalobcu, nemusí byť totožná s výškou stornoprovízie, ktorú požaduje žalobca od žalovaných 1/, 2/. Výška stornoprovízie, ktorú požaduje žalobca od žalovaných 1/, 2/, je v súlade so zmluvným dojednaním, ktoré je medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Podstatné bolo, že žalobca preukázal, že finančná inštitúcia voči nemu uplatnila nárok z konkrétnej zmluvy žalovaných 1/, 2/ na vrátenie stornoprovízie a súčasťou výzvy finančnej inštitúcie voči žalobcovi bola aj stornoprovízia, ktorá sa týka sporných zmlúv, z ktorých vrátenie stornoprovízie žiada aj žalobca voči žalovaným 1/, 2/.
7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že plný úspech v konaní má žalobca, a preto sú žalovaní 1/, 2/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania.
8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1/ a v 2/ rade z dôvodov podľa § 365 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní uviedli, že sa nemôžu stotožniť so záverom okresného súdu, že nedôsledne uplatnili kompenzačnú námietku. Pokiaľ sa vychádza z toho, že medzi stranami sporu je záväzkový vzťah, ktorý je upravený príslušnými zmluvami a internými predpismi, tak podľa čl. VIII. písm. c) bod 5 bonusovej smernice sa dohodli na odpočítaní storien z dôchodkového účtu po skončení spolupráce. Keďže po skončení spolupráce už týmto dôchodkovým účtom žalovaní nedisponujú, tak nemohli uplatniť kompenzačnú námietku inak ako v rámci obrany v súdnom spore. Žalovaní nemohli vyhotoviť samostatný písomný zápočet, keďže dôchodkovým účtom už nedisponujú. Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil ich obranu a mal nárok žalobcu zamietnuť, pretože mu v tom bráni zmluvné dojednanie uzatvorené v rámci záväzkového vzťahu. Na dôchodkovom účte žalovaných je približne suma 4.600,- Eur, čo je 50 % z obratových bonusov za roky 2014-2016, teda žalobca má dostatok finančných prostriedkov na dôchodkovom účte žalovaných, z ktorých si môže uplatňovať storno poplatky. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
9. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nakoľko žalovaní kompenzačnú námietku uplatnili len do výšky nároku 127,58 Eur, okresný súd správne vyhodnotil ich návrh iba ako obranu. V rámci obrany žalovaní nepreukázali, že existujú spôsobilé započítateľné pohľadávky, ktoré sa stretli s pohľadávkami žalobcu a došlo k ich zániku, kompenzačná námietka žalobcov bola neurčitá a všeobecná. Žalobca sa stotožnil s názorom okresného súdu, že okresný súd nie je povinný riešiť kompletné zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými. Ak sa žalovaní domnievajú, že existujú zmluvné nároky proti žalobcovi podľa čl. VIII písm. c) bod 5 bonusovej smernice, nič im nebráni v tom, aby podali samostatnú žalobu na uplatnenie svojich nárokov. Žalobca tak považoval odvolanie žalobcov za nedôvodné a žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.
10. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaní písomne nevyjadrili.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných podľa ustanovenia § 379 v spojení s ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/93/2021-689 zo dňa 18.1.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Základom posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu boli odvolacie dôvody vyjadrené žalovanými v nimi podanom odvolaní datovanom dňa 21.6.2021 (č.l. 674 spisu). Vo vzťahu k vymedzeným odvolacím dôvodom považuje za potrebné krajský súd uviesť, že žalovaní síce vo vzťahu k odvolacím dôvodom uviedli odkaz na úpravu ust. § 365 písm. b), d), f) a h) CSP, avšak uvedené odvolacie dôvody bližším spôsobom nevyjadrili, keď v odvolaní namietali výlučne posúdenie nimi vznesenej kompenzačnej námietky okresným súdom. Za viazanosti uplatnenými odvolacími dôvodmi je tak namieste krajským súdom zvýrazniť, že žalovaní v podanom odvolaní nenapadli závery okresného súdu vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena žalobcom ohľadom uplatneného zmluvného nároku na vrátenie storno provízie v celkovej výške 127,58 Eur, nenapadli záver, že nárok nie je premlčaný, ani záver okresného súdu, že žalovaní sa nevrátením storno provízie na výzvu žalobcu dostali do omeškania. Žalovaní podaným odvolaním spochybnili výlučne záver okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu nimi vznesenej kompenzačnej námietky, keď namietali nesprávne právne posúdenie tejto otázky okresným súdom.
17. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
18. Podľa názoru krajského súdu okresný súd vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke žalovaných v dostatočnom rozsahu zaujal stanovisko v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je potrebné
poukázať na skutočnosť, že okresným súdom zistený skutkový stav nebol v rámci podaného odvolania žalovanými v 1/ a v 2/ rade rozporovaný a krajský súd tak uplatnenú kompenzačnú námietku žalovaných posudzoval za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom (§ 383 CSP). V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd uvádza, že námietka započítania zo strany žalovaných nebola v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní zadefinovaná jednoznačným a určitým spôsobom čo do jej výšky, čo do základu nároku, z ktorého má byť odvodená uplatnená protipohľadávka žalovaných, ani čo do splatnosti týchto žalovanými tvrdených vzájomných nárokov. Pre okresný súd a ani pre krajský súd v rámci vyvolaného odvolacieho konania tak nebol uplatnenou kompenzačnou námietkou žalovaných vytvorený priestor na jej prieskum na posúdenie jej dôvodnosti a na posúdenie otázky, či a prípadne kedy došlo k stretu uplatnenej pohľadávky žalobcu a tvrdených protipohľadávok žalovaných. Krajský súd sa potom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že kompenzačná námietka žalovaných nespĺňala požadované náležitosti platného právneho úkonu započítania, keď bola uplatnená žalovanými neurčitým, všeobecným spôsobom. Krajský súd vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke žalovaných v podrobnostiach na závery okresného súdu k tejto otázke odkazuje. Uvedené závery pritom nijakým spôsobom nelimitujú žalovaných v možnosti prípadného uplatnenia ich tvrdených nárokov voči žalobcovi samostatnou žalobou.
19. V zmysle uvedených zhodnotení potom krajský súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP pristúpil k potvrdeniu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia tak vo výroku vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania nebol odvolaním žalovaných osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola preto krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.