Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoKR-9-2021.pdf
PDF · 178.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Xervon GmbH so sídlom Emdener Strasse 278, 507 35 Kolín, SRN, IČO: HRB 77277, zastúpeného Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 707, proti žalovanému MAKS - D, s.r.o, so sídlom M. R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 36 332 534, zastúpenému Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o, so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/3/2020 - 478 zo dňa 11. júna 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2018, veriteľom - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 858/1, v sume istiny 55 301,94 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 859/2, v sume istiny 8 895,86 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 860/3, v sume istiny 20 667,75 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 861/4, v sume istiny 26 329,29 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 862/5, v sume 4 445,38 €, pozostávajúcej z istiny 4 440,91 € a úrokov z omeškania 4,47 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 863/6, v sume 26 654,81 €, pozostávajúcej z istiny 26 627,81 € a úrokov z omeškania 27,- €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 864/7, v sume 45 561,02 €, pozostávajúcej z istiny 45 513,64 € a úrokov z omeškania 47,38 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 865/8, v sume 23 488,11 €, pozostávajúcej z istiny 23 458,87 € a úrokov z omeškania 29,24 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 866/9, v sume 39 324,71 €, pozostávajúcej z istiny 39 275,75 € a úrokov z omeškania 48,96 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 872/15, v sume 5 865,93 €, pozostávajúcej z istiny 848,62 € a úrokov z omeškania 17,31 €;
- pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 873/16, v sume 4 035,45 €, pozostávajúcej z istiny 4 023,54 € a úrokov z omeškania 11,91 €; - pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 874/17, v sume istiny 720,- €. Výrokom II: žalobu zamietol v časti o určenie že žalobca je veriteľom iných, vymáhateľných pohľadávok
v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2018, a to - pohľadávky v sume 4 895,36 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 858/1, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180325; - pohľadávky v sume 787,47 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 859/2, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 870_18_18025_ CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180340; - pohľadávky v sume 1 829,52 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 860/3, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180341;- pohľadávky v sume 2 246,29 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 861/4, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180345; - pohľadávky v sume 390,56 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 862/5, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180359; - pohľadávky v sume 2 334,49 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 863/6, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180362; - pohľadávky v sume 3 940,36 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 864/7, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180375; - pohľadávky v sume 1 838,15 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 865/8, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180399; - pohľadávky v sume 3 077,50 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 866/9, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180405; - pohľadávky v sume 318,71 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 872/15, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 1661_18_17120_SK-XERV-SL, fakturovanej faktúrou č. 20190031; - pohľadávky v sume 188,50 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 873/16, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 1661_18_17120_SK-XERV-SL, fakturovanej faktúrou č. 20190078; - pohľadávky v sume 30,15 € (úroky z omeškania), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 874/17, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 1661_18_17120_SK-XERV-SL, fakturovanej faktúrou č. 20190097. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené vykonaným dokazovaním: Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2018, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 237/2019 dňa 09.12.2019, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, pričom do funkcie reštrukturalizačného správcu bola ustanovená Bankruptcy and recovery innovative corporation k.s. so sídlom Mierové námestie 8, 911 01 Trenčín, IČO 51 643 162. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 si žalobca v označenej reštrukturalizácii uplatnil iné pohľadávky, a to - pod por. č. 1 v sume 60 197,30 € (istina 55 301,94 €; úroky z omeškania 4 895,36 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 858/1, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180325; - pod por. č. 2 v sume 9 683,33 € (istina 8 895,86 €; úroky z omeškania 787,47 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 859/2, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 870_18_18025_CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180340, - pod por. č. 3 v sume 22 497,27 € (istina 20 667,75 €; úroky z omeškania 1 829,52 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 860/3, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180341; - pod por. č. 4 v sume 28 575,58 € (istina 26 329,29 €; úroky z omeškania 2 246,29 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 861/4, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180345; - pod por. č. 5 v sume 4 835,94 € (istina 4 440,91 €; úroky z omeškania 395,03 €), zapísanej
v zozname pohľadávok pod por. č. 862/5, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180359; - pod por. č. 6 v sume 28 989,30 € (istina 26 627,81 €; úroky z omeškania 2 361,49 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 863/6, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180362; - pod por. č. 7 v sume 49 501,38 € (istina 45 513,64 €; úroky z omeškania 3 987,74 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 864/7, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180375; - pod por. č. 8 v sume 25 326,26 € (istina 23 458,87 €; úroky z omeškania 1 867,39 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 865/8, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180399; - pod por. č. 9 v sume 42 402,21 € (istina 39 275,75 €; úroky z omeškania 3 126,46 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 866/9, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ, fakturovanej faktúrou č. 20180405; - pod por. č. 15 v sume 6 184,64 € (istina 5 848,62 €; úroky z omeškania 336,02 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 872/15, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 1661_18_17120_SK-XERV-SL, fakturovanej faktúrou č. 20190031; - pod por. č. 16 v sume 4 223,95 € (istina 4 023,54 €; úroky z omeškania 200,41 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 873/16, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 1661_18_17120_SK-XERV-SL, fakturovanej faktúrou č. 20190078;
- pod por. č. 17 v sume 750,15 € (istina 720,- €; úroky z omeškania 30,15 €), zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 874/17, titulom neuhradenej ceny za poskytnutie lešenárskych služieb podľa objednávky č. 1661_18_17120_SK-XERV-SL, fakturovanej faktúrou č. 20190097. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok, vyhotoveného v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného, je zrejmé, že reštrukturalizačný správca označené pohľadávky žalobcu poprel čo do ich výšky, a to - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 858/1, v sume istiny 55 301,94 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 859/2, v sume istiny 8 895,86 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 860/3, v sume istiny 20 667,75 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 861/4, v sume istiny 26 329,29 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 874/17, v sume istiny 720,- €. Ako dôvod popretia sumy správca uviedol: „Prihlásená istina pohľadávky zanikla jednostranným započítaním záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.01.2020.“. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok, vyhotoveného v označenej reštrukturalizácii žalovaného, je zrejmé, že reštrukturalizačný správca označené pohľadávky žalobcu poprel čo do ich výšky, a to - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 862/5, v sume 4 445,38 €, pozostávajúcej z istiny 4 440,91 € a úrokov z omeškania 4,47 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 863/6, v sume 26 654,81 €, pozostávajúcej z istiny 26 627,81 € a úrokov z omeškania 27,- €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 864/7, v sume 45 561,02 €, pozostávajúcej z istiny 45 513,64 € a úrokov z omeškania 47,38 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 865/8, v sume 23 488,11 €, pozostávajúcej z istiny 23 458,87 € a úrokov z omeškania 29,24 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 866/9, v sume 39 324,71 €, pozostávajúcej z istiny 39 275,75 € a úrokov z omeškania 48,96 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 872/15, v sume 5 865,93 €, pozostávajúcej z istiny 848,62 € a úrokov z omeškania 17,31 €; - pohľadávku, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 873/16, v sume 4 035,45 €, pozostávajúcej z istiny 4 023,54 € a úrokov z omeškania 11,91 €. Ako dôvod popretia istiny uvedených pohľadávok správca uviedol: „Prihlásená istina pohľadávky zanikla jednostranným započítaním záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.01.2020.“. Ako dôvod popretia úrokov z omeškania v uvedenej výške správca uviedol: „Nesprávny výpočet úrokov z omeškania podľa § 369 a nasl. Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z.z. a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. do dňa začatia reštrukturalizačného konania.“. Jednostranným zápočtom zo dňa 30.01.2020 žalovaný započítal jeho záväzky voči žalobcovi fakturované faktúrami č. 20180341 v sume 527 585,61 Kč, č. 20180325 v sume 1 411 692,58 Kč, č. 20180359 v sume 113 363,16 Kč, č. 20180362 v sume 679 728,10 Kč, č. 20180345 v sume 672 107,80 Kč, č. 20180340 v sume 227 084,68 Kč, č. 20180375 v sume 1 161 826,75 Kč, č. 20180399 v sume 598 834,50 Kč a č. 20180405 v sume 1 002 592,- Kč, teda spolu v sume 6 394 815,18 Kč, s jeho pohľadávkou voči žalobcovi v sume 6 394 815,18 Kč, vyfakturovanú faktúrou
č. 190100016 splatnou 28.04.2019. Faktúrou č. 190100016 zo dňa 29.03.2019, splatnou 28.04.2019, vyfakturoval žalovaný žalobcovi náhradu škody v zmysle výzvy zo dňa 31.01.2019 v sume 844 537,19 €. Vo Výzve na náhradu škody zo dňa 31.01.2019 žalovaný uviedol, že na projekte EcoFlex-BoP: Piping Bridge v Štětí (Česká republika) nečinnosťou zo strany žalobcu bol nútený pod hrozbou penále zo strany investora vykonať na vlastné náklady práce, ktoré mal v zmysle objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ vykonať žalobca. Žalobcom spôsobená škoda pozostáva z 1. Rozdielu nákladov vynaložených na realizáciu prác spoločnosťou GRM, s.r.o., t.j. spoločnosťou, ktorá vykonala práce namiesto žalobcu, a cenou objednaných prác v zmysle žalobcom predloženej cenovej ponuky 044-31-05-2018 JK, a to za 5. kalendárny mesiac v sume 1 874,94 €, 6. kalendárny mesiac v sume 26 224,38 €, 7. kalendárny mesiac v sume 58 885,11 €, 8. kalendárny mesiac v sume 112 105,66 €, 9. kalendárny mesiac v sume 151 931,86 €, 10. kalendárny mesiac v sume 197 823,69 €, 11. kalendárny mesiac v sume 165 982,39 €, 12. kalendárny mesiac v sume 114 791,43 € a 2. Nákladov za lešenie zabezpečované zo strany Mondi Štětí, a.s., vynaložených na spoločnosť BLAR Sp. z o.o v sume 86 697,64 €, na spoločnosť GFM, s.r.o. v sume 81 848,06 € a GFM, s.r.o. v sume 12 354,42 €. Celková výška škody po súčte jej vyššie špecifikovaných jednotlivých zložiek (jednak nákladov na spoločnosť GFM, s.r.o. v rozsahu 829 619,46 € a nákladov na lešenie zabezpečované spoločnosťou Mondi Štětí, a.s. v rozsahu 180 900,12 €), ktorá bola spôsobená žalobcom, je vo výške 1 010 519,58 €.
1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 206j veta prvá, § 124 ods. 1,2, 4, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), čl. 3 bod 1, čl. 4 bod 1 písm. b/, čl. 12 bod 1, čl. 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008, § 1982 ods. 2, § 1987 ods. 1, § 1970, § 2913 ods. 1, § 2952, § 2900 Občanskeho zákoníka platného v ČR, § 2 nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích, platného v ČR.
1.4 Konštatoval, že pohľadávky, uvedené vo výroku II. rozsudku reštrukturalizačný správca nepoprel čo do poradia ich uspokojenia (iné pohľadávky), vymáhateľnosti, právneho dôvodu ich vzniku, ani v časti výšky úrokov z omeškania, a preto v zmysle § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení v neskorších predpisov, zamietol žalobu v časti o určenie, že žalobca je veriteľom týchto iných, vymáhateľných pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2018.
1.5 Ďalej uviedol, že v spore nebol preukázaný zánik žalovaných pohľadávok započítaním podľa § 1982 ods. 2 Obč. zák. platného v ČR, ani nesprávnosť predmetných úrokov z omeškania, v časti, v ktorej boli popreté, v zmysle § 1970 Obč. zák. platného v ČR, a preto súd, v zmysle § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení v neskorších predpisov, určil, že žalobca je v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2018, veriteľom pohľadávok, špecifikovaných vo výroku I. rozsudku. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2020 žalovaný uviedol, že žalobca vykonával pre neho na projekte EcoFlex-BoP: Piping Bridge v Štětí (Česká republika) lešenárske práce, a to v zmysle Objednávky č. 100-18-17127-17139-18005 CZ. V zmysle Objednávky bol žalobca povinný pre žalovaného vykonať dielo na celom projekte pre hlavného investora Mondi Štětí, a.s., IČO 26 161 516, so sídlom Litoměřická 272,411 08 Štěstí, ČR. V zmysle Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a hlavným investorom bol žalovaný oprávnený použiť pri realizácii projektu výlučne subdodávateľov schválených hlavným investorom. Subdodávateľom žalovaného na projekte v časti lešenie bol výlučne žalobca, ktorého schválil hlavný investor. Z dôvodu nevykonania dohodnutého rozsahu prác bol žalovaný nútený pod hrozbou sankcií (zmluvná pokuta, odstúpenie od zmluvy) od hlavného investora vykonať dielo prostredníctvom náhradných subdodávateľov za nevýhodnejších podmienok, ako boli dohodnuté so žalobcom. Náhradnými subdodávateľmi za žalobcu boli spoločnosť Z. W. I. Z V. V., R.: XXX-XX-XX-XXX, so sídlom ul. N. 4, XX-XXX Z. n/N., N. a spoločnosť D. Sp. z o.o., R.: N so sídlom ul. litewska XX,XX-XXX Z., N., Na navýšenie kapacít boli zástupcovia žalobcu zo strany zástupcov žalovaného viacnásobne ústne, ale aj písomne vyzýval. Časť nákladov za realizáciu
žalobcom nevykonanej časti diela bola na žalovaného prenesená zo strany hlavného investora, ktorých úhradou vznikla žalovanému škoda. Celkovo tak škoda, ktorá vznikla žalovanému v príčinnej súvislosti s nekonaním žalobcu, dosiahla výšku 844 537,19 €. Na náhradu tejto škody bol žalobca vyzvaný výzvou na náhradu škody zo dňa 31.01.2019. Vzniknuté zvýšené náklady boli žalovaným prefakturované faktúrou č. 190100016 zo dňa 29.03.2019. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.6.2020 žalovaný poukazoval na to, že objednávka č. 100-18-17127-17139-18005 nebola právnou skutočnosťou, na základe ktorej došlo ku vzniku obchodného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Zmluvný vzťah, založený zmluvou o dielo, do istej miery vychádzal z objednávky, avšak pristúpili k tomu aj iné skutočnosti, a to najmä obhliadka na mieste za účelom objasnenia rozsahu diela zástupcu žalobcu S. J. za prítomnosti zástupcu žalovaného X.. K. H.. Túto skutočnosť preukazuje aj emailová komunikácia súvisiaca so zabezpečením vstupu pre S. J.. Pokiaľ ide o dobu, do ktorej malo byť dielo pre hlavného investora K. C., a.s. vykonané, žalovaný uviedol, že aj tá bola zmluvnými stranami dohodnutá, čo dosvedčujú aj urgencie zo strany zástupcov žalovaného, adresované zástupcom žalobcu, na navýšenie nedostatočných personálnych kapacít. Túto skutočnosť rovnako preukazujú rozpisy prác za mesiace 6, 8, 9, 11/2018 a stavebný denník z predmetného diela, ktoré sú potvrdené zástupcami žalobcu, a v ktorých bolo omeškanie žalobcu deklarované. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.05.2021 žalovaný uviedol, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vznikla titulom jeho zodpovednosti za škodu, spôsobenú na diele v rámci projektu EcoFlex-BoP: Piping Bridge v C., ktoré bolo vykonávané pre hlavného investora K. Štěstí, a.s.. Poukazoval na to, že v jeho predchádzajúcich podaniach súdu objasnil ako vznikal škoda a v akom rozsahu, pričom jej existenciu zdokladoval a preukázal viacerými listinnými dôkazmi, okrem iného, aj faktúrami od náhradných zhotoviteľov, ktorí realizovali dielo pre žalovaného namiesto žalobcu, ktorý dielo nebol schopný zrealizovať v dohodnutom rozsahu a termínoch. Žalovaný upresnil, že započítací prejav nezohľadňoval faktúry vystavené tretími osobami, a to faktúry č. 671/2018 zo dňa 31.10.2018; č. FA/1695/2018 z 09.11.2018 a č. FA/1545/2018 z 10.08.2021. Medzi základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 2913 ods. 1 Obč. zák. platného v ČR patrí: vznik škody, porušenie zmluvnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti (protiprávne konanie). Žalovaný v spore vyčíslil škodu v sume 844 537,19 €, ktorá mala predstavovať jeho zvýšené náklady na realizáciu predmetného diela, ktoré nevykonal žalobca. Na preukázanie tohto skutkového tvrdenia predložil súdu faktúry od Z., s.r.o., ktorými však súd nemal za preukázanú žalovaným vyčíslenú škodu, nakoľko týmito faktúrami boli síce fakturované lešenárske práce, avšak nie je z nich zrejmý rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou lešenárskych prác, dohodnutých medzi stranami sporu, ktorá v spore nebola vyčíslená, ani preukázaná a cenou lešenárskych prác vyfakturovaných spoločnosťou Z., s.r.o.. Vo Výzve na náhradu škody zo dňa 31.01.2019 žalovaný vyčíslil rozdiel nákladov vynaložených na realizáciu prác Z., s.r.o. za jednotlivé kalendárne mesiace, pričom ich však neidentifikoval označením faktúr, ktorými mali byť fakturované. Vzhľadom k tomu ani na základe Výzvy na náhradu škody zo dňa 31.01.2019, a to ani po jej vyhodnotení vo vzájomnej súvislosti s faktúrami Z., s.r.o., nemal súd za preukázaný rozdiel medzi cenou predmetných prác, dohodnutou stranami sporu, a cenou takýchto prác vykonaných spoločnosťou Z., s.r.o.. Súd podotýka, že vo Výzve na náhradu škody zo dňa 31.01.2019 žalovaný vychádzal pri vyčíslení nákladov za jednotlivé kalendárne mesiace z cenovej ponuky 044-31-05-2018-JK, ktorú však v konaní nepredložil. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebola v spore preukázaná žalovaným vyčíslená škoda vo výške započítanej pohľadávky. Žalovaný trval na tom, že žalobca porušil zmluvne dohodnutú povinnosť vykonať predmetné lešenárske práce v dohodnutom rozsahu a dohodnutých termínoch. Konkrétne však dohodnutý rozsah predmetných prác, ani dohodnuté termíny nešpecifikoval. Taktiež v spore nešpecifikoval rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác; rozsah stranami sporu dohodnutých prác, a ani dohodnuté termíny, v ktorých mal žalobca zmluvne dohodnuté práce vykonať. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si v spore, napriek upozorneniu súdu na pojednávaní dňa 12.05.2021, nesplnil povinnosť tvrdenia, v dôsledku čoho si nemohol následne splniť ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k porušeniu ním označenej zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo v dohodnutom rozsahu a čase. Je potrebné mať na zreteli, že sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v spore nemal vymedzený, ani preukázaný zmluvne dohodnutý rozsah diela (prác) a termín ich ukončenia, ako ani skutočne vykonané dielo zo strany žalobcu a skutočný termín jeho ukončenia, na základe čoho v spore nebolo preukázané porušenie zmluvne dohodnutej povinnosti zo strany žalobcu. Strany
v spore neuviedli konkrétny rozsah zmluvne dohodnutého a žalobcom reálne vykonaného diela, ako ani zmluvne dohodnuté termíny ukončenia diela termíny reálneho ukončenia predmetných prác zo strany žalobcu, a preto súd, s ohľadom na absenciu týchto skutkových tvrdení, nevykonal v spore výsluch štatutárnych zástupcov strán a svedkov X.. K. H., X.. C. H., S. J., K. O. a N. W., nakoľko nie je zrejmé, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia by mali ich výpovede preukázať. Žalovaný v spore predložil na preukázanie dohodnutých termínov a dohodnutého rozsahu diela strany zo stavebného denníka. Opätovne však riadne nevymedzil konkrétne skutkové tvrdenia (konkrétny rozsah diela a termíny), ktoré týmto dôkazom mali byť preukázané, ako ani neoznačil konkrétne dni v stavebnom denníku, v ktorých mali byť predmetné zápisy vykonané, preto ani týmto dôkazom súd nemal preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom. Z emailu X.. K. H. zo dňa 30.06.2018 tiež nevyplýva konkrétny dohodnutý termín alebo rozsah predmetných lešenárskych prác, i keď ním žiadal o navýšenie personálnych kapacít. V dôsledku chýbajúcich skutkových tvrdení ohľadom konkrétneho, dohodnutého termínu a rozsahu prác nepostačujú na preukázanie navýšených nákladov žalovaného ani rozpisy prác za mesiace 6, 8, 9, a 11/2018. V spore nebol preukázaný vznik škody, ani žalovaným označená zmluvná povinnosť žalobcu a jej porušenie, a preto v spore nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prípadným porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu (ktoré však v spore tiež nebolo preukázané). Z uvedených dôvodov súd nemal preukázanú pohľadávku žalovaného proti žalobcovi v započítavanej výške 6 394 815,18 Kč a jej spôsobilosť na započítanie v zmysle § 1987 ods. 2 a § 1982 ods. 2 Obč. zák. platného v ČR, a teda ani zánik žalovaných pohľadávok započítaním zo dňa 30.01.2020.
1.6 O nároku strán na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP. Obe strany mali v spore čiastočný úspech, preto súd, v zmysle § 255 ods. 2 CSP, rozhodol o trovách konania tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku I. a súvisiaceho výroku III. o trovách konania podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietal, že z písomných prednesov strán je zrejmé a nesporné, že medzi stranami sporu vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie, resp. poskytnutie lešenárskych prác za odplatu na projekte EcoFlex-BoP: Piping Bridge, Štetí. Zmluvné dojednania medzi stranami korešpondovali objednávke č. 100-18-17127-17139-18005CZ. Z dôvodu, že žalobca nezrealizoval dielo pre žalovaného v dohodnutom rozsahu a čase, žalovaný musel pristúpiť k realizácii diela prostredníctvom náhradných zhotoviteľov za nevýhodnejších podmienok pre potenciálne sankcie a odstúpenie od zmluvy zo strany hlavného investora. Žalovanému tak vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu škoda vo výške 844 537,19 eur, ktorá od toho momentu dokonca narástla v súvislosti s pracovným úrazom zamestnanca žalobcu zo dňa 15.02.2019, kedy bol žalobca vykázaný z areálu hlavného investora. Na náhradu škody bol žalobca vyzvaný žalovaným výzvou zo dňa 31.01.2019, ktorá bola súdu predložená ako dôkaz. Zvýšené náklady boli žalovaným pre fakturované faktúrou č. 190100016 zo dňa 29.03.2019, ktoré boli následne započítané vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči žalovanému, a to jednostranným započítaním ku dňu 30.01.2020 v sume 253 260,01 eur a v sume 10 592,16 eur. Týmto momentom došlo k zániku pohľadávky žalobcu podľa § 358 a nasl. Obchodného zákonníka. Z listinných dôkazov predložených žalovaným je zrejmé, že žalovanému vznikol nárok na náhradu škody, táto výška škody bola žalovaným vyčíslená, žalovaný si voči žalobcovi nárok na náhradu škody uplatnil a pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie žalobcom zanikla jednostranným zápočtom zo strany žalovaného. Na preukázanie vyššie uvedených skutkových tvrdení a na doplnenie listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené žalovaným navrhol, aby boli vykonané aj výsluchy svedkov - konkrétne X.. K. H. a Ing. C. H., ktorí sa podieľali na celom kontraktačnom procese za žalovaného, zúčastnili sa realizácie diela a vyčíslenia výšky škody, ďalej výsluch svedka S. J., ktorý sa za žalobcu zúčastnil osobne obhliadky miesta realizácie projektu, čím by sa objasnil dohodnutý rozsah lešenárskych služieb a zároveň K. O. a N. W., ktorí boli kontaktnými osobami za hlavného investora a práve v ich kompetencii boli schvaľovacie procesy pri vstupoch do areálu hlavného investora. Výsluchy označených svedkov sú nevyhnutné práve z dôvodu, že zmluva medzi stranami sporu bola v ústnej forme a medzi stranami sporu bol v čase vynesenia rozsudku sporný rozsah diela. Navrhnuté výsluchy nemajú nahrádzať povinnosť skutkových tvrdení ani listinné dôkazné prostriedky tak, ako to podľa názoru žalovaného nesprávne uviedol súd prvej inštancie, ale naopak majú byť určitým spojivom, ktorý má
za účel vytvoriť súdu čo najkomplexnejší obraz vzniknutej situácii medzi stranami sporu pri realizácii diela pre hlavného investora. Z písomných podaní žalovaného vyplýva aké skutočnosti sa majú tým - ktorým dôkazným prostriedkom preukázať. Tomu zodpovedá systematické členenie jeho podaní, kedy po odsekoch sú uvedené dôkazné prostriedky, ktoré majú skutočnosti v odseku uvedené preukazovať a potvrdzovať. Zároveň to vyplýva aj z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní. Nie je preto pravdou, že žalovaný chcel svoju povinnosť uvádzať skutkové tvrdenia suplovať výsluchmi svedkov, ako uvádza nesprávne súd prvej inštancie na pojednávaní 12.05.2021 a v napadnutom rozsudku. Poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 12.05.2021, ktorý uviedol, že trvá na výsluchu svedkov, ktorých navrhli a ktorí môžu objasniť podrobne jednotlivé kontraktačné povinnosti ako aj rozsah diela a termíny. Preukázanie uvedených skutočností iným spôsobom nie je ani možné vzhľadom na to, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nemala písomnú, ale ústnu formu. Išlo o dôkazy, ktorými sa mali preukázať rozhodujúce skutočnosti, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s tým, pre ktorý dôvod v zmysle konštantnej judikatúry (rozsudok NS SR sp.zn, 5Cdo/107/2019) zaujal zamietavé stanovisko k vykonaniu dôkazov navrhnutých žalovaným. Jeho konaním bol založený aj ďalší odvolací dôvod - § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. V bode 3 napadnutého rozsudku sú uvedené listinné dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané oboznámením sa s ich obsahom. Z predmetných listín vyplýva záver, že medzi stranami sporu existoval obchodný záväzkový vzťah, ktorá skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná. Na základe týchto listinných dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie dospel na základe právneho názoru žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie v uvedenej veci. Listinné dôkazné prostriedky totiž preukazujú, že žalovaný musel suplovať práce, ktoré mal pre neho vykonať žalobca za nevýhodnejších podmienok. Je nesporné, že došlo k porušeniu povinností zo strany žalobcu, v opačnom prípade by žalovaný nemal dôvod nachádzať iné subjekty, ktoré by vykonávali na projekte pre hlavného investora lešenárske práce. Tieto práce nevedel žalobca zabezpečiť pre žalovaného okrem iného aj pre zákaz vstupu na pracovisko investora v dôsledku porušenia bezpečnostných povinností žalobcom. Je nesporné, že tak došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu realizovať dielo riadne a včas. Ďalšie spornosti bol žalovaný ochotný vyjasniť navrhovanými výsluchmi svedkov.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že mu nesplnením svojich povinností spôsobil škodu, ktorú si žalovaný jednostranne započítal s neuhradenými pohľadávkami žalobcu. Žalovaný v odvolaní opätovne len vo všeobecnosti uvádza, že žalobca nezrealizoval dielo v dohodnutom rozsahu a dohodnutom čase, ale neuvádza žiadne skutkové tvrdenia v akom konkrétnom rozsahu a v akom konkrétnom čase malo byť dielo zrealizované. Žalovanému boli uvedené nedostatky v súvislosti s uplatňovanou náhradou škody vytýkané žalobcom už v rámci mimosúdneho riešenia sporu, napriek tomu žalovaný dodnes prehľadne nešpecifikoval, a to ani počas súdneho konania, k porušeniu akých povinnosti malo dôjsť. Na chýbajúce skutkové tvrdenia bol žalovaný upozornený súdom na pojednávaní 12.05.2021. Vzhľadom na to, že nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové tvrdenia sa majú výsluchmi svedkov navrhovanými žalovaným preukázať, považuje žalobca postup súdu, ktorý rozhodol o vykonaní dokazovania len na základe predložených listín za správny a v súlade so zákonom. Podľa žalobcu je potrebné v zmysle § 150 CSP vymedziť podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúceho sa sporu. Vykonanie výsluchu svedkov nemá nahrádzať povinnosť tvrdenia strán sporu. Ani v prípade uzatvorenia ústnej zmluvy, ktorej obsah má byť v súdnom konaní preukázaný výsluchom svedkov, nie je žalovaný zbavený povinnosti uvádzať skutkové tvrdenia o tom, čo je jej obsahom, aké sú jej podstatné náležitosti a čo má byť v súdnom konaní vykonaním dôkazov zistené. Z dôvodu absencie skutkových tvrdení žalovaného o tom, aké práce mal žalobca vykonať a kedy sa mal dostať do omeškania z dôvodu ich nevykonania, nie je podľa žalobcu možné ani vyčísliť škodu, úhradu ktorej žalovaný požaduje, teda výšku, ktorú započítal s oprávnenými pohľadávkami žalobcu prihlásenými do reštrukturalizácie. Žalovaný nešpecifikoval k porušeniu akých povinností dohodnutých medzi ním a hlavným investorom mal v dôsledku údajného omeškania žalobcu dôjsť a aké sankcie mu za to hrozili. Žalovaný si nesplnil svoju procesnú povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho nebolo možné preukázať ich pravdivosť vykonaním výsluchu ním navrhovaných svedkov. V súdnom konaní nebol preukázaný a dokonca ani skutkovými tvrdeniami vymedzený žiadny zo znakov zakladajúcich zodpovednosť za škodu. Pokiaľ žalovaný argumentuje rozsudkom Najvyššieho
súdu sp.zn. 5Cdo/107/2019 s tým, že súd prvej inštancie podľa žalovaného sa nevysporiadal a náležite nezdôvodnil, pre ktorý z tam uvedených dôvodov nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie výsluchu svedkov, žalobca zastáva názor, že uvedené je možné aplikovať len v prípade, ak si sporová strana splnila povinnosť uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré sa majú navrhovanými dôkazmi preukázať. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto nevykonaním výsluchu navrhnutých svedkov nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. V kontradiktórnom konaní nie je úlohou súdu zisťovať skutočnosti, ktoré nikto netvrdí. Ak by súd postupoval iniciatívne a zisťoval výsluchmi svedkov skutočnosti v prospech žalovaného, išlo by o porušenie zásady rovnosti. Ak medzi stranami boli dohodnuté nejaké lehoty alebo rozsah diela, ktoré mal žalobca dodať, tak ich žalovaný za účelom riadneho uplatnenia svojho práva a splnenie svojich procesných povinností mal špecifikovať. To, že ich počas tak dlhej doby nie schopný uviesť, nasvedčuje tomu, že ich uviesť ani nevie a nemôže, keďže medzi stranami dohodnuté neboli. Dôvodom nevykonania výsluchu svedkov bola teda pasivita žalovaného pri uvádzaní podstatných skutkových tvrdení. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že listinné dôkazné prostriedky preukazujú, že žalovaný musel suplovať práce, ktoré mal pre neho vykonať žalobca a to za nevýhodnejších podmienok, opätovne neuvádza, aké práce mal pre neho žalobca vykonať a nevykonal, do akého termínu sa tak malo stať a z akých dokumentov majú tieto skutočnosti vyplývať. Žalovaný nevymedzil, v čom má spočívať porušenie povinnosti žalobcom, len vyhlasuje, že k nemu došlo. To, že žalovaný zabezpečil vykonávanie lešenárskych služieb prostredníctvom ďalších subdodávateľov samo osebe neznamená, že tieto práce vykonávali z dôvodu porušenia povinnosti žalobcom a namiesto neho. Žalovaný v odvolaní ani dostatočne nepriblížil, ako súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nešpecifikoval, v čom spočíva nesprávnosť a z akých listín táto nesprávnosť vyplýva.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril tak, že už v prvoinštančnom konaní prezentoval, že zo strany žalobcu bola porušená povinnosť realizovať dielo riadne a včas, teda bez omeškania. Uvedené skutočnosti boli žalovaným riadne preukázané listinnými dôkaznými prostriedkami, pričom výsluchy označených svedkov mali slúžiť len ako určité spojivo majúce za účel vytvoriť súdu čo najkomplexnejší obraz vzniknutej situácii medzi stranami sporu pri realizácii diela a nemala sa nimi nahrádzať povinnosť uvádzať skutkové tvrdenia. Je nevyhnutné si uvedomiť, že činnosť, ktorú realizuje žalobca ako predmet jeho podnikateľskej činnosti, predstavuje činnosť sekundárnu činnosti k hlavnej, ktorú realizoval žalovaný vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom iných spoločností. Žalobca nevykonával dielo, kde by bol potrebný jeho autorský alebo osobný vklad. Potreby na mieste, kde sa dielo pre hlavného investora realizovalo, sa v čase menili a bolo o to viac potrebné riadiť sa pokynmi zhotoviteľa či iných poverených osôb a vykonávať lešenárske služby operatívne. V prípade, ak by si svoje povinnosti plnil žalobca riadne a včas, žalovaný nemal žiaden dôvod zabezpečovať lešenárske služby od tretích osôb za zjavne nevýhodnejších podmienok. Žalovaným predloženými dôkaznými prostriedkami bolo preukázané, že žalovanému vznikol nárok na náhradu škody - dôkaz: faktúra č. 190100016 zo dňa 29.03.2019, výzva na náhradu škody zo dňa 31.01.2019, faktúry vystavené spoločnosťou Z. W. I. Z V. V. (ďalej len „Z.“); výška škody bola žalovaným vyčíslená a jednotlivé položky riadne preukázané - dôkaz: faktúra č. 190100016 zo dňa 29.03.2019, výzva na náhradu škody zo dňa 31.01.2019, faktúry vystavené spoločnosťou Z.; žalovaný si uplatnil voči žalobcovi svoj nárok na náhradu škody - dôkaz: výzva na náhradu škody zo dňa 31.01.2019; pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie žalobcom zanikla jednostranným zápočtom zo strany žalovaného - dôkaz: list označený ako jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok. Tieto skutočnosti neurobil žalobca v priebehu doterajšieho súdneho konania spornými, svoju argumentáciu nepodporil právne relevantnými dôkazmi. Týmto by súd nemal suplovať pasivitu žalobcu a skutočnosti, ktoré neboli rozporované, by mali byť medzi stranami súdneho konania považované za nesporné podľa § 151 CSP. Zotrval na všetkých odvolacích dôvodoch a skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní aj vo svojich skorších písomných aj ústnych podania. Žalovaný považuje popierací úkon správcu zo dňa 10.02.2020 v reštrukturalizačnom konaní na majetok žalovaného sp.zn. 40R/1/2019 formou jednostranného zápočtu záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.01.2020 za dôvodný a správny.
5. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril tak, že ak podľa názoru žalovaného boli tvrdené skutočnosti preukázané v doterajšom konaní a výsluch navrhnutých svedkov má slúžiť len ako určité spojivo majúce za účel vytvoriť súdu čo najkomplexnejší obraz o vzniknutej situácii medzi stranami sporu pri realizácii diela pre hlavného investora, tak podľa názoru žalobcu nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. e/CSP, v zmysle ktorého je možné odvolať sa len ak súd nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže nevykonaním výsluchu svedkov nemohlo byť strane znemožnené využívanie práv a povinnosti v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sám žalobca uvádza, že ním navrhovaný výsluch svedkov má slúžiť len ako určité spojivo a že predloženými listinami tieto skutočnosti už boli preukázané. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie na pojednávaní 12.05.2021, že podľa dokumentov predložených žalovaným náhradný dodávateľ fakturoval žalovanému vykonanie prác faktúrou číslo 703/18 zo dňa 31.05.2018, pričom prvé zmienky o údajných prestojov žalobcu sa nachádzajú v stavebnom denníku predloženom žalovaným až od 23.06.2018. Žalovaný doložil rozpis prác, v ktorých sa nachádzajú poznámky o prestojoch a o potrebe zvýšenia kapacít od júna 2018. To znamená, že náhradný dodávateľ poskytol služby žalovanému predtým, ako žalovaný požiadal o navýšenie kapacít žalobcu a predtým ako žalobca mohol tejto žiadosti vôbec vyhovieť. Žalobca tak spochybňuje akúkoľvek súvislosť medzi údajným neplnením povinností žalobcu a zabezpečením prác iným dodávateľom namiesto žalobcu. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného žalobca zdôrazňuje, že žalovanému nevznikol nárok na náhradu škody, pretože faktúra zo dňa 29.03.2019, výzva na náhradu škody zo dňa 31.01.2019, faktúry vystavené spoločnosťou Z. či iné dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú, aké povinnosti boli medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté ani či k ich porušeniu žalobcom došlo. Výška škody nemohla byť žalovaným riadne vyčíslená, keďže v súdnom konaní nebol preukázaný ani dostatočne skutkovo vymedzený jej vznik. Dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú nielen vznik ale ani výšku škody, pričom žalovaný nepreukázal ani to, že faktúry vystavené náhradným subdodávateľom, ktorých úhradu v rámci uplatňovanej náhrady škody požaduje, boli žalovaným zaplatené. Žalovaný si síce u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody, avšak ten vzhľadom na vyššie uvedeného od začiatku tento nárok spochybňoval. Pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie tak nemohla zaniknúť, keďže bola započítaná s neexistujúcou pohľadávkou žalovaného. Ako uviedol na pojednávaní podľa žalobcu bol prijatím objednávky dohodnutý len všeobecný cenový rámec vzájomnej spolupráce, ktorým žalobca reagoval na čiastočné požiadavky žalovaného. Pokiaľ žalovaný uvádza, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, v ktorej boli medzi stranami dohodnuté konkrétne povinnosti, v dôsledku nesplnenia ktorých sa žalobca dostal do omeškania a spôsobil mu tak škodu, je povinný najprv konkretizovať, k porušeniu akých povinností malo dôjsť a následne tieto skutkové tvrdenia preukázať. Nie je úlohou žalobcu dokazovať, že k uzavretiu zmluvy s obsahom, ktorý žalovaný do dnešného dňa nešpecifikoval, nedošlo. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že skutočnosti uvádzané žalovaným nespochybňoval a nepodporil právne relevantnými dôkazmi. Na rozdiel od tvrdenia žalovaného nepovažuje popierací úkon správcu za dôvodný a správny. Skutočnosť, ktorá vyplýva z účtovníctva žalovaného, nie je bez ďalšieho dôvodom na popretie pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie. Žalobca považuje pohľadávku žalovaného za neexistujúcu, keďže nebol preukázaný právny dôvod a dostatočne nebol ani skutkovo vymedzený. Jednotlivé jednostranné zápočty vykonané žalovaným sú z tohto dôvodu neplatné. Žalobca zároveň dodal, že k započítacím úkonom žalovaného začalo dochádzať až po podaní prihlášky pohľadávok žalobcu do reštrukturalizácie, žalovaný sa zrejme začal účelovo zbavovať pohľadávok žalobcu, s úhradou ktorých bol dlhodobo v omeškaní započítaním so svojimi údajnými nepodloženými pohľadávkami.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie. 8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP, spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie tým, že nevykonal ním navrhnuté výsluchy svedkov X.. K. H., Ing. C. H., S. J. K. O. a N. W., nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v dôsledku čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svoj procesný postup pritom podľa názoru žalovaného riadne neodôvodnil, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
14. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
18. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nevyhnutné pre posúdenie veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a keďže tak urobil bez náležitého odôvodnenia, porušil i jeho právo na spravodlivý proces.
19. Procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.
20. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
21. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
22. V súdenej veci súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným: výsluch svedkov X.. K. H., X.. C. H., S. J., K. O. a N. W., (ktorých nevykonanie namieta žalovaný v odvolaní) z dôvodu, že nie je zrejmé, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia by mali ich výpovede preukázať.
22.1 Predmetom konania v jeho odvolaním napadnutej časti bolo určenie, že žalobca je v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2018, veriteľom pohľadávok, špecifikovaných vo výroku I. rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v tejto časti konania dospel k záveru, že v spore nebol preukázaný žalovaným tvrdený zánik pohľadávok žalobcu započítaním podľa § 1982 ods. 2 Obč.zák. platného v ČR, ani nesprávnosť predmetných úrokov z omeškania, v časti, v ktorej boli popreté, v zmysle § 1970 Obč. zák. platného v ČR. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaný trval na tom, že žalobca porušil zmluvne dohodnutú povinnosť vykonať lešenárske práce v dohodnutom rozsahu a dohodnutých termínoch. Konkrétne však dohodnutý rozsah predmetných prác, ani dohodnuté termíny nešpecifikoval. Taktiež v spore nešpecifikoval rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác; rozsah stranami sporu dohodnutých prác, a ani dohodnuté termíny, v ktorých mal žalobca zmluvne dohodnuté práce vykonať. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si v spore (napriek upozorneniu súdu na pojednávaní dňa 12.05.2021), nesplnil povinnosť tvrdenia, v dôsledku čoho si nemohol následne splniť ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu
k porušeniu ním označenej zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo v dohodnutom rozsahu a čase. Keďže žalovaný v spore neuviedol konkrétny rozsah zmluvne dohodnutého a žalobcom reálne vykonaného diela, ako ani zmluvne dohodnuté termíny ukončenia diela termíny reálneho ukončenia predmetných prác zo strany žalobcu, súd prvej inštancie, s ohľadom na absenciu týchto skutkových tvrdení, nevykonal v spore výsluch štatutárnych zástupcov strán a uvedených svedkov.
22.2 Súd prvej inštancie tak odôvodnil nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným právne relevantným dôvodom (viď bod 19 tohto rozsudku) - že vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení žalovaného nie je možné dospieť k záveru o vypovedacej potencii týchto dôkazov, ktorý náležite vysvetlil a odvolacia námietka žalovaného v tomto smere dôvodná nie.
22.3 Z obsahu spisu je pritom nepochybné, že žalovaný v celom prvoinštančnom (a ani v odvolacom) konaní neuviedol konkrétne skutkové okolnosti (tvrdený rozsah prác dohodnutých ústnou zmluvou so žalobcom, dohodnuté termíny vykonania prác, v ktorých mal žalobca zmluvne dohodnuté práce vykonať, rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác, konkrétne zmluvné povinnosti strán, konkrétne porušenia zmluvných povinností žalobcu atď.) vzťahujúce sa k jeho procesnej obrane a nevyhnutné pre posúdenie jeho tvrdeného nároku na náhradu škody voči žalobcovi a s tým súvisiacu správnosť a dôvodnosť započítacieho prejavu k žalovaným pohľadávkam žalobcu. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie i žalobcu, že absenciu skutkových tvrdení nie je možné nahrádzať návrhom na vykonanie dôkazu - výsluchu svedkov, pretože strana musí najskôr uviesť konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré následne môže byť preukázané alebo vyvrátené dôkazom (tu výpoveďami svedkov). Faktom zostáva, že žalovaný neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, na ktorých zakladal svoju procesnú obranu v spore a skutočnosti, ktoré neuviedol, netvrdil ani nemôžu byť následne predmetom dokazovania. To, že žalovaný svoje písomné podania členil do odsekov, za ktorými uvádzal návrhy dôkazov, sama osebe neznamená, že uniesol bremeno tvrdenia ohľadom skutkových okolností. Napokon sám žalovaný v odvolacom konaní argumentuje tým, že svoje tvrdenia podľa jeho názoru dostatočne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie vykonal, hoci nesprávne vyhodnotil a výsluchy označených svedkov mali slúžiť len ako určité spojivo majúce za účel vytvoriť súdu čo najkomplexnejší obraz vzniknutej situácii medzi stranami sporu pri realizácii diela a nemala sa nimi nahrádzať povinnosť uvádzať skutkové tvrdenia. Hoci žalovaný v odvolaní opakovane uvádza, že na doplnenie listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené žalovaným, navrhol, aby boli vykonané aj výsluchy svedkov - konkrétne X.. K. H. a Ing. C. H., ktorí sa podieľali na celom kontraktačnom procese za žalovaného, zúčastnili sa realizácie diela a vyčíslenia výšky škody, ďalej výsluch svedka S. J., ktorý sa za žalobcu zúčastnil osobne obhliadky miesta realizácie projektu, čím by sa objasnil dohodnutý rozsah lešenárskych služieb a zároveň K. O. a N. W., ktorí boli kontaktnými osobami za hlavného investora a práve v ich kompetencii boli schvaľovacie procesy pri vstupoch do areálu hlavného investora, žalovaný v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní neponúkol svoje vlastné konkrétne skutkové tvrdenia o rozsahu prác dohodnutých ústnou zmluvou so žalobcom, dohodnutých termínoch plnenia zo strany žalobcu, rozsahu žalobcom skutočne vykonaných prác, konkrétnych zmluvných povinnostiach, ktoré mal žalobca porušiť atď..
23. Pokiaľ má žalovaný za to, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov nevyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých založil svoje rozhodnutie, odvolací súd pripomína, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Skutkový záver sudcu, vchádzajúci z vykonaných dôkazov je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004, I. ÚS 97/97 zo dňa 05.01.2000, II. ÚS 3/97 zo dňa 19.03.1997).
24. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne
vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením.
25. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok si žalobca v reštrukturalizácii vedenej na majetok žalovaného uplatnil svoje pohľadávky, z ktorých časť, špecifikovaná v bode 6 a 7 odôvodnenia rozsudku, bola popretá správcom podľa § 124 ods. 1,2 ZoKR s odôvodnením - pokiaľ ide o istinu - , že „Prihlásená istina pohľadávky zanikla jednostranným započítaním záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.01.2020“ a čo do úrokov z omeškania „Nesprávny výpočet úrokov z omeškania podľa § 369 a nasl. Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z.z. a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. do dňa začatia reštrukturalizačného konania.“. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že je v reštrukturalizácii žalovaného veriteľom ním označených pohľadávok podľa § 124 ods. 4 ZoKR. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na to správne zaoberal otázkou, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia tak, ako bola prihlásená. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že v spore nebol preukázaný zánik žalovaných pohľadávok započítaním podľa § 1982 ods. 2 Obč. zák. platného v ČR, ani nesprávnosť predmetných úrokov z omeškania, v časti, v ktorej boli popreté, v zmysle § 1970 Obč. zák. platného v ČR. Súd prvej inštancie správne uviedol, že medzi základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 2913 ods. 1 Obč. zák. platného v ČR patrí: vznik škody, porušenie zmluvnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti (protiprávne konanie). Žalovaný v spore vyčíslil škodu v sume 844 537,19 €, ktorá mala predstavovať jeho zvýšené náklady na realizáciu diela, ktoré nevykonal žalobca. Argumentoval, že žalobca porušil zmluvne dohodnutú povinnosť vykonať predmetné lešenárske práce v dohodnutom rozsahu a dohodnutých termínoch, avšak konkrétne dohodnutý rozsah predmetných prác, ani dohodnuté termíny nešpecifikoval. Taktiež v spore nešpecifikoval rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác ani termíny, v ktorých sa tak stalo. Listinnými dôkazmi produkovanými žalovaným nemal súd za preukázaný rozdiel medzi cenou predmetných prác, dohodnutou stranami sporu, a cenou takýchto prác vykonaných spoločnosťou Z., s.r.o.. Žalovaný si v spore nesplnil povinnosť tvrdenia, v dôsledku čoho si nemohol následne splniť ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k porušeniu ním označenej zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo v dohodnutom rozsahu a čase. V dôsledku chýbajúcich skutkových tvrdení žalovaného nebol preukázaný vznik škody, ani žalovaným označená zmluvná povinnosť žalobcu a jej porušenie, a preto v spore nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prípadným porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu (ktoré však v spore tiež nebolo preukázané). Z uvedených dôvodov súd nemal preukázanú pohľadávku žalovaného proti žalobcovi v započítavanej výške 6 394 815,18 Kč a jej spôsobilosť na započítanie v zmysle § 1987 ods. 2 a § 1982 ods. 2 Obč. zák. platného v ČR, a teda ani zánik žalovaných pohľadávok započítaním zo dňa 30.01.2020. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne určil, že žalobca je v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2018, veriteľom pohľadávok, špecifikovaných vo výroku I. rozsudku.
26. Popísané skutkové a právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP i rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít.
27. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, keď vzhľadom na to, že obe strany mali v spore čiastočný úspech, v zmysle § 255 ods. 2 CSP, rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému voči neúspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
33. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).