Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/301/2015

Identifikačné číslo spisu: 1014200734 Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200734.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GENERIX, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK /R zo dňa 07.03.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -33 zo dňa 19. mája 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -76 zo dňa 5. októbra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -33 zo dňa 19. mája 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -76 zo dňa 5. októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK /R zo dňa 07.03.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín) č. DK zo dňa 12.02.2013. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa ustanovenia o správnom konaní (ďalej len „“) zastavené správne konanie vo veci nároku žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania podľa o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len ) vo výške 0,2% za každý deň omeškania v sume 32 573,07 Eur za obdobie 19.12.2002 až 04.06.2009 a zároveň ním bolo zastavené konanie podľa ust. Správneho poriadku vo veci nároku vo veci uplatnenia úroku z omeškania podľa ust. v spojení s ust. Nariadenia vlády SR č. v sume 54 483,37 Eur za obdobie 19.12.2002 až 04.06.2009.

Vo svojom odôvodnení krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nie je oprávnený domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na dlžné poistné, alebo poplatku z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa a od 01.01.2005 úrad podľa a to len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. Je pravdou, že v ust. umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Podľa tohto ustanovenia mohla zdravotná poisťovňa postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne tretej osobe s písomným súhlasom Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR a po predchádzajúcom súhlase príslušnej správnej rady. Právna úprava účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku zdravotnej poisťovne, ale neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru. Postupovaná pohľadávka mohla byť predpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola právne vymožiteľná. Platobný výmer na dlžné poistné a poplatok z omeškania bola počas platnosti a účinnosti povinná vydávať len zdravotná poisťovňa.

Súd taktiež dodal, že ust. umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplynulo, že v prípade, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená, nebola podľa oprávnená pohľadávky postúpiť vôbec.

Ďalej krajský súd uviedol, že v čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 07.07.2005 neexistoval v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda by umožnil postúpenie takýchto pohľadávok. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky na poistnom sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nebolo možné na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne neustanovoval. v znení účinnom od 01.01.2005 v ust. ustanovil, že ,,zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť podľa ust. .“ Keďže postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovne, v čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľa tohto s účinnosťou od 01.01.2008. Keďže ani právna úprava neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru, je zrejmé, že pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP postúpil navrhovateľovi, mala byť predpísaná platobným výmerom zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takom prípade ju môže postupník právne vymáhať.

Krajský súd mal aj za preukázané, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 vyplýva, že uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume 32 573,07 Eur za obdobie od 19.12.2002 do 04.06.2009 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty riadne postúpená. Ako vyplýva z prílohy zmluvy, predmetom pohľadávky bola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do 18.12.2002. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania, do dňa zaplatenia pohľadávky na poistnom a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka za obdobie od 19.12.2002 do 04.06.2009.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ustanovení , , a a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania.

Základ odvolania tvorí námietka žalobcu opakovane poukazujúca na už viackrát citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.04.2010, ktorým rozhodol o právomoci žalovaného na rozhodnutie o nároku žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania. Rovnako tak vychádzala aj z rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. -67, ktorým súd v danej veci konanie zastavil a vec postúpil žalovanému pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorým bol nedostatok právomoci všeobecného súdu vo veci konať. Napriek uvedenému argumentu žalobcu, ktorý je pre danú vec z hľadiska legitimácie žalobcu kľúčový, sa krajský súd s aktívnou legitimáciou nevysporiadal riadne. Ďalej sa žalobca vo svojom veľmi podrobnom odvolaní s bohatou citáciou relevantnej judikatúry vyjadril k možnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu.

Žalobca s poukazom na ustanovenie od. 1 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.11.2012 dal do pozornosti skutočnosť, že súd prvého stupňa nepribral do konania účastníka pôvodného správneho konania - Nemocnicu s poliklinikou Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, so sídlom Sv. Jakuba 21, Bardejov.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa v celom rozsahu a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako odvolací súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa . Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spojení s odvolanie prípustné, a po vykonaní neverejnej porady senátu dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený na procesných vadách, a z uvedeného dôvodu ho postupom podľa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Z obsahu administratívneho spisu a žalobou napadnutých správnych rozhodnutí odvolací súd zistil, že účastníkom súdom preskúmavaného správneho konania bola i právnická osoba, NsP Sv. Jakuba, n.o., Bardejov, IČO: 36 167 908, so sídlom Sv. Jakuba 21, Bardejov, pričom krajský súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti tohto účastníka v rozpore s ustanovením nepribral do konania a s ním nekonal.

Podľa , ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutkovo a právne obdobné rozhodnutia sp. zn. zo dňa 10.06.2014 a sp. zn. zo dňa 10.06.2014, ktorých text v potrebnom rozsahu uvádza v tomto rozhodnutí.

„Ako už Najvyšší súd vyššie uviedol (viď bod č. 11), účastníkmi pôvodného správneho konania nebola iba žalobkyňa, ale aj osoba, ktorej sa spor medzi žalovaným a žalobkyňou priamo dotýka v jej právach postúpením predmetnej pohľadávky, t. j. pán T. B.. Preto aj správne žalovaný na obidvoch stupňoch s touto osobou konal.

Najvyšší súd už prostredníctvom svojej judikatúry (najmä uznesenia sp. zn. z 13.11.2012) zdôraznil, že na základe teleologického výkladu nižšie uvedeného ustanovenia je nepochybné, že vôľou zákonodarcu bolo v preskúmavacom súdnom konaní podľa Druhej hlavy 5. časti zabezpečiť takú ochranu účastníkovi správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, že týchto účastníkov priberie do konania aj bez návrhu.

Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa názoru odvolacieho súdu, nepostupoval súd prvého stupňa v danej veci v intenciách citovaného zákonného ustanovenia, pretože z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva skutočnosť, že hoci odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podala len žalobkyňa, účastníkom správneho konania bol aj ďalší subjekt, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu a hoci táto osoba prvostupňové rozhodnutie nenapadla odvolaním a ani sa nedomáhala prieskumu správneho rozhodnutia súdnou žalobou, bola jednoznačne účastníkom správneho konania, ktorej práva by prípadným zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia nepochybne mohli byť dotknuté (viď definícia účastníctva v zmysle § 14 Správneho poriadku).

Krajský súd sa mal preto zaoberať okruhom ďalších účastníkov (s ktorými správne orgány konali a ktorým aj doručovali preskúmavané rozhodnutia), mal ďalej postupovať v intenciách vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zabezpečiť im minimálnu vedomosť o tom, že súdny prieskum začal, ako prebieha a s akým právnym dopadom aj pre iného účastníka skončil.

Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom odňal právo na súdny proces tomuto účastníkovi, ktorí ním bol aj v správnom konaní a ktorý právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručuje zákon v , a teda mu odňal možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa posledná veta v spojení s z dôvodu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle v spojení s .

Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa vecou samou nezaoberal. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o pribratí do preskúmavacieho konania účastníka konania v zmysle a v ďalšom konaní sa riadiť právnymi názormi odvolacieho súdu vyslovenými v hore citovaných rozhodnutiach, ako aj zvážiť dôvodnosť ďalšej argumentácie žalobcu s doplňujúcim obsahom.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na v spojení s bude povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.