Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/89/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému npráp. R. C., nar. X.X.XXXX v H., trvale bytom N. XXXX/X, D., pre pokračovací prečin podvodu podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 1. júla 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.januára 2022 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa , s použitím

obžalovaného npráp. R. C., nar. X.X.XXXX v H., trvale bytom N. XXXX/X, D.,

oslobodzuje :

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č.k. -24 zo dňa 20. novembra 2018, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin podvodu podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1.

dňa 4. mája 2015 v meste D. na U. ul., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného Ing. N. N., bytom D., U. XXX/XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku, pričom poškodenému prisľúbil a to i písomne, že peniaze vráti do 29. júna 2015, čo však neurobil, neskôr mu však na naliehanie tretej osoby po dátume splatnosti v priebehu mesiacov august 2016 až jún 2017 v piatich splátkach po 50,-Eur splatil sumu 250,- Eur avšak následne sa ďalším splátkam vyhýbal a zvyšné peniaze z pôžičky, vrátil až 5. septembra 2018, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného Ing. N. N. a na jeho úkor sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur, 2. dňa 27. júna 2015 v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného X. D., bytom D., K. XXXX/X, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku z dôvodu, že do večera potrebuje vrátiť peniaze do pokutových blokov, pričom poškodenému prisľúbil, že uvedené peniaze mu vráti do 15 dňa nasledujúceho mesiaca, teda do 15.07.2015, čo však neurobil a ani nevykonal žiadny hmatateľný pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal až do 25.02.2018, kedy mu splatil sumu 150,- Eur a zvyšné požičané peniaze, ktoré použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného X. D. a na jeho úkor sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur, 3. v presne nezistený deň a mesiac pravdepodobne koncom roka 2015, alebo začiatkom roka 2016 v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopný

zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného C. N., bytom D., A. ul. č. XXX/ XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 500,- Eur ako pôžičku pod doposiaľ bližšie nezistenou zámienkou, pričom poškodenému prisľúbil peniaze vrátiť do jedného týždňa od zapožičania, čo však neurobil a ani nevykonal žiadny hmatateľný pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal a požičané peniaze, ktoré použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného C. N. a na jeho úkor sa obohatilo sumu vo výške 500,- Eur,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný npráp. R. C. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa na tom skutkovom základe,

že

1.

dňa 4. mája 2015 v meste D. na U. ul., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného Ing. N. N., bytom D., U. XXX/XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku, pričom poškodenému prisľúbil a to i písomne, že peniaze vráti do 29. júna 2015, čo však neurobil, neskôr mu však na naliehanie tretej osoby po dátume splatnosti v priebehu mesiacov august 2016 až jún 2017 v piatich splátkach po 50,-Eur splatil sumu 250,- Eur avšak následne sa ďalším splátkam vyhýbal a zvyšné peniaze z pôžičky, vrátil až 5. septembra 2018, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného Ing. N. N. a na jeho úkor sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur, 2. dňa 27. júna 2015 v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného X. D., bytom D., K. XXXX/X, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku z dôvodu, že do večera potrebuje vrátiť peniaze do pokutových blokov, pričom poškodenému prisľúbil, že uvedené peniaze mu vráti do 15 dňa nasledujúceho mesiaca, teda do 15.07.2015, čo však neurobil a ani nevykonal žiadny hmatateľný pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal až do 25.02.2018, kedy mu splatil sumu 150,- Eur a zvyšné požičané peniaze, ktoré použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného X. D. a na jeho úkor sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur, 3. v presne nezistený deň a mesiac pravdepodobne koncom roka 2015, alebo začiatkom roka 2016 v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného C. N., bytom D., A. ul. č. XXX/ XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 500,- Eur ako pôžičku pod doposiaľ bližšie nezistenou zámienkou, pričom poškodenému prisľúbil peniaze vrátiť do jedného týždňa od zapožičania, čo však neurobil a ani nevykonal žiadny hmatateľný pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal a požičané peniaze, ktoré použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného C. N. a na jeho úkor sa obohatilo sumu vo výške 500,- Eur,

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa s prihliadnutím na , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa v spojení s okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa okresný súd obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa v spojení s okresný súd obžalovanému zároveň uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.

Podľa v spojení s okresný súd obžalovanému zároveň uložil primeranú povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh.

Podľa okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenému C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, D. škodu vo výške 500,- Eur.

Samosudca rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 850-856 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že obžalovaný dňa 4. mája 2015 vylákal od poškodeného Ing. N. N. peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku, dňa 27. júna 2015 vylákal od poškodeného X. D. peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku a koncom roka 2015 vylákal od poškodeného C. N. peniaze v hotovosti a to vo výške 500,- Eur ako pôžičku, a to napriek tomu, že vedel, vzhľadom na svoju finančnú situáciu, že nebude schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, čo vyplýva predovšetkým z výpovedí všetkých troch poškodených Ing. N. N., X. D., C. N., ktorí zhodne vypovedali akým spôsobom obžalovanému požičali peniaze s tým, že aj mali dohodnuté podmienky vrátenia peňazí, ako aj dobu do kedy má obžalovaný požičané peniaze vrátiť, pričom ani jeden z nich nebol oboznámený so zlou finančnou situáciou obžalovaného, pričom všetci traja zhodne potvrdili, že pokiaľ by to vedeli, obžalovanému by finančné prostriedky určite nepožičali. Čo sa týka pôžičky od poškodeného Ing. N. N., sám obžalovaný túto pôžičku nespochybňuje, avšak uvádza následné dodatočné dohody s poškodeným, čo však poškodený nepotvrdil, resp. následne potvrdil len tú skutočnosť, že mu obžalovaný dodatočne nejaké peniaze vrátil, avšak nie tak a v tom čase, ako boli dohodnutí.

Poškodený X. D. podrobne popísal, ako obžalovanému najskôr sám požičal peniaze, s tým aj ako sa dohodli na vrátení týchto peňazí, rovnako ako aj to, ako sprostredkoval pôžičku pre obžalovaného od poškodeného C. N.. Požičal finančnú hotovosť vo výške 600 Eur s tým, že mal vrátiť hotovosť do ďalšej výplaty. Keby mu boli tie peniaze vrátené tak ako bolo sľúbene, tak by neriešil žiadne trestné oznámenie, vlastne nejako v lete v r. 2018 mu boli peniaze vrátené na dve časti, najprv 150 Eur, neskôr na to možno o mesiac 450 Eur. Poškodený C. N. vypovedal, ako zhruba pred 4 rokmi ho X. D. telefonicky poprosil či by nepožičal peniaze R. C. išlo o sumu 500 Eur. Obžalovaného poznal len z videnia. X. D. sa mu zaručil, že peniaze mu vráti do týždňa až dvoch. Vie, že mal hotovosť 200 Eur a 300 Eur bol vybrať v bankomate. Peniaze mu odovzdal v D. aute, kde boli všetci traja. Podal mu ich, rozišli a čakal na peniaze. Odvtedy peniaze nevidel. Snažil sa obžalovaného skontaktovať, stretli sa, ale nikdy nič nedostal. Túto výpoveď poškodeného N. nakoniec ani sám obžalovaný nespochybnil, uviedol, že je to pravda. O vierohodnosti poškodených okresný súd nemal žiadne pochybnosti, s prihliadnutím aj na zhodu ich výpovedí, ktorí sa v podstatných bodoch zhodovali a žiadnym spôsobom si neodporovali.

Čo sa týka zlej finančnej situácie obžalovaného, okresný súd poukázal na samotnú výpoveď obžalovaného, ktorý sám uviedol, že mal v čase spáchania skutkov požičané peniaze od ďalších troch kolegov a mal niekoľko úverov, ktoré splácal, pričom obžalovaný v podstate nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Zároveň okresný súd mal túto jeho finančnú situáciu podrobne preukázanú aj oboznámenými listinnými dôkazmi, či už zrážky zo mzdy v prospech spoločnosti Profi Credit vo výške 90 Eur, z výpisov z bankových účtov obžalovaného, kde od 06.11.2013 splácal čerpaný úver vo výške 17 000 Eur, pričom mesačné splátky v období od júna 2015 do júna 2016 sa pohybovali vo výške 249,02 Eur do 263,75 Eur, ďalej trvalé príkazy a splátky z účtu za obdobie 6/2015 vo výške 663,05 Eur, 7/2015 vo výške 592,66 Eur, 8/2015 625,89 Eur, 9/2015 vo výške 256,64 Eur. Obžalovaný splácal ďalej poskytnutý úver voči U. K. K. vo výške 115 Eur mesačne, a to až do 31.10.2015, ako aj úver zo spoločnosti Consumer Finance Holding vo výške 3667,- Eur, ktorý nesplácal, pričom poslednú splátku uhradil 15.04.2015 a následne bol úver zosplatnený s dlžnou sumou 3993,- €, ako aj ďalší úver v tejto spoločnosti vo výške 264,- Eur, ktorý rovnako nesplácal a následne bol úver zosplatnený s dlžnou sumou 132,- Eur. Čo sa týka príjmov obžalovaného tak v období od júna 2015 do decembra 2015 bol priemerný mesačný príjem 718,53 Eur a v roku 2016 predstavoval priemerný mesačný príjem obžalovaného sumu 783,56 Eur. Z výpovedí svedkov Z. D., F. C., E. Z., K. K. mal okresný súd bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že obžalovaného zlá finančná situácia napriek tomu, že bol dlhodobo zamestnaný,

bola zapríčinená jeho dlhodobou účasťou na hazardných hrách a hracích automatoch, kde s vysokou pravdepodobnosťou skončili všetky jeho finančné prostriedky vrátane tých, ktoré si požičal či už formou úverov ako aj samotnými pôžičkami od známych. Všetci štyria svedkovia potvrdili, že obžalovaný hrával na hracích automatoch, kde prehrával nemalé finančné prostriedky.

Na základe vyššie uvedených zistení okresného súdu bolo v trestnom konaní preukázané, že sa stali skutky, ktoré sú predmetom obžaloby, a že poškodení boli obžalovaným uvádzaní do omylu tým, že im neuviedol svoju finančnú situáciu, resp. nemožnosť riadne a včas splniť si svoje záväzky voči ním, pričom sa na ich úkor obohatil a spôsobil každému z nich malú škodu. Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, okresný súd bol toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle , nakoľko na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného okresný súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal okresný súd najmä z ustanovenia . Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením sa so správami o povesti na obžalovaného (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA), z ktorých bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Voči obžalovanému sa na súdoch v Slovenskej republiky momentálne nevedú ďalšie trestné konania. Obžalovaný bol v skúmanom období 2x priestupkovo postihovaný pre priestupok súvisiaci s nerešpektovaním dopravného značenia. Okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť ( - doposiaľ viedol usporiadaný život) a žiadne priťažujúce okolnosti, podľa s prihliadnutím na , , nakoľko bola prevaha poľahčujúcich okolností (znižuje sa horná hranica o jednu tretinu), trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov, (t.j. pri samej spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa 221 odsek 1 , keď trest mohol ukladať v sadzbe do 16 mesiacov (pôvodná sadzba do 2 rokov)), pričom podľa v spojení s sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 roky. Nakoľko obžalovaný spáchal skutky z dôvodu, že sa zúčastňoval na hazardných hrách, ktoré ho prakticky priviedli do neriešiteľnej, zlej, finančnej situácie, uložil mu obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok, ako aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe spôsobený dlh voči poškodenému C. N..

Poškodený C. N. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 500 Eur, pričom z vykonaného dokazovania mal okresný súd výšku škody preukázanú, obžalovaný ju žiadnym vierohodným a relevantným spôsobom nespochybnil, a teda okresný súd uložil obžalovanému povinnosť, aby predmetnú škodu poškodenému v uplatnenej výške uhradil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku č.l. 845 spisu) zahlásil obžalovaný po porade s obhajcom odvolanie, ktoré odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 858-863 spisu odôvodnil.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania č.l.845 spisu.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania stručne zhrnul obsah napadnutého rozsudku. Uviedol, že sa nedopustil žiadneho pokračovacieho prečinu podvodu podľa . Nikoho neuviedol do omylu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti. Celé hlavné pojednávanie na základe zásady ústnosti a bezprostrednosti poukázalo, že uvedených skutkov sa nedopustil tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku. Odôvodnenie rozsudku nekorešponduje s výpoveďami poškodených na hlavnom pojednávaní a súd neposudzoval všetky vykonané dôkazy z hľadiska závažnosti a vierohodnosti.

K bodu 1 rozsudku uviedol, že pána N. neuviedol do omylu, požičal si od neho peniaze s tým, že mu ich vráti. S pánom N. má dobrý vzťah aj v súčasnej dobe, peniaze mu vrátil. Nevyhýbal sa mu, len nebol schopný mu vrátiť peniaze v dohodnutej dobe, čo on aj pochopil. V žiadnom prípade v požičaní peňazí ho

neuviedol do omylu, peniaze potreboval pre vlastnú potrebu, kde ich aj minul. Nevrátil ich v dohodnutej dobe, nakoľko vtedy začal žiť spolu s terajšou svojou priateľkou a ona potrebovala peniaze na živobytie.

K bodu 2 uviedol, že si žiadne peniaze od pána D. nepožičal. Pán D. na hlavnom pojednávaní ho krivo obvinil. Na prvé pojednávanie dňa 10.10.2019 sa nedostavil a ani sa neospravedlnil. Na druhé pojednávanie dňa 9.1.2020 prišiel spolu so splnomocneným zástupcom, čo svedčí o tom, že podľa jeho názoru mal obavu vypovedať pred súdom. O jeho krivom obvinení svedčí aj tá skutočnosť, že uviedol na hlavnom pojednávaní, že nepožičiaval žiadne peniaze pre neho od pána N.. Pričom pán N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho kontaktoval pán D., aby mu požičal peniaze. Dnešného dňa podal aj trestné oznámenie na pána D..

K bodu 3 rozsudku uviedol, že pána N. nepoznal, len sa mu ponúkol D., že mu požičia sumu 500 eur od N.. Čo sa aj stalo a pán N. mu požičal sumu 500 eur. Účel pôžičky pán N. nevedel, nebolo nič spísané, ani nebola dohodnutá doba, kedy peniaze vráti. O účele pôžičky vedel len pán D., že peniaze potrebuje za nájom pre jeho priateľku. Nikoho v tomto prípade neuviedol podvodným spôsobom do omylu. Požičané peniaze využil na účel pre ktorý si ich zapožičal. V rozsudku sa uvádza, že vylákal od poškodeného sumu 500 eur, a že ich vráti do týždňa. To sa nezakladá na pravde a ani to nekorešponduje s výpoveďou poškodeného N. na hlavnom pojednávaní. Taktiež sa v rozsudku uvádza, že je zaviazaný vrátiť poškodenému N. sumu 500 eur, hoci mu uvedenú sumu už vrátil. Majetkové trestné činy spočívajú v konaniach, ktoré sa odvodzujú od zmluvného základu, v dôsledku čoho je frekventovane náročné diferencovať, kedy predmetné konanie subjektu v rámci súkromnoprávneho vzťahu vykazuje znaky trestného činu a kedy nie, dôsledkom čoho by následne bolo uplatňovanie ochrany prostriedkami civilného práva. Z rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vyplývajú mnohé aplikačné problémy, ku ktorým môžeme zaradiť aj aplikáciu princípu ultima ratio na konania, ktoré vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V prípadoch posudzovania trestného činu podvodu čoraz viac naberá tendenciu zásada vigilantibus iura, ktorá zohľadňuje aj určitý podiel poškodenej osoby na trestnom čine v prospech páchateľa. V praxi má trestný čin často podobu oklamania spotrebiteľa alebo podnikateľa. Pokým sa týka jeho škodlivosti, je nevyhnutné konanie páchateľa chápať v celkovom kontexte aj v komparácii s prístupom oklamaného. Avšak nie každé konanie v podobe uvádzania do omylu sa považuje za naplnenie zákonného znaku trestného činu podvodu. Z uvedeného dôvodu je rozšírená premisa, že musí ísť o také klamlivé konanie, ktoré nie je možné pri bežnej opatrnosti odhaliť, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky (sp.zn. ). Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu. Omyl vo všeobecnosti predstavuje rozpor medzi predstavou a reálnym stavom. V jeho prípade nejde o skutočnosť, že by chcel niekoho uviesť do omylu, predostrel pánovi N. skutočný jeho stav, od D. si nepožičal peniaze a od N. pre neho požičal peniaze D., kde nedošlo taktiež k uvedeniu do omylu poškodeného N.. svojimi definíciami trestných činov nedokáže vždy exaktne určiť či v danom prípade skutok je alebo nie je trestným činom, a to najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ. Trestné právo je ako prostriedok ultima ratio zvýraznené najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch je nevyhnutné, aby OČTK a súdy vykladali znaky skutkových podstát trestného činu podvodu takým spôsobom, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu. Rovnako je dôležité pri tomto procese zvažovať uplatňovanie prostriedkov iných právnych odvetví pri porušení práv a právom chránených záujmov (napr. prostriedky občianskeho alebo obchodného práva). Celé hlavné pojednávanie poukázalo na tú skutočnosť, že jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Uvedené jeho konanie na základe zásady ultima ratio malo byť riešené v civilnom konaní.

Navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle oslobodil spod obžaloby alternatívne aby ho oslobodil spod obžaloby s poukazom na tzv. materiálny korektív s tým, že závažnosť obžalovaného prečinu je nepatrná.

Vyjadrenie k odvolaniu podal poškodený X. D. (č.l.864 spisu) prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Uviedol, že obžalovaný vo svojom odôvodnení odvolania uvádza, že si od pána D., t.j. od neho, žiadne peniaze nepožičal, a že obžalovaného na hlavnom pojednávaní krivo obvinil. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 9.2.2018 a vo svojej sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia uviedol, že si od neho peniaze požičal. Až následne svoju výpoveď zmenil, čo potvrdzuje nedôveryhodnosť jeho zmenených výpovedí. Tvrdenia obžalovaného,

že k predmetnému konaniu splnomocnil zástupcu z dôvodu, že mal obavu vypovedať pred súdom, sú rovnako nepravdivé a v konečnom dôsledku bezpredmetné, nakoľko je jeho procesným právom dať sa v trestnom konaní zastúpiť splnomocnencom. Splnomocnenca si zvolil z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti.

Konanie na odvolacom súde.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajcu, splnomocneného zástupcu poškodeného a prokurátora. Doplnil dokazovanie oboznámením čestného prehlásenia poškodeného C. N., ktorému obžalovaný v máji 2021 zaplatil dlžnú sumu a čestného prehlásenia S. Z..

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomne podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd aby zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle oslobodil obžalovaného spod obžaloby, prípadne vzhľadom na čestné prehlásenie S. Z. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu I. stupňa.

Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenia svojho obhajcu.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeného sa pridržiavala písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu a namietala listiny predložené na verejnom zasadnutí. Zaplatenie dlžnej sumy bolo v poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v .

V zmysle ustanovenia , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že:

· dňa 22.11.2018 prokurátorka okresnej prokuratúry podala podľa obžalobu (č.l. 733 spisu) na obžalovaného npráp. R. C. pre pokračovací prečin podvodu podľa · na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného C. N., poškodeného X. D., čítaním zápisnice o výsluchu svedka pošk. Ing. N. N. zo dňa 4.9.2018 č.l. 327-337, čítaním zápisnice o výsluchu svedka pošk. Ing. N. N. zo dňa 9.10.2018 č.l. 344-353, čítaním zápisnice o výsluchu svedka Z. K. zo dňa 4.9.2018 č.l. 439-445, čítaním zápisnice o výsluchu svedka Z. D. zo dňa 9.10.2018 č.l. 450-456, čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne F. C. zo dňa 5.9.2018 č.l. 461-467, čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne E. Z. zo dňa 9.10.2018 č.l. 472-479, čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne K. K. zo dňa 5.9.2018 č.l. 484-490, čítaním listinných dôkazov a to, oznámenie o výške príjmu obžalovaného č.l. 31, potvrdenie o mzde č.l. 37, potvrdenie o mzde za rok 2016 č.l. 38, písomné potvrdenie príjmu R. C. č.l. 173, výpisy z účtu spol. N. č.l. 544-567, oznámenie spol. K. K. č.l. 576, výpisy z účtov č.l. 585, 586, 587, 588, 589, 590, 591, 592, 593, 594, 595, 596, 597, 598, potvrdenie spol. SBCB č.l. 625, potvrdenie spol. SBCB č.l. 631, aktuálny odpis RT, lustrácia v registri priestupkov, lustrácia v databáze súdov

Podľa : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa : Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Z týchto ustanovení možno vyvodiť, že každý výrok rozsudku, ktorý obsahuje odôvodnenie, musí byť odôvodnený stručne, ale presvedčivo, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách , t.j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt, alebo obvinený, či jeho obhajca.

Okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu.

K napadnutému rozsudku všeobecne :

Z hľadiska objektívnej stránky je trestný čin podvodu podľa charakterizovaný ako obohatenie seba alebo iného na škodu cudzieho majetku uvedením niekoho do omylu alebo využitím niečieho omylo a spôsobením tak na cudzom majetku malej škody. Keďže trestný čin podvodu podľa je prečinom, nevyhnutné je skúmať aj materiálny korektív v zmysle .

Objektom trestného činu podvodu podľa je ochrana cudzieho majetku, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva.

Subjekt trestného činu podvodu podľa definujeme ako všeobecný a teda tohto trestného činu sa môže dopustiť ktokoľvek.

K subjektívnej stránke trestného činu podvodu podľa je potrebné uviesť, že na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, a to buď vo forme priameho úmyslu („dolus directus“) alebo vo forme nepriameho úmyslu („dolus eventualis“).

K výroku o vine :

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v

ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25. augusta 2015)

Na rozsah škody ako hmotnoprávneho znaku základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nemá vplyv skutočnosť, že páchateľ časť spôsobnej škody nahradil. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 7.6.2011)

Ak páchateľ konal už od začiatku, resp. najneskôr pri prevzatí veci, tovaru alebo peňazí v úmysle iného poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom práve z tejto pohnútky niekoho uviedol do omylu, alebo niečí omyl využil, dopustil sa podvodného konania v zmysle ustanovenia bez ohľadu na to, že neskôr, po uplynutí doby na vrátenie veci, zaplatenia tovaru alebo splatenie dlhu, uznal svoju podlžnosť, prejavil vôľu záväzok splniť, či dokonca tak urobil. Pri tejto posledne uvedenej eventualite možno jeho konanie hodnotiť už len ako náhradu škody spôsobenej trestným činom. (45/1997 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. )

K odvolaciemu argumentu obžalovaného, že sa nedopustil žiadneho pokračovacieho prečinu podvodu podľa , tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k poskytnutiu pôžičiek obžalovanému od poškodeného Ing. N. (č.l. 791 spisu v spojení s č.l. 335-336 a č.l. 352), poškodeného D. (č.l. 773 spisu), poškodeného N. (č.l. 761 spisu). Poškodení nemali vedomosť o ekonomickej a finančnej situácii obžalovaného a obžalovaný neinformo-val poškodených o jeho finančných ťažkostiach (č.l. 759-760 spisu). Vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú a finančnú situáciu obžalovaného (č.l. 842 spisu v spojení s č.l. 37 spisu, č.l. 576 spisu, č.l. 625 spisu, č.l. 631 spisu), obžalovaný objektívne vôbec nebol schopný splatiť pôžičky tak, ako to prisľúbil poškodeným.

V prípade tzv. úverového podvodu (vypožičanie peňazí na určitú, presne stanovenú dobu), ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť obvinený sa vyžaduje, ako to konštatujú vo svojich rozhodnutiach aj prvostupňový a odvolací súd, aby bolo preukázané, že páchateľ už v dobe požičania peňazí konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote alebo konal aspoň s vedomím, že peniaze nebude môcť vrátiť v dohodnutej dobe a že tým uvádza vypožičateľa (veriteľa) do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Zavinenie páchateľa musí byť preukázané, napr. jeho nepriaznivou finančnou situáciou, značnou zadĺženosťou, nespôsobilosťou vrátiť požičané peniaze v dohodnutej lehote z očakávaných príjmov získaných riadnym spôsobom a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. )

K odvolaciemu argumentu obžalovaného, že nikoho neuviedol do omylu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, krajský súd uvádza, že v prípade, že páchateľ už v dobe čerpania pôžičky konal v úmysle požičané finančné prostriedky vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote alebo konal aspoň s vedomím, že finančné prostriedky nebude môcť vrátiť v dohodnutej dobe a zároveň tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil, ide o podvod. Zavinenie páchateľa musí byť preukázané, napr. jeho nepriaznivou finančnou situáciou, značnou zadlženosťou, nespôsobilosťou vrátiť požičané peniaze v dohodnutej lehote z očakávaných príjmov získaných riadnym spôsobom a pod. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú a finančnú situáciu obžalovaného, objektívne obžalovaný vôbec nebol schopný splatiť pôžičky tak, ako to prisľúbil poškodeným. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.10.2019 (č.l. 759 spisu) pripustil existenciu ďalších dlhov, a to voči jeho 3 kolegom. Z listinných dôkazov vyplývajú ďalšie dlhy voči ďalším subjektom, a to voči K. K., a.s. (č.l. 842 spisu v spojení s č.l. 576 spisu), voči U. K. K., A.S. (č.l. 842 spisu v spojení s č.l. 625 spisu), voči CONSUMER FINANCE HOLDING, A.S. (č.l. 842 spisu v spojení s č.l. 631 spisu).

Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa . Pravidlo "ultima ratio" možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 13. augusta 2013).

Trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -39 zo dňa 1. apríla 2009)

Trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania (ktoré má súkromnoprávny základ) ako trestného činu treba preto považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má, ako už bolo uvedené, význam v prvom rade z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Spravidla ním však nemožno suplovať ochranu práv a právnych záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde je kladený dôraz najmä na ich individuálnu aktivitu v tom zmysle, aby sa starali o svoje práva, ktorým má poskytovať ochranu súdna moc. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -33 zo dňa 19. februára 2009)

II. Ak inkriminované konanie páchateľa zakladá zákonné znaky prečinu, je obligatórnou povinnosťou súdu vždy vyhodnotiť aj jeho materiálnu stránku z hľadiska jeho závažnosti v zmysle , pretože nejde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná (tzv. materiálny korektív). (45/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 1.9.2012)

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti: a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a § 37 Tr. zák.), c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28. júla 2015)

K odvolaciemu argumentu obžalovaného, že princíp ultima ration je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, je potrebné uviesť, že trestné právo s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania ako trestný čin, ktoré má súkromnoprávny základ, je nevyhnutné vyhodnotiť za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, teda z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Všeobecné pravidlo však je, že nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva v zmysle princípu vigilantibus iura, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. To znamená, že vo všeobecnosti trestným právom nemožno suplovať ochranu práv a právnych záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde je kladený dôraz najmä na ich individuálnu aktivitu v tom zmysle, aby sa starali o svoje práva, ktorým má poskytovať ochranu súdna moc. Princíp ultima ratio je aplikovateľný len prostredníctvom materiálneho korektívu v zmysle , ktorý sa vzťahuje z hľadiska bipartície trestných činov len na prečin.

Trestný čin podvodu v zmysle je prečinom, čo určuje obligatórnu úlohu súdu vyhodnotiť aj materiálnu stránku z hľadiska jeho závažnosti v zmysle . Kritéria relevantné pre použitie materiálneho korektívu sú právne upravené v . Na mieste je zaoberať sa celkovo všetkými aspektmi závažnosti prečinu akými sú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - a ) a miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho následkov, je na mieste upriamiť pozornosť na skutočnosť, že výška pôžičiek bola 600 eur, 600 eur a 500 eur v časovom období od 4. mája 2015 do konca roka 2015. To znamená, že samostatné pôžičky neprekračovali obvyklú celkovú výšku mesačného platu obžalovaného, keď obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.10.2019 (č.l. 760 spisu) vyjadril, že v roku 2013 mal čistý príjem okolo 650 eur. Avšak vzhľadom na svoje iné dlhy obžalovaný nebol schopný

splatiť svoje dlhy včas v rámci dohodnutej lehoty, pričom obžalovaný uvedenú informáciu komunikoval smerom k poškodeným ako veriteľom. Napriek svojej zložitej ekonomickej a finančnej situácii obžalovaný postupne splatil pôžičky poškodenému Ing. N. (č.l. 759 spisu) a poškodenému D. (č.l. 773 spisu), pričom poškodený Ing N. (č.l. 791 spisu v spojení s č.l. 352) a poškodený D. (č.l. 757 spisu) ani nežiadali o náhradu škody v rámci adhézneho konania. Podľa čestného prehlásenia predloženého na verejnom zasadnutí obžalovaný poškodenému C. N. obžalovaný v máji 2020 zaplatil dlžnú sumu.

Z hľadiska okolností, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - a ) je potrebné v prejednávanom prípade ustáliť existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, naproti tomu žiadna priťažujúca okolnosť nie je daná. Nemožno spochybniť tú skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, čo zakladá existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle .

Z hľadiska miery zavinenia a pohnútky páchateľa, je potrebné uviesť, že zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie, ako okolnosť subjektívneho charakteru, možno v zásade dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej povahy, ktoré vyšli najavo. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.10.2019 (č.l. 759 spisu) vyjadril, že čerpané pôžičky chcel použiť na finančnú pomoc priateľke s nájomným prípadne stravu. Z okolností prípadu vyplýva, že obžalovaný nemal v úmysle pôžičky nevrátiť, ale precenil svoje možnosti a schopnosti v tom aspekte, ako rýchlo môže uvedené pôžičky vrátiť.

Okrem osoby obžalovaného je potrebné sa však zamerať aj na osobu poškodeného a to, či pri poskytnutí pôžičky dodržala potrebnú mieru opatrnosti, ktorá mohla omyl, resp. uvádzanie nepravdivých skutočností celkom ľahko vylúčiť. Zo strany poškodených v prípade poskytnutia pôžičky obžalovanému nebola dodržaná obvyklá miery opatrnosti, nakoľko k pôžičkám prišlo na základe priateľských vzťahov bez bližšieho skúmania finančných možností obžalovaného. Nemožno opomenúť ani výpovede svedkov Z. D., F. C., E. Z., K. K., z ktorých vyplýva, že o obžalovanom bolo známe, že dlhodobo hrá na hracích automatoch a že si peniaze požičiava od známych.

Vzhľadom k uvedenému krajský súd konštatuje, že ak sa poškodený sám svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, ocitol v situácii, keď v rámci súkromnoprávneho vzťahu pristúpil k neistému obchodu a vynaložil finančné prostriedky ( teda poskytol obžalovanému pôžičku), potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vyrovnať taktiež sám, a to s použitím súkromnoprávnych inštrumentov.

Vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú použitie materiálneho korektívu v prejednávanom prípade.

Pokiaľ ide o predložené čestné vyhlásenie S. Z. ( č.l.880 spisu), že mu X. D. povedal, že asi spravil hlúposť a to v takom zmysle , že krivo vypovedal vo veci pôžičky vo výške 600Eur a spomenul meno F. C., krajský súd neprihliadol, nakoľko nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedka -poškodeného X. D., pretože svedok bol riadne poučený o krivej výpovedi.

Z čestného prehlásenia poškodeného C. N. č.l.879.vyplýva, že obžalovaný C. mu v máji roku 2020 zaplatil požičané peniaze vo výške 500 Eur. Vzhľadom k zaplatenej dlžnej sumy krajský súd o nároku poškodeného C. N. na verejnom zasadnutí nerozhodoval.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v zmysle rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a súčasne v zmysle rozhodnúť, že sa obžalovaný pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin podvodu podľa spod obžaloby v zmysle ustanovenia písmeno b) oslobodzuje, keďže predmetný skutok nie je trestným činom .

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.