Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Sa-25-2017.pdf
PDF · 158.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: B.. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XA, XXX XX R., zastúpená: Zukalová - Advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 10, 811 01 Bratislava, IČO: 36 859 354, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č.k. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2017/1012UN zo dňa 16. januára 2017 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/1012UN zo dňa 16. januára 2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny č. BA1/OHNNVAŠSD/KRDAPS/SOC/2016/22361-028 zo dňa 14.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu preukázaných trov konania.
III. Návrh na prerušenie konania podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a/ v spojení s písm. c/ zák.č. 162/2015 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. BA1/OHNNVAŠSD/KRDAPS/SOC/2016/22361-028 zo dňa 14.11.2016, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodol vo veci opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti (ďalej aj „opakovaný príspevok“) tak, že podľa čl. 1 písm. j/ a čl. 11 ods. 3 písm. e/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „nariadenie č. 883/2004”) a Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „nariadenie č. 987/2009”) v znení neskorších predpisov, Slovenská republika nie je štátom príslušným na výplatu rodinných dávok a od 01.10.2012 oprávnenej osobe, maloletej nezaopatrenej V. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „maloletá“), bytom R. XXXXX/XA, R., v zastúpení advokátskou kanceláriou Zukalová - Advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 10, 81101 Bratislava, nevyplatí opakovaný príspevok dieťaťu, ktorý bol vyplácaný vo výške 132,69 Eur mesačne. 2. V odôvodnení výroku odkázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 49P/98/2008-31 zo dňa 26.06.2008, právoplatný dňa 21.07.2008, ktorým zveril maloletú V. G., do individuálnej pestúnskej starostlivosti B.. H. A. (ďalej aj „pestúnka“) a matke maloletej, E. G., nar. XX.XX.XXXX, uložil počnúc dňom 17.04.2008 povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima. 3. Z dôvodu konania vo veci žiadosti o udelenie súhlasu s vycestovaním maloletej do Spolkovej republiky Nemecko (ďalej aj „SRN“), Okresný súd Bratislava I. (ďalej aj OS BA I.) doručil Odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR žiadosť o potvrdenie, či je súdom ustanovená pestúnka poberateľkou
príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, rodičovského príspevku, či iných sociálnych príspevkov a dávok, vyplácaných podľa zákonov Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“). Dňa 09.11.2012 bola ÚPSVaR doručená správa o sociálnej situácii a o vývoji maloletej, z ktorej okrem iného vyplynulo, že od 01.10.2011 žije so svojou pestúnkou vo Viedni. Súčasne bolo doručené aj rozhodnutie sp.zn. 1P/14/2009-131 zo dňa 10.08.2009, právoplatné dňa 11.09.2009, ktorým Okresný súd Bratislava I. udelil súhlas s vycestovaním maloletej do Spolkovej republiky Nemecko, kde má jej pestúnka platnú pracovnú zmluvu. 4. Dňa 15.11.2012 doručila B.. H. A. Vyhlásenie o bydlisku, v ktorom ako spoločné miesto bydliska uviedla od 01.10.2011 Viedeň, X. XX/XX, A. republika, pričom trvalý pobyt na území SR im zostal zachovaný. Za dôvod bydliska v Rakúsku označila pracovný pomer so začiatkom od 01.07.2011, odkedy tam odvádza povinné zdravotné poistenie a Rakúsko je štát príslušný aj na daňové účely. Od 01.09.2012 má maloletá na území Rakúska aj pediatra a navštevuje tam aj školské zariadenie. Na základe uvedeného, rozhodnutím číslo BI/2012/53426 2 TEK zo dňa 16.11.2012, právoplatným dňa 18.12.2012, platiteľ podľa ust. § 11 ods. 6 zák.č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zastavil oprávnenej od 01.10.2012 výplatu opakovaného príspevku dieťaťu. 5. Listom č. B1/2013/41396/1/TEK zo dňa 18.03.2013, ÚPSVaR vyzval zákonnú zástupkyňu maloletej na doloženie potvrdenia o pobyte na území Rakúska a potvrdenia o vykonávaní zárobkovej činnosti, s poučením o možnosti odňatia opakovaného príspevku náhradnému rodičovi. Požadované doklady: kópie (časti) pracovných zmlúv so zamestnávateľmi NordZucker Eastern Europe GmbH, Viedeň, Rakúsko - od 01.07.2011, Constantia Flexibles GmbH, Viedeň, Rakúsko - od 12.12.2013 a kópie prihlásenia k pobytu v Rakúsku od 15.12.2011 boli správnemu orgánu doručené dňa 16.04.2013 a dňa 20.05.2013 vydal stanovisko, v ktorom pestúnku poučil o potrebe uplatnenia si príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v Rakúsku. 6. Dňa 19.09.2013 doručila pestúnka platiteľovi Vyrozumenie mesta Viedeň zo dňa 03.04.2015 č. MA11-327251-2013 o nároku na príspevky náhradnej starostlivosti, z ktorého vyplýva, že nárok na pestúnske príspevky nevzniká z dôvodu nesplnenia podmienok podľa národnej legislatívy Rakúska, voči ktorému podala dňa 12.05.2015 odvolanie, o ktorom v súlade s Viedenským zákonom o ochrane mládeže, rozhodol dňa 09.09.2013 Magistrát mesta Viedeň rozhodnutím č. MA 11-327251-2013 tak, že nespĺňa žiadnu z podmienok v zmysle citovaného zákona, a preto žiadosť zamietol. ÚPSVaR žiadal Formulárom F026 zo dňa 24.03.2014 Magistrát mesta Viedeň o ďalšie informácie a zároveň oznámil, že Rakúsko je príslušným štátom na výplatu rodinných dávok. Listom doručeným dňa 12.01.2015 žiadala pestúnka o obnovenie výplaty opakovaného príspevku dieťaťu, na základe ktorého vydal správny orgán rozhodnutie č. BA1/RKRDAPS/SOC/2015/ 22579-0004 o odňatí opakovaného príspevku dieťaťu, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2015/4456-UN a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 7. Dňa 31.12.2014 bol prvostupňovému orgánu doručený formulár E 411, ktorým príslušná rakúska inštitúcia - Finanzamt Wien 2/20/21/22, Dr. Adolf Scharf Platz 2, 1220 Viedeň, potvrdila, že prídavok na dieťa, V. G., bol v období od októbra 2011 do decembra 2014 vyplácaný v plnej výške, čím príslušná inštitúcia potvrdila kompetenciu Rakúskej republiky pre výplatu rodinných dávok. 8. Správna komisia pre sociálne zabezpečenia migrujúcich pracovníkov prerokovala pod číslom 111/2006 Nótu SR vo veci: Informácia o zmenách v legislatíve Slovenskej republiky, týkajúca sa príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, pričom sa zaoberala všetkými príspevkami na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a ani jeden z nich neakceptovala ako dávku, ktorá nepodlieha koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Z uvedeného si Ministerstvo práce sociálnych a rodiny SR vyvodilo záver, že všetky príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, vrátane opakovaného príspevku dieťaťu, treba považovať za rodinné dávky, ktoré sa koordinujú. 9. Dňa 15.07.2015 platiteľ vydal rozhodnutie č. BA1/OKRDAPS/SOC/2015/22571 o odňatí opakovaného príspevku dieťaťu, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2015/9874/UN a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie. 10. Na základe tohto rozhodnutia bola formulárom E 411 opakovane dopytovaná príslušná inštitúcia v Rakúsku, ktorá svoju kompetenciu na výplatu rodinných dávok potvrdila. 11. Z vyhlásenia o bydlisku zo dňa 15.11.2012, v ktorom pestúnka ako spoločné bydlisko uviedla adresu H., maloletá od 01.09.2012 navštevuje školské zariadenie Volkschule 1, Priessnitzgasse 1, 1210 Viedeň a má tam aj ošetrujúceho lekára (MUDr. Soňa Weisinger). Povaha dôvodov pobytu jednoznačne preukazuje aj trvalosť prítomnosti dotknutých osôb na území Rakúska. Deklarácia stability ich bytovej situácie vyplýva aj zo správy o sociálnej situácii a vývoji V. G., určenej Okresnému súdu Bratislava 1, doručenej platiteľovi dňa 09.11.2012. V zmysle čl. 1 písm. j/ Nariadenia č. 883/2004 a v zmysle čl. 11
Nariadenia 987/2009 nie je za dôvod preukázania bydliska na území SR možné považovať vlastníctvo nehnuteľnosti a návštevy rodiny na území SR, ani plány pobytu do budúcnosti. 12. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-394/13, Nariadenie č. 883/2004 a najmä jeho článok 11, sa má vykladať ako brániaci členskému štátu považovať sa za štát príslušný poskytovať rodinnú dávku osobe, len na základe jej prihlásenia sa na jeho území na trvalý pobyt, bez toho, aby ona a členovia jej rodiny v tomto členskom štáte pracovali alebo tam mali zvyčajné bydlisko. 13. Podľa bodu 3 článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, v súvislosti s podmienkami daného štátu a v rámci svojich možností musia prijať potrebné opatrenia za účelom poskytnutia pomoci rodičom a iným osobám, ktoré sa starajú o dieťa, pre vykonávame tohto práva a v prípade potreby musia poskytovať materiálnu pomoc a podporovať programy, predovšetkým v súvislosti so zabezpečením potravín, oblečenia a bývania. 14. Podľa bodu 4 článku 27 štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia pre udržanie starostlivosti o dieťa zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré zaň nesú finančnú zodpovednosť, či už na území signatárskeho štátu alebo v zahraničí. Predovšetkým v prípadoch, keď osoby, ktoré nesú za dieťa finančnú zodpovednosť, žijú v inom štáte než dieťa, majú signatárske štáty sprístupniť medzinárodné dohody alebo uzatváranie takýchto dohôd a tiež musia prijímať iné vhodné opatrenia. 15. Hlavnú námietku žalobkyne o možnosti zachovania kompetencie na výplatu rodinných dávok, pri presnom a úzko vymedzenom vzťahu medzi územím tohto štátu a existujúcou situáciou, pod podmienkou, že predvídateľnosť a efektívnosť uplatnenia koordinačných pravidiel nariadenia nebude neprimerane ovplyvnená, označil platiteľ za irelevantnú, nakoľko ako predstaviteľ výkonnej moci štátu, nie je oprávnený vykladať právny poriadok SR, ani posudzovať otázky, či pestúnska starostlivosť spĺňa podmienku presne a úzko vymedzeného vzťahu, ktorý by zakladal kompetenciu SR k výplate príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti. 16. Okresný súd Bratislava II uložil matke maloletej, pani E. G., nar. XX.XX.XXXX povinnosť počnúc dňom 17.04.2008 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima, ktoré podľa internej normy číslo 035/2014 poukazuje k rukám pestúnky Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý doplatil výživné od zastavenia výplaty opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, t.j. od 01.10.2012. Správny orgán rozhodol v súlade s čl. 10 Nariadenia č. 883/2004 o zamedzení súbehu dávok. Pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. 17. Na základe odvolania podaného proti tomuto rozhodnutiu vydal odvolací orgán (ďalej aj žalovaný“) dňa 16.01.2017 rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie pestúnky maloletej a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. BA1/OHNNVAŠSD/ KRDAPS/SOC/2016/22361-028 zo dňa 14.11.2016 potvrdil. V jeho odôvodnení zopakoval skutkový stav vyplývajúci z prvostupňového rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu, hlavnú odvolaciu argumentáciu zákonnej zástupkyne maloletej a tiež právne posúdenie veci. Poukázal na vyhlásenie pestúnky zo dňa 15.11.2012 o bydlisku, v ktorom potvrdila pravdivosť všetkých údajov v ňom uvedených, že spolu s maloletou žije v Rakúsku, kde vykonáva zárobkovú činnosť, od 01.07.2011 tam má prenajatý byt a plní si daňové účely a odvody do zdravotného poistenia. Z uvedených dôvodov v zmysle čl. 1 písm. j/ v spojení s čl. 11 ods. 3 písm. a/ Nariadenia č. 883/2004 podlieha právnym predpisom Rakúska. Maloletá má od 01.09.2012 v Rakúsku detského lekára, navštevuje predškolské zariadenie a zvyčajne tam býva a teda v zmysle čl. 1 písm. j/ nariadenia č. 883/2004 má bydlisko v Rakúsku. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. e/ tohto nariadenia tak podlieha právnym predpisom Rakúska, ktoré je aj jediným štátom príslušným na výplatu rodinných dávok (čl. 4 nariadenia č. 883/2004). 18. Odvolacie námietky žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci označil za nedôvodné, nakoľko prvostupňový orgán jednotlivé články nariadenia vyložil v súlade s pravidlami úvodných ustanovení Nariadenia č. 883/2004 a ustálenou judikatúrou ESD, zvlášť poukázal na rozsudok vo veci C-394/13 zo dňa 11.09.2014 a bod 2, z ktorého vyplýva, že Nariadenie č. 883/2004 a č. 987/2009 najmä jeho článok 11 sa má vykladať tak, že bráni tomu, aby sa členský štát považoval za štát príslušný poskytovať rodinnú dávku osobe len na základe skutočností, že je na jeho území prihlásená na trvalý pobyt bez toho, aby uvedená osoba a členovia jej rodiny v tomto členskom štáte pracovali alebo tam mali zvyčajné bydlisko. Z uvedeného potom vyplýva, že príslušnou na výplatu rodinných dávok je Rakúska republika. 19. K tvrdenému rozporu prvostupňového rozhodnutia s Nariadením č. 883/2004 a č. 987/2009, ktorým majú byť priamo porušené práva a právom chránené záujmy maloletej a aj jej pestúnky, konštatoval súlad napadnutého rozhodnutia s oboma nariadeniami. Obe majú bydlisko v Rakúsku, kde pestúnka vykonáva zárobkovú činnosť, pričom trvalý pobyt v SR nezakladá v zmysle vyššie citovaného
rozsudku dostatočný dôvod na príslušnosť SR na výplatu rodinných dávok. Uviedol, že správna komisia Európskeho spoločenstva pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov sa na zasadnutí v dňoch 07.06. - 08.06.2006 zaoberala všetkými príspevkami na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a ani jeden z týchto príspevkov neakceptovala ako dávku nepodliehajúcu koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, čo vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 30.05.2012, teda že všetky príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, vrátane opakovaného príspevku náhradnému rodičovi, treba považovať za rodinné dávky, ktoré sa koordinujú. V prípade, ak náhradný rodič pracuje a so zvereným dieťaťom súčasne aj žije v členskom štáte EÚ, podlieha v zmysle čl. 4 Nariadenia č. 883/2004 právnym predpisom tohto štátu a má nárok na všetky dávky podľa jeho legislatívy. SR tak nie je príslušným štátom na výplatu rodinných dávok, teda ani na výplatu príspevku na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, pretože to nedovoľuje legislatíva Európskej únie ani koordinačné predpisy. 20. Za nedôvodnú správny orgán označil aj námietku nesprávneho výkladu Nariadenia č. 883/2004 a č. 987/2009 vznesenú žalobkyňami s odvolaním sa na rozsudok ESD vo veci C-382/13 zo dňa 23.04.2015 Franzen, Giese, van den Berg, rozsudok C-352/06 Brosmann a rozsudok C-611/10, C-612/10 Hudzinski, Wawrzyniak a konštatoval, že sa vzťahujú na iné prípady a od 01.09.2012 ich nie je možné na predmetnú vec aplikovať. Účastníci z týchto rozsudkov totiž zárobkovú činnosť vykonávajú v jednom členskom štáte avšak bydlisko majú v inom členskom štáte, a preto sú uplatniteľné legislatívy dvoch členských štátov. 21. Aj námietku, že správny orgán je povinný poznať a priamo aplikovať Nariadenie č. 883/2004 a č. 987/2009, ako aj judikatúru ESD označil za irelevantnú, nakoľko už z listu Magistrátu mesta Viedeň č. Ma 11-327251-2013 zo dňa 03.04.2013 je zrejmé, že Rakúsko priznalo, že je štátom príslušným na konanie. Na postup podľa čl. 6 Nariadenia č. 987/2009 nebol dôvod, keďže Slovenská republika nebola príslušným štátom na výplatu rodinných dávok. Rozsudok zo dňa 20.05.2008 C-352/06 Brosmann, správny orgán v uvedenej veci aplikoval do 30.09.2012, keďže v tom období pestúnka vykonávala zárobkovú činnosť v Rakúsku, ale denne dochádzala na Slovensko, kde mala spolu s maloletou bydlisko, kde mala maloletá detského lekára a navštevovala predškolské zariadenia. 22. K ďalším námietkam žalobkyne poukázal na bod 15 Nariadenia č. 883/2004, podľa ktorého je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. Žalobu navrhol zamietnuť. 23. V duplike žalobkyňa na námietku žalovaného poukázala na to, že maloleté dieťa nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto v zmysle ust. § 36 ods. 1 SSP za ňu koná jej zákonná zástupkyňa. K bodu 15 Nariadenia č. 883/2004 uviedla, že nesúhlasí s výkladom žalovaného, ktorý tento bod považuje za akýsi „nadprincíp“ potláčajúci ostatné princípy a samotný cieľ nariadenia. K harmonizácii systémov sociálneho zabezpečenia medzi krajinami EÚ uviedla, že ide o stav, kedy fyzická osoba nepodlieha súčasne viacerým systémom sociálneho zabezpečenia ale aj stav, kedy nie je zo systémov sociálneho zabezpečenia vylúčená a teda nepodlieha žiadnemu systému, čo je aj jej situácia. Rozhodnutie správneho orgánu je podľa nej v nesúlade s cieľom nariadenia a svojvoľné bez akéhokoľvek sociálneho rozmeru, ktoré ju v rozpore s právom vylúčilo z podsystému sociálneho zabezpečenia SR, hoci tieto dávky preukázateľne zo sociálneho systému Rakúska nepoberá. Je presvedčená, že pestúnske dávky by jej mali byť naďalej vyplácané zo slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Napadnuté rozhodnutie žiadala z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v spojení s nedostatočne zisteným skutkovým stavom vrátiť na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania. 24. Žalovaný sa v ďalšom svojom vyjadrení odvoláva na argumentáciu z predchádzajúceho vyjadrenia k žalobe zo dňa 05.08.2018 ako aj napadnutého rozhodnutia, v ktorom riadne odôvodnil, prečo Slovenská republika nie je príslušným štátom na výplatu rodinných dávok. K bodu 15 koordinačného nariadenia uviedol, že na tento článok žalobkyňa vôbec nepoukázala, ani sa ním nezaoberala. V žalobe odkazuje na rôzne princípy uvedené v bodoch 1, 4, 5, 13, 16, 18 a 29 nariadenia, z ktorých dospela k záveru, že rozhodnutie je nezákonné. Jej výklad k pojmu harmonizácia systémov sociálneho zabezpečenia je účelový. Doplnil, že legislatíva Európskej únie pre oblasť sociálneho zabezpečenia nenahrádza systémy sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov EÚ a nevytvára jednotný európsky systém, ale ich koordinuje. Každý členský štát je slobodný v rozhodovaní, kto bude poistený v súlade s jeho právnymi predpismi, aké dávky bude poskytovať, ako a za akých podmienok sa budú počítať a aké príspevky treba zaplatiť. Podľa všeobecných pravidiel osoba, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť, nie je štátny zamestnanec, nepoberá dávku v nezamestnanosti, nie je povolaná na výkon služby v ozbrojených silách, ale má bydlisko v niektorom z členských štátov EÚ a EHS, podlieha pod legislatívu štátu bydliska.
Súčasne musí v niektorom z týchto štátov dostávať všetky dávky sociálneho zabezpečenia, stanovené vnútroštátnou legislatívou členského štátu, ktorá sa naň vzťahuje, rovnako ako štátny občan daného štátu, a to aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte, alebo nemá štátne občianstvo členského štátu, v ktorom má bydlisko. V prípade žalobkyne je takýmto štátom Rakúsko a ak tam nespĺňa podmienky nároku na dávku v zmysle jeho legislatívy, nemôže takéto dávky poberať v SR len preto, že je občiankou SR. 25. Dňa 03.08.2020 doručila žalobkyňa žiadosť o prerušenie konania podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na písm. c/ SSP. 26. Správny súd preskúmal žalobu, rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a rozhodnutie pre nesprávny postup podľa ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní, z ktorého sa účastníci ospravedlnili. Žalovaný súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu celodennej starostlivosti o dieťa v týždni od 12.01.2022 ako aj v týždni od 24.01.2022. Ako dôkaz predložila žiadosť o ošetrovné so začiatkom od 12.01.2022, ktorá však nepreukazuje, že uvedený stav trval aj v deň nariadeného pojednávania súdu, dňa 26.01.2022 a naviac uviedla, že v spoločnej domácnosti žije s pozitívnym členom rodiny a preto zostáva v izolácii, čo však žiadnym dôkazným prostriedkom nedoložila a teda nijako nepreukázala. Pokiaľ žije v spoločnej domácnosti s ďalším členom rodiny, starostlivosť o maloleté dieťa mohla v čase nariadeného pojednávania presunúť na túto osobu. Z dôvodu vlastnej práceneschopnosti sa ospravedlnila aj z pojednávania určeného na deň 15.12.2021. Súd žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania neakceptoval a vo veci konal a rozhodol. 27. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj „SSP“),, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
31. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v platnom znení (ďalej aj zák.č. 627/2005 Z.z.“), tento zákon upravuje poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa (ďalej len „príspevok“), ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu 1) alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu 2) iná fyzická osoba ako rodič.
32. Podľa § 1 ods. 2 písm. b/ zák.č. 627/2005 Z.z., náhradná starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je pestúnska starostlivosť.
33. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 627/2005 Z.z., opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa.
34. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa7) zverené do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu1) alebo rozhodnutím príslušného orgánu2) a plnoleté nezaopatrené dieťa,7) ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa a/ nemá príjem podľa odseku 4 alebo b/ má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a/.
35. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné rodičom alebo iným fyzickým osobám, povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná fyzická osoba poukazuje príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu, sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu,9) pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu,10) sirotský výsluhový dôchodok a sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu11) alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.12)
36. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, uložením povinnosti poukazovať výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny8) prechádza nárok na výživné oprávneného dieťaťa na tento úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a do sumy poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 je príjmom štátneho rozpočtu. Ak výživné podľa prvej vety je vyššie ako opakovaný príspevok dieťaťu, patrí dieťaťu aj rozdiel medzi výživným a týmto príspevkom. Ak nárok na opakovaný príspevok dieťaťu nevznikol, výživné podľa prvej vety príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poukazuje dieťaťu. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny postupuje podľa druhej vety a tretej vety aj vtedy, ak rodič dieťaťa neplní súdom uloženú vyživovaciu povinnosť alebo ju plní čiastočne.
37. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. a/ zák.č. 627/2005 Z.z., opakovaný príspevok náhradnému rodičovi je určený na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré má náhradný rodič zverené do náhradnej starostlivosti. Nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi má náhradný rodič, ak mu bolo na základe rozhodnutia súdu 1) alebo rozhodnutia príslušného orgánu 2) zverené dieťa do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. b/ až d/.
38. Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 627/2005 Z.z., oprávnená osoba na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti a na opakovaný príspevok dieťaťu, je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.
39. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3, zák.č. 627/2005 Z.z., platiteľ vyplatí jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti a jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti najneskôr do
konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na tieto príspevky. Platiteľ vypláca opakovaný príspevok dieťaťu, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na tieto príspevky. Platiteľ vypláca opakovaný príspevok dieťaťu, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na tieto príspevky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
40. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak vzniknú dôvodné pochybnosti, či oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na príspevok a na jeho výplatu, platiteľ rozhodne o zastavení výplaty príspevku od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tento príspevok už vyplatil.
41. Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, platiteľ rozhodne o obnovení výplaty príspevku, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvodné pochybnosti, pre ktoré bola jeho výplata zastavená. Platiteľ obnoví výplatu príspevku od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty. Platiteľ doplatí príspevok za obdobie zastavenia jeho výplaty, ak podmienky nároku na príspevok boli splnené počas tohto obdobia.
42. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3, 4 zák.č. 627/2005 Z.z., platiteľ odníme príspevok, ak zanikol nárok na príspevok alebo ak zistí, že sa príspevok priznal neoprávnene. Ak platiteľ vyplácal príspevok neoprávnene, hoci oprávnená osoba splnila povinnosti podľa tohto zákona, príspevok odníme od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý príspevok vyplatil. Ak platiteľ nevyplácal príspevok, hoci oprávnená osoba splnila podmienky podľa tohto zákona, platiteľ doplatí príspevok za čas, za ktorý ho nevyplácal. Nárok na doplatenie príspevku zaniká uplynutím jedného roka od posledného kalendárneho mesiaca, za ktorý mal platiteľ vyplatiť príspevok. Ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že platiteľ vyplatil príspevok neoprávnene, je povinná vrátiť príspevok alebo jeho časť. Nárok na vrátenie príspevku alebo jeho časti, vyplatených neoprávnene, zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď platiteľ túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty príspevku alebo jeho časti.
43. Podľa § 14 ods. 1, na konanie o nároku na príspevok sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 25) okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 zákona o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Dňom 01.05.2010 nadobudli účinnosť nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie č. 883/2004“ alebo „koordinačné nariadenie“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 (ďalej aj „nariadenie č. 987/2009 alebo „vykonávacie nariadenie“), ktoré sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru. 45. Rozhodnutím č. BA1/OHNNVAŠSD/KRDAPS/SOC/2016/22361-028 zo dňa 14.11.2016, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodol vo veci opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti (ďalej aj „opakovaný príspevok“) tak, že podľa čl. 1 písm. j/ a čl. 11 ods. 3 písm. e/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „nariadenie č. 883/2004”) a Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „nariadenie č. 987/2009”) v znení neskorších predpisov, Slovenská republika nie je štátom príslušným na výplatu rodinných dávok a od 01.10.2012 oprávnenej osobe, maloletej nezaopatrenej V. (ďalej aj „maloletá“), bytom R., nevyplatí opakovaný príspevok dieťaťu, ktorý bol vyplácaný vo výške 132,69 Eur mesačne. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2017/1012UN zo dňa 16.01.2017. 46. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 47. V zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že aj
nariadenie č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie č. 987/2009 a ďalšie súvisiace predpisy sú nadradené právnym predpisom Slovenskej republiky. 48. V súlade s článkom 3 bod 1. písm. j/ sa vecná pôsobnosť nariadenia č. 883/2004 vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú rodinných dávok, pričom nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých (článok 2 bod 1). 49. Podľa čl. 1 písm. z/ nariadenia č. 883/2004, treba pod rodinnou dávkou rozumieť všetky vecné alebo peňažné dávky, ktoré sú určené na pokrytie rodinných výdajov, okrem preddavkov na výživné a osobitné prídavky pri narodení dieťaťa a osvojení dieťaťa, ako sú uvedené v prílohe I. 50. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. 51. Podľa ods. 3 písm. c/ tohto článku, ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a/ až d/ nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, zaručujúce osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov. 52. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 49P/98/2008-31 zo dňa 26.06.2008, právoplatným dňa 21.07.2008, bola maloletá V. G., nar. XX.XX.XXXX, zverená do individuálnej pestúnskej starostlivosti B.. H. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „pestúnka“) a matke maloletej, E. G., nar. XX.XX.XXXX, bola počnúc dňom 17.04.2008 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima. Rozhodnutím zo dňa 12.03.2009 bol maloletej priznaný opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti.
53. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 10.08.2009, č. k. 1P/14/2009-131, udelil súhlas s vycestovaním maloletej do Spolkovej republiky Nemecko, kde v Braunschweigu žalobkyňa pracovala ako finančná manažérka, na maloletú tam poberala detské prídavky a bol jej priznaný aj nárok na príspevok pestúna. V správe zo dňa 14.11.2012 pestúnka uviedla, že začiatkom júla 2011 sa aj s maloletou presťahovali z Nemecka na Slovensko a od 01.10.2011 sa presťahovali do Rakúska. Vo vyhlásení o bydlisku zo dňa 15.11.2012, ako spoločné bydlisko označila adresu H. XX/XX, XXXX H., školské zariadenie Volkschule 1, Priessnitzgasse 1, 1210 Viedeň, ktoré maloletá navštevuje od 01.09.2012 a jej ošetrujúceho lekára, MUDr. Soňu Weisinger. Dňa 16.04.2013 doručila správnemu orgánu kópie častí pracovných zmlúv so zamestnávateľmi NordZucker Eastern Europe GmbH, Viedeň, Rakúsko - od 01.07.2011, Constantia Flexibles GmbH, Viedeň, Rakúsko - od 12.12.2013 a kópie prihlásenia k pobytu spolu s maloletou v Rakúsku od 15.12.2011. Deklarácia stability ich bytovej situácie v Rakúsku vyplýva aj zo správy o sociálnej situácii a vývoji maloletej V. určenej Okresnému súdu Bratislava 1, doručenej platiteľovi dňa 09.11.2012. Rozhodnutím zo dňa 16.11.2012 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny výplatu opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti zastavil. Rozhodnutím zo dňa 27.02.2015 ÚPSVaR Bratislava rozhodol o odňatí opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.05.2015. Rozhodnutím zo dňa 15.07.2015 ÚPSVaR Bratislava opätovne rozhodol o odňatí opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, pričom toto rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 13.11.2015 zrušené opätovne. Dňa 21.04.2016 rozhodol ÚPSVaR Bratislava znovu tak, že opakovaný príspevok dieťaťu odňal a toto rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.09.2016 zrušené. Dňa 14.11.2016 vydal ÚPSVaR Bratislava rozhodnutie, ktorým opätovne rozhodol, že opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti nevyplatí a žalovaným rozhodnutím zo dňa 16.01.2017 bolo toto rozhodnutie Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ako odvolacím orgánom, potvrdené a odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté.
54. Podľa čl. 76 ods. 4 nariadenia č. 883/2004, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.
55. Podľa článku 81 nariadenia č. 883/2004, každý nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ktoré sa má predložiť pri uplatňovaní právnych predpisov jedného členského štátu v rámci špecifikovaného obdobia orgánu, inštitúcii alebo súdu tohto členského štátu, sú prípustné, ak sa predložia v rámci toho istého obdobia zodpovedajúcemu orgánu, inštitúcii alebo súdu iného členského štátu. V takomto prípade orgán, inštitúcia alebo súd, ktorý prijal nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ho bezodkladne predloží príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu prvého členského štátu buď priamo alebo prostredníctvom príslušných orgánov daného členského štátu. Dátum, kedy boli takéto nároky, vyhlásenia alebo odvolania predložené orgánu, inštitúcii alebo súdu druhého členského štátu, sa považuje za dátum predloženia príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu.
56. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) nariadenie je právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.
57. Koordinačné nariadenie č. 883/2004, ktorým bolo nahradené nariadenie č. 1408/71, sa podľa článku 91 uplatňuje od dátumu nadobudnutia účinnosti jeho vykonávacieho nariadenia (t. j. vykonávacieho nariadenia č. 987/2009). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 284. s. 1), nadobudlo účinnosť 01.05.2010.
58. Súdny dvor Európskej únie dal vo veci C-394/13, na prejudiciálnu otázku položenú Najvyšším správnym súdom ČR odpoveď v rozsudku zo dňa 11.09.2014 tak, že „koordinačné nariadenie č. 883/2004, a najmä jeho čl. 11, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa členský štát považoval za štát, ktorý je príslušný poskytovať rodinnú dávku osobe len na základe skutočnosti, že je na jeho území prihlásená na trvalý pobyt bez toho, aby uvedená osoba a členovia jej rodiny v tomto členskom štáte pracovali alebo tam mali zvyčajné bydlisko.“ 59. V zmysle čl. 1 písm. j/ hlava 1 nariadenia č. 883/2004, „bydlisko'' znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Pre účely určenia bydliska v členskom štáte sa podľa nariadenia č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 rozumie členský štát, v ktorom oprávnená osoba v posudzovanom období žije, pričom nie je rozhodujúce, či v tomto členskom štáte má alebo nemá trvalý pobyt, ktorý je v takomto prípade len štatistickým údajom. 60. Za dôvod preukázania bydliska na území SR nemožno považovať vlastníctvo nehnuteľnosti a návštevy rodiny na území SR, ani plány pobytu na území SR do budúcnosti. 61. V danom prípade tak žalovaný, síce tvrdiac, že SR nie je príslušným štátom na výplatu rodinných dávok, konal a rozhodoval o nevyplatení opakovaného príspevku náhradnému rodičovi od 01.10.2012, pričom opomenul ako predbežnú prioritne vyriešiť otázku svojej právomoci.
62. K žalobným námietkam žalobkyne o izolovanom výklade č. 7 a 11 nariadenia č. 883/2004 a č. 987/2009 bez ohľadu na ustálenú judikatúru ESD, súd len okrajovo prízvukuje argumentáciu správneho orgánu, z ktorej vyplýva, že základnou funkciou týchto nariadení je ochranná funkcia migrujúcim osobám v EÚ zachovať v oblasti sociálneho zabezpečenia rovnaké práva a nimi spojené benefity s občanmi daného štátu na základe bydliska a najmä na základe odvodov do sociálneho systému danej krajiny z ich pracovnej činnosti. Ich striktné zachovanie právomocou jedného štátu je súčasne ochranou proti možnej duplicite tohto zabezpečenia vyplývajúceho zo sociálneho systému viacerých krajín. Žalobkyňa sa aj s maloletou v roku 2009 vysťahovala za prácou do SRN a od 01.10.2011 žila spolu s maloletou a pracovala v Rakúskej republike, ktorá je príslušná na vyplácanie rodinných dávok v zmysle článku 3 bod 1. písm. j/ nariadenia č. 883/2004. Podstatným je teda miesto, kde sa oprávnená osoba zdržiava a nie kde má adresu trvalého bydliska. Nariadenia EÚ sú nadriadené slovenskej legislatíve a slovenskému správnemu orgánu neumožňujú založiť si právomoc na výplatu rodinnej dávky, aj keď oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na takúto dávku. V danom prípade ju však z jej priznania vylučuje čl. 11 ods. 3 písm. a/ nariadenia č. 883/2004. 63. K námietke neaplikácie ustálenej judikatúry ESD sa dostatočne podrobným spôsobom vyjadril žalovaný vo svojom rozhodnutí a zdôraznil, že rozsudky vo veci C-382/13 zo dňa 23.04.2015 Franzen, Giese, van den Berg, rozsudok C-352/06 Brosmann a rozsudok C-611/10, C-612/10 Hudzinski, Wawrzyniak sú založené na iných skutkových okolnostiach a od 01.09.2012 ich nie je možné na predmetnú vec aplikovať. Účastníci z týchto rozsudkov totiž zárobkovú činnosť vykonávajú v jednom
členskom štáte, avšak bydlisko majú v inom členskom štáte, a preto sú uplatniteľné legislatívy dvoch členských štátov. Oprávnená osoba i jej pestúnka má štát výkonu zamestnania a súčasne aj bydliska Rakúsku republiku, ktorej Magistrát mesta Viedeň listom Ma 11-327251 - 2013 zo dňa 03.04.2013 uznal Rakúsku republiku ako štát príslušný na výplatu rodinných dávok. Skutočnosť, že oprávnenej rodinnú dávku nepriznala, spočíva v nesplnení podmienok nároku v zmysle rakúskej legislatívy. Z prílohy č. 1 nariadenia č. 883/2004 v ktorej sú v súlade s článkom 1 písm. z/ uvedené rodinné dávky nepodliehajúce koordinácii vyplýva, že jedinou rodinnou dávkou v SR, nepodliehajúcou koordinácii je príspevok pri narodení dieťaťa a jedinou rodinnou dávkou v Rakúskej republike, nepodliehajúcou koordinácii, sú preddavky na výživné a znovunadobudnutie nároku na výživné. Aj uvedené jednoznačne indikuje právomoc Rakúskej republiky pri poskytovaní spornej rodinnej dávky. 64. Možno tak uzavrieť, že v prípade žalobkyne otázka samotnej uplatniteľnej legislatívy medzi slovenskou a rakúskou inštitúciou sporná vôbec nebola, nakoľko uplatniteľná legislatíva vyplýva priamo z článku 11 ods. 3 písm. a/ koordinačného nariadenia. Aplikácia právnych poriadkov viacerých členských štátov v preskúmavanej veci neprichádza do úvahy. Ani samotná žalobkyňa neuviedla relevantné argumenty, ktorými by spochybnila opodstatnenosť určenia právnych predpisov členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec a na území má aj reálne bydlisko. Správny orgán nepochybil, keď neinicioval dialóg s príslušnou rakúskou inštitúciou ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, pretože takýto postup predpokladá existenciu rozdielu medzi stanoviskami inštitúcií alebo úradov dvoch (viacerých) členských štátov o určení uplatniteľných právnych predpisov na dotknutú osobu, čo nie je prípad žalobkyne.
65. Vychádzajúc z vyššie špecifikovaných ustanovení právnych predpisov, skutkových okolností vyplývajúcich zo súdneho, vrátane administratívneho spisu, i uvádzaných účastníkmi konania, správny súd konštatuje, že už v čase, keď žalobkyňa požiadala príslušný úrad práce v Slovenskej republike o priznanie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi, pracovala pre zamestnávateľa so sídlom v Rakúsku, z dôvodu ktorého v tomto rozhodnom čase podliehala výlučne právnym predpisom tohto členského štátu. Správny súd preto s poukazom na čl. 11 ods. 3 písm. a/ nariadenia č. 883/2004 zdôrazňuje, že žalovaný od počiatku nemal právomoc konať a rozhodovať o žiadosti žalobkyne o koordinovanú rodinnú dávku podľa právnych predpisov SR, ale žiadosť mal postúpiť príslušnej inštitúcii zodpovedného členského štátu v zmysle nariadenia č. 883/2004.
66. Nedostatok právomoci správneho orgánu, je jeden z dôvodov, majúci za následok nulitu správneho aktu. Nulitný správny akt, tzv. paakt, znamená fakticky neexistujúce rozhodnutie. Platný právny poriadok pojem nulitný akt nedefinuje. Judikatúra slovenských aj českých súdov však už početnými rozhodnutiami kvalifikovala vlastnosti nulitného správneho aktu. Povinnosť súdu zaoberať sa nulitou správneho rozhodnutia z úradnej povinnosti nie je prelomením dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané, ale jej logickým vyústením. Ak súd zrušuje rozhodnutie po zistení, že je nulitné, nezaoberá sa prípadnými ďalšími námietkami, lebo zákonnosť možno skúmať len z aktu, ktorý existuje. Nakoľko náš právny poriadok nulitu správneho aktu neupravuje, je potrebné vychádzať z existujúcej judikatúry. Tá spája nulitu správneho aktu spravidla s dôsledkom nedostatku právneho základu, nedostatku právomoci, najťažších vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu, požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti, nezmyselnosti a pod. (Slávik,2006,s. 218). 67. Z vyššie uvedeného následne možno logicky vyvodiť, že tak ako právomoc slovenského správneho orgánu konať a rozhodovať o koordinovanej rodinnej dávke, konkrétne o žiadosti žalobkyne na priznanie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi nebola daná, rovnako nie je daná ani jeho právomoc rozhodovať o nevyplatení opakovaného príspevku náhradnému rodičovi. Okolnosť, ktorá by v preskúmavanej veci mohla správnemu orgánu SR založiť právomoc, správny súd nezistil, a preto ani rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o nevyplatení opakovaného príspevku náhradnému rodičovi, za zákonné považovať nemožno.
68. Podľa platnej právnej úpravy zakotvenej v ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Takéto rozhodnutie možno v súlade s vyššie uvedeným vymedzením považovať za nulitný správny akt.
69. Oprávnenie súdu zaoberať sa nulitou správneho rozhodnutia z úradnej povinnosti nie je prelomením dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané, ale je jej logickým vyústením. Na týchto
záveroch nič nemení ani to, že zákonodarca nulitu aktu výslovne neupravil. Súd zrušil napadnuté rozhodnutie po zistení, že ide o rozhodnutie nulitné a keďže zákonnosť možno skúmať len z aktu ktorý existuje a ďalšími námietkami žaloby sa zaoberal len veľmi okrajovo. Nulita (zmätočnosť) aktu je sama o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdom bez ohľadu na to, či žalobkyňa túto skutočnosť namietala alebo navrhovala rozhodnutie zrušiť z iných dôvodov.
70. Aj napriek tomu, že skúmaním kritéria uvedeného v článku 11 ods. 3 písm. a/ nariadenia č. 883/2004 žalovaný dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa podlieha výlučne právnym predpisom Rakúska ako členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, tento však už neaplikoval v kontexte dôsledkov, ktoré zároveň má aj na posúdenie predbežnej otázky - vlastnej právomoci orgánu konať a rozhodovať ako inštitúcia príslušná v zmysle koordinačného nariadenia.
71. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa si nárok na pestúnsky príspevok v príslušnom členskom štáte bydliska už uplatnila (odhliadnuc od výsledku vybavenia tejto žiadosti), správny súd je toho názoru, že za daných okolností bol žalovaný povinný v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. e/ zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní konanie zastaviť pre neodstrániteľnú prekážku konania, ktorou je nedostatok právomoci vo veci konať, pretože nie je správnym orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
72. Z uvedených dôvodov správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. z iných dôvodov ako namietala žalobkyňa, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránil vyššie uvedené pochybenia, pričom je viazaný právnym názorom správneho súdu, ústrednou myšlienkou ktorého je, že nárok žalobkyne voči Slovenskej republike na výplatu opakovaného príspevku náhradnému rodičovi nikdy nebol daný (neexistoval), nakoľko slovenská inštitúcia nebola príslušnou (nemala právomoc) konať a rozhodovať o nároku žalobkyne na koordinovanú dávku sociálneho zabezpečenia, konkrétne o nároku na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.
73. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu preukázateľne vynaložených trov súdneho konania.
74. Návrh na prerušenie konania, súd vzhľadom k existujúcej právnej i skutkovej situácii a dôvodom uvedeným v tomto rozhodnutí, zamietol ako nedôvodný a bezpredmetný.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).