Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4bb/435790.359de1.pdf
PDF · 143.14 KB
No categories available
6Cdo/201/2016
Najvyšší súd 6 Cdo 200/2016
Slovenskej republiky 6 Cdo 201/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov 1/ H. L., bývajúcej v P., 2/ M. L.,
bývajúceho v P., oboch zastúpených Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Hlavná 14, 3/ M. L., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. Petrom Čopkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 5, proti žalovanej Sapex, s. r. o., so sídlom
v Prešove, Hlavná 13, zastúpenej JUDr. Luciou Verešpejovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Hlavná 133, o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 12C/324/2004, o dovolaní žalobcu 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2Co/64/2013, 2Co/65/2013 zo 14. apríla 2014, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu 3/ o d m i e t a.
Žalobca 3/ je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“
alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 12C/324/2004-343 zo 6. novembra 2012 zamietol
žalobu žalobcov (ako právnych nástupcov pôvodného žalobcu A. L.), ktorou sa domáhali voči
žalovanej vydania časti nehnuteľnosti - pozemku. Zároveň vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Prvoinštančný súd následne uznesením č. k. 12C/324/2004-361
z 21. januára 2013 rozhodol o priznaní znaleckej odmeny znalcovi Jurajovi Gregovi.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom
na odvolanie žalobcov prvoinštančný rozsudok o zamietnutí žaloby i prvoinštnančné
uznesenie o znalečnom potvrdil, poukazujúc na vecnú správnosť oboch týchto rozhodnutí.
4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 3/ (ďalej
aj „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny
poriadok“) a teda odňatím mu možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať
v nesprávnom označení predmetu konania prvoinštančným súdom. Namietal tiež, že odvolací
súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
za skutkovo aj právne správny a navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol. Žalobcovia 1/
a 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu s týmto mimoriadnym opravným prostriedkom stotožnili.
6. Dovolanie bolo podané 16. septembra 2014, t. j. za účinnosti O. s. p. v znení
neskorších predpisov. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon
č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), ktorý v § 470 ods. 1
stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“
alebo „dovolací súd“) však rešpektujúc ústavný princíp právnej istoty a z neho vyplývajúci
princíp dôvery v platné právo a princíp legitímneho očakávania, posudzoval splnenie
podmienok dovolacieho konania, a teda aj prípustnosť dovolania, podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, po preskúmaní
prípustnosti dovolania dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné a preto je potrebné ho odmietnuť.
8. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
9. V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania
smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238
10. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza
do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok,
v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o znalečnom (majúcom povahu
uznesenia) bola výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O. s. p.
11. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1
O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/
O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle
tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
12. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľa o odňatí mu možnosti konať
pred súdom tým, že odvolací súd nevykonal dôkazy, ktoré mu dovolateľ navrhol. Súd totiž
nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto súv. por. § 120 ods. 1
O. s. p., resp. i dnešnú úpravu z ustanovení §§ 132 a 185 C. s. p.) a nie účastníkov konania
(strán sporu). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom
navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (tu por.
R 37/1993 a R 125/1999). Rovnako tak postup odvolacieho súdu, ktorý rozhodol vo veci bez
vytýčenia pojednávania nie je odňatím možnosti konať pred súdom, keďže tento postup
13. Rovnako z hľadiska prípustnosti dovolania bola právne bezvýznamnou námietka
dovolateľa spočívajúca v tom, že prvoinštančný súd v záhlaví svojho rozsudku nesprávne
označil predmet konania a že odvolací súd iným označením predmetu konania v skutočnosti
zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu. Z obsahu rozhodnutí prvoinštančného
i odvolacieho súdu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé čo bolo predmetom konania,
a teda čoho sa žalobcovia domáhali. Nesprávne formálne označenie predmetu konania
v rozhodnutí prvoinštančného súdu preto nemohlo mať za následok odňatie možnosti
žalobcovi 3/ konať pred súdom.
14. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobcu 3/ podľa § 447
písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 256 ods. 1 C. s. p. (per analogiam) a § 262 ods. 1 C. s. p., keď výsledok dovolacieho
konania obdobný jeho zastaveniu zavinil nesplnením podmienky dovolacieho konania
žalobca 3/. V zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. preto rozhodol o nároku na náhradu trov
dovolacieho konania tak, že žalobcovi 3/ uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej
s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2017
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková