Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/201/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov 1/ H. L., bývajúcej v P., 2/ M. L.,

bývajúceho v P., oboch zastúpených Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou so sídlom v

Prešove, Hlavná 14, 3/ M. L., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. Petrom Čopkom,

advokátom so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 5, proti žalovanej Sapex, s. r. o., so sídlom

v Prešove, Hlavná 13, zastúpenej JUDr. Luciou Verešpejovou, advokátkou so sídlom v

Prešove, Hlavná 133, o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. , o dovolaní žalobcu 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.

, zo 14. apríla 2014, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu 3/ o d m i e t a.

Žalobca 3/ je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške

ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“

alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. -343 zo 6. novembra 2012 zamietol

žalobu žalobcov (ako právnych nástupcov pôvodného žalobcu A. L.), ktorou sa domáhali voči

žalovanej vydania časti nehnuteľnosti - pozemku. Zároveň vyslovil, že o trovách konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Prvoinštančný súd následne uznesením č. k. -361

z 21. januára 2013 rozhodol o priznaní znaleckej odmeny znalcovi Jurajovi Gregovi.

2

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom

na odvolanie žalobcov prvoinštančný rozsudok o zamietnutí žaloby i prvoinštnančné

uznesenie o znalečnom potvrdil, poukazujúc na vecnú správnosť oboch týchto rozhodnutí.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 3/ (ďalej

aj „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ zákona

č. (ďalej len „“ alebo „Občiansky súdny

poriadok“) a teda odňatím mu možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať

v nesprávnom označení predmetu konania prvoinštančným súdom. Namietal tiež, že odvolací

súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje

za skutkovo aj právne správny a navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol. Žalobcovia 1/

a 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu s týmto mimoriadnym opravným prostriedkom stotožnili.

6. Dovolanie bolo podané 16. septembra 2014, t. j. za účinnosti v znení

neskorších predpisov. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (zákon

č. , ďalej len „“ alebo „“), ktorý v

stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“

alebo „dovolací súd“) však rešpektujúc ústavný princíp právnej istoty a z neho vyplývajúci

princíp dôvery v platné právo a princíp legitímneho očakávania, posudzoval splnenie

podmienok dovolacieho konania, a teda aj prípustnosť dovolania, podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)

po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, po preskúmaní

prípustnosti dovolania dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné a preto je potrebné ho odmietnuť.

8. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

9. V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania

smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238

10. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza

do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok,

v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o znalečnom (majúcom povahu

uznesenia) bola výslovne vylúčená ustanovením

11. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/

, dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle

tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

12. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľa o odňatí mu možnosti konať

pred súdom tým, že odvolací súd nevykonal dôkazy, ktoré mu dovolateľ navrhol. Súd totiž

nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich

budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto súv. por. § 120 ods. 1

, resp. i dnešnú úpravu z ustanovení § a 185 ) a nie účastníkov konania

(strán sporu). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (tu por.

R 37/1993 a R 125/1999). Rovnako tak postup odvolacieho súdu, ktorý rozhodol vo veci bez

vytýčenia pojednávania nie je odňatím možnosti konať pred súdom, keďže tento postup

je v súlade s

13. Rovnako z hľadiska prípustnosti dovolania bola právne bezvýznamnou námietka

dovolateľa spočívajúca v tom, že prvoinštančný súd v záhlaví svojho rozsudku nesprávne

označil predmet konania a že odvolací súd iným označením predmetu konania v skutočnosti

zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu. Z obsahu rozhodnutí prvoinštančného

i odvolacieho súdu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé čo bolo predmetom konania,

a teda čoho sa žalobcovia domáhali. Nesprávne formálne označenie predmetu konania

v rozhodnutí prvoinštančného súdu preto nemohlo mať za následok odňatie možnosti

žalobcovi 3/ konať pred súdom.

14. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobcu 3/ podľa § 447

písm. c/ ako neprípustné odmietol.

15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s (per analogiam) a , keď výsledok dovolacieho

konania obdobný jeho zastaveniu zavinil nesplnením podmienky dovolacieho konania

žalobca 3/. V zmysle preto rozhodol o nároku na náhradu trov

dovolacieho konania tak, že žalobcovi 3/ uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej

s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2017

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková