Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/324/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Y.. E. T. v právnej veci žalobcov : 1./ Q. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, T., 2./ Y. N.Á., nar. X.X.XXXX, bytom T. W. XXXX/XX, T., obaja zastúpení advokátkou Mgr. Janou Sadloňovou so sídlom v Prešove, Hlavná č.14, 3./ Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, T., proti žalovanému : L. L..C..I.., so sídlom Q. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, T., zastúpenému JUDr. Gabrielou Verešpejovou advokátkou so sídlom v Prešove, Požiarnická č. 17, o vytýčenie hranice pozemku takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a,

o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcov v 1. až 3. rade sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 30.12.2004 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať diel 1 parcely č. KN C - XXX/X novovytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX z 5.6.2003 o výmere 23 m2, odstrániť provizórny plot, ktorý je osadený na parcele č. KN C XXX/X v dĺžke 25 m2 z ul. R. U. T. smerom k nehnuteľnosti v geometrickom pláne označenom červenou čiarou po parcele č. XXX/X, rodinný dom súp. č. XXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, poukázal na vytyčovací náčrt geodetickej firmy T. J. s.r.o. zo dňa 12.10.2004, kde hranica prebieha v bodoch 1,2,3 po priamke, totožne s tým, ako to doteraz sporové strany užívajú a ako to bolo aj v minulosti užívané.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinnými dôkazmi a to : žalobou, listom vlastníctva č. XXXX k.ú. T., listom vlastníctva č. XXXX k.ú. T., geometrickým plánom č. XX/XXXX, výzvou na mimosúdnu pokonávku, vytyčovacím náčrtom zo dňa 11.10.2004, protokolom o vytýčení hraníc pozemku spoločnosťou T. J. s.r.o., výpisom z obchodného registra, znaleckým posudkom Ing. R. F. č. XX/XXXX, znaleckým posudkom Ing. Y. Q. T.. č. XX/XXXX, miestnou ohliadkou a ostatným spisovým materiálom.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. XX Z. XXX/XXXX - XXX zo dňa 17. 10. 2008 tak, že uložil žalovanému povinnosť žalobcovi vydať nehnuteľnosť - novovytvorenú parcelu č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 23 m2 nachádzajúcu sa v k. ú. T. zapísanú na LV č. XXXX určenú spojnicou bodov 1,2,3 geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 28. 5. 2003 vyhotoveného Ing. Ľ. F.Ň..

Proti rozsudku súdu 1. stupňa podal odvolanie žalovaný, odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že súd 1. stupňa vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok aj

nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd vyjadril, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania podstatou súdneho sporu bolo určenie hranice medzi parcelou KN C č. XXX k. ú. T. vo vlastníctve žalobcu a parcelou č. XXX vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd poukázal na to, že súd 1. stupňa prijal verziu o priebehu hranice Ing. Q. T.. a nie Ing. F., pričom dostatočne nevyhodnotil a v rozsudku nezdôvodnil prečo prijal túto verziu. Obaja znalci sa zhodli v tom, že priebeh hranice po roku 1966 bol chybne zakreslený do katastrálnej mape, napriek tomu dospeli k rôznym zisteniam. Súdny znalec Ing. Q. T.. vychádzal z meračského náčrtu z roku 1955, ktorý žalovaný považuje za chybný, nečitateľný, pričom súdny znalec podľa tvrdenia žalovaného chcel súdu 1. stupňa predložiť originálny pozemno - knižný grafický podklad, čo mu nemalo byť umožnené. Odvolací súd uložil súdu 1. stupňa predovšetkým odstrániť rozpory v znaleckých posudkoch s tým, aby sa so znaleckým posudkom a výpoveďou Ing. Q. T.. oboznámil aj súdny znalec Ing. F. a k jednotlivým zisteniam a k záveru sa aj vyjadril a v prípade, že zotrvá na svojom stanovisku, aby ho jednoznačne odôvodnil. Uložil vykonanie konfrontácie oboch znalcov, prípadne nariadiť dokazovanie aj ďalším znaleckým posudkom.

Súd 1. stupňa následne na základe vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vyžiadaním písomného vyjadrenia znalcami Ing. F. k znaleckému posudku Ing. Q. T.. (č.XXX až XXX), konfrontáciou znalcov Ing. Q. T.. a Ing. F., znaleckým posudkom Ing. R. J. č. XX/XXXX. Dôkazy vyhodnotil samostatne a vo vzájomnej súvislosti, tieto podľa svojej úvahy vyhodnotil v zmysle ust. a zistil tento skutkový stav :

Žalobcovia v 1. až 3. rade, ako právni nástupcovia po nebohom E. N. zomrelom dňa 15.6.2011 nadobudli do podielového spoluvlastníctva parc. KN C č. XXX o výmere 625 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria v k. ú. T. vedenej na LV č. XXXX. Na pozemku od ul. Q. je postavený dom súp. č. XXXX, v zadnej časti je dvor, ktorý slúži ako parkovisko. Parcela žalobcu vznikla pri novom mapovaní v roku 1966 z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XX, vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti parc. KN C č. XXX/X o výmere 356 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria v k.ú. T., vedenej na LV č. XXXX a pozemok slúži ako parkovisko. Rovnako ako parcela žalobcu aj parcela žalovaného vznikla v r. 1966 odčlenením od pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XX o výmere 709 m2, vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

Právny predchodca žalobcov dal vyhotoviť geometrický plán Ing. Ľ. F. č. XX/XXXX zo dňa 28.5.2003 úradne overeným podľa o geodézii a kartografii dňa 5.6.2003.

Žalovaný si dal vyhotoviť vytyčovací náčrt č. XX/XX na vytýčenie hranice medzi parcelami KN C č. XXX a č. XXX firmou T. J. s.r.o. zo dňa 11.10.2004. Tieto dva technické podklady sa nezhodujú.

Vo veci bol vypočutý právny predchodca žalobcov, ktorý uviedol, že spornú časť hranice chcel riešiť dohodou od roku 1996, avšak žalovaný nejavil záujem a odmietol prevziať jeho písomnú výzvu na mimosúdne vysporiadanie. Poukázal na to, že predmetnú nehnuteľnosť poznal už 40 rokov aj keď jej vlastníkom bol až od roku 1993. Od roku 1978 mal pracovisko v danej nehnuteľnosti, a pamätal, že hranica medzi spornými parcelami prebiehala po múre zadnej časti domu, ktorý bol zbúraný v roku 1996.

Konatelia žalovaného poukázali na skutočnosť, že skutočne odmietli prevziať písomnosť doručovanú pracovníčkou žalobcu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti, pričom poukázali na geometrický plán, ktorý si dali vyhotoviť. Tento geometrický plán (v spise na nachádza len vytyčovací náčrt č. XX/XX vyhotovený firmou T. J. s.r.o.) sa dal vyhotoviť digitalizáciou dotknutých parciel, ktoré majú výmeru podľa listu vlastníctva.

Keďže vo veci bolo potrebné zodpovedať na odborné otázky vo veci bol ustanovený súdny znalec Ing. R. F., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. XX/XXXX. Pri jeho vyhotovovaní vychádzal z podkladov pozemkovej knihy a z terajšieho operátu katastra, rovnako vykonal meračské práce v teréne. Konštatoval, že sporná hranica v minulosti prechádzala medzi múrom, ktorý bol súčasťou parcely CKN č. XXX a budovou na parcele C KN č. XXX. Konštatoval nesúlad medzi stavom zákresu v terajšej mape katastra nehnuteľnosti. Porovnaním snímok zistil, že vlastnícka hranica v spornej časti prechádzala po zadnej stene dnes už neexistujúcej stavby. Na základe týchto zistení uzavrel že vlastnícka hranica podľa pôvodných operátov prechádza medzi bodmi č. 2 a bodom č. 3 tak ako je zobrazené v geometrickom

pláne č. XX/XXXX, a v súlade so stavom ako je užívané v súčasnosti. Za identický stav určil v rámci krajných odchýlok skutkový stav v teréne, daný polohou existujúcej hranice z vlnitého plechu, ktorú určil za totožnú so zobrazením v pozemnoknižnej mape. Nesúlad zistil v zákrese terajšej mapy katastra nehnuteľnosti. Preto novovytvorená parcela CKN č. XXX/X je chybne evidovaná ako súčasť parcely č.XXX. Na týchto záveroch zotrval aj pri vykonanej miestnej ohliadke.

Keďže argumentácia znalca nevyznievala jednoznačne a presvedčivo a nevyvrátila všetky pochybnosti o správnosti a objektívnosti vykonaného vymerania hranice medzi dotknutými pozemkami, súd uznesením zo dňa 6.9.2006 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX ustanovil vo veci kontrolného znalca - Ing. Y. Q. T..

Znalec podal znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého záverov vyplýva, že žiadne z predchádzajúcich vytýčení nezodpovedá celkom vytyčovacím prvkom predchádzajúceho znalca. Znalec Ing. Y. Q. T., vychádzal z podkladov snímky kat. mapy č. X-X/XX, X-X/XX, snímky z pozemkovoknižnej mapy a najmä kópie meračského náčrtu z roku 1955, stavu podľa mapy katastra nehnuteľnosti, stavu podľa mapy ROEP, kontrolného merania. Pri ohliadke predmetných nehnuteľností zistil, že pozemok žalobcu parc. č. XXX je sčasti ohraničený stavbou s.č. XXXX od Ul. Q. a ďalšia časť od Ul. R. je oplotená. Konštatoval, že hranica medzi parc. č. XXX a XXX/X je v prírode neznateľná. Sporná hranica v teréne je vyznačená stĺpikmi, ktoré ostali po demontáži plotu a dvoma roxormi, ktoré boli vytýčené firmou T. J. s.r.o. /podrobné body č. 5 a 42 viď kontrolné meranie príloha č. X v mierke 1:500/. Parcela žalovaného č. XXX/X a XXX/X je v teréne neznateľná a časť hranice medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X prechádza po múre stavby. Dvory slúžia ako parkoviska. Znalec vykonal kontrolu výmery u oboch dotknutých parciel, a zistil tento stav : parcela č. XXX/X podľa KN C má výmeru 318 m2 a zoskenovaním mapy má 317 m2, parcela XXX/X podľa KN C má výmeru 356 m2 a zoskenovaním mapy 326 m2 , parcela č. XXX/X,X,X podľa KN C má výmeru 625 m2 a zoskenovaním mapy má 620 m2 a parcela XXX podľa KN C má výmeru 625 m2 a zoskenovaním mapy 629 m2. Pri parcele č. XXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný bola zistená povolená odchýlka v určení výmer parciel / volená je 7m2 a bola zistená 20 m2/. Znalec Ing. Q. T.. uzavrel rekonštrukciu hranice medzi pozemkami XXX/X, XXX/X E. XXX zobrazenej v prílohe číslo XX. V prílohe zobrazil stav KN, ktorý je totožný so stavom PK a skutočný stav (červene). Navrhovaná hranica vychádza z úvahy, že má prechádzať múrom budovy súpisné číslo XXXX a mu múrom domu, ktorý v súčasnosti neexistuje (podľa znaleckého posudku číslo XX/XXXX, podľa vytyčovaného náčrtu číslo XX/ XX ) a má mať priamy smer nelomená čiara. vlastnícka hranica podľa operátu CK N prechádza bodmi C, B, A. Bod B ide lomový bod, ktorým prechádza vlastnícka hranica medzi parcelami číslo XXX/X a XXX/X. Navrhovaná hranica prechádza bodmi „C“ roh domu súpisné číslo XXXX, XX (na rohu domu), XX (roh domu s. č. XXXX) a bodom „D“(zachovaný smer hranice). Body C a D ležia na priamke danej bodmi č. XX a XX (zachovaná priamo za hranice). Hodnoty pomerných mier (7,65 metra a 8,18 metra) sú dovolených odchýlkach porovnaní s omernými mierami z meračského náčrtu z roku 1955. Uzavrel, že v danom prípade došlo k záberu časti nehnuteľnosti parcely číslo XXX zo strany žalovaného vyznačený v prílohe číslo XX (číslo listu spisu XXX) a je daný bodmi číslo D, E, B, A.

Pri vyhotovovaní tohto znaleckého posudku znalec Ing. Q. T.. použil meračský náčrt z roku 1955, pričom pri vypracovaní znaleckého posudku Ing. R. F. tento nebol podkladom.

Na základe vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu súd vyžiadal vyjadrenie Ing. R. F. vo vzťahu ku znaleckému posudku vypracovanému v danej právnej veci Ing. Q. T.. ktorý poukázal na to, že znalecký posudok Ing. Q. T.. považuje za zmätočný z množstvom navzájom si odporujúcich tvrdení.

Poukázal na to, že záver z posudku mal obsahovať jednoznačné zadefinovanie polohy vlastníckej hranice podľa pozemkovoknižného stavu. Pri určovaní polohy vlastníckej hranice znalec musí vychádzať z podkladov, ktoré majú právne vypovedaciu schopnosť. V tomto konkrétnom sporovom konaní sú to pôvodné mapové podklady z pozemkovej knihy, kde vlastnícke právo bolo evidované a vymedzené korektným spôsobom. Pozemkovoknižná mapa je posledným právne záväzným geodetickým podkladom, ktorý dokumentoval polohu vlastníckej hranice. Od tohto momentu nebol spracovaný geometrický plán alebo iný technický podklad, ktorý v spojitosti s právnou listinou by zmenil polohu vlastníckej hranice oproti pozemkovej knihe. Uviedol, že meračský náčrt, ktorý sa uvádza v znaleckom posudku Ing. Q. T.. nie je nový a dodatočný dôkaz. Tento náčrt technicko-hospodárskeho mapovania vyhotovený v päťdesiatych rokoch, ktorý spracovala nová socialistická generácia geodetov bez skúseností a odborného zázemia. Pri meračských prácach zdokumentovaných v tomto náčrte boli porušené zásady uvedené v „Inštrukcií A " podľa zákona číslo 177/1927 Sb. meranie v celom rozsahu

nebolo viazané na meračskú sieť a chýba dvojitá kontrola polárnej metódy s kontrolnými pomernými meraniami. Mapovanie bolo realizované za účelom technicko-hospodárskych potrieb spoločnosti. V tomto období nebolo prioritou vlastnícke právo, ale štátne vlastníctvo s právom osobného užívania a mapa mala slúžiť pre hospodárske účely.

Znalec Ing. F. poukázal na to, že meračský náčrt uložený v prílohe posudku, respektíve chybné meračské údaje v ňom zaviedli chybu do terajšej mapy katastra nehnuteľnosti. Znalec uviedol, že zo súčtu mier z uvedených na fotografiách (číslo listu spisu XXX) vyplýva, že celková šírka nehnuteľnosti je 40,63 metra. Podľa prílohy číslo XX znaleckého posudku Ing. Q.Č. T.. (meračského náčrtu s THM) je celková šírka pozemkov od červenej po červenú šípku na snímke 40,61 metra. To znamená, že údaje v rámci dovolených odchýlok považuje za zhotovené. Problémom je zdokumentovanie ďalších mier od staničenia 21,65, kde merač mal vytvoriť detail na podrobné zamerania danej situácie. Z tohto náčrtu nie je možné určiť, čo bolo zamerané pristávaní člení 2,05. Pravdepodobne bol zameraný roh dufartu - vstup do dvora a nie vlastnícka hranica. Ak by sa postupovalo dôsledne, potom by v priestore zelenej šípky boli 3 samostatné staničenia a to pre: roh dufartu, stenou múra oplotenia nachádzajúceho sa na parcele žalovaného a druhá stena múru oplotenia, ktorá je totožná so stenou stavby na parcele žalobcu a súčasne predstavuje vlastnícku hranicu. Práve pri tomto meraní tohto detailu vznikla chyba, ktorá deformuje aj súčasné údaje katastra nehnuteľností poukázal na sútlač rastrov máp (čierna - pozemková kniha, modrá - kataster nehnuteľností), kde je vidieť, že v bode A a G hranice z pozemkovej knihy sú totožné so stavom v katastri nehnuteľností. Zreteľnú chybu je vydediť lokalite E, kde posun hraníc je zrejmý aj laikovi (č. l. spisu XXX). Znalec poukázal nato, že s obdobnou chybou sa na tejto ulici už stretol aj v iných prípadoch s tým, že správa katastra riešila niekoľko opráv zákres sa na tejto ulici s titulu chybného zamerania pri tvorbe THM. Znalec Ing. F. poukázal na to, že v jednej alternatíve znalec Ing. Q. T.. navrhuje určiť hranicu medzi lomovými a s bodmi D, B, C, tieto súradnice premietol do mapy katastra nehnuteľnosti, kde zo snímky (číslo listu spisu XXX) vidieť, že hranicu, ktorú určil tento znalec výpočtom a to pomyselným predĺžením steny domu žalobcu (v súčasnosti právnych nástupcov žalobcu ) sa odchyľuje od katastra a zasahuje do pozemku žalovaných. Zo snímky vidieť, že bod D, ale aj hranica určená znaleckým posudkom číslo XX/XXXX zasahuje do pozemku žalovaných. Oporný múr o šírke 47 centimetrov podľa sľučky - technickej značky vlastnícky patrí žalovanému. Hranica medzi bodmi B, D nie je určená pozemkovoknižnou hranicou, ani je určená ani hranicou katastra nehnuteľnosti v zmysle žaloby. Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu k odkazu ústredného archívu Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave si zabezpečil rastrové dáta originálu pôvodnej pozemkovoknižnej mapy. Skenovaním a následnou transformáciou poslednej platnej pozemkovoknižnej mapy je vidieť, že hranica sa lomila v niekoľkých bodoch (pričom znalec Ing. Q. tvrdil, že hranica bola v priamke) . V centrálnej mestskej časti ani jedna hranica nie je priamkou, pretože ide o svahovité územie. Pre lepšiu orientáciu spracoval sútlač mapových podkladov skutkového stavu v teréne a hranice navrhovanej znalcom Ing. Q. T.. Pozemkovoknižná mapa v zelenej farbe a mapa katastra nehnuteľnosti v čiernej farbe. Z tohto prekrytu je vidieť rozdiel medzi pozemkovoknižným stavom a stavom katastra nehnuteľností. Červenou líniou od bodu 1. R. ulice vykreslil priebeh reálnej hranice v mieste oplotenia pred jeho zbúraním. Oplotenie od bodu 1. prechádzalo po právne záväznej pozemkovoknižnej hranici. Modrou líniou bodu číslo 2 od R. ulice je vykreslený okraj obrubníkov asfaltovej plochy žalovaných na parcele KN C č. XXX. Bod číslo 2. predstavujúci kovový roxor na okraji obrubníka asfaltovej plochy totožný s chybne zakreslenou vlastníckou hranicou KN. V tejto časti modrá línia obrubníka je totožná s hranicou katastra nehnuteľností. Žalobcovia v žalobe sa domáhali vytýčiť vlastnícku hranicu podľa stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Podľa žaloby by hranica mala ísť z bodu č. 2 od okraja obrubníka.

Znalec Ing. F. konštatoval, že rozdiel medzi pozemkovoknižným stavom a stavom evidovaným v katastri nehnuteľností je vzdialenosť 47 centimetrov, čo je faktický šírka múra, ktorá patrí do pozemku žalovaného. A to je chybný moment z mapovania, keď merač z ulice pre vysoký múr dobre nevidel priebeh oplotenia vo dvore. Okraj múra bode 2 zmeral ako vlastnícku hranicu, pritom to bol okraj múra vo dvore parcely č. XXX. Pomocou kóty - šírke múra 47 cm mal hranicu vykresliť do bodu 1 mapy. Kartograficky to urobil opačne a tým aj vyrobil chybný zákres.

Súd vo veci vykonal aj konfrontáciu oboch znalcov Ing. Q. T.. a Ing. F., Opätovne Ing. F. ústne zdôvodnil svoje závery, ako sú vyššie uvedené, pričom Ing. Q. T.. zotrval na tom, že parcela č. XXX/X má byť evidovaná pri parcele č. XXX, t. j. zotrval na svojich a vyjadreniach uvedených v znaleckom posudku, ktoré boli práve v rozpore so závermi Ing. F.. Znalec Ing. F. poukázal na rozpor v záveroch znalca

Ing. Q., kde najskôr uvádzal, že vlastnícka hranica má prechádzať po pozemkovoknižnej hranici (čo sa ukázalo zhodné aj so závermi neskôr ustanoveného znalca R. J.) v teréne vymedzenej oplotením a je potrebné ju opraviť v katastri nehnuteľností. Následne si protirečí, keď takúto alternatívu zavrhuje a podľa jeho názoru by mala hranica prechádzať z vypočítaného bodu D do bodu C.

Z týchto dôvodov súd vo veci ustanovil znalca z odboru geodézie R. J., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX v závere znaleckého posudku uviedol, že vlastnícka hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaného a to medzi parcelou KN C č.XXX zapísanej na LV č.XXXX a parcelou KN C č.XXX/X zapísanej na LV č.XXXX k. ú. T. prebieha bodmi " G, A, B, C, D " tak ako je priebeh zakreslený situácií znázornené na obrázku č. 7 červenou čiarou (číslo listu spisu XXX). Pričom svojimi závermi dospel k totožnému záveru ako znalec Ing. F..

Na základe uvedeného súd právne uzatvára :

Podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ), vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z vykonaných znaleckých dokazovaní všetkých troch znalcov vyplynulo, že porovnaním stavu katastra nehnuteľnosti a medzi pozemkovoknižným stavom je rozdiel, bolo zistené, že hranica nie je totožná. Je logickým záverom, že v minulosti došlo k nesprávnemu zameraniu, čo mohlo nastať podľa vyjadrenia znalca Ing. R. F. náhodilou chybou pri novom mapovaní vykonanom v roku 1966. Preto súd musel vychádzať len z historický starších záznamov pozemkovoknižnej mapy. Znalci vrátane Ing. Q. T.. sa zhodli aj v tom, že vlastnícka hranica v je totožná s polohou oplotenia z vlnitého plechu (v súčasnosti neexistujúceho), resp. so skutočnou hranicou v teréne.

Znalec Ing. Y. Q. T.. pri konfrontácií poukázal na svoje závery písomného vyhotovenia znaleckého posudku. jednoznačne uviedol, že novovytvorená parcela č. XXX/X geometrického plánu č. XX/XXXX má byť súčasťou parcely KN C č. XXX patriacej žalobcovi. Pri samotnom odôvodnení tohto záveru a najmä k vytknutým rozporom poukázaných znalcom Ing. F. sa nevedel vyjadriť. Taktiež k doplneniu znaleckého posudku Ing. F. nevedel rozumne vysvetliť, prečo závery Ing. F., by mali byť nesprávne. Poukazoval na to, že vychádzal najmä z technicko - hospodárskeho zamerania a pozemkovoknižnej mapy, ktoré bola značne zničená. Znalci Ing. F.E. a R. J. však práve poukázali na to, že tento technicko

- hospodársky náčrt bol nesprávny a pochybenia v ňom zistené boli ďalej prenesené aj do mapového operátu katastra nehnuteľnosti.

Súd preto vychádzal pri svojom rozhodnutí zo znaleckého posudku znalca R. J., ktorý vo svojom závere dospel z totožným zistenia ako znalec Ing. F..

Jednoznačne bolo zistené oboma vyššie uvedenými znalcami, že vlastnícka a hranica medzi parcelami KN C č. z XXX a č. XXX, ako je zobrazená v katastrálnej mape vyhotovenej pri technicko - hospodárskom mapovaní ( THM) obce v roku 1966 ale aj pozemkovoknižnej mape a v meračskom náčrte z THM je zadefinovaná jednoznačným spôsobom. Prebieha po zadnej stene rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele KN C č.XXX, ako aj po zadnej stene budovy nachádzajúcej sa v západnej časti parcely KN C č.XXX. V priestore medzi budovami a v úseku po R. ulicu je poloha spornej hranice stabilizovaná múrikom. Z uvedeného vyplynulo, že užívanie predmetných nehnuteľností bolo v minulosti bezproblémové. Nejasnosti okolo priestorovej polohy spornej hranice nastali, keď bola samostatne stojaca budova asanovaná a spolu s budovou boli odstránené aj múriky tvoriace vlastnícku hranicu.

Ku geometrickému plánu číslo XX/XXXX ktorým zo dňa 5. 6. 2003 znalec R. J. poznamenal, že nebol vyhotovený v súlade so "smernicami na vyhotovenie geometrických plánov a vytýčenie hraníc pozemkov“ z tohto dôvodu je geometrický plán pre zápis do operátu katastra nehnuteľností nepoužiteľný. Pri šetrení do operátov katastra nehnuteľností zistil, že parcela KN C č.XXX ako aj parcela KN C č.XXX boli pôvodne evidované na LV číslo XX, parcela KN C č. XXX bola na LV číslo XX zapísaná na podklade

identifikácie parciel, pri ktorej bola v celom rozsahu identifikovaná s parcelou mpč. XX evidovanou v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako zastavaná plocha o výmere 709 m2. Podobne aj zápis parcely KN C č. XXX na LV č.XX bol prevedený na podklade identifikácie parciel, pri ktorej parcela číslo XXX bola identifikovaná ako parcela mpč. XX vedená v PKV č. XXX ako zastavaná plocha s výmerou 604 m2.

Nebola zistená existencia geometrických plánov alebo právnych listinách základe, ktorých by bol doterajší priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami KN C č. XXX a XXX respektíve medzi parcelami mpč. XX a XX pozmenený.

Pri pohľade na situáciu je možné konštatovať identickú polohovú hranice zakreslenej v pozemkovoknižnej mape s hranicou katastrálnej mape len v priestore rodinného domu súp. č. XXXX na parcele KN C č. XXX, ktorého zadná stena túto hranicu aj tvorí. Ďalší priebeh hranice znalec R. J. konštatoval zhodne so znalcom Ing. F., že je odlišný a jedná sa v podstate o sporný úsek hranice medzi parcelami KN C č. XXX/X a č. XXX.

Znalec R. J. zhodne so znalcom Ing. F. konštatoval rozdiel stavu pozemkovoknižnej mape, kde hranica od domu označená písmenom „A“ ďalej prebieha smerom k bodu označenému písmenom „D“ , a tá istá hranica v katastrálnej mape vyhotovenej THM v roku 1966 od rohu domu teda od bodu „A“ smerom k bodu „D´“.

Znalec R. J. vykonal šetrenia na rozdiel od predchádzajúcich dvoch znalcov práve vo vzťahu k v budove, nakoľko jej zadná stena tvorila vlastnícku hranicu medzi parcelami mpč. XX a XX šírka budovy bola zameraná v teréne pri THM a predstavovala hodnotu 4,12 metra. Z pozemkovo knižnej mapy bola jej šírka zameraná 4,10 metra. Napriek tomu, že údaje z meračského náčrtu a pozemkovo knižnej mapy týkajúce sa šírky daného objektu v podstate boli zhotovené v katastrálnej mape je ich šírka zaznačená 4,67 metra. polárnou metódou s meračského stanoviska meračským prístrojom boli zamerané dva predné rohy predmetnej budovy na parcele KN C č. XXX označené číslami XXX a XXX, ako aj predné rohy budovy na susednej parcele KN C č. XXX označené číslami XXX a XXX. Poloha zadných rohov budovy na parcele č. XXX a teda aj poloha zadnej steny budovy tvoriaca hranicu medzi parcelami č.XXX a č.XXX bola zameraná ortogonálnou metódou na priamke, ktorou tvorí spojnica bodmi č.XXX a č. XXX kolmicami o dĺžke 4,12 z bodu č.XXX a 4,14 m z bodu č. XXX.

Zhodne znalci Ing. F. ako aj znalec R. J. konštatovali, že pri rekonštrukčných kancelárskych prácach, tieto údaje neboli použité zadné rohy budovy boli v novej mape zakreslené až na hranici, ktorú katastrálnej mape tvorí spojnica bodov „A,D´“.

V kópii z katastrálnej mapy na obrázku č. X (číslo listu spisu XXX) tieto body označené písmenami „B ´, C´“ a ležia vo vzdialenosti 4,67 metra a bodu 661 až 4,63 metra od bodu 662. po prevedení výpočtov na základe údajov uvedených v meračskom náčrte polohu daného objektu znalec R. J. označil bodmi „662, 661, C, B, 662“ a na základe uvedeného konštatoval že vlastnícka hranica medzi parcelami KN C č. XXX/X a č. XXX prebieha bodmi „G, A, B, C, D“.

Pričom poloha hranice označená bodmi „A,B´,C´,D´“ je identická s hranicou v katastrálnej mape jej priebeh však nezodpovedá skutočnosti a bol vytvorený na základe nesprávne vyšetreného a následne aj nesprávne zameraného koncového bodu hranice pri ulici R. označeného písmenom „D´“.

Znalec Ing. F. a R. J. zhodne z hľadiska spoľahlivosti zdroja informácii, o ktoré opreli svoje zistenia, logicky vysvetlili ako došlo k pochybeniu v katastrálnej mape, na základe ktorej sa žalobca (právny predchodca žalobcov) domnieval, že došlo aj k správnemu zameraniu koncového bodu hranice pri ulici R. označeného písmenom „D´“ ním osloveným geodetom Ing. F.. Z hľadiska logických nadväznosti v posudku R. J. súd nemal pochybnosti o správnosti jeho znaleckého posudku, ktorého záver je totožný so záverom znaleckého posudku Ing. F. a naopak znalec Ing. Q. T.. po vyžiadaní vyjadrenia k znaleckému posudku Ing. F. nezaujal žiadny názor, navyše sám uviedol, že vychádzal z THM, ktoré ako vyšlo najavo bolo neprávne.

Súd zamietol návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, ako nadbytočné, znalec Ing. F. v svojom doplnení k znaleckému posudku ako aj R. J. jasne a precízne formulovali svoje závery z hľadiska dôkaznej sily.

Po týchto zisteniach, žalobu súd hodnotil ako nedôvodnú a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie sa nepoužije.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.