Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-129-2020.pdf
PDF · 154.8 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/129/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Digital Trade s.r.o., so sídlom Javorová 6, Šamorín, IČO: 46 519 432, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, IČO: 36 862 282, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101234476/2020 zo dňa 29.07.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 100430129/2020 zo dňa 13.02.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 91 864,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013.
2. Žalovaný na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 101234476/2020 zo dňa 29.07.2020 prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100430129/2020 zo dňa 13.02.2020 potvrdil.
3. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán na základe predložených dôkazov zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2013 uplatnil právo na oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „DPH“) za intrakomunitárne dodanie tovarov do iného členského štátu Európskej únie, a to deklarovaným odberateľom NEW HAPPY DREAM Kft., Egressy út. 110.B.ép.07em.2, 1147 H - Budapest a HCDA -Electronic Kft., Práter utca 59.Fsz., 1083 H-Budapest, Maďarsko. Predmetom intrakomunitárneho dodania tovaru boli Led TV v rôznych množstvách a rôznych typov. K predmetným faktúram boli predložené dodacie listy, CMR prehlásenie v maďarskom jazyku s neúradným prekladom a pečiatkou uvedených odberateľských obchodných spoločností, potvrdenie o prijatí tovaru deklarovanými odberateľmi a overenie platnosti ich IČ DPH zo systému VIES.
4. Správca dane okrem iného konštatoval, že nadobudnutie tovaru vyššie uvedenými platiteľmi dane, registrovanými pre DPH v Maďarskej republike, sa v rámci daňovej kontroly, s využitím inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovo správou, nepodarilo preveriť. Zistenia maďarskej
daňovej správy nepotvrdili dodanie tovaru odberateľom v Maďarsku tak, ako to kontrolovaný žalobca uviedol v podanom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze za kontrolované zdaňovacie obdobie. Daňové orgány oboch stupňov konštatovali, že žalobca a ani jeho odberatelia NEW HAPPY DREAM Kft. a HCDA
- Electronic Kft. vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že žalobca im dodal tovar tak, ako to uviedol v predložených dokladoch, následkom čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 43 zákona o DPH.
5. Maďarská obchodná spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. podľa odpovede maďarskej daňovej správy podala posledné daňové priznanie za obdobie II. Q roku 2011. Spoločnosť nevykazovala znaky obchodnej činnosti, bola nekontaktná, nepredložila doklady, neplnila si daňové povinnosti, nemala sklad alebo priestory. Počas kontroly spoločnosti KSM 2007 Kft. bolo zistené, že spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. bola jej dodávateľom a zabezpečila doručenie tovaru na adresu 2143 Kistarcsa, Szabadság u. 56 na vlastné náklady. Túto prevádzku prevzala spoločnosť KSM 2007 Kft., ktorá nevedela poskytnúť informácie o pôvode tovaru.
6. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil aj zisteniami a procesnými skutočnosťami, že podľa odpovede maďarskej daňovej správy spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. je nekontaktná, osoby L. P. - manager v rámci preverovaného obdobia a E. F., ktorý je súčasný zástupca spoločnosti nepodávali vysvetlenia, spoločnosť nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že tovar od žalobcu prevzali. Tento platiteľ dane, registrovaný v Maďarskej republike, si nesplnil daňové povinnosti, nemal skladové alebo iné priestory, pričom jeho číslo platiteľa DPH bolo zrušené dňa 25.08.2015.
7. K miestu vykládky a prevzatia tovaru odberateľom NEW HAPPY DREAM Kft. v Maďarsku na adrese Kistarcsa, Szabadság utca 56 bolo uvedené, že ide o komplex budov, kde sa nachádza niekoľko priestorov a skladov, avšak o spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. neboli vedené žiadne údaje o nájomnom alebo inom vzťahu k týmto priestorom. V rámci preverovania bolo zistené, že na tejto adrese spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. nemala žiaden sklad ani priestory.
8. Zároveň daňové orgány konštatovali, že CMR predložené k sporným faktúram NEW HAPPY DREAM Kft. majú dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi nedostatočnú aj z dôvodu, že vozidlá s EČV uvedenými na príslušných CMR (LCF-523 a LCF-158 a NZ-166BL, deklarovaný prepravca spoločnosť deklarovaný prepravca KALMITRANS s.r.o.) nemali v deklarovaných dňoch zaznamenaný v mýtnom systéme pohyb na území Slovenska.
9. Ani výpovede D. O. nepotvrdili, že sporný tovar bol dodaný deklarovanému odberateľovi, spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft., keďže dňa 06.04.2017 k nakládke a vykládke tovaru pre spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. nepodal žiadne vysvetlenie a dňa 12.06.2019 uviedol, že na mieste určenia podľa CMR na vrátnici oznámil, že priviezol tovar od daňového subjektu pre odberateľa uvedeného na CMR a tovar vyložil na mieste, ktoré mu určil skladník, ktorý prekontroloval a potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou odberateľa, skladníka však bližšie neidentifikoval, v dôsledku, čoho ani nie je zrejmé, kto mal tovar prevziať a nie je zrejmá identita osoby skladníka v deklarovanom mieste vykládky, keďže spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. podľa informácií poskytnutých maďarskou daňovou správou nemala sklad a v deklarovanom mieste vykládky nie sú ani žiadne údaje o tom, že by spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. mala mať niekedy prenajaté priestory.
10. Pochybnosti o dodaní sporného tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. nemohli vylúčiť ani potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte, bez dátumu skončenia prepravy.
11. Vzhľadom na to, že spoločnosť NEW HAPPY DREAM Kft. v roku 2013 nepodávala žiadne daňové priznania, nevykazovala žiadnu ekonomickú činnosť, nemožno považovať „prehlásenia o opustení sporného tovaru územia SR, o jeho prijatí do evidencie v mieste podnikania v Maďarsku a o jeho budúcom predaji v Maďarsku“, ktoré mal podpísať vtedajší konateľ, P. L., za vierohodný dôkaz o dodaní sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, v Maďarsku. Navyše ani sám vtedajší konateľ spoločnosti P. L. maďarskou daňovou správou požadované vyjadrenie k predmetným sporným zdaniteľným obchodom nepredložil a pravdivosť údajov uvedených v predmetných prehláseniach nepotvrdil.
12. Maďarská obchodná spoločnosť HCDA - Electronic Kft. podľa odpovede maďarskej daňovej správy bola nekontaktná na adrese svojho sídla IČ DPH spoločnosti bolo platné od 25.02.2013 do 30.12.2014, pričom jej hlavným predmetom činnosti bol predaj áut. Spoločnosť nemala registrovanú prevádzku ani pobočku a nemala žiadnych evidovaných zamestnancov. Sídlo bolo registrované u poskytovateľa sídla. Spoločnosť podala svoje priznanie k DPH za II. až IV. Q roku 2013, v ktorých však neuviedla žiadne intrakomunitárne dodania tovaru a nepodala súhrnné výkazy. Daňové subjekty z iných štátov deklarovali intrakomunitárne dodávky tovarov tejto obchodnej spoločnosti, ale HCDA - Electronic Kft. tieto transakcie nepriznala. Dňa 20.01.2016 bola zrušená z dôvodu nekontaktnosti na adrese sídla a z dôvodu, že nemala registrovaného konateľa. Posledné daňové priznanie k DPH predložila za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013, jej IČ DPH bolo platné do 30.12.2014.
13. Zároveň bolo daňovými orgánmi konštatované, že CMR predložené k sporným faktúram HCDA- Electronic Kft. majú dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi nedostatočnú aj z dôvodu, že vozidlá s EČV uvedenými na príslušných CMR nemali v deklarovaných dňoch zaznamenaný v mýtnom systéme pohyb na území Slovenskej republiky a samotný prepravca, maďarská spoločnosť FAST TRANS Kft., ako vyplýva z odpovede maďarskej daňovej správy, s príslušným správcom dane nekomunikuje.
14. Ani vyjadrenia vodičov prepravnej spoločnosti FAST TRANS Kft. nemožno považovať za dôkaz vylučujúci akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného tovaru do Maďarska deklarovanému odberateľovi. Menovaní vodiči síce tvrdili, že prepravovali tovar zo Slovenska z Nána do Maďarska, nevedeli si však spomenúť, kedy vykonávali prepravu, tvrdili, že miesto vykládky malo byť na Fast Trans Kft. v Budapešti, u. Fáy (okres 13), pričom na príslušných CMR a potvrdeniach o prijatí tovaru odberateľom je ako miesto vykladania tovaru uvedené Práter u. 59, 1083 Budapešť. Navyše menovaní vodiči neuviedli, komu sporný tovar odovzdali. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že tovar mal byť vyložený v sklade prepravcu, nemožno konštatovať preukázanie dodania sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti HCDA-Electronic Kft.
15. Tvrdenie žalobcu, že sídlo odberateľa (Práter utca 59, 1083 Budapešť) nebolo spôsobilé na skladovanie tovaru, spochybnil vodič a súčasne konateľ prepravcu, spoločnosti AQUA LINE s.r.o. Imricha Elzer, keď na ústnom pojednávaní dňa 12.06.2019 uviedol, že tovar pre odberateľa, spoločnosti HCDA-Electronic Kft. priviezol na adresu Práter utca 59, 1083 Budapešť (obchod v starej budove - zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101437509/2019 zo dňa 12.6.2019), pričom prítomný daňový subjekt nevzniesol žiadne námietky.
16. Potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom bez dátumu skončenia prepravy, bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte, s pečiatkou spoločnosti HCDA-Electronic Kft., na ktorých meno, priezvisko a funkcia osoby, ktorá mala predmetné potvrdenia podpísať, nie sú uvedené, nie je teda zrejmé, kto predmetné potvrdenia za spoločnosť HCDA-Electronic Kft. podpísal, neprispeli k preukázaniu vierohodnosti tvrdení žalobcu o dodaní sporného tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti HCDA-Electronic Kft.
17. Čo sa týka miesta vykládky tovaru pre spoločnosť HCDA Electronic Kft. v Maďarsku, toto bolo deklarované na adrese Práter utca 59, Fsz.1083H, Budapešť ako sídlo spoločnosti, pričom od 31.10.2013 do 17.12.2013 bolo miesto vykládky a prevzatia tovaru na adrese Fay u.65, 1083 Budapest. Správca dane preverovaním zistil, že skutočnosť, či bolo možné tovar na adrese sídla spoločnosti prevziať kupujúcim nebola dostatočne preverená, pretože maďarské orgány sa k tejto skutočnosti nevyjadrili. Z výpovedí vodičov prepravcu tovaru, spoločnosti FAST TRANS Kft. vyplýva, že sídlo odberateľa nebolo spôsobilé na skladovanie tovaru, vodičmi bolo potvrdené, že tovar bol vyložený v sklade prepravcu FAST TRANS Kft. v Budapešti, ulica Fáy, okres 13.
18. Podľa prehlásení o opustení sporného tovaru územia SR, o jeho prijatí do evidencie v mieste podnikania v Maďarsku a o jeho budúcom predaji v Maďarsku, predložených žalobcom ku kontrolovaným faktúrami HCDA-Electronic Kft., mal tieto podpísať vtedajší „oficiálny zástupca“ spoločnosti HCDA- Electronic Kft., M. T.. Podľa maďarskej daňovej správy predmetné prehlásenia nie sú autentické, keďže od 19.02.2013 do 17.02.2015 bol zástupcom spoločnosti HCDA-Electronic Kft. T. M., nie T. M.. Na vierohodnosti predmetných prehlásení nepridalo ani tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné prehlásenia podpísala matka štatutárneho zástupcu, L. X., keďže predmetné prehlásenia sú v znení „Dolupodpísaný
Horváth Daniel, oficiálny zástupca .......... HCDA-Electronic Kft., .................... (meno matky: X. L.........) prehlasujem............“ (t. j. nie je dolupodpísaná, matka ..........., L. X...............prehlasujem...................).
19. V súvislosti s namietanými úhradami sporných faktúr žalovaný uviedol, že doklady o úhrade nie sú postačujúcou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH deklarovaným zdaniteľným obchodom, pokiaľ tieto nie sú odrazom reálneho plnenia pre deklarovaného odberateľa. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté deklarovanému odberateľovi a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky pre priznanie oslobodenia od DPH deklarovaným dodaniam sporného tovaru, vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov priznané oslobodenie od DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak teda daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie pre deklarovaného odberateľa, nemôže byť daňovému subjektu na základe takýchto faktúr a dokladov o úhrade bez ďalších hodnoverných dôkazov priznané oslobodenie od DPH.
20. V nadväznosti na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že dôkazy, ktoré žalobca predložil v súvislosti so spornými faktúrami, boli v konaní spochybnené, preto sa žalobcovi nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar ním deklarovaný bol skutočne dodaný spoločnosti HCDA- Electronic Kft. a spoločnosti NEW HAPPY DREAM Kft. a ani podľa výsledkov šetrenia maďarskej daňovej správy uvedené obchodné spoločnosti ako daňové subjekty identifikované pre DPH v Maďarskej republike nepriznali žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu, boli nekontaktné a následne zrušené. Keďže žalobca nijakým spôsobom neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom základe preverovaného intrakomunitárneho dodania tovaru, odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli žalobcom splnené podmienky pre oslobodenie dodania predmetného tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, žalobca neuniesol dôkazné bremeno nepochybného preukázania dodania tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 19 a § 22 zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania predmetného tovaru.
21. K námietke, že maďarská daňová správa nevyužila všetky právne možnosti na predvolanie resp. predvedenia svedka, žalovaný uviedol, že Maďarská daňová správa postupuje podľa zákonov platných v Maďarskej republike.
22. Záverom žalovaný dal do pozornosti skutočnosti, že v zdaňovacích obdobiach január až december 2013 mal žalobca dodávať tovar maďarským spoločnostiam MASSILIA Kft. (nekontaktná 9.7.2015 ukončila činnosť a bola vymazaná z maďarského obchodného registra, IČ DPH zrušené dňa 15.5.2013) HCDA-Electronic Kft. (nekontaktná, IČ DPH zrušené dňa 30.12.2014, dňa 20.1.2016 zrušená), NEW HAPPY DREAM Kft. (nekontaktná, dňa 25.8.2015 zrušené IČ DPH, od 16.12.2016 v procese nútenej likvidácie, dňa 2.6.2018 zrušená a vymazaná z obchodného registra Maďarska), spoločnosť Tisza Fer Group Kft. (nekontaktná, IČ DPH zrušené dňa 20.9.2014, činnosť ukončená dňa 19.8.2016, dňa 22.3.2017 spoločnosť zrušená), na základe ktorých nemožno konštatovať, že žalobca bol obozretný pri vyhľadávaní svojich obchodných partnerov. Žalovaný považoval za zrejmé, že obozretný prístup u žalobcu absentoval, keďže v čase kontroly boli všetky menované spoločnosti nekontaktné, registráciu pre DPH mali ukončenú z úradnej moci a v súčasnosti sú už vymazané z obchodného registra Maďarska.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
23. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101234476/2020 zo dňa 29.07.2020 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia mu vecí na ďalšie konanie. Zároveň so uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe nežiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.
24. Po zopakovaní priebehu administratívneho konania a z preverovania vyplývajúcich zistení žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánu verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
25. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu, ak by dodanie tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa ods. 1 podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 a kópiou faktúry, dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, ktorým je potvrdenie odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou ako poštovým podnikom. Ak platiteľ túto kópiu dokladu o preprave nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ alebo odberateľ. Toto potvrdenie musí obsahovať meno, priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania prevádzkarne bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, množstvo a druh tovaru, adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo adresu a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedeného paličkovým písmom a jeho podpis, evidenčné číslo motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava resp. inými dokladmi najmä zmluvou o dodaní tovaru dodacím listom, dokladom o prijatí platby, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
26. Žalobca v tomto smere mal za to, že vyššie uvedené doklady predložil a tým preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu.
27. Vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi žalobca namietal, že v súvislosti s preverovaním prepravy tovaru a s odpoveďami Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. správca dane pri vyhodnotení týchto dôkazov opomenul uviesť, že prevádzka žalobcu - skladové priestory sa nachádzali v Náne pri pohraničnom meste Štúrovo, kde bola uskutočnená nakládka tovaru a nákladné vozidlo nemuselo použiť platené úseky ciest na území Slovenskej republiky.
28. V súvislosti so zisteniami daňových orgánov, vzťahujúcimi sa na deklarovaného odberateľa žalobcu, tento namietal, že nemôže v žiadnom prípade niesť zodpovednosť za konanie svojich odberateľov v daňovej oblasti. Pre kontrolovaný daňový subjekt jediné dostupné informácie sú v systéme VIES na overenie platnosti IČ DPH odberateľa. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nemal žiadne indície o neplnení si povinností jeho odberateľmi voči daňovej správe svojej krajiny (v Maďarsku).
29. Namietal tiež, že správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď vodiča prepravcu - spoločnosti Kalmitrans s.r.o. účelovo, nelogicky a v neprospech daňového subjektu, keďže zo svedeckej výpovedi jasne vyplýva, že tovar opustil územie SR a bol vyložený v sklade na mieste určenia v CMR. Prevzatie tovaru potvrdil skladník podpisom a pečiatkou odberateľa. Prepravca postupoval obvyklým spôsobom v súlade s pravidlami v medzinárodnej preprave.
30. Ohľadom dodania tovaru spoločnosti HCDA - Electronic Kft. žalobca uviedol, že pred maďarskou daňovou správou vodiči prepravcu vypovedali, že podpisy na CMR im patria, boli v Náne viackrát, prepravovali televízory a elektronické zábavné zariadenia z Nány do Maďarska, nemohli si spomenúť na dátumy prepravy, tovar bol vyskladnený na adrese sídla prepravcu tovaru FAST TRANS Kft., pričom pravdivosť výpovedí potvrdzuje aj fakt, že sídlo odberateľa nebolo spôsobilé na skladovanie tovaru. Avšak v tejto súvislosti žalobca dôvodil, že v medzinárodnom obchode nie je neobvyklé ani dodanie tovaru kupujúcim priamo tretiemu subjektu bez vlastného skladovania. Žalobca mal svedeckými výpoveďami za preukázané, že predmetný tovar opustil Slovensko a bol vyložený v sklade uvedeného prepravcu. Preto namietal, že správca dane svoj názor o neuskutočnení oslobodeného dodania tovaru opieral len o to, že maďarský daňový subjekt faktúry neúčtoval a nadobudnutie tovaru nepriznal. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal predloženými dokladmi splnenie podmienok v súvislosti s ustanovením § 43 zákona o DPH preukázal zaplatenie tovaru zo strany odberateľa bezhotovostným stykom potvrdením a dokladmi o platbe. Žalobca ďalej namietal, že nezodpovedá na
úseku odberateľsko-dodávateľského mechanizmu za svojich dodávateľov a odberateľov a nemožno ďalej prenášať dôkazné bremeno na neho za nesplnenie si povinnosti týchto osôb.
31. Ohľadom vykonania dôkazu výsluchom svedka žalobca zastal názor, že maďarská daňová správa nevyužila všetky možnosti na predvolanie, resp. predvedenie svedka (T. M. a P. L.), hoci im bola známa jeho identita na základe poskytnutých osobných údajov. Maďarská daňová správa nepreverovala maďarský daňový subjekt, nepodala na konateľa spoločnosti, hoci z dostupných informácií je preukázateľné, že obchodná spoločnosť uskutočňovala intrakomunitárne transakcie so slovenským subjektom, ktoré nezdaňovala a neuvádzala vo výkazoch.
32. Žalobca mal za to, že hodnovernými dôkazmi jednoznačne preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska deklarovaným odberateľom HCDA - Electronic Kft. a NEW HAPPY DREAM Kft., ktoré dodanie tovaru je oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH.
33. Záverom žalobca uviedol, že správca dane a rovnako tak žalovaný v predmetnom administratívnom konaní nesprávne vec posúdili a svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili, pričom bez riadneho odôvodnenia neprijali dôkazy predložené žalobcom. Žalobca argumentoval, že z dikcie zákona o DPH ako aj z článku 59 ods. 2 Ústavy SR jednoznačne vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Tzn. že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že I. a II. časť žaloby je zhodná s odvolacími námietkami žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto v tejto časti naň odkazuje. K námietke, že správca dane vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, uviedol, že rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného boli vydané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalované rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 63 daňového poriadku, v odôvodnení žalovaného rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu a uviedol, aké dôkazy ho ovplyvňovali pri hodnotení dôkazov ako aj odôvodnil aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.
35. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na dôvodoch správnej žaloby, doplniac, že žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval odôvodnenie daňovej správy, pričom rezonuje záver, že žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere svojich zahraničných odberateľov. Zásady uplatňované v daňovom poriadku sú obsiahnuté v I. časti v § 2 zákona č. 563/2009 Z. z,. o správe daní a sú to predovšetkým zásada zákonnosti, zásada spolupráce, zásada hospodárnosti, zásada neverejného konania, zásada oficiality, zásada objektívneho hodnotenia dôkazov, zásada preferencie skutočného obsahu právneho úkonu. Uvedené zásady nepredstavujú nezáväzné požiadavky, ale práve naopak, majú právnu záväznosť ako ktorékoľvek ustanovenie. Spomenuté atribúty sú základné pravidlá riadenia daňového konania a sú dôležitým prostriedkom ku správnej interpretácií ostatných ustanovení daňových zákonov. Ide hlavne o správny výklad hmotnoprávnych predpisov a zákonov o správe daní a o správnu aplikáciu zákonnosti a o základné zásady daňového konania, nepripúšťa sa arbitrárnosť pri rozhodovaní.
Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca v III. časti sa odvolal na zákon o správnom konaní, a to v súvislosti s náležitosťami rozhodnutia v daňovom konaní, keď uviedol, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, na správny poriadok sa odvolal vo všeobecnosti, pričom na rozhodnutie v daňovom konaní, bez ohľadu, či sa na toto konanie vzťahuje správny poriadok, platia rovnaké zákonné podmienky. Rozhodnutia v daňových veciach tiež musia obsahovať zhodne tri časti - výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Podľa žalobcu pritom napadnuté rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, keď neobsahuje explicitne údaj, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, neobsahuje údaj o tom, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie jeho dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.
36. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom písomne nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
39. Podľa Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, Hlava IX, Kapitola 1, článok 131, oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. 40. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
41. Podľa § 2 písm. a), c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.
42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 45. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
46. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 48. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
50. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
51. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
52. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
53. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.
54. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
55. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
56. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( § 135 ods. 1 SSP ), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
57. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť namietané nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu veci daňovými orgánmi a zákonnosť jeho aplikácie na hmotnoprávne ustanovenia zákona o DPH pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na priznanie, resp. nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom registrovaným pre DPH v Maďarskej republike, v neposlednom rade so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu s ohľadom na skutkový stav, zistený pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2013.
58. V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.
59. Samotné výsledky dokazovania, aj podľa ich vyhodnotenia súdom, nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok tovaru žalobcom faktúrami deklarovaným spôsobom a tvrdeným odberateľom registrovaným pre DPH v Maďarskej republike, pretože žalobcom deklarované predmetné od dane oslobodené plnenia boli zisteniami daňových orgánov spochybnené do takej miery, že je dôvodné prijať záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.
60. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili.
61. V danom prípade v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru možno konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Súdneho dvora Európskej únie k oslobodeniu dodania tovaru od dane v rámci Spoločenstva dôjde iba vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, teda, že opustil územie Slovenskej republiky a na území iného členského štátu sa dostal do dispozície osobe na tomto území pre DPH identifikovanej v právnom postavení platcu DPH.
62. Predložené listinné dôkazy by preto žalobcovi, ako daňovému subjektu uplatňujúcemu oslobodenie od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru, mohli privodiť priaznivejšie posudzovanie jeho uplatneného nároku iba za podmienky, ak by v daňovom konaní bolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenska, bol dodaný do iného členského štátu a tam zdanený deklarovanými odberateľmi žalobcu, čo v danom prípade preukázané nebolo.
63. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane bolo daňovou kontrolou zásadne spochybnené, pričom pochybnosti vo veci konajúcich správnych orgánov vyplývajú aj z dôkazov predložených
žalobcom, preto nemožno tvrdiť, že tieto neboli vyhodnocované, či vytýkať správcovi dane, že neboli vyhodnotené v prospech žalobcu.
64. Podľa odôvodnenia rozhodnutia tieto pochybnosti, neodstránené žalobcom ani výsledkami spolupráce s orgánmi maďarskej daňovej správy, spočívajú primárne v skutočnosti, že žiaden v konaní predložený dôkaz bez pochybností nepreukazuje vyvezenie tovaru do Maďarska tvrdeným odberateľom, keď, v súlade s právnym názorom správnych orgánov, takýmto dôkazom nemôže byť vo svetle ďalších vykonaných dôkazov medzinárodný nákladný list CMR či doklady o úhrade ceny tovaru.
65. Je objektívnou skutočnosťou, že sa prevzatie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarsku ani prostredníctvom tamojších daňových orgánov nepodarilo preukázať, pretože deklarovaní odberatelia boli nekontaktní, s daňovými orgánmi nekomunikovali, pričom neúspešným bol aj pokus o vypočutie svedkov, a podľa zistení dožiadaných daňových orgánov za kontrolované daňové obdobie deklarovaní odberatelia nepriznali intrakomunitárne dodanie tovaru.
66. Výsledky týchto zistení realizovaných podľa predpisov iného členského štátu žalovaný ani správca dane nemali možnosť ovplyvniť.
67. Pochybnosti o tvrdeniach žalobcu vyplývajú aj z nezrovnalostí vo výpovedi vodiča prepravnej spoločnosti, týkajúcich sa miesta vykládky a pri vykládke prítomných osôb, ktoré boli podrobnejšie opísané v obsahu rozhodnutia správcu dane i žalovaného, a v neposlednom rade zo skutočnosti, že pohyb prepravného vozidiel v rozhodnom čase nebol zachytený v mýtnom systéme, proti čomu síce žalobca namietal možnosťou použitia nespoplatnených úsekov ciest, avšak takýto spôsob prepravy tovaru do zahraničia, resp. takúto možnú trasu vozidla nekonkretizoval a nepreukázal. Zároveň nebolo preukázané dodanie tovaru a jeho prebratie odberateľom uvedeným na faktúrach, ale inou osobou, čo nemožno vyhodnotiť, že došlo k prevzatiu tovaru deklarovaným odberateľom, na ktorého by prešlo právo nakladať s dodaným tovarom ako s vlastným.
68. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu.
69. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
70. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020).
71. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016).
72. Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“
73. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.
74. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane.
75. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
76. Možno konštatovať, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a pomenovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdených odberateľov žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko-odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie intrakomunitárneho obchodu daňovými dokladmi deklarovaným spôsobom.
77. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu (žalobcu) dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.
78. Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, vykonal vo veci, aj s využitím inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, rozsiahle dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie žalobcovi práva na oslobodenie od dane, ktorého taxatívne podmienky explicitne upravuje ustanovenie § 43 zákona o DPH. Kontrolné zistenia viedli k správnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na uplatnené oslobodenie od dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku).
79. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobné námietky, napádajúce porušenie zásad súčinnosti, legality a materiálnej pravdy nedostatočným a nesprávnym vyhodnotením zisteného skutkového stavu v preskúmavanom administratívnom konaní, ako aj neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, vyhodnotil ako nedôvodné.
80. Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
81. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).