Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/29/2017

Identifikačné číslo spisu: 2113011187 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Daniel Hudák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2113011187.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júna 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. W. pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa 03. apríla 2014, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného O. W. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. , zo dňa 17. októbra 2013 bol obvinený O. W. uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a/, písm. c/ a § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) rokov, pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest zhabania veci, a to jeden kus vzduchovej pištole československej výroby zn. TEX086, výr. č. XXXXXX po domácky upravenú na streľbu nábojov kalibrov 22 Long Rifle a jeden kus revolver českej výroby zn. ALFA PROJ, model 640, výr. č. XXXXXXXXXX kalibru 6mm, ME Flobert, pričom vlastníkom zhabaných vecí sa stal štát.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie krajský prokurátor a obvinený, pričom Krajský súd v

Trnave uznesením, sp. zn. , zo dňa 03. apríla 2014 podľa odvolanie krajského prokurátora a obvineného zamietol.

Okresný súd Trnava predložil dňa 15.05.2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa 03. apríla 2014, ktoré obvinený podal z dôvodov podľa , a podľa .

Obvinený vo svojom dovolaní uviedol, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu tým, že do konania boli pribratí viacerí znalci, a to z odvetvia psychiatria (MUDr. Martišová a MUDr. Žigová), ktorí nemali vedomosť o tom, že vyšetrovatelia dali vypracovať znalecký posudok aj KEÚ PZ z odboru prírodovedného skúmania, keďže v čase spáchania skutku bol obvinený nielen pod vplyvom alkoholu ale aj THC. V prípade spáchania trestného činu pod vplyvom akejkoľvek návykovej látky, ktorá je schopná utlmiť alebo znížiť ovládacie schopnosti jedinca, nemôže byť vypracovávanie znaleckého posudku oddelene od seba, keďže znalec zaoberajúci sa alkoholizmom nevie, že vyšetrovaná osoba je závislá na inej, návykovej látke. V prípade, že sa vypracúvajú dva posudky naraz, pričom znalci o sebe nevedia, nie je to v súlade s Takýto dôkaz treba považovať za nespoľahlivý, zavádzajúci, neúplný, a tým pádom aj porušujúci právo na obhajobu ako aj právo na spravodlivý súdny proces. Obvinený taktiež namieta, že nebol písomne upovedomený o zmene právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, nakoľko dňa 23.12.2012 bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru voči nemu vznesené obvinenie pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy, avšak dňa 17.07.2013 bola na neho podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu, prečin nedovolaného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a prečin krádeže. K dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, že ako okresný tak aj krajský súd založili rozhodnutie o vine na chaotickej výpovedi jednej zo znalkýň, ktorá uviedla len hypotetický názor a to, že obvinený sa v čase činu nachádzal v ťažkom stupni opitosti, mal znížené rozpoznávacie schopnosti, ovládacie schopnosti mal narušené zásadným spôsobom, pričom v ďalšej výpovedi znalkyňa uviedla, že ťažká opitosť bola sama o sebe takým stavom, ktorá zásadne ovplyvnila ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obvineného. Oba súdy ustálili, že obvinený sa mal dopustiť obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu a iné, pričom podľa obvineného sa jednalo o zločin opilstva, keďže v danom prípade nebol preukázaný úmysel usmrtenia poškodeného, a teda ide o nesprávne právne posúdenie zisteného skutku.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podaním zo dňa 25.04.2017, ktorý navrhol dovolanie obvineného odmietnuť v zmysle , nakoľko fakticky po obsahovej stránke neobsahuje zákonné dôvody dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu ( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a ) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody, ako ich uviedol obvinený. Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,

pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Z pohľadu dovolacieho súdu treba uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa ust. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa ust. . Pokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod podľa ust. , najvyšší súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Obvinený namietal vykonanie znaleckého dokazovania a to, že boli robené dva znalecké posudky, dvomi znalcami, pričom znalci nemali jeden o druhom vedomosť. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor prírodovedeckého skúmania a kriminalistických analýz, vypracoval znalecký posudok za účelom zistenia prítomnosti alkoholu, omamných a psychotropných látok a ich metanolov, v krvi obvineného. Znalkyne MUDr. Elena Žigová a MUDr. Daniela Martišová obe z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria boli poverené súdom na vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia duševného/psychického stavu obvineného. Znalkyne pri posudzovaní duševného stavu obvineného zohľadnili skutočnosť, že obvinený bol v čase spáchania skutku v stave ťažkej alkoholovej intoxikácie (strana 11 posudku) a taktiež vedeli, že obvinený pravidelne užíval omamné psychotropné látky, nakoľko je to v posudku niekoľkokrát spomenuté (strana 4, 7, 9 a ďalšie posudku). Z uvedeného dôvodu argumentácia obvineného neobstojí, pretože úlohou KEÚ PZ bolo fakticky zistiť prítomnosť alkoholu v krvi obvineného, pričom tento znalecký posudok mal byť podkladom pre ďalšie vyšetrovanie, resp. dokazovanie v konaní. Každý zo znalcov, resp. znaleckých mal svoju špecializáciu, v rámci ktorej bolo potrebné vykonať v konaní znalecký úkon, pričom tieto súd následne hodnotil samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti. Práve z toho dôvodu má najvyšší súd za to, že prvostupňový súd ako aj orgány činné v trestnom konaní konali správne, keď za účelom zistenia prítomnosti alkoholu, omamných a psychotropných látok a ich metanolov v krvi dali vypracovať jeden znalecký posudok a za účelom zistenia duševného stavu obvineného druhý znalecký posudok, pretože každý zo znalcov, resp. znaleckých má svoju špecializáciu. Z uvedeného dôvodu boli posudky vypracované oddelene od seba, avšak následne ich súd hodnotil vo vzájomnej súvislosti. O kompetencii a odbornosti znalcov súd nemal žiaden pochybnosti, a preto nemožno v žiadnom prípade považovať tieto dôkazy za nespoľahlivé, neúplné a zavádzajúce. Uvedené tvrdenia obvineného navyše nezodpovedajú vymedzeným dôvodom dovolania podľa , t.j. so závažným porušením práva na obhajobu. K ďalšiemu dôvodu dovolania podľa , a to námietke obvineného ohľadne skutočnosti, že nebol písomne upovedomený o zmene právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné aj v tomto prípade odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené podmienky pre jeho podanie uvedené v , veta prvá , podľa ktorej dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

V odvolaní podanom obvineným proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. , zo dňa 17.10.2013 namietal, že v posudzovanom prípade sa jedná o trestný čin opilstva, a tak by malo byť konanie obvineného i právne kvalifikované, vyjadroval sa k postupu znalcov pri vykonávaní znaleckého dokazovania (totožný dôvod ako v dovolaní), popisoval okolnosti prípadu, a taktiež sa vyjadroval k svojím vlastným pomerom. Z dôvodu, že obvinený nenamietal nesprávnu právnu kvalifikáciu už pred odvolacím súdom, sa dovolací súd týmto dovolacím dôvodom uplatneným v rámci Tr,. por. nezaoberal a neskúmal jeho dôvodnosť v súlade s citovaným ustanovením , veta prvá Len okrajovo najvyšší súd uvádza, že proti obvinenému bolo vznesené obvinenie uznesením OR PZ v Senici dňa 23.12.2012 pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa k , Tr. zák. Následne bol obvinený prípisom zo dňa 22.04.2013

upovedomený o zmene právnej kvalifikácie skutku (doručenka č.l. 7) a to tak, že skutok bude v ďalšom konaní kvalifikovaný aj ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Uvedené zobral taktiež na vedomie aj dňa 24.05.2013 pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, takže nemožno sa v žiadnom prípade stotožniť s námietkami obvineného o tom, že nebol písomne upovedomený o zmene právnej kvalifikácie skutku.

V rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Spomínaný dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie, napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu ( až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania ( Tr. zák.), či pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu ( až 43 Tr. zák.). Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je , a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.

K tomuto dovolaciemu dôvodu považuje najvyšší súd za potrebné tiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. ). Dovolací súd nie je možné chápať ako súd tretej inštancie a dovolanie nie je inštitút, ktorý má plniť úlohu ďalšieho odvolania, je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré má zabrániť porušovaniu základných práv účastníkov konania a nie nahrádzať úlohy určené prvostupňovému a odvolaciemu súdu, pokiaľ ide o vykonávanie a hodnotenie dôkazov.

Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v neuplatnil námietky právneho charakteru, ale iba námietky skutkové, ktorými zjavne vybočil z rámca tohto dovolacieho dôvodu. Obvinený spochybnil vykonané dokazovanie ako aj súdmi ustálený skutkový stav a z týchto dôvodov žiadal dovolací súd, aby v zmysle vyslovil porušenie zákona a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znova prerokoval a rozhodol. Ako však už bolo vyššie uvedené, z ustanovenia , časť vety za bodkočiarkou je zrejmé, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.