Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/66/2023

Uznesenie

19

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu Kangal s.r.o. so sídlom v Čani na Urbárskej ulici č. 46 IČO: 51 125 951 proti žalovanej JUDr. Renáte Ďurkovej nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. B. C. B. D. E. F. XXX/XX právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ulici č. 57 o zaplatenie úrokov z omeškania peňažného dlhu o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Košice (pôvodne Okresného súdu Košice II) č.k. -101 zo dňa 29.11.2021 takto

rozhodol:

2

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

16

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. -65 zo dňa 7.10.2021 zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na konajúcom súde dňa 6.7.2020 domáhal proti žalovanej zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912.832,76 Eur od 6.6.2012 do zaplatenia a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. -65 zo dňa 7.10.2021 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912.832,76 Eur od 6.6.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 14.828 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Košice II. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16.11.2021 a žalovanej bol doručený dňa 9.11.2021, pričom z doručenky do vlastných rúk vyplýva, že rozsudok bol prevzatý splnomocnencom žalovanej dňa 9.11.2021. Dňa 24.11.2021 doručila žalovaná súdu podanie označené ako „návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a podanie“ z obsahu ktorého vyplýva, že ide o vyjadrenie k žalobe spolu s prílohami, ktorým zároveň navrhla súdu zrušiť rozsudok pre zmeškanie č.k. -65 zo dňa 7.10.2021 podľa ust. . Žalovaná svoj návrh odôvodnila najmä tým, že lehotu na vyjadrenie sa k žalobe zmeškala z dôvodu, že uznesenie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe jej bolo doručené až po lehote stanovenej súdom, kde takto urobila ešte pred doručením rozsudku pre zmeškanie, čo dokazuje, že v čase, kedy žalovaná ešte nemala vedomosť o rozsudku, plnila uloženú povinnosť, a preto má zato, že je daný aj tento dôvod pre zrušenie rozsudku

pre zmeškanie. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaná navrhla, aby súd návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovel.

3. Súd prvej inštancie žalobu právne posúdil podľa ustanovení , , . Oboznámil sa s návrhom žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a dospel k záveru, že dôvody v ňom uvádzané nie sú závažné a teda námietky na jeho zrušenie sú neopodstatnené. Dôvodil tým, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného možno zrušiť v odôvodnených prípadoch. Za ospravedlniteľné dôvody možno považovať také dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinností, ktoré sám nespôsobil. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010 vedeného pod sp. zn. , ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, resp. za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa. V danom prípade žalovanou uvádzaný dôvod spočívajúci v oneskorenom doručení t.j. až po lehote stanovenej súdom, a to uznesenia, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by žalovanej nemohla byť vopred známa a teda nejde o okolnosť, ktorá by na strane žalovanej nastala náhle a neočakávane. Z obsahu predmetného spisu súd zistil, že žalovanej bolo uznesenie súdu č.k. -41 zo dňa 26.3.2021 doručené, čo vyplýva z obsahu jeho doručenky do vlastných rúk dňa 22.4.2021, pričom doručenie bolo potvrdené na doručenke umiestneným vlastnoručným, nečitateľným, podpisom splnomocnenca žalovanej. Súd i na základe vlastného šetrenia, a to dopytom Slovenskej pošty, a.s., ďalej zistil, že žalovaná mala v danom čase zriadené splnomocnenie na prijímanie všetkých jej zásielok, vrátene zásielok „Do vlastných rúk“ na pošte Dlhé nad Cirochou odo dňa 3.10.2018, vedené pod por. čís. 003077-29-2018 s časovo neobmedzenou platnosťou s tým, že žalovaná na preberanie zásielok splnomocnila JUDr. Melániu Burdovú. Na základe žiadosti súdu o poskytnutie informácie Slovenská pošta, a.s. písomne dňa 8.7.2021 potvrdila prevzatie spornej zásielky (OA233130905SK) splnomocnenou osobou adresáta - PS 003077-29-2018, v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk), bod 6.2.5., prostredníctvom Žiadosti o doplnkové a dispozičné služby na preberanie všetkých adresovaných poštových zásielok žalovanej v tomto spore, vrátane zásielok „Do vlastných rúk.“ Na základe uvedeného má súd za preukázané a nesporné, že adresát zásielky, t.j. žalovaná v tomto spore splnomocnila na jej prevzatie tretiu osobu, preto sa zásielka považuje za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta, t.j. dňa 22.4.2021. Splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca (plynutie lehoty na splnenie povinnosti, plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, a pod.). K tomuto názoru konajúceho súdu existuje ustálená judikatúra, viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2016, vedenom pod. sp. zn. , pričom senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval v tejto veci, posudzoval rovnako otázku doručovania písomností doučovaných účastníkom konania do vlastných rúk prostredníctvom splnomocnenca už vo svojom skoršom rozhodnutí (uznesenie z 12.09.2011 sp. zn. ). Na potvrdenie správnosti tohto záveru poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.8.2011, vedenom pod sp. zn. . V tomto rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne. Súd poznamenal, že do dňa rozhodovania v tomto spore neobdržal od žalovanej žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, ktorá jej bola aj s prílohami a procesnými poučeniami doručená dňa 22.4.2021. Možnosť zabezpečiť preberanie poštových zásielok splnomocnenou fyzickou osobou upravujú poštové podmienky, ktoré v bode 6.2.5 umožňujú adresátovi zásielok splnomocniť akúkoľvek fyzickú osobu, pričom toto ustanovenie odkazuje na právnu úpravu plnomocenstva, ktorá je obsiahnutá v ustanoveniach až . Udelením plnomocenstva žalovaná slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavila svoju

vôľu nechať sa pri preberaní zásielok zastúpiť zvoleným zástupcom. Súd preto vyhodnotil argumentáciu žalovanej ako účelovú, nakoľko udelením plnomocenstva jej vznikla povinnosť akceptovať právne úkony realizované splnomocnencom v rozsahu tohto plnomocenstva a považovať jeho konanie za vlastné. Nerešpektovaním doručovania písomnosti splnomocnencovi by súd odňal takýmto osobám možnosť zabezpečiť si efektívne oboznamovanie sa s obsahom zásielok im určených v prípade, ak sú si vedomí, že sa v určitom čase nebudú zdržiavať na obvyklom mieste doručenia. Je pritom irelevantné, či písomnosti prevzaté splnomocnencom boli aj reálne odovzdané ich skutočným adresátom. Úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je postavená na princípe priameho zastúpenia, a preto prevzatím uznesenia konajúceho súdu č.k. - 41 zo dňa 26.3.2021, splnomocnencom dňa 22.4.2021, vznikajú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, a preto predmetné uznesenie možno považovať za riadne doručené, rovnako ako rozsudok konajúceho súdu č.k. - 65 zo dňa 07.10.2021, ktorý bol doručený splnomocnencovi žalovanej do vlastných rúk dňa 9.11.2021, čím nastali účinky totožné s doručením priamo žalovanej, a preto ho súd považuje za účinne doručený. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné dôvody uvádzané žalovanou považovať za ospravedlniteľné a teda spôsobilé privodiť zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného č.k. - 65 zo dňa 7.10.2021. Preto súd návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. - 65 zo dňa 7.10.2021 ako nedôvodný zamietol.

4. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná a uplatnila odvolacie dôvody , b, h . V danom prípade žalovaná poukázala na listinný dôkaz založený v spise – doručenku, z ktorej je zrejmé, že žalobu spolu s uznesením, ktoré jej uložilo povinnosť vyjadriť sa k žalobe prevzala matka žalovanej. Táto jej odovzdala zásielku po uplynutí lehoty určenej súdom, nakoľko žalovaná sa v mieste bydliska v tom čase nezdržiavala. Len pre úplnosť poznamenala, že matka žalovanej zásielku neotvorila (listové tajomstvo), takže nepoznala obsah zásielky. Po prevzatí zásielky od matky – ešte pred doručením rozsudku pre zmeškanie – žalovaná podala vyjadrenie k žalobe, teda žalovaná nemala v úmysle mariť, či predlžovať konanie. Podľa ust. do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Keďže vo veci konal Okresný súd Košice II hoci žalovaná má bydlisko v sídle iného okresného súdu, súd pravdepodobne založil svoju miestnu príslušnosť podľa ust. , kde v takomto prípade mu musí byť známe, že žalovaná sa v mieste trvalého bydliska uvedeného žalobcom nezdržiava. V takom prípade má žalovaná zato, že pokiaľ súd chcel rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, mal zabezpečiť doručenie jeho výzvy prioritne na adresu zamestnávateľa žalovanej, kde by sa predmetná zásielka dostala do dispozície žalovanej riadne a včas. Doručovanie, ako jeden z dôležitých inštitútov slúžiacich ako garancia ústavnosti a zákonnosti súdneho konania slúži o.i. aj na spravodlivé podmienky pre uplatňovanie obrany žalovaného a teda riadne uplatňovanie jeho práv v súdnom konaní. Analogicky ust. ukladá súdu povinnosť vykonať všetky úkony pre doručenie žaloby žalovanému. Pokiaľ teda Okresný súd Košice II doručoval žalobu do G. B. C., je predpoklad, že pre svoju miestnu príslušnosť vychádzal zo skutočností, že žalovaná sa na adrese v G. B. C. nezdržiava, kde mu bola známa adresa zamestnávateľa žalovanej v obvode Okresného súdu Košice II, kde sa žalovaná nachádza z dôvodu výkonu práce. Takto by sa dostala do sféry žalovanej doručovaná zásielka včas a žalovaná by mohla uplatňovať dvoje procesné práva. Žalovaná ma za to, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť riadne uplatňovať jej práva v tomto súdnom konaní. Naviac, zo žaloby vyplýva, že žalovaný sám uvádza rôzne sumy dlžnej sumy, ktoré mali byť spôsobené rozhodnutím súdu, resp. činnosťou súdneho exekútora, kde do doby nevyjasnenia tejto skutočnosti, nie je ani zrejmá výška žalobného návrhu a teda skutočná, zákonne komfortná výška pohľadávky, od ktorej sa žalované príslušenstvo odvíja. Žalovaná má zato, že súd mal túto skutočnosť overiť a vyzvať žalobcu na odstránenie rozporov v časti výšky uplatňovanej pohľadávky. Taktiež, pokiaľ základnou hmotnoprávnou podmienkou pre uplatňovanie akýchkoľvek nárokov z postúpenej pohľadávky zo strany postupníka je povinnosť preukázať sa zmluvou o postúpení pohľadávky, v tu predloženej zmluve je však výslovne uvedené, že táto nie je úplná, že ďalšie dojednania sú predmetom dodatkov tejto zmluvy. Takto pokiaľ žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu predložením riadnej úplnej zmluvy o postúpení pohľadávky, nie sú splnené podmienky pre prijatie takejto žaloby bez výzvy na jej doplnenie. Vzhľadom na uvedené, kde žalovaná má zato, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, kde súd doručil zásielku na adresu bydliska žalovanej, hoci vedel, že sa tam nezdržiava, poznal adresu zamestnávateľa žalovanej a zásielku určenú do vlastných rúk jej tam nedoručil, znemožnil jej riadne uplatňovať jej procesné práva v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť, zrušiť rozsudok pre zmeškanie a vrátiť vec na ďalšie konanie. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaniami žalovanej v celosti. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil Rozsudok OS KE II sp.zn: zo dňa 7.10.2021 a napádané uznesenie zo dňa 29.11.2021. Rozhodnutie okresného súdu sp.zn.: pokladá za zákonné a spravodlivé. Trval na podanej žalobe. Mal za to, že je aktívne legitimovaný k čomu existujú rozhodnutia súdov /napr. OS BB sp.zn.: 30Ek/845/2020/ aj generálnej prokuratúry. Žalovanej bolo riadne zákonným spôsobom oznámené postúpenie pohľadávky. Dôkaz je v súdnom spise OS KE I poštová doručenka z 30.5.2018 /RE536537735SK /. Zmluva o postúpení pohľadávky má všetky zákonom predpísané náležitosti, popisuje skutkový právny postup, nie stav pohľadávky ku dňu postúpenia. Ostatné podlieha obchodnému tajomstvu chránenému zákonom. Zmluva o postúpení pohľadávky bola priložená na OS BB k novému návrhu zo starej exekúcie. Súd vydal rozhodnutie na základe, ktorého prebieha exekučné konanie 89EX 339/20 u exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa. V tomto konaní v zmysle zákona si žalovaná neuplatnila námietky nasmerované k jej tvrdeniam. Žalovaná je bývalá exekútorka, poukazuje na výšku istiny z ktorej sú úroky z omeškania počítané, odkazuje na neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice sp. zn. I . To nie je judikát to žalovaná dobre vie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na marenie exekúcie a iné trestné konanie aj samotnou žalovanou na čo poukázala Ministerka spravodlivosti vo svojom dovolaní zo dňa 3.8.2021 na podnet generálneho prokurátora, ktorým bolo napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej jej privátnym/ nezákonným senátom KS KE sp. zn. zo dňa 14.12.2020 v neprospech žalovanej. Dôkaz: Ministerka spravodlivosti dovolanie zo dňa 3.8.2021. K predmetnému uviedol, že žalovaná sa pokútne snaží zmiasť výšku pohľadávky. Tá je predsa stále v plnej výške 912.832,76 Eur vymáhaná v exekúcii 89EX 339/20 u exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa. Predošlú exekúciu EX689/2012 úspešne nezákonným spôsobom žalovaná a spol. zmarila. Tá musela byť v zmysle zákona zastavená po 5 ročnej lehote marenia exekúcie žalovanou. Výška pohľadávky nebola ani v časti zákonným spôsobom ponížená - splatená. Dôkaz: Správa o priebehu exekúcie 89EX 339/20 zo dňa 15.1.2022. Žalobca k namietaniu doby premlčania 3 roky žalovanou uviedol. V predmetnej veci žalobcu zastupovala od začiatku advokátska kancelária JUDr. Dušana Antola a exekútorský úrad JUDr. Barilíka. Žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania peňažného dlhu podľa vyjadrení advokát podával dňa 24.4.2015. Na znak toho dal žalobcovi jeden originál žaloby s tým že sa vec preruší do skončenia veci na OS KE II . Neskôr žalobcovi podanie predmetnej žaloby poprel v maily. Stalo sa tak 28.6.2020, keď žalobca predmetné chcel doložiť na výzvu OS BB k novému návrhu zo starej exekúcie na žalovanú. Následne sa dozvedel, že jeho advokát bol údajne korumpovaný/vydieraný žalovanou a spol. Na to žalobca vec odstúpil OČTK /H./NKA-VY3-2020/ a advokátskej komore 28.6.2020. Taktiež podal neodkladne predmetnú žalobu na OS KE sp. zn. II dňa 4.7.2020. K pripomienke žalovanej uviedol, že zákonný nárok úrokov z omeškania mal vôľu si uplatniť, no bol obeťou trestnej činnosti organizovanej zločineckej skupiny, ktorá mu spôsobila úpadok a iné. Z predmetného upodozrieva práve žalovanú a spol. Vie dobre aké nezákonné proti kroky vykonávala. Účtovnú uzávierku nemal ako zabezpečiť z finančných dôvodov a pokračujúcej trestnej činnosti aj žalovanej. Žalobca nie je oprávnený ju vyhotoviť, nemá spôsobilosť. Daňové priznanie podával nulové, nemôže podnikať iba sa zatiaľ neúspešne sporí so žalovanou od 2012. Upovedomil o absencii účtovnej závierky kompetentné štátne orgány. Hneď ako to bude možné tak účtovnú závierku doplní. Čo sa týka výmazu spoločnosti súdom vie, že žalovaná tam smeruje a robí zákerné kroky aby sa zbavila plnenia. Oznámil to OČTK. Ak by mu aspoň čiastočne plnila určite by účtovnú závierku mal. K doručovaniu korešpondencie žalovanej, jej zavádzajúce obštrukcie až špekulácie sú pravidelné a preukázateľné. Nie sú pravdivé jej tvrdenia. K veci OS KE I sp. zn. na ktorú poukázala žalovaná. K poníženiu pohľadávky v trestnom konaní žalobca podal podnet na SKE 16.03.2018 a následne TO 12.11.2018 /ORP-96/3-VYS-KE-2019/ pre podozrenie ,že exekútor JUDr. Barilík mohol zneužiť svoje právomoci resp. iné. OČTK ani SKE (193-12805/18) vo veci nevideli žiadne pochybenie exekútora I. , ktorý mal povinnosť exekučné konanie voči svojej vtedajšej kolegyni exekútorke JUDr. R. Ďurkovéj zákonným spôsobom aj viesť. Žalobca dal podnet na MS SR dňa 10.7.2018 aby sa preskúmal postup SKE. Uviedol, že využil zákonom všetky opravné prostriedky a dokonca s výsledkom SKE sa obrátil na NAKA FSJ 4.12.2018. Mal za to a stále je presvedčený, že došlo k legalizácii prímov z trestnej činnosti a rozsiahlej korupcii so zneužitím právomoci verejnými činiteľmi. Exekútor a advokát sú osoby povinné v zmysle zákona o legalizácii prímu z trestnej činnosti SKE tiež. Zistil že neohlasovali. Stratil dôveru v exekútora JUDr. Barilíka po tom ako sa vyjadril, že je to veľa peňazí, aby žalobca očakával spravodlivosť. Nepriamo sa tak žalobcovi priznal zo spolupráce s Ďurkovou. Dňa 25.5.2018 s ním žalobca ukončil spoluprácu. Poukázal na to, že žalovaná v čase keď sama zastávala funkciu exekútorky v exekúcii vedenej voči nej EX 689/2012 tvrdila exekútorovi I. v úradnom zázname zo dňa 11.3.2013, že aktívum - pohľadávky neeviduje a podpísala

sa pod to. Mala a mohla vedieť, že údajne nevyplatenú pohľadávku na základe nevyplatenia celej kúpnej ceny za nehnuteľnosť od SK Elin s.r.o. je povinná oznámiť exekútorovi. Túto firmu za krátko podvodne zlúčili. Jej vyjadrením s poukazom na súd sa sama usvedčuje z marenia exekučného konania a zavádzania sudu. To bol údajne dôvod prečo exekútor I. nevymáhal podiel pohľadávky od SK ELIN s.r.o., ktorá sa podvodne zlúčila a ku ktorej mala žalovaná aj osobný vzťah. Exekútor I. predmetné potvrdil na súde a doložil písomný dôkaz. Práve o tento podiel pohľadávky sa snaží žalovaná zaviesť súd a napadnúť tak výšku pohľadávky a zrušiť vydané rozhodnutia súdom napádané jej odvolaniami. Celé konanie pred exekútorom I. bolo zo strany žalovanej zavádzajúce zo známkami obzvlášť závažnej trestnej činnosti pokusu o vydieranie v zoskupení organizovanej zločineckej skupiny. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd si spisový materiál z exekučného konania EX 689/2012,EX/339/2020, ako aj OS KE I sp. zn. , OS KE II sp. zn. a Dovolanie MS SR, GP SR z 3.8.2021 preskúmal a prípadne vec postúpil OČTK či nedochádza k pokračovaniu v trestnej činnosti. Žalovaná s druhom J. K. cez fiktívne prevody nehnuteľnosti cez ich právnické osoby /SK Elin s.r.o. a LU& RE s.r.o./a fiktívnym navýšením kúpnej ceny nadobudli nelegálne nadmerný odpočet od štátu vo výške 1.050.000,- Eur. Urobili tak lebo pôvodne chceli vyrovnať čiastočne pohľadávku z týchto nelegálnych peňazí. Keď odmietol financie z nelegálnej činnosti 450tis Eur /poslali zastrašujúco vyjednávača 24.2.2013-4 výročie vražedného útoku na jeho osobu /tak sa údajne Oravec a spol. vyjadrili, že nedostane nič, podplatia súdy a OČTK. Tak sa to evidentne aj stalo. Dôkazy sú v dotknutých spisoch. L. M. N. pritom žalobcu utláčala cez exekútora I. sumou 750 tis Eur 7.1.2013. To už mali nadmerný odpočet 1.050.000, Eur s Oravcom vyplatený. Nezaplatila ani euro. To sa reálne aj stalo. Pohľadávka pritom bola vo výške 912.832,76,- Eur. Ešte žalobcu vydierali na sume na čo nemohol pristúpiť. Pri oceňovaní spornej nehnuteľnosti z čoho pohľadávka vznikla bolo nelegálne pôsobené na znalca Ing. J. Fajta. Bol donútený na podhodnotenie nehnuteľnosti Masiarska 8, Košice. Vec žalobca postúpil MS SR dňa 10.7.2018. Vec bola vedená pod sp.zn.: . To sú praktiky JUDr. R. Ďurkovej a spol. Kto sa im postaví tak neváhajú použiť hocaký nelegálny prostriedok. Poukázal na nezákonné konanie žalovanej aj v exekučnom konaní 89EX 339/20-25 v ktorom opätovne zavádza žalovaná exekútora fikciami len aby neplnila. Jej fiktívny zamestnanecký pomer v podozrivých spoločnostiach B-Solutions s.r.o. a RIRO Constructing sú prepojené s nezákonnou činnosťou jej a druha J. K., a to dokonca priamo na nezákonne legalizovanej nehnuteľnosti Mäsiarska 8 v Košiciach. Predmetné potvrdzuje vo svojej svedeckej výpovedi jej blízka priateľka a podľa jeho názoru spolupáchateľka obzvlášť závažnej trestnej činnosti, sudkyňa KS KE. Jedná sa o vec vedenú na ORPZ KE ČVS : ORP-1966/VYS-2019 v ktorej 18.12.2019 vypovedala pred vyšetrovateľom. Trval na potvrdení rozsudku OS KE II zo dňa 7.10.2021 odvolacím súdom. Opravné uznesenie sp.zn.: -106 zo dňa 29.11.2021 a uznesenie sp.zn.: -101 zo dňa 29.11.2021 pokladal za zákonné a spravodlivé. V doplnení vyjadrenia k odvolaniu žalovanej, žalobca uviedol, že dňa 9.2.2022 prevzal rozhodnutie daňového riaditeľstva z 26.1.2022 o udelení pokuty. Voči predmetnému rozhodnutiu využil možnosť odvolať sa prípadne požiadal o odklad. Z predmetného je zrejme, že aj keď je v tiesni, svoje povinnosti voči štátu sa snaží plniť, ak je to v jeho moci. Z predmetného vyplývajú ďalšie skutočnosti na ktoré žalovaná poukazovala a nie sú pravdivé. Podľa jeho názoru má nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a súd rozhodol zákonne a spravodlivo. Ak by mu JUDr. R. Ďurková plnila a nepáchala rozsiahlu trestnú činnosť, ktorú naďalej pácha aj po dovolaní zo dňa 3.8.2021, tak nikdy by žalobca nemal problémy vo všetkých dotknutých oblastiach svojho života.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nemal preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre zrušenie kontumačného rozsudku vydaného súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 7.10.2021 v zmysle ust. . Uznesenie bolo verejne vyhlásené na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.5.2024 o 10:00 hod. v pojednávacej miestnosti trakt D, č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 17.5.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , , a a contrário.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úplnými a vecne správnymi dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v súlade s cit. ustanovením v podrobnostiach odkazuje. Námietka žalovanej uvedená v odvolaní je neopodstatnená, neumožňuje odvolaciemu súdu prijať iné právne závery a nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

9. Podľa § 273 súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

10. Podľa , ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Podľa odseku 2, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Podľa odseku 3, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

11. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľných dôvodov (, ) vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku. Predpokladá sa, že tu boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku (, ), spočívajúceho na správnom právnom posúdení veci, avšak na strane žalobcu/žalovaného nastali okolnosti, ktoré súdu v čase vydania rozsudku objektívne nemohli byť známe a ktoré žalobcovi/ žalovanému zabránili sa na pojednávanie dostaviť. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie už súd nie je oprávnený skúmať správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že boli splnené predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie (na to slúži odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie). Rovnako v konaní o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie odvolací súd nemôže skúmať, či možno rozsudok pre zmeškanie zrušiť z ospravedlniteľných dôvodov; už preto nie, že o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhoduje v prvej inštancii súd, ktorý rozsudok vydal. Ani v konaní o dovolaní proti uzneseniu, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, preto nemá miesto posudzovanie otázky, či sú tu ospravedlniteľné dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28. februára 2022).

12. Žalovaná splnomocnila na preberanie pošty svoju matku, čo vyplýva z fotokópie dokladu Slovenskej pošty a.s. – splnomocnenie na prijímanie zásielok číslo 003077/29/2018 zo dňa 3.10.2018, s neobmedzenou dobou platnosti. Žalovaná ako splnomocniteľ týmto splnomocnením splnomocnila na preberanie zásielok, vrátane zásielok so službou „Do vlastných rúk“ osobu menom JUDr. Melánia Burdová (č.l. 58 súdneho spisu). Žalovaná udelenie splnomocnenia nepoprela a pokiaľ ide o podpis na doručenkách, nenavrhla žiadne relevantné dokazovanie, ktorým by sa vyvrátila domnienka, podľa ktorej údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk môže totiž ich prijatie na doručenke potvrdiť adresát zásielky alebo ním splnomocnená alebo poverená osoba. Doručenka je podľa verejnou listinou. Ak strana konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinná o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. ).

13. Za tohoto stavu prevzatie doporučenej výzvy zasielanej súdom matkou žalovanej dňa 22.4.2021 na vyjadrenie (č.l. 43 rub) možno považovať za riadne doručené. Nepochybne na základe takto riadne doručenej výzvy žalovanej plynula 15 – dňová lehota na vyjadrenie k žalobe.

14. Ak súd prvej inštancie po uplynutí tejto lehoty a nesplnením súdom uloženej povinnosti žalovanou bez vážneho dôvodu, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, postupoval v súlade s ust. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaná v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázala ničím

právne významný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil a v zmysle na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

3

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).