Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

z 8. júna 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 10/2017 z 13. júla 2017 a takto rozhodol: 1. Základné právo a na súdnu ochranu podľarepubliky sp. zn. 3 Cdo 10/2017 z 13. júla 2017 p o r u š e n é b o l i . 2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 10/2017 z 13. júla 2017Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 10/2017 z 13. júla 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“)

(ďalej len „CSP“) a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd uznesením č. k. 3 Cdo 10/2017 z 13. júla 2017 dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietol a rozhodol, že234/2015-412; 13 Co 235/2015-412 z 8. júna 2016 a uznesením najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 10/2017 z 13. júla 2017, ktoré navrhovali zrušiť a vec vrátiť všeobecnému súdu napodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené uznesením najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 10/2017 z 13. júla 2017. Ústavný súd zrušil predmetné uznesenie najvyššieho súdu a

„najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) uznesením z 13. júla 2017 sp.zn. 3 Cdo 10/2017 dovolanie odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie„nález“) konštatoval, že uznesením najvyššieho súdu z 13. júla 2017 sp.zn. 3 Cdo 10/2017 bolo porušené základné právo žalobkýň na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy