Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-177-2020.pdf
PDF · 127.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/177/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, vo veci žalobcu: TP2, s.r.o., IČO: 36 766 763, so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, právne zastúpeného: Advokátska kancelária LAWCORP, s.r.o., IČO: 36 847 437, Štúrova 11, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, so sídlom Rumanova 14, 040 53 Košice, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly žalovaného č. 6375/52/2020-22849/2020 zo dňa 10.07.2020 v znení Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 6373/52/2020-28104/2020 zo dňa 02.09.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.09.2020, ktorú správny súd právne kategorizoval ako všeobecnú správnu žalobu (§ 177 - § 193 Správny súdny poriadok ďalej „SSP“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu žalovaného - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice č. 6375/52/2020-22849/2020 z 10.07.2020 v znení Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 6373/52/2020-28104/2020 zo dňa 02.09.2020, ktorým uvedený správny orgán konštatoval absenciu povolenia na osobitné užívanie v zmysle ust. § 21 ods.1 písm. c) zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) - na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
2. Predmetom Protokolu o výsledku kontroly č. 6375/52/2020-22849/2020 zo dňa 10.07.2020 bol výsledok kontroly dodržiavania ustanovení vodného zákona. Kontrola bola zameraná na nakladenie s vodami za kontrolované obdobie od 01.01.2019 až do dňa ukončenia kontroly. Pri kontrole bolo zistené, že orgán štátnej vodnej správy - Krajský úrad životného prostredia v Prešove, odbor kvality životného prostredia rozhodnutím č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012 v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona povolil žalobcovi vypúšťanie odpadových vôd do recipientu, pričom povolenie časovo obmedzil do 30.06.2015. Následne orgán štátnej vodnej správy - Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 podľa § 21 ods. 5 vodného zákona, predĺžil platnosť povolenia na osobitné užívanie vôd - vypúšťanie odpadových vôd z Odkaliska Poša do povrchových vôd pre žalobcu a to do doby rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia vo veci vydania integrovaného povolenia pre prevádzku „Mechanicko-chemicko-biologická čistiareň dopadových vôd prevádzkovateľovi Ekologické služby s.r.o., Priemyselná 720, 072 22 Strážske.
3. Žalovaný v rámci protokolu poukázal na zmenu ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona s účinnosťou od 01.12.2016 v zmysle ktorej bolo potrebné, aby práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015, ktoré nie sú v súlade so zákonom, účinným od 15.01.2015 boli do 31.12.2018 uvedené do súladu, inak mali povolenia a rozhodnutia stratiť platnosť, čo sa nevzťahovalo iba na povolenia na odber podzemných vôd. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia č. 2012/205-1724/ BE zo dňa 28.02.2012 a č. OU-PO-OSZP2-2015/022953/010 zo dňa 06.07.2015 sú formálne dvomi samostatnými správnymi aktami, no materiálne sú spojité a neoddeliteľné, nakoľko po uplynutí platnosti rozhodnutia č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012 by rozhodnutie samostatne nebolo vykonateľné a rovnako samostatne by nebolo vykonateľné aj rozhodnutie č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015. Dispozíciou ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona bola povinnosť kedykoľvek v období do 31.12.2018, uviesť právny stav do súladu s vodným zákonom v platnom znení, pričom podľa § 21 ods. 5 vodného zákona mohol orgán štátnej vodnej správy platnosť povolenia predlžiť, ak sa nezmenili podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané. Nakoľko dňa 15.03.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a navyše dňa 01.01.2016 nadobudla účinnosť novela tohto zákona, z ktorej vyplynulo, že činnosť povolená rozhodnutím č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012 v spojení s rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2 -2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 podlieha integrovanému povoľovaniu. Nakoľko tento rozpor v zmene podmienok, za ktorých bolo povolenie vydané, nebol v prechodnom období do 31.12.2018 nijakým spôsobom vysporiadaný, teda nedošlo k zosúladeniu s právnou úpravou účinnou od 15.01.2015 platnosť rozhodnutia č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012, ktoré bolo zmenené rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2/2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 zanikla dňom 31.12.2018.
4. Proti vyššie uvedenému protokolu formuloval žalobca svoje námietky vo vyjadrení zo dňa 28.07.2020 v rámci ktorých vyjadril zásadný nesúhlas s tvrdeniami žalovaného o neplatnosti povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, vydaného rozhodnutím č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012, ktorého platnosť bola predĺžená rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015. Žalobca považoval uvedený výklad platnosti povolenia na vypúšťanie odpadových vôd z odkaliska Poša do vodného toku Ondava zo strany žalovaného za nesprávny. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky nepriznáva žalovanému, resp. jej jednotlivým inšpektorátom, osobitnú právomoc posudzovať platnosť či neplatnosť povolení vydaných okresnými úradmi ako príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti ochrany vôd. Zároveň uviedol, že vo veci žiadosti o vydanie integrovaného povolenia, súčasťou ktorej je aj žiadosť o povolenie na osobitné užívanie vôd - vypúšťanie odpadových vôd do vodného toku Ondava cez Odkalisko Poša, prebieha naďalej príslušné konanie a predmetné povolenie na osobitné užívanie vôd - vypúšťanie odpadových vôd z odkaliska Poša do povrchových vôd - vodného toku Ondava vydané Okresným úradom Prešov považuje za platné.
5. Žalovaný oznámením zo dňa 21.08.2020 oznámil žalobcovi, že jeho námietku týkajúcu sa platnosti povolenia na vypúšťanie odpadových vôd považuje za neopodstatnenú, nakoľko vychádzajúc z ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona, rozhodnutie č. 012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012 zmenené rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 stratilo platnosť. V súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, vyzval žalobcu na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly. Prerokovanie protokolu o výsledku kontroly prebehlo dňa 02.09.2020 s výsledkom vo forme zápisnice v rámci ktorej žalovaný konštatoval, že žalobca v období od 01.01.2019 do 02.09.2020 vypúšťal odpadové vody do recipientu bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, ktoré je potrebné v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona.
6. V žalobe zo dňa 19.09.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že považuje Protokol o výsledku kontroly zo dňa 10.07.2020 v spojení so zápisnicou o prerokovaní Protokolu a jemu predchádzajúci postup žalovaného za porušenie ústavnoprávnych a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho štátu a preto žiadal, aby boli podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný k úhrade trov konania a trov právneho zastúpenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré by bol povinný uhradiť na účet právneho zástupcu. V podanej žalobe ďalej tvrdil nasledovné: „Protokol v spojení so Zápisnicou o prerokovaní Protokolu, ako aj postup žalovaného pri jeho vydávaní a prerokovaní považujem za nezákonný, a to na základe nasledovných skutočností:
1. zistenie Žalovaného uvedené v Protokole, v Oznámení o neopodstatnenosti námietok, ako aj v Zápisnici o prerokovaní Protokolu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 191 ods. 1 písm. c) SSP) 2. zistenie skutkového stavu Žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP) Žalovaný ďalej uviedol, že s účinnosťou od 01.12.2016 došlo novelizáciou k zmene ustanovenia § 80d ods. 3 Vodného zákona. (...) V dôsledku uvedeného teda, podľa názoru Žalovaného, došlo k zániku platnosti rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. OU-PO-OSZP2 -2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015. Máme za to, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, ale na chybnom výklade a nesprávnej aplikácii ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona Žalovaným. (...)V zmysle Protokolu zo dňa 10.07.2020 kontrolný orgán tvrdí, že podľa jeho názoru a výkladu § 80d ods. 3 vodného zákona rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, odbor štátnej vodnej správy a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-PO-OSZP2-2015/022953 zo dňa 06.07.2015 zaniklo. K uvedenému výkladu dospel kontrolný orgán tak, že svojvoľne a nesprávne subsumoval predmetné Povolenie pod režim uvedeného ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona. Predmetné prechodné ustanovenie bolo doplnené do vodného zákona, novelou vodného zákona č. 409/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov.(...) Žalobca do 30.06.2015 disponoval rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odbor kvality životného prostredia č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012, ktorého platnosť bola limitovaná termínom 30.06.2015. Predmetné povolenie spĺňalo všetky požiadavky, ktoré na predmetné povolenie na osobitné užívanie vôd, kládla právna úprava v zmysle predmetnej novelizácie zákonom č. 409/2014 Z. z. (...) O uvedenej skutočnosti svedčí aj fakt, že ani Žalovaný v Protokole nešpecifikoval žiadne dôvody a skutočnosti týkajúce sa tohto povolenia, ktoré by mali predstavovať nesúlad s vtedy platným znením Vodného zákona. Povolenie, ktoré bolo na základe žiadosti žalobcu vydané následne, dňa 06.07.2015, opätovne nemožno subsumovať pod právny režim aplikácie prechodného ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona, nakoľko je zrejmé a nepochybné, že sa jedná o rozhodnutie vydané po 14.01.2015. V zmysle výrokovej časti uvedeného Povolenia je platnosť tohto Povolenia časovo obmedzená do doby rozhodnutia SIŽP vo veci vydania integrovaného povolenia pre prevádzku. „Mechanicko - chemicko - biologická čistiareň odpadových vôd prevádzkovateľovi Ekologické služby, s.r.o., Priemyselná 720,072 22 Strážske, súčasťou ktorého bude aj povolenie na osobitné užívanie vôd - vypúšťanie odpadových vôd do vodného toku Ondava cez Odkalisko Poša. ( ...) V uvedenej súvislosti je nepochybné, že spôsob definície platnosti Povolenia vydaného žalobcovi dňa 06.07.2015, predmetné zákonné ustanovenie neporušuje. (...) K uvedeným skutočnostiam dávame do pozornosti nález Ústavného súdu SR z 23.05.2013 č.k. IV. ÚS 71/2013-36, v zmysle ktorého Ústavný súd judikoval, že „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“. (...) Máme za to, že termínom „zákon účinný od 15.01.2015 zákonodarca pri kreovaní tejto právnej normy, rozumel samotný Vodný zákon v znení účinnom od 15.01.2015.“ (...) Žalobca má za to, že v prípade, ak Žalovaný, pri zabezpečení podkladu a dôkazu na vydanie predmetného Protokolu, použil správnu úvahu (v dôsledku ktorej tvrdí, že Povolenie stratilo platnosť v dôsledku ním uvádzaných skutočností), tak použitie tejto správnej úvahy Žalovaného nebolo zákonné, nakoľko Žalovaný použil túto správnu úvahu mimo rámca zákonného vymedzenia. (...) Konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú totiž z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. (...) Žalobca Žalovaného na vyššie uvedené skutočnosti upozorňoval už počas kontroly realizovanej Žalovaným, ktorej výsledkom bol protokol a ktorá bola ukončená prerokovaním Protokolu a vyhotovením Zápisnice o prerokovaní Protokolu. Žalovaný však predmetné rozpory v skutočnostiach, ktoré tvrdil a v skutočnostiach, na ktoré bol upozorňovaný Žalobcom neodstránil a nevykonal ani žiadne iné dôkazy, čím podľa Žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav pre Protokol. (...) Žalovaný pri vydaní Protokolu a jeho prerokovaní a spísaní Zápisnice o prerokovaní Protokolu preto postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 1 Správneho poriadku, keďže sa neriadil procesnými postupmi a požiadavkami kladenými ustanovením § 3 Správneho poriadku na konanie orgánu verejnej moci (porušenie zásady materiálnej pravdy v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu, ako aj porušenie zásady dobrej správy v dôsledku skutočnosti, že napriek upozorneniam Žalobcu na chybnú aplikáciu právnej normy § 80d ods. 3 Vodného zákona, sa Žalovaný nezaoberal vecou svedomite a zodpovedne, keďže
zabezpečenie podkladov pre Protokol ak aj samotné odôvodnenie Protokolu uvedenému postupu vonkoncom nezodpovedá)“ V rámci podanej žaloby žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania.
7. K obsahu žalobných námietok predložil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie zo dňa 27.10.2020 v rámci ktorého sa vyjadril k otázke zániku platnosti povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, ako aj k protokolu ako predmetu súdneho prieskumu.
K otázke zániku platnosti povolenia na vypúšťanie odpadových vôd žalovaný uviedol: „Na podklade žiadosti žalobcu došlo rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odboru kvality životného prostredia vydaným dňa 28.02.2012 pod číslom 2012/205-1724/BE v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona k povoleniu vypúšťania odpadových vôd do vodného toku Ondava, hydrologické číslo 4-30-08-107 (...) Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd bolo v zmysle bodu II. Rozhodnutia časovo obmedzené na dobu do 30.06.2015. Na podklade žiadosti žalobcu došlo následne rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja vydaným dňa 06.07.2015 pod. č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 v súlade s ustanovením § 21 ods. 5 vodného zákona k predĺženiu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd - vypúšťanie odpadových vôd z Odkaliska Poša do povrchových vôd - vodného toku Ondava, hydrologické číslo 4-30-30-08-107. Platnosť povolenia na vypúšťanie odpadových vôd bola v zmysle bodu II. rozhodnutia časovo obmedzená do doby rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia vo veci vydania integrovaného povolenia pre prevádzku Mechanicko - chemicko - biologická čistiareň odpadových vôd prevádzkovateľovi Ekologické služby, s.r.o., Priemyselná 720,072 22 Strážske, súčasťou ktorého bude aj povolenie na osobitné užívane vôd
- vypúšťanie odpadových vôd do vodného toku Ondava cez Odkalisko Poša. (...) Pre úplnosť veci žalovaný uvádza, že konanie vo veci integrovaného povolenia pre prevádzku Mechanicko - chemicko - biologická čistiareň odpadových vôd prevádzkovateľovi Ekologické služby, s.r.o., Priemyselná 720,072 22 Strážske, o ktoré sa správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia opiera, bolo v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavené rozhodnutím žalovaného vydaným dňa 06.03.2017 pod číslom 1689-4977/2017/2017/Hut/750060103/ZK a právoplatným dňa 30.06.2017 z dôvodu, že žiadateľ v lehote určenej žalovaným neodstránil nedostatky žiadosti. Zákonom č. 409/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov v spojitosti so zákonom č. 303/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou od 01.12.2016 k novelizácii ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona nasledujúcim spôsobom : Práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14.januára 2015, ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015, je potrebné do 31. decembra 2018 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť. Inak povedané, ak mal žalobca na základe predchádzajúceho povolenia povolené vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, ktoré nebolo v súlade s vodným zákonom účinným od 15.01.2015, takéto vypúšťanie bol oprávnený naďalej vykonávať do 31.12.2018. (...) V zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 vodného zákona v znení účinnom od 15.01.2015 ( zákon č. 409/2014 Z. z.), tzn. v čase rozhodovania Okresného úradu v Prešove o predĺžení platnosti povolenia udeleného žalobcovi na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd bola maximálna doba platnosti povolenia zákonom ohraničená nasledujúcim spôsobom: Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd možno vydať na desať rokov. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd sa vydáva najviac na desať rokov, a ak odpadové vody obsahujú prioritné nebezpečné látky, najviac na šesť rokov. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd do podzemných vôd sa vydáva najviac na šesť rokov. Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2012/205-1724/BE, zo dňa 28.02.2012 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 sú v súlade s ustanovením § 80d ods. 3 vodného zákona účinným od 01.12.2016 povolením vydaným do 14. januára 2015, nakoľko samotné vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd bolo povolené rozhodnutím príslušného správneho orgánu dňa 28.02.2012, právoplatným dňa 27.03.2012 ( t.j. pred 14. januárom 2015) a rozhodnutie o jeho predĺžení bez ohľadu na dátum jeho vydania, resp. nadobudnutia právoplatnosti, je jeho materiálnou súčasťou, tzn. nie je samostatné vykonateľné a súčasne povolením,
ktoré nie je v súlade so zákonom účinným od 15.januára z dôvodu ich rozporu s ustanovením §21 ods. 4 vodného zákona v znení účinnom od 15.01.2015, spočívajúcom v neohraničenej dobe platnosti povolenia na vypúšťanie, a v neposlednom rade súčasne povolením, ktoré nebolo do 31.decembra.2018 uvedené do súladu s vodným zákonom. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že k zániku platnosti povolenia na vypúšťanie odpadových vôd predloženého žalobcom pri výkone kontroly nedošlo v dôsledku žalobcom tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci, chybného výkladu, neexistencie právomoci žalovaného na podávanie záväzného výkladu právnych predpisov, resp. k poskytovaniu právne záväzných stanovísk a vyjadrení k aplikácií právnych predpisov, ani, použitím správnej úvahy mimo rámca zákonného vymedzenia, ale ex lege v dôsledku jeho neuvedenia do súladu s vodným zákonom účinným od 15. januára 2015 v termíne do 31.12.2018.“
K protokolu ako predmetu súdneho prieskumu žalovaný uviedol: (...) v žalobnom návrhu absentuje osobitná náležitosť žaloby, a to aké konkrétne subjektívne práva žalobcu boli porušené. Žalovaný v prejednávanej veci postupoval striktne v súlade so zákonom o kontrole. V protokole o výsledku kontroly RZ č.: 6375/2020-22849/2020 zo dňa 10.07.2020 žalovaný uviedol zistené nedostatky a následne s protokolom oboznámil žalobcu, ktorý mal možnosť namietať zistené nedostatky. S námietkami žalobcu sa žalovaný náležite vysporiadal v oznámení o neopodstatnenosti námietok RZ č. 6373/52/2020-27054/2020 zo dňa 21.08.2020. Protokol bol následne aj zápisničné prerokovaný, čo preukazuje Zápisnica o prerokovaní protokolu RZ č. 6373/52/2020-28104/2020 zo dňa 02.09.2020.(...) Žalovaný teda svojim konaním nezasiahol do sféry subjektívnych práv a oprávnených záujmov žalobcu žiadnym iným spôsobom, než takým, aký priamo predpokladá zákon o kontrole. (...) Žalovaný taktiež zastáva názor, že výstupy z kontroly podľa zákona o kontrole sú len podkladmi pre ďalšie samostatné konanie a rozhodovanie príslušných orgánov, v ktorých si bude žalobca môcť samostatne uplatňovať všetky svoje ďalšie procesné práva.“ V závere uviedol, že vzhľadom na mimoriadny záujem verejnosti na rozhodovanie súdu v prejednávanej veci požaduje, aby bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie a navrhuje, aby bola predmetná žaloba ako nedôvodná a neopodstatnená v celom rozsahu zamietnutá.
8. Konajúcemu súdu predložil dňa 25.11.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu repliku, v rámci ktorej uviedol: „Žalobca záverom tohto vyjadrenia opätovne uvádza, že vydaný Protokol v spojení so Zápisnicou o prerokovaní Protokolu a jemu predchádzajúci postup Žalovaného je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. (...) Žalobca navrhuje, aby konajúci súd zrušil Protokol Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice o výsledku kontroly č. 6375/52/2020-22849/2020 zo dňa 10.07.2020 spolu so Zápisnicou o prerokovaní protokolu č. 6373/52/2020-28104/2020 zo dňa 02.09.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“
K replike sa už žalovaný správny orgán nevyjadril.
9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len “SSP”) po preskúmaní napadnutého opatrenia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, nakoľko oň požiadal žalovaný správny orgán, ktoré vykonal dňa 26.1.2022 a na ňom aj rozhodol. Na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu a taktiež právny zástupca žalovaného spolu s generálnym riaditeľom Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a navrhol odročiť pojednávanie z dôvodu, nakoľko právny zástupca žalovaného predložil počas pojednávanie správnemu súdu rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, č. 6623/57/2021-16398/2021/ZK zo dňa 12.5.2021 o zastavení konania vo veci vydania integrovaného povolenia vydaného týmto správnym orgánom pod č. 2619-5688/2007/ Kov/571010106 zo dňa 22.2.2007 v znení jeho zmien, pre žalobcu ako prevádzkovateľa, pretože tento
v určenej lehote na výzvu správneho orgánu neodstránil všetky nedostatky svojho podania. Správny súd v zmysle § 115 SSP nepovažoval tento dôvod za dôležitý, nakoľko uvedené rozhodnutie muselo byť doručené a známe aj žalobcovi, keďže bol účastníkom konania a preto pokračoval k súdnom konaní. Právny zástupca žalovaného rovnako na pojednávaní zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe.
10. Správny súd sa najskôr zoberal otázkou prípustnosti súdneho prieskumu predmetu konania, ktorým bol Protokol o výsledku kontroly žalovaného č. 6375/52/2020-22849/2020 zo dňa 10.07.2020 (ďalej aj „protokol“) v znení Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 6373/52/2020-28104/2020 zo dňa 02.09.2020 (ďalej aj „zápisnica“). Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k správnej žalobe namietal, že vydaním protokolu a jeho prerokovaním vo forme zápisnice, nemohol nijako zasiahnuť do sféry subjektívnych práv a oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca v správnej žalobe poukázal na jestvujúcu rozhodovaciu súdnu prax a tvrdil, že protokol spolu so zápisnicou je kvalifikovaný predmet súdneho prieskumu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje najskôr na právnu úpravu kontroly, na základe ktorej bol vydaný protokol a zápisnica.
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä (...).
Podľa § 13 ods. 8 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe kontrola je skončená prerokovaním protokolu. (...) Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. (...).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný správny orgán zistil u žalobcu nedostatky, preto vypracoval protokol, ktorý zápisnične prerokoval so žalobcom, pričom mu uložil určité povinnosti (pozri druhá strana Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 6373/52/2020-28104/2020 zo dňa 02.09.2020). Správny súd konštatuje, že uložené právne povinnosti v zápisnici o prerokovaní protokolu, ktoré boli uložené práve na základe vypracovaného protokolu, nepochybne zasahujú do subjektívnych práv žalobcu a preto z uvedeného dôvodu, je protokol v znení zápisnice, spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
11. Podstatou žalobných námietok žalobcu bolo posúdenie otázky výkladu ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona vo vzťahu k procesnej situácii, ktorú vytvorilo vydanie dvoch rozhodnutí orgánov vodnej štátnej správy, t.j. rozhodnutia č. 012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012, ktoré bolo zmenené rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015.
Podľa § 80d ods. 3 vodného zákona práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015, ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015, je potrebné do 31. decembra 2018 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť, to sa nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.
Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
Žalobca argumentoval tým, že žalovaný správny orgán dospel na základe nesprávneho výkladu ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko posúdil platnosť vydaného povolenia, rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015, podľa § 80d ods. 3, pričom uvedené rozhodnutie bolo vydané po 14.1.2015. Zároveň vychádzal z právneho názoru, že ak platnosť povolenia na základe rozhodnutia č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012 bola stanovená v samotnom rozhodnutí do 30.6.2015, t.j. po 14.1.2015, nemožno ho rovnako posudzovať podľa § 80d ods. 3 vodného zákona.
12. Na podporu vysloveného právneho názoru žalobca uviedol, že ani žalovaný v protokole nešpecifikoval žiadne dôvody a skutočnosti týkajúce sa tohto povolenia, ktoré by mali predstavovať nesúlad s vtedy platným znením vodného zákona. Taktiež uviedol, že v zmysle výrokovej časti uvedeného povolenia zo dňa 6.7.2015, je platnosť tohto povolenia časovo obmedzená do doby rozhodnutia SIŽP vo veci vydania integrovaného povolenia pre prevádzku, nie konkrétnym termínom, čo podľa jeho názoru nie je v rozpore s vodným zákonom. Nakoniec žalobca považuje výklad ustanovenia
§ 80d ods. 3 vodného zákona žalovaným za nesprávny aj z toho dôvodu, že žalovaný extenzívnom spôsobom vyložil slová „nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015“, nakoľko túto súladnosť so zákonom skúmal aj mimo rámca vodného zákona.
13. Správny súd k námietke ohľadom výkladu a aplikácie § 80d ods. 3 vodného zákona najskôr poukazuje na to, že postup žalovaného bol determinovaný tým, že pri výkone kontroly zistil nedostatky, ktoré uviedol na str. 7 protokolu, a ktoré formuloval nasledovne:
„Dispozíciou dotknutej právnej normy, ustanovenia § 80d ods. 3 vodného zákona, je povinnosť kedykoľvek v období do 31.12.2018, uviesť právny stav do súladu s vodným zákonom v platnom znení. Podľa § 21 ods. 5 vodného zákona môže orgán štátnej vodnej správy platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané. Dňa 15.3.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 39/2013 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navyše dňa 1.1.2016 nadobudla účinnosť novela tohto zákona, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že činnosť povolená rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2012/2051724/BE zo dňa 28.02.2012 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. OU-POOSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 podlieha integrovanému povoľovaniu. Tento rozpor v zmene podmienok, za ktorých bolo povolenie vydané, nebol v prechodnom období do 31.12.2018 nijakým spôsobom vysporiadaný, a teda nedošlo k zosúladeniu s právnou úpravou účinnou od 15.1.2015.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu bolo skúmať, či žalobca zosúladil práva a povinnosti, ktoré pre neho vyplývali zo skôr vydaných povolení, s právnym stavom účinným od 15.1.2015. Tieto práva a povinnosti žalovaný správny orgán identifikoval, pričom uviedol, že sa jedná o rozpor podmienok, za ktorých boli pôvodné rozhodnutia vydané. Konkrétne išlo o podmienku absolvovania integrovaného povoľovania na činnosť, ktorá bola povolená. Argumentácia žalobcu v tom zmysle, že platnosť povolenia zo dňa 28.02.2012 bola stanovená v samotnom rozhodnutí do 30.6.2015, nemá v tomto kontexte význam, nakoľko vodný zákon v § 80d ods. 3 ukladal do 31. decembra 2018 povinnosť zosúladiť práva a povinnosti vyplývajúce z už vydaných povolení podľa nových zákonných podmienok. Sankcia za nedodržanie tejto dispozície právnej normy bola strata platnosti celých povolení, resp. rozhodnutí. Keďže rozhodnutie bolo vydané pred 15.1.2015, túto podmienku posúdil správny orgán zákonným spôsobom.
14. Ďalšou žalobnou námietkou bolo nesprávne posúdenie platnosti vydaného povolenia rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 zo strany žalovaného správneho orgánu. Žalobca pristupuje k uvedenému povoleniu ako k samostatnému povoleniu, ktoré je nezávisle od pôvodného povolenia zo dňa 28.2.2012, teda mimo dispozíciu § 80d ods. 3 vodného zákona, t.j. vydané po 14.1.2015. Správny súd konštatuje, že takýto výklad právnych účinkov rozhodnutia nie je správny. Vodný zákon v § 21 ods. 5 pripúšťa inštitút predĺženia platnosti povolení, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané. Správny súd si nemohol nevšimnúť, že ak povoľujúci správny orgán Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 povolil predĺženie platnosti pôvodného povolenia zo dňa 28.2.2012, musel si byť vedomý právneho stavu, účinného od 15.1.2015, ktorý zmenil podmienky pre vydanie takéhoto typu povolenia. Napriek uvedenému, povolil predĺženie povolenia a tým predĺžil práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodného povolenia, pričom jeho platnosť obmedzil do vydania rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia vo veci vydania integrovaného povolenia (pozri bod 2. rozsudku). Napriek uvedenému, správny súd konštatuje, že rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015 sa nezaložili nové práva, nezávislé od pôvodne judikovaných práv v povolení č. 2012/205-1724/BE zo dňa 28.02.2012, ale tieto práva spolu materiálne na seba nadväzujú. Inými slovami povedané, ak by nebolo pôvodného povolenia z 28.2.2012, nebolo by čo predlžovať. Z tohto pohľadu je potom povolenie zo dňa 06.07.2015, pokračovaním povolenia zo dňa 28.02.2012, a preto z pohľadu aplikácie § 80d ods. 3 vodného zákona, nie je podstatné, kedy bolo vydané.
15. Žalobca v správnej žalobe taktiež namietal aj to, že žalovaný správny orgán nemohol pri kontrole identifikovať práva vyplývajúce z jestvujúcich povolení, ktoré by boli v rozpore s vodným zákonom. Ako bolo už vyššie uvedené (bod 13. rozsudku), správny orgán zistil rozpor podmienok, za ktorých boli pôvodné rozhodnutia vydané. Podľa právneho stavu od 15.1.2015 bolo možné vydať uvedené povolenia
len po predchádzajúcom integrovanom povoľovaní na činnosť, ktorá bola povolená. Táto podmienka vyplýva zo zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 39/2013 Z. z.“) v § 3 ods. 3 písm. b), ktorý určuje s odkazom na vodný zákon, ktoré činnosti sú súčasťou integrovaného povoľovania. Teda zákon č. 39/2013 Z. z., účinný v čase výkonu kontroly, nebol počas vodoprávneho konania aplikovaný na vydávanie povolení, čo spôsobilo nesúlad práv a povinností vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015.
16. V súvislosti so stanovením konca platnosti povolenia č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015, v ktorom jeho platnosť bola obmedzená do vydania rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia vo veci vydania integrovaného povolenia, správny súd uvádza, že táto doba bola stanovená spôsobom, ktorý síce neodporuje zákonu, ale zároveň podlieha zákonnému limitu, ktorý je stanovený § 80d ods. 3 vodného zákona, t.j. do 31.12.2018. Správny súd zastáva názor, že správny orgán, ktorý rozhodoval rozhodnutím č. OU-PO-OSZP2-2015/022953-010 zo dňa 06.07.2015, súc si vedomý zmeny podmienok pri predlžovaní povolenia, stanovil túto podmienku platnosti povolenia práve preto, aby zvýraznil nutnosť zosúladiť práva a povinnosti z jestvujúceho povolenia, s právnym stavom účinným od 15.1.2015. V posudzovanom prípade vodný zákon v § 80d ods. 3 stanovil dobu zosúladenia právneho stavu, teda de jure platnosti povolení a rozhodnutí vydaných do 14.1.2015, maximálne do 31.12.2018, pričom tento dátum má prednosť pred dátumom, resp. určením skončenia platnosti povolenia, ktorý stanoví správny orgán v administratívnom konaní. Čas platnosti stanovený správnym orgánom nemôže byť v rozpore so zákonom. Pre ilustráciu okolností správny súd dopĺňa, že vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.10.2020 žalovaný správny orgán uvádza skutočnosť, že konanie vo veci integrovaného povolenia pre prevádzku Mechanicko-chemicko-biologická čistiareň iniciované spoločnosťou Ekologické služby, s.r.o., Priemyselná 720, 072 22 Strážske, o ktoré sa správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia opiera, bolo v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavené rozhodnutím žalovaného vydaným dňa 06.03.2017 pod číslom 1689-4977/2017/2017/Hut/750060103/ZK a právoplatným dňa 30.06.2017 z dôvodu, že žiadateľ v lehote určenej žalovaným neodstránil nedostatky žiadosti.
17. V tomto prípade má správny súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis a v súlade s citovanými referenčnými normami aj postupoval. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného opatrenia.
18. Krajský súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).