Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 40/2017 z 21. augusta 2017 odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, t.konaní pred ústavným súdom nenapáda aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 40/2017 z 21. augusta 2017, ktorým najvyšší súd rozhodol o jeho dovolaní, čím v konečnom

pričom odlišnosť v objektívnych stránkach je možná (uznesenie NS SR, sp. zn. 5Tdo/40/2017 z 21.08.2017). Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane

(mutatis mutandis uznesenie najvyššieho súdu z 21. augusta 2017, sp. zn. 5 Tdo 40/2017). Ani s námietkou týkajúcou sa bezdôvodného vylúčenia obvineného E. na samostatné

súd, poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/40/2017, kde súd akceptoval rovnakú právnu kvalifikáciu. Z uvedených dôvodov obhajoba

3Tdo/69/2016, zo dňa 30. mája 2017). Najvyšší súd SR v uznesení spisovej značky 5Tdo/40/2017 zo dňa 21. augusta 2017 (IČS: 4413010166) riešil ako dovolací súd namietané

predmetnej problematike. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Tdo/40/2017 zo dňa 21.8.2017) Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že obžalovaný W. J.

páchaní trestnej činnosti (bližšie viď aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Tdo/40/2017 zo dňa 21. augusta 2017). Teda ak je trestné už len samotné poskytnutie produkčnej