Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/46/2017

Identifikačné číslo spisu: 2113011680 Dátum vydania rozhodnutia: 21.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2113011680.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného Z. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/, e/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. c/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. augusta 2017 v Bratislave dovolanie obvineného Z. B. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2014, sp. zn. , a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Z. B. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 10. decembra 2013, sp. zn. , uznal obvineného Z. B. vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/, e/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. c/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe.

Za to okresný súd obvineného Z. B. odsúdil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/, k/, l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsiatich) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený Z. B. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 18. marca 2014, sp. zn. , tak, že ho ako nedôvodné podľa zamietol.

Dňa 24. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného Z. B. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, advokáta so sídlom Teodora Tekela 23, 917 01 Trnava.

V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa , , tzn. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Obvinený Z. B. v rámci oboch dovolacích dôvodov namietal, že v znaleckom posudku MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Klaudie Čápkovej je na s. 16 uvedené, že v priebehu skutku upadol do afektu, keďže sa mu nepodarilo naplniť jeho pôvodný zámer - poškodenú omráčiť. Počas mnohopočetného bodania obete mal obvinený krátke, prechodné znížené ovládacie schopnosti. V trestnom konaní sa však tomuto záveru znalcov nevenovala pozornosť, a to napriek skutočnosti, že ak by išlo o tzv. nepatologický afekt, malo sa na túto skutočnosť pri ukladaní trestu prihliadať. Pri takomto afekte sa totiž nejedná o silnejšie emócie, ale o emotívne vystupňované emócie, ktoré (síce nemusia ovplyvniť príčetnosť), ale vedú k značnému zúženiu vedomia a k oslabeniu jeho zábran. Z tohto dôvodu bolo potrebné objasniť charakter afektu, jeho povahu, prejavy, ako aj príčiny. Ak v tejto situácii súd nevypočul znalkyne a dal prednosť postupu podľa , nerešpektoval základné zásady trestného konania, osobitne

Na podklade tohto obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby podľa vyslovil porušenie zákona, aby podľa zrušil uznesenie krajského súdu a podľa prikázal krajskému súdu vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokovať a rozhodnúť.

K podanému dovolaniu sa 20. júna 2017 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) tak, že odkázal na s. 3 - 5 uznesenia krajského súdu, v ktorom súd podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré nevypočul znalkyne MUDr. Martišovú a MUDr. Čápkovú.

Na základe tohto prokurátor dovolaciemu súdu navrhoval, aby dovolanie obvineného Z. B. podľa odmietol.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený na rozhodnutie 4. augusta 2017. Následne najvyšší súd doručil vyjadrenie prokurátora obvinenému B., ako aj jeho obhajcovi.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predbežne preskúmal dovolanie obvineného Z. B. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), prostredníctvom ustanoveného obhajcu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Pokiaľ ide o námietku o tom, že súdy nevypočuli znalkyne MUDr. Danielu Martišovú a MUDr. Klaudiu Čápkovú, dovolací súd uvádza, že ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov ( a ), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú ( a ). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo.

Inými slovami, je len a len v pôsobnosti súdu, ktorý z navrhovaných dôkazov na hlavnom pojednávaní / verejnom zasadnutí vykoná a ktorý nie. Aby súd mohol relevantne posúdiť jeho prípadnú dôkaznú hodnotu, musí mať ustálené, čo (aká skutočnosť) sa má vykonaním navrhovaného dôkazného prostriedku potvrdiť / vyvrátiť a následne, či táto (skutočnosť) už nie je bez dôvodných pochybností potvrdená / vyvrátená inými dôkaznými prostriedkami ( ). Práve takto postupovali súdy, keď v prípade navrhovaných výsluchov dospeli k záveru, že ich vykonanie by bolo nadbytočné

nakoľko zo znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského a MUDr. Mária Straku vyplynuli jednoznačné závery ohľadne zdravotného stavu, vrátane rozpoznávacích a ovládacích schopností obvineného.

Obaja znalci vysvetlili, že obvinený v čase spáchania skutku trpel závislosťou od psychostimulácií, čo je nepsychotická duševná choroba. O jej prejavoch obvinený vedel, kontakt s realitou bol plne zachovalý, skutok vopred plánoval, konal logicky a racionálne. U obvineného nešlo o správanie, ktoré by sa dalo charakterizovať ako jemu cudzie, náhodné, nelogické, ale naopak, toto zapadalo do štýlu jeho myslenia, ktoré sa u neho v takýchto emočne vypätých situáciách vyskytovalo. Obvinený vedel vysvetliť, že si vybral obeť, ktorá bola pre neho ľahko premožiteľná a ak by konal v dôsledku ťažkej organickej poruchy alebo psychotického stavu, neselektoval by miesto, výber osoby a bytu by bol chaotický a nelogický, absentoval by racionálny motív. Okrem toho, obvinený sa snažil znalcov presvedčiť, že o existencii zdravotných problémov, ktoré by odôvodňovali diagnózu organickej zmeny osobnosti - takéto správanie duševne chorí ľudia nemajú.

Za týchto okolností, keď prizvaní znalci svoj znalecký posudok náležite vysvetlili, súdy o jeho správnosti nemali pochybnosť a vysvetlili tiež (krajský súd hlavne na s. 3 ods. 7 a okresný súd čiastočne s. 6 ods. 6), prečo by výsluchy ďalších znalcov nepovažovali za účelné, najvyšší súd konštatuje, že k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa a už vôbec nie podľa dôjsť nemohlo. Na podklade týchto úvah najvyšší súd podané dovolanie podľa uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.