Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/28/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina

na neverejnom zasadnutí konanom 30. augusta 2017 v Bratislave, v konaní o návrhu Krajskej

prokuratúry v Trenčíne na vzatie vyžiadanej osoby P. P. do vydávacej väzby na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo 7. augusta 2017 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby P. P.

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. , zo 7. augusta 2017 rozhodol

podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len ZEZR) o vzatí

vyžiadanej osoby P. P. do vydávacej väzby. Vydávacia väzba začala plynúť

7. augusta 2017 o 8.30. h. a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Ilava. Krajský

súd zároveň rozhodol podľa o nenahradení väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd tak postupoval na podklade európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného

Trestným súdom v Rennes Francúzska republika z 15. júna 2017, sp. zn. N° 17/95, na P. P.

za účelom jeho trestného stíhania vo Francúzskej republike pre trestný čin doprava a držanie

nedeklarovaného a vysokozdaniteľného tovaru v organizovanej skupine s porušením

zákonných ustanovení a predpisov podľa článkov 7, 38, 38-4, 215, 215 bis, 369, 392, 399,

409, 414, 417, 418, 419, 420, 421, 422, 430, 432 bis, 435, 436, 437, 438 Colného zákona,

689, 704, 706-74 1° , 132-71, 121-4, 121-5 Trestného zákonníka

Francúzskej republiky a pre trestný čin vývoz a pokus o vývoz nedeklarovaného

a vysokozdaniteľného tovaru v organizovanej skupine s porušením zákonných ustanovení

2

a predpisov podľa článkov 7, 38, 38-4, 215, 215 bis, 369, 392, 399, 409, 414, 417, 418, 419,

420, 421, 422, 430, 432 bis, 435, 436, 437, 438 du Colného zákona, 689, 704, 706-74 1°

, 132-71, 121-4, 121-5 Trestného zákonníka Francúzskej republiky.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne: „Európsky zatýkací

rozkaz bol vydaný na účely trestného stíhania pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky a právneho poriadku dožadujúceho štátu trestným činom. Európsky

zatýkací rozkaz je v zmysle ZEZR založený na zásade vzájomného uznávania rozhodnutí

medzi štátmi Európskej únie. Je to vyjadrenie určitej dôvery justičným orgánom členského

štátu, že rozhodnutie orgánu iného členského štátu je vecne správne. Osoba v konaní

o predbežnej väzbe, vydávacej väzbe a o prípustnosti vydania do cudziny nemá postavenie

obvineného. Účelom konania o vydanie do cudziny nie sú preto otázky viny alebo neviny,

ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na vzatie osoby do predbežnej väzby,

vydávacej väzby a či je prípustné jej vydanie ako vyžiadanej osoby. V takom konaní

sa neskúma otázka prezumpcie neviny, trestnosť činu a ani právo na obhajobu v rozsahu,

ktorý je v konaní pred trestným súdom Slovenskej republiky obvinenej osobe ústavne

zaručený. Nie je teda potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych skutočností

konštatovať obavu z úteku, ovplyvňovanie dokazovania alebo páchania trestnej činnosti

v zmysle , alebo písm. c) . Súd taktiež

nepreskúmava dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná

a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu (z hľadiska

právneho poriadku Slovenskej republiky naposledy uvedenú otázku skúma až pri rozhodovaní

o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 - 5, a to v súvislostiach použitia

. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom inštitútu

vydávacej väzby je zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky,

pokiaľ nie je konanie o EZR na území SR skončené. Na vyžiadanú osobu P. P.

bol vydaný Európsky zatýkací rozkaz Trestným súdom v Rennes, Francúzska republika dňa

15.06.2017 pod sp. zn. N° 17/95, pre trestný čin doprava a držanie nedeklarovaného

a vysokozdaniteľného tovaru v organizovanej skupine s porušením zákonných ustanovení

a predpisov a iné podľa francúzskeho a colného zákona, za ktorý je možné

uložiť podľa francúzskeho trestného zákonníka trest odňatia slobody s hornou hranicou

10 rokov a tento trestný čin je zároveň priradený k jednej z kategórií trestných činov

uvedených v § 4 ods. 4 ZEZR. Krajský súd preto s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 ZEZR

už neskúmal, či je daný trestný čin trestný i podľa práva Slovenskej republiky. Uvedený

trestný čin nie je na území Francúzskej republiky premlčaný. Pretože z európskeho

3

zatýkacieho rozkazu vyplýva, že na území Francúzskej republiky bol vydaný Trestným

súdom v Rennes vyššie označený odsudzujúci rozsudok vo vzťahu k uvedenej trestnej

činnosti a pritom vyžiadaná osoba sa doposiaľ nezúčastnila na žiadnom procesnom úkone ani

si neprevzala predmetný rozsudok, hrozí dôvodná obava, že sa bude vyhýbať konaniu

o realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o vzatí

vyžiadanej a zadržanej osoby P. P. do vydávacej väzby je okrem splnenia formálnych

podmienok zistená aj existencia takých konkrétnych skutočností (materiálna podmienka),

z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze

v prípade, že by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode, t.j. neväzobne. Vzhľadom

na povahu skutku, pre ktorý je proti vyžiadanej osobe vedené trestné stíhanie

a za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody a najmä vzhľadom na správanie vyžiadanej

osoby, ktorá napriek vedomosti o svojom trestnom stíhaní neoznámila príslušným orgánom

Francúzskej republiky zmenu svojho pobytu je totiž odôvodnená obava, že vyžiadaná

a zadržaná osoba sa bude vyhýbať konaniu o realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne sú preto splnené zákonné podmienky pre vzatie

vyžiadanej osoby do vydávacej väzby za účelom zabezpečenia jej prítomnosti na území

Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom

rozkaze. Krajský súd skúmal aj možnosť nahradenia vydávacej väzby vyžiadanej a zadržanej

osoby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zistil pritom, že okolnosti týkajúce

sa správania vyžiadanej osoby následne bránia použitiu týchto procesných prostriedkov

na nahradenie vydávacej väzby. Vzhľadom na skutočnosť, že vyžiadaná osoba neoznámila

príslušným orgánom miesto svojho pobytu, resp. neoznámila zmenu miesta svojho bydliska

oproti bydlisku, ktoré príslušným orgánom Francúzskej republiky nahlásila a to napriek tomu,

že mala vedomosť o jej trestnom stíhaní na území Francúzskej republiky, totiž dohľad

probačného a mediačného úradníka nie je spôsobilý odstrániť obavu zo zmarenia účelu

konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, že by sa toto viedlo voči vyžiadanej

osobe na slobode, t.j. neväzobne. Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd, preto podľa § 16

ods. 1 ZEZR vzal vyžiadanú osobu P. P. do vydávacej väzby, ktorá sa začala 7.8.2017

o 08.30 hod. a ktorá bude vykonávaná v Ústave na výkon väzby Ilava.“

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť P. P., v ktorej argumentoval nasledovne: „Súdy

v Slovenskej republike sú pri svojom konaní a rozhodovaní viazané právnym poriadkom

Slovenskej republiky a sú povolané brániť základné práva a slobody obvinených aj

v extradičnom konaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR 35/2008 citované

v odôvodnení sťažnosti z 11.7.2017 proti uzneseniu o predbežnej väzbe). Dôvodne tvrdím,

4

že moje základné právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru na spravodlivý proces

bolo porušené. Od začatia konania orgánmi Francúzskej republiky v predmetnej veci

som nebol zákonným spôsobom vypočutý, pretože francúzsky jazyk neovládam

a pri výsluchu pred colnými orgánmi nebol prítomný tlmočník do slovenského jazyka, ale iba

do jazyka poľského, ktorý taktiež neovládam. Preto som na protokoly o mojom výsluchu

výslovne napísal slovo nerozumiem a pripojil som svoj podpis. Nie je dôvodné ani tvrdenie,

že na adrese P. H. X./X. nebolo možné doručiť mi rozsudok Trestného súdu v Rennes.

Hoci som sa na uvedenej adrese nezdržiaval mal som zabezpečené preberanie poštových

zásielok splnomocnencom a to mojou matkou K. P.. Z vyjadrenia K. P. zo 14.8.2017 vyplýva,

že takýto rozsudok mi na uvedenú adresu doručovaný nebol. Pri porovnaní adresy, na ktorú

mi mal byť rozsudok doručovaný a je uvedená v Európskom zatykači a skutočnej adresy,

je zrejmé, že francúzske orgány nesprávne napísali moju adresu, hoci som im túto uviedol

správne. Na takto napísanú adresu nie je možné doručiť adresátovi žiadnu zásielku. Moja

adresa tak ako je uvedená v zatykači nevyhovuje požiadavkám zákona číslo 324/2011

o poštových službách a Poštových podmienkach pod bodom 13.1. V zmysle citovaného

ustanovenia adresa okrem iného obsahuje názov ulice a číslo domu a v zmysle ostatných

ustanovení citovaného predpisu musí byť uvedená presne a jednoznačne, aby nevznikla

pochybnosť o mieste a subjekte dodania zásielky. Keďže som nezavinil, že francúzske orgány

uviedli na zásielku, v ktorej mi mal byť doručovaný rozsudok neúplnú a nesprávnu adresu,

nie je dôvodné tvrdenie, že som sa doručeniu vyhýbal. Taktiež som preukázal,

že som francúzskym orgánom doručil plnomocenstvo advokáta JUDr. Tibora Bicka, obsahom

ktorého bolo aj preberanie zásielok. Z ďalšieho postupu francúzskych orgánov je zrejmé,

že s JUDr. Bickom komunikovali. Hoci ich tento 2x žiadal správu o stave konania, jeho

žiadosti ignorovali. Ak by mali francúzske orgány záujem na doručení predmetného

rozsudku, boli by mi ho doručovali prostredníctvom advokáta. Z uvedeného je zrejmé, že bolo

hrubým spôsobom porušené moje základné právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý

sa vzťahuje aj na extradičné konanie. Dohovorom je viazaná aj Slovenská republika. Všetky

tieto skutočnosti sú dôvodom na vrátenie Európskeho zatykača orgánom štátu pôvodu

v zmysle § 19 ods. 6 písm. d Zákona o EZR. Keďže sa tak nestalo je dôvod na odmietnutie

výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 3 Zákona o EZR. Ak má byť

dôvodom na moje vydanie doručenie rozsudku Trestného súdu v Rennes z 10.1.2017, nebol

som poučený v zmysle § 19 ods. 9 Zákona o EZR o možnosti žiadať o jeho doručenie našimi

orgánmi. V takom prípade žiadam, aby mi predmetný rozsudok aj s prekladom

do slovenského jazyka doručený bol. Pre potreby doručenia predmetného rozsudku Trestného

súdu v Rennes úplne postačujú zákonné dôvody, ktorými možno väzbu nahradiť a to dohľad

5

probačného a mediačného úradníka. Krajský súd sa v napadnutom uznesení s uvedenými

skutočnosťami nevysporiadal a formálne prevzal ničím nepodložené a neoverené tvrdenia

prokurátora z návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie a prikázal prvostupňovému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol

a ja som bol prepustený na slobodu.“

Z predloženého spisu vyplýva, že vyžiadaná osoba P. P. bol uznesením Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 30. júna 2017 vzatý do predbežnej väzby, ktorá

začala plynúť 29. júna 2017 o 10.20 h.

Dňa 15. augusta 2017 rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn.

, o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu Trestného súdu v Rennes,

Francúzska republika, sp. zn. N° 17/95 a o odovzdaní menovaného na trestné stíhanie

do Francúzskej republiky.

Dnešného dňa t. j. 30. augusta 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením,

sp. zn. , postupom podľa zamietol

sťažnosť vyžiadanej osoby P. P. podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.

, z 15. augusta 2017 o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. S ohľadom

na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia súdu o výkone európskeho zatýkacieho

rozkazu nadobudlo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne o vzatí vyžiadanej osoby

do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 1 ZEZR, charakter a povahu rozhodnutia

podľa § 16 ods. 2 ZEZR (súd je pri rozhodovaní povinný vždy vychádzať z aktuálneho stavu

veci v čase rozhodovania).

Podľa § 16 ods. 2 ZEZR, ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo

rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca krajského súdu túto

osobu do vydávacej väzby, ak tak neurobil už sudca podľa odseku 1. Ak bolo o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnuté podľa § 22 ods. 8, vezme osobu do vydávacej

väzby sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak tak neurobil už sudca krajského súdu

podľa odseku 1 alebo podľa prvej vety tohto odseku.

Rozhodnutie o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR

je rozhodnutím nevyhnutným (bez možnosti skúmania existencie akýchkoľvek dôvodov

6

väzby či nahradenia väzby), procesno-technického charakteru, ktorého jediným účelom

je zabezpečenie „hladkého“ odovzdania vyžiadanej osoby orgánom cudzieho štátu.

Samozrejme nemožno vylúčiť prepustenie vyžiadanej osoby z vydávacej väzby

a teda aj prípadnú oprávnenosť a dôvodnosť podanej sťažnosti.

Vyžiadaná osoba musí byť vždy prepustená z vydávacej väzby, ak nastanú okolnosti

uvedené v §16 ods. 3 ZEZR, podľa ktorého príslušný sudca rozhodne o prepustení osoby

z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby orgánom štátu pôvodu,

alebo v prípadoch uvedených v § 25 ods. 1 a 3, posledným dňom ustanovenej lehoty. Okrem

toho sudca rozhodne o prepustení z vydávacej väzby, ak

a/ justičný orgán štátu pôvodu zrušil európsky zatýkací rozkaz alebo ak ho vo vzťahu

k Slovenskej republike odvolal,

b/ príslušný sudca rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná, alebo

c/ inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.

V tomto štádiu konania najvyšší súd nezistil danosť žiadnej okolnosti uvedenej

v § 16 ods. 3 ZEZR, či § 25 ods. 1 resp. 3 ZEZR a preto ani dôvod na pozitívne rozhodnutie

o podanej sťažnosti.

So zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. augusta 2017

JUDr. Martin B a r g e l, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová