Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

decembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 a takto rozhodol: 1. Základné právo na súdnu ochranurepubliky sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 p o r u š e n é b o l i . 2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembraNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017. 2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní

len „najvyšší súd“) ako súd dovolací uznesením zo 14. septembra 2017 sp.zn. 3 Cdo 135/2017 dovolanie žalobcu odmietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z právnych záverov„nález“) konštatoval, že uznesením najvyššieho súdu zo 14. septembra 2017 sp.zn. 3 Cdo 135/2017 bolo porušené právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 (ďalej len „prvé uznesenie najvyššieho súdu“) dovolanie

poukázal na to, že názory Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalovaný, a to 3Cdo/135/2017 a 1Cdo/212/2017 boli nálezom Ústavného súdu SR III.ÚS 309/2020-33 zo dňa 14