Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-21Csp/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobkyne: P.. M. F., H.. XX.XX.XXXX, C. Š.H. R. XX/XX, H., zastúpená: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 742,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 742,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 742,20 eur od 18.01.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.03.2018, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.05.2018, proti žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 742,20 eur spolu s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnila tým, že je vlastníčkou motorového vozidla U. E., G.: H.-XXXGN. M. XX.XX.XXXX M. E. Š.E. V., E. T. B. T. G.: H.-XXXIU, ktoré je poistené u žalovaného, odletel kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobkyne. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o nehode. Priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný. Poškodenie čelného skla motorového vozidla bolo zachytené v zápise o poškodení skiel vozidla. Poškodené čelné sklo si nechala žalobkyňa vymeniť u B. K. K..Q..X.., N. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, za čo jej bola vyúčtovaná suma vo výške 742,20 eur vrátane DPH faktúrou č. 170347. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany žalobkyne preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného a z toho dôvodu považuje žalovaný nárok za nepreukázaný. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 15.03.2018, sp. zn. . 3. Voči platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor zo dňa 03.04.2018, v ktorom žalobou uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu za nedôvodný. S poukazom na ustanovenie § 15 zákona o PZP žalovaný uviedol, že je povinný uhradiť poškodenej za svojho poisteného iba tzv. skutočnú škodu. Mal za to, že faktúra č. 170347 nedeklaruje výšku skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle, nakoľko skutočnou škodou je stratená (zničená) hodnota veci, ktorá je objektívne určiteľná, nie hodnota, na ktorej sa dohodne poškodený s tretím subjektom, navyše ak v danom konkrétnom prípade k úhrade faktúry reálne nedošlo. Žalovaný namietol, že žalobkyňa nepredložila žalovanému ako ani okresnému súdu doklad o úhrade faktúry č. 170347, ktorý by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany žalobkyne. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobkyňou predložená faktúra nie je spôsobilá byť aj nepreukázal výšku skutočnej škody, ktorá žalobkyni na jej

vozidle vznikla. Žalovaný navrhol platobný rozkaz zrušiť a následne žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanému priznať vo veci náhrady trov konania. 4. Na skutočnosti uvádzané v odpore reagovala žalobkyňa vo svojej replike. S poukazom na ustálenú judikatúru uviedla, že nie je rozhodujúci okamih úhrady nákladov za opravu veci, dokonca nie je pre určenie výšky škody ani rozhodujúce, či poškodená vec bola opravená alebo nie. Okamih predloženia dokladu o úhrade nákladov spojených s opravou nie je okamihom, kedy došlo k vzniku škody. Škoda vzniká okamihom, kedy došlo k poškodeniu veci žalobkyne a zásahom do jej majetkovej sféry práve poškodením vozidla, ktoré nemohla v dôsledku tohto poškodenia užívať, keď žalobkyňa nežiada žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody. Argumentáciu žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia žalobkyňa označila za subjektívnu, účelovú a tendenčnú, účelom ktorej bolo vyhnúť sa poistnému plneniu. Z uvedeného je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že žalovaný práve takýmto svojím prístupom spôsobil vznik tohto súdneho konania, keď nepostupoval zákonne pri likvidácii poistnej udalosti. Žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu likvidácie predmetnú faktúru predložila žalovanému ako doklad preukazujúci výšku vzniknutej škody. Žalovaný nepožadoval v priebehu likvidácie doklad o zaplatení predmetnej faktúry a dokonca predmetnú faktúru, jej výšku alebo okamih jej úhrady nikdy nenamietal a nepožadoval ani preukázanie jej úhrady. 5. Na návrh žalobkyne bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.05.2018. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2018 uviedol, že žalobkyňa si protirečí v žalobnom návrhu a vo vyjadrení k odporu žalovaného, keď v prvom rade uvádza, že jej vznikla zákonná povinnosť nárok preukázať, ale zároveň do dnešného dňa si zákonnú povinnosť o preukázaní nároku nesplnila. Mal za to, že majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Predloženie uvedenej faktúry za opravu motorového vozidla nepreukazuje, že žalobkyňa skutočne vynaložila, a tým ukrátila svoj majetok tým, že za uvedenú opravu zaplatila. Až po preukázaní škody - teda zaplatení za uvedenú opravu - uvedenie do pôvodného stavu, bude možné tvrdiť, že škoda žalobkyni vznikla a v akej výške. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť podľa zákona o PZP, kedy nepreukázala porovnaním majetkového stavu pred a po poškodení

- použitím vlastných finančných prostriedkov za opravu motorového vozidla -, že jej vznikla škoda. 7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 24.05.2024, na ktorom sa zúčastnili sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Sporové strany zopakovali svoju podstatnú argumentáciu uvádzanú v písomných podaniach. Nad rámec tam uvedeného žalovaný uviedol, že nepopiera, že k vzniku škody dochádza už vznikom škodovej udalosti. Podstatné však je, či bolo motorové vozidlo poškodené škodovou udalosťou opravované, respektíve nebolo opravované, respektíve akým spôsobom poškodený preukazuje vzhľadom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP samotný vznik škody. V tomto prípade žalobkyňa zvolila cestu preukazovania škody prostredníctvom predloženia faktúry za opravu čelného skla, zároveň však s touto faktúrou nepredložila doklad o úhrade, a tak nepreukázala, že došlo k úbytku v jej majetkovej sfére. 8. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov: Oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 02.01.2018, Faktúra č. 170347, Správa o nehode, Zápis o poškodení skiel vozidla, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 9. Zo správy o nehode mal súd za preukázané, že dňa 21.11.2017 o 11:13 hod. došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle U. E., G.: H.XXXO., a to k poškodeniu čelného skla, keď spod kolies motorového vozidla B. B., G.: H.XXXP. odletel kameň. 10. Z faktúry č. 170347, zo dňa 27.11.2017, splatná dňa 02.12.2017, mal súd za preukázané, že spoločnosť B. K. K..Q..X.., K. K. N. X, C., S. Š. XXX, H., vyfakturovala žalobkyni za výmenu čelného skla na motorovom vozidle U. E., G.N.: H., sumu vo výške 742,20 eur. 11. Zo zápisu o poškodení skiel vozidla B., N.H. F. Q., vyplýva, že na základe obhliadky vykonanej v servise v Nitre, dňa 23.11.2017, došlo k obhliadke motorového vozidla značky U. E., G.Č.: H., pričom bolo konštatované poškodenie predného skla zelené akustické, vyhrievané + dažďový servis + N. + C., prasklina 10 cm. 12. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, z poistnej zmluvy č. 6591969987, zo dňa 02.01.2018 vyplýva, že žalovaný vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody. V danej veci žalovaný zastával názor, že zo strany žalobkyne nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla G.: H.XXXP.. Zdôraznil, že vodič motorového vozidla, prevádzkou, ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá údajne poškodila čelné sklo motorového vozidla

žalobkyne. S poukazom na ustanovenie § 4 zákona o PZP žalovaný zdôraznil, že je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať; poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Vzhľadom na predložené súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla motorového vozidla žalobkyne spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody. 13. Podľa (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa a , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.

Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť s ktorou, je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

14. Na základe vykonaného dokazovania, a tieto skutočnosti zároveň neboli medzi sporovými stranami sporné, mal súd za preukázané, že dňa 21.11.20417 došlo ku škodovej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla zn. U. E., G.: H.-XXX-O., odskočením kameňa spod kolies druhého motorového vozidla zn. B. B., G.: H.. Žalobkyňa si škodu spočívajúcu vo výmene čelného skla vo výške 742,20 eur uplatnila u žalovaného. Žalovaný odmietol poistné plnenie poskytnúť v celom rozsahu. 15. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa prezumuje. Žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla, v dôsledku prevádzky ktorého škoda vznikla, je povinný nahradiť poškodenému skutočnú škodu, ktorú je poškodený povinný preukázať. 16. Podľa citovaného ustanovenia sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Výška uplatnenej náhrady škody predstavuje sumu, ktorá musela byť vynaložená na opravu motorového vozidla poškodeného, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené, teda škodu, ktorá mala poškodenému vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti na vozidle. 17. Medzi sporovými stranami nebolo sporné ani to, že k vzniku škody dochádza už vznikom škodovej udalosti. Žalovaný však namietol, že vzhľadom na spôsob preukazovania výšky škody, ktorý žalobkyňa zvolila (predložením faktúry za opravu čelného skla), pričom však zároveň nepredložila doklad o úhrade, nepreukázala úbytok v majetkovej sfére. 18. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prejednávanom spore nastal rozpor medzi skutkovým tvrdením žalovaného (nepredloženie dokladu o úhrade faktúry za opravu čelného skla) a predloženými listinnými dôkazmi. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 02.01.2018 totiž vyplýva, že žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že zo strany poškodenej nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vôbec ku vzniku škody na jej motorovom vozidle došlo, a to práve prevádzkou motorového vozidla vinníka. Žalovaný mal za to, že vodič, ktorý mal spôsobiť škodu na motorovom vozidle žalobkyne si pri riadnom plnení svojich povinností viesť motorové vozidlo nemohol byť vedomý, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá mala viesť k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobkyne.

19. Súd, primárne, vyhodnotiac predložený listinný dôkaz citovaný vyššie, a na skutočnosti v ňom uvedené, poukazuje na stanovisko č. 135 Najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 10/2014, v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť. 20. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov ( ). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. 21. Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. 22. Vznik škody, ktorý nebol v konaní sporný, bol preukázaný popisom v správe o nehode. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti zároveň vyplynulo, že vinník škodovej udalosti predložil žalovanému súhlasné vyhlásenie, v ktorom potvrdil, akým spôsobom k vzniku škody došlo. Podľa názoru súdu, pokiaľ v jazdnom pruhu jazdia za sebou motorové vozidlá, je možné oprávnene predpokladať, že pokiaľ dôjde k odskočeniu kameňa spod kolies motorového vozidla, k tomuto odskočeniu dôjde valivým pohybom kolies motorového vozidla idúceho bezprostredne pred motorovým vozidlom, k poškodeniu čelného skla ktorého týmto pohybom došlo. Je nepravdepodobné, že by sa tak udialo pohybom iného vozidla (prítomnosť ktorého v konaní nebola ani len tvrdená), ktoré bolo ešte pred týmto vozidlo. 23. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 9. júna 2020)

24. Zmenu procesnej taktiky, keď žalovaný v priebehu konania tvrdil, že k poistnému plneniu nedošlo z dôvodu nepreukázania výšky škody, pričom táto nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu, považoval súd za účelovú. 25. Je nepochybné, že popísanou škodovou udalosťou došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobkyne, táto bola nútená vzhľadom na rozsah poškodenia (10 cm prasklina) pristúpiť k výmene čelného skla. Za čelné sklo a jeho montáž si servis B. K. K..Q..X.. vyúčtoval faktúrou č. 170347 zo dňa 27.11.2017, splatnej dňa 02.12.2017, sumu vo výške 742,20 eur, pričom žalobkyni vznikla povinnosť za poskytnutú službu autoservisu zaplatiť fakturovanú sumu. Súd dospel k záveru, že žalobkyni poškodením čelného skla vznikla škoda, výšku ktorej preukázala predloženou faktúrou a za irelevantné v danom prípade súd považoval, či žalobkyňa faktúru aj reálne uhradila, keď uvedená skutočnosť nemala vplyv na odmietnutie poistného plnenia. Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel a žalobkyni priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 742,20 eur. 26. Podľa , plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti platiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa ods. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj nárok na zákonný úrok z omeškania z uplatnenej istiny odo dňa 18.01.2018 do zaplatenia.

28. Súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal z ustanovenia a tiež z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.10.2021, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd skonštatoval, že „pokiaľ by skutočne poistiteľ či poisťovateľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia. Účelom je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.“ 29. Obdobne k úroku z omeškania zaujal právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 07.09.2022, sp. zn. , keď konštatoval, že „ustanovenie nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím

peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje omeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody.“ 30. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím plnenia žalobkyni, potom žalobkyňa má nárok aj na úrok z omeškania. Žalovaný listom zo dňa 02.01.2018 oznámil žalobkyni výsledok šetrenia poistnej udalosti, pričom odmietol poistné plnenia plniť. Posledný deň 15- dňovej lehoty na plnenie žalovanému uplynula dňa 17.01.2018, čiže dňom 18.01.2018 sa žalovaný dostal do omeškania. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu aj v časti uplatneného príslušenstva. 31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).