Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Csp-99-2020.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2Csp/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2Csp/99/2020-101
6119466615
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: N., zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Onder Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 3.121,31 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz na zaplatenie sumy vo výške 3.121,31 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.943,39 Eur od 13.12.2017 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2017 medzi postupcom Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 a ním, postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovanému.
3. Postupca a žalovaný dňa 7.10.2016 uzatvorili Zmluvu č. 3500168016, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zastáva názor, že Zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Jeho pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.121,31 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.943,39 Eur, z riadneho úroku vo výške 149,48 Eur, z úroku z omeškania vo výške 1,23 Eur a z poplatkov vo výške 26,11 Eur a zo sankčných poplatkov vo výške 1,10 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 13.12.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v spore platobným rozkazom sp. zn. 9Up/1959/2019 dňa 13.1.2020.
5. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa civilného sporového poriadku, v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. sa platobný rozkaz zrušil a v konaní pokračuje tunajší súd.
6. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená do vlastných rúk prostredníctvom OO PZ v Stropkove dňa 23.1.2021.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.1.2022 uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu riadne doručil oznámenie o predčasnom splatení úveru zo dňa 7.4.2017, ktorý mu mal doručiť už poskytovateľ úveru - pôvodný veriteľ. Tento nedostatok sa týka aj predchádzajúcej výzvy na zaplatenie dlžnej splátky, ktorej doručenie taktiež nepreukázal. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť tvrdení žalobcu, na ktorých zakladá preukazovanie svojho nároku. Taktiež z toho vyplýva, že žalobca nemôže požadovať splatenie celého dlhu, keďže pôvodný žalobca preukázateľne nesplnil predpoklad, ktorým je platné zosplatnenie pohľadávky. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorého pohľadávka nebola postúpená platne vyplýva, že je potrebné žalobu zamietnuť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že poskytovateľ úveru podľa jeho názoru pri poskytnutí úveru nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, keď nezisťoval dostatočne všetky jeho osobné výdavky ani príjmy. Ide o porušenie povinnosti veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou. Išlo o automatizovanú ponuku, ktorá nijako reálne nezohľadňovala jeho finančnú situáciu a bola generovaná len na základe pohybu na účte (príjmu invalidného dôchodku). Z tohto dôvodu je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal aj na ďalšie nedostatky zmluvy, v dôsledku ktorých by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov a to, že absentujú náležitosti ako ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ) a termín konečnej splatnosti úveru.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.4.2021, čo sa týka procesu preverovania bonity pôvodným veriteľom uviedol, že išlo o predschválenú pôžičku vo výške 3000,- EUR. Klient mal predschválenú pôžičku na základe obratov na jeho účte. Príjem bol odhadnutý na základe modelov SAS CLO vo výške 301,- EUR. V tom čase banka nezbierala informáciu o deklarovanom príjme a ako akceptovaný príjem banka brala odhadnutý.
9. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zo skúseností vie, že žalobca nedisponuje dokladom o doručení žalovanému poslednej výzvy na zaplatenie zo dňa 20.2.20417 a oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a postúpenie pohľadávky zo dňa 5.1.2018. Po postúpení pohľadávky žalobca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky, a podľa jeho názoru, to samo o sebe založilo aktívnu legitimáciu žalobcu. Ďalej uviedol že nemá vedomosť, že by žalovaný zaplatil nejakú splátku jeho právnemu predchodcovi. 10. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
11. Dňa 7.10.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu Tatrabanka a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3500168016. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 3.000,- Eur s úrokovou sadzbou vo výške 17,90 % ročne, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 63,32 Eur v počte 84 s konečnou splatnosťou do 84 mesiacov od prvej splátky. Bola uvedená RPMN vo výške 19,74 % a priemerná hodnota RPMN 14,48 % a celkové náklady vo výške 5.318,88 Eur. Dátum prvej splátky bol 5.11.2016.
12. Listom zo dňa 20.2.2017 právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na nezaplatené splátky pôžičky ku dňu 18.2.2017, ktorú evidoval vo výške 143,32 Eur. Zároveň ho upozornil, že v prípade, že tak neurobí, môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky a poveriť vymáhaním dlžnej sumy externú spoločnosť.
13. Listom zo dňa 7.4.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 6.4.2017, pričom výška pohľadávky bola 3.155,15 Eur.
14. Z prehľadu splátok a úhrad na poskytnutom úvere (čl. 47) je zrejmé, že žalovaný na poskytnutom úvere nezaplatil žiadnu splátku.
15. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2017 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená z Tatrabanky a.s., odštepný závod Raiffeisen banka na žalobcu.
16. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ"), ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.).
17. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (7.10.2016), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napríklad zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
19. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 7.10.2016 uzavretá zmluva č. 5204443, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- Eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 63,32 Eur v počte 84 splátok pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 17,90 % a termínom konečnej splatnosti 84 mesiacov od prvej splátky.
25. Súd považoval námietku žalovaného, čo sa týka nedoručenia oznámenia o vyhlásení konečnej splatnosti úveru a nepreukázania tejto skutočnosti súdu za dôvodnú. Sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca nedisponuje dokladom o doručení žalovanému poslednej výzvy na zaplatenie, ako aj oznámenie o mimoriadnej splatnosti. Súdu teda žalobca nepreukázal, aby bolo dané oznámenie na poštovú prepravu a ani kedy uvedená listina bola žalovanému doručená. Súd uvádza, že podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie písomnosti, dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje samotného odosielateľa. Žalovaný túto skutočnosť poprel a žalobca potvrdil, že nedisponuje dokladom o doručovaní tohto oznámenia žalovanému.
26. Podľa názoru súdu, úkon predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 OZ, vyžaduje jeho reálne doručenie dlžníkovi, pretože zo strany veriteľa ide o jednostranný adresný hmotnoprávny úkon a to znamená, že v stanovenej lehote musí byť dlžníkovi aj doručený. Prejav vôle veriteľa pôsobí voči dlžníkovi od okamihu, keď mu dôjde. Nestačí len jeho odovzdanie na prepravu, Spôsob doručovania tohto prejavu nemôže byť ani zmluvne upravený odlišne od zákona, pričom dôkazné bremeno tak, ako to súd už zdôraznil, spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu a doručovanie žalovanému zaťažuje veriteľa, v danom prípade žalobcu. Doručenie prejavu vôle smerujúceho k zosplatneniu predmetného úveru nebolo žalobcom preukázane, preto tento úkon právneho predchodcu veriteľa nemôže podľa názoru súdu vyvolávať právne účinky, ak k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Podľa uzatvorenej zmluvy o pôžičke termín konečnej platnosti predstavuje 84 mesiacov od prvej splátky, pričom prvá splátka mala byť vykonaná dňa 5.11.2016. Termín konečnej splatnosti úveru tak predstavuje deň 5.11.2023. Postúpením pohľadávky pritom došlo zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 12.1.2017.
27. Podľa § 17 ods.1, 2 ZoSÚ, jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky, alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Ak by súd vychádzal z toho, že úver nebol platne predčasne zosplatnený, tak, ako to súd už uviedol, potom pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postupovaná v čase, kedy ešte nenastala splatnosť celého zvyšku úveru, keďže posledná splátka úveru bude splatná až 5.11.2023. Za tohto stavu by bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu postupovaná v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Súd je tak toho názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pričom preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
28. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak súd jeho žalobu zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania (100 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ............ ................ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 26. januára 2022
JUDr. Mária Tvrdíková
Sudca