Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-69-2021.pdf
PDF · 146.37 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Obec Belá, Oslobodenia 183/28, 013 05 Belá, IČO: 00 321 168, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. k.: 2894/2021 zo dňa 11.03.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiline (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. k. 54/689/2020-500-Ro zo dňa 22.12.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) účastníkovi konania - Obec Belá, uložila pokutu vo výške 400,- Eur, pretože porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého príslušníci policajného zboru, colné orgány a obce sú povinné poskytnúť súčinnosť pri opatreniach na obmedzenie uvádzania na trh alebo obchodu so zvieratami a produktmi z nich, krmivami, pri zákaze premiestňovania zvierat a osôb v oblasti kontaminovanej pôvodcom nákazlivej choroby alebo iným faktorom, ktorý môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí, pri konaní podľa § 29a ods. 6 a pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona, ak o to orgán veterinárnej správy, veterinárny inšpektor alebo úradný veterinárny lekár požiada a povinnosť podľa § 16 ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého orgány verejnej správy sú povinné poskytovať v rozsahu svojej pôsobnosti súčinnosť orgánom veterinárnej správy pri opatreniach na obmedzenie uvádzania zvierat na trh, pri premiestňovaní zvierat, pri zabránení šíreniu nákazlivých chorôb zvierat alebo iného faktora, ktorý môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat a ochranu zvierat alebo zdravie ľudí a pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona, ak o to orgán veterinárnej správy, veterinárny inšpektor alebo úradný veterinárny lekár požiada. Orgány veterinárnej správy informujú orgány veterinárnej správy o zdraví zvierat, o situácii v stave nákazlivých chorôb zvierat a o údajoch, ktoré sa týkajú ochrany zdravia ľudí a zdravia zvierat, a to tým, že nesplnil nariadené opatrenia orgánu veterinárnej správy: Veterinárne opatrenie na kontrolu chorôb zvierat vydané RVPS Žilina pod č. 229/2020 zo dňa 29.01.2020 v súvislosti s potvrdením výskytu vtáčej chrípky u kury domácej v obci Stará Bystrica a vymedzením pásma dohľadu katastrálneho územia obce Belá
- Kubíková, a to opatrenie v bode 1.: „Vykonať súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí a tento v písomnej forme zaslať RVPS Žilina v termíne do 05.02.2020“. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že uvedeným konaním žalobca ako účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti a predmetnú pokutu mu uložil podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť vydania veterinárneho opatrenia na kontrolu chorôb č. 229/2020 RVPS Žilina (Regionálna veterinárna a potravinová správa Žilina - poznámka správneho súdu), v súvislosti s potvrdením výskytu vtáčej chrípky u kury domácej v obci Stará Bystrica a vymedzením pásma dohľadu katastrálneho územia obce Belá - Kubíková, ktorými okrem iného RVPS Žilina nariadila v bode 1.: „Vykonať súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí v písomnej forme a tento zaslať RVPS Žilina v termíne do 05.02.2020“. Tieto opatrenia boli účastníkovi konania zaslané e-mailom dňa 29.01.2020 a riadnou poštou doručené dňa 31.01.2020. Žalobca doručil súpis chovov hydiny v obci Belá - Kubíková na RVPS Žilina e-mailovou poštou až 09.03.2020. Následne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa uvádza podrobne vyjadrenie sa žalobcu ako účastníka konania k doručenému upovedomeniu o začatí správneho konania. Pri rozhodovaní o inom správnom delikte vychádzal správny orgán prvého stupňa z dôkazných materiálov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu tak, ako sú uvedené v bode 1. až 4. odôvodnenia. V súlade s úpravou § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní vykonal hodnotenie dôkazov a skonštatoval, že bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 1 a § 16 ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ku skutočnostiam, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení správny orgán prvého stupňa zaujal stanovisko, podľa ktorého mu neprináleží hodnotiť ani niesť zodpovednosť za nefungujúci rozhlas, pričom zdôraznil, že žalobcovi nebola uložená forma zabezpečenia a vykonania súpisu chovov hydiny, splnenie tohto opatrenia bolo ponechané výlučne na technické možnosti obce a zdôraznil, že takéto opatrenie bolo uložené aj ďalším obciam v pásme dohľadu, ktoré ho splnili. Pokiaľ na strane účastníka konania bol problém s dodržaním termínu, v ktorom mal opatrenie vykonať, mal možnosť požiadať správny orgán prvého stupňa o predĺženie termínu s náležitým odôvodnením. Nevykonanie nariadeného opatrenia orgánu veterinárnej správy je podľa zákona o veterinárnej starostlivosti správnym deliktom podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti. Správny orgán zdôraznil, že vtáčia chrípka je ochorenie, ktoré podlieha hláseniu, prevencii a kontrole a pri jej potvrdení je jedným zo zásadných opatrení zákaz premiestňovania a vykonanie zoznamov zvierat čo je potrebné realizovať čo najskôr a bez zbytočného odkladu. Je pravdou, že obec nie je povinná viesť register zvierat chovaných na jej území a práve preto RVPS využila zákonnú možnosť požiadať o súčinnosť obec, ktorá jej ako povinnosť vyplýva zo zákona o veterinárnej starostlivosti. Aby RVPS Žilina ako orgán veterinárnej starostlivosti pri potvrdení nákazlivých ochorení zvierat mohla prijať ďalšie účinné opatrenia potrebuje vedieť, koľko zvierat a chovov sa v danej obci nachádza. Práve takéto domáce chovy sú najrizikovejšie a predstavujú veľké nebezpečenstvo aj z dôvodu, že úroveň biologickej ochrany týchto chovov je rôzna a väčšinou nižšia ako pri komerčných chovoch. RVPS Žilina nežiadala o súčinnosť pri súpisoch zvierat v komerčných chovoch, pretože tieto sú zaevidované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, ku ktorým prístup má. Správny orgán prvého stupňa odôvodnil aj výšku uloženej pokuty a skonštatoval, že vychádzal z kritérií uvedených v § 51 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti a prihliadal na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania zo strany účastníka konania správny orgán vzal do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo ochranu zvierat ako aj iné faktory najmä opakované porušovanie tohto zákona. Aj v tejto časti správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že pri posudzovaní možného vplyvu na zdravie ľudí je nutné poznamenať, že vtáčia chrípka je ochorenie prenosné aj na ľudí. Ak sa ochorenie vyskytne, je nevyhnutné zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy dôkladným monitorovaním a obmedzením pohybu hydiny a použitia výrobkov podliehajúcich kontaminácii sprísnením opatrení biologickej bezpečnosti na všetkých úrovniach hydinovej výroby, očistením a dezinfikovaním zasiahnutých priestorov, zriadením ochranných pásiem a pásiem dozoru v okolí miesta výskytu ochorenia a ak je to potrebné očkovaním. Vzhľadom na schopnosť nízko patogénnych vírusov vtáčej chrípky mutovať na vysoko patogénne vírusy vtáčej chrípky by sa malo zabezpečiť včasné odhalenie nakazenej hydiny, ktoré by umožnilo rýchlu reakciu a prijatie vhodných a primeraných kontrolných opatrení a opatrení na ich eradikáciu. Čas trvania protiprávneho konania žalobcu bol zistený od 05.02.2020 do 09.03.2020, kedy bol súpis chovov hydiny doručený na RVPS Žilina. Pri hodnotení minulosti účastníka konania prihliadal správny orgán na to, že v kontrolovanom subjekte nebolo zaznamenané protiprávne konanie nedodržaním požiadaviek zákona o veterinárnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené hodnotenia a po správnej úvahe a vyhodnotení dôkazov bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400,- Eur, ktorá je na spodnej hranici stanoveného rozpätia.
2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie zo dňa 12.01.2021, o ktorom rozhodovala Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorá rozhodnutím Č. k.: 2894/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu) odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tento poukázal na priebeh prvostupňového správneho konania, podstatný obsah odvolania žalobcu ako aj relevantnú právnu úpravu. Pri rozhodovaní o inom správnom delikte prvostupňový správny orgán vychádzal z dôkazných materiálov a podkladov, ktoré tvoria obsah spisu, a to z veterinárneho opatrenia na kontrolu chorôb zvierat Č. j.: 229/2020 zo dňa 29.01.2020; zo zoznamu vlastníkov chovov hydiny a vtákov - obec Belá, časť Kubíková - doručené e-mailom dňa 09.03.2020; upovedomenia o začatí správneho konania č. k. 54/689/2020-500 zo dňa 03.12.2020 a z vyjadrenia k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 03.12.2020, doručeného dňa 09.12.2020. Podľa názoru žalovaného bolo rozhodnutie o uložení pokuty vydané oprávnene. Vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že s týmito nesúhlasí. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán v žiadnom prípade nevyžadoval od žalobcu vykonať súpis hydiny fyzickou kontrolou a osobným sčítaním, vstupovaním na pozemky a nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Vykonanie súpisu chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí je potrebné z dôvodu informovanosti o výskyte týchto v danom pásme dohľadu pri výskyte vysoko nákazlivého ochorenia vtákov, ktoré sa môže preniesť aj na ľudí. Obce pri plnení tohto opatrenia môžu použiť viaceré prostriedky získania potrebných údajov. Bežné je použitie miestneho rozhlasu, ktorý podľa vyjadrenia účastníka nebol funkčný v relevantnej časti obce, ale aj uverejnenie oznámenia na úradnej tabuli obce resp. konkrétne v prípade obce Belá bolo možné požiadať o spoluprácu miestny klub dôchodcov, športový klub v obci alebo členov Základnej organizácie chovateľov poštových holubov v obci, ktorí by mali mať enormný záujem na vypracovaní predmetného súpisu z dôvodu ochrany vlastných chovov poštových holubov. Na súkromné pozemky občanov a do ich obydlí nie je potrebné vstupovať. Aj žalovaný poukázal na to, že ďalšie dotknuté právnické osoby konkrétne obce Lutiše, Terchová a Lysica vykonali súpis chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí v termíne stanovenom vo veterinárnom opatrení na kontrolu chorôb zvierat a nemali s tým problém. Z obsahu veterinárneho opatrenia na kontrolu zvierat vydaného RVPS Žilina dňa 29.01.2020 pod Č. j.: 229/2020 je zrejmé, že dotknuté právnické a fyzické osoby mali presne určené opatrenia, ktorých neplnenie by bolo považované za porušenie ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti. Orgán veterinárnej správy nemohol nariadiť opatrenia konkrétnym chovateľom - fyzickým osobám, pretože o nich nemá žiadne informácie. RVPS Žilina nemá údaje o občanoch žijúcich v danej obci a ani o tom, či sú chovateľmi hydiny a vtákov. Práve z toho dôvodu bola obec požiadaná o súčinnosť jednak tým, aby v rámci zvyčajného kontaktu so svojimi občanmi zabezpečila tieto informácie a súčasne všetkých občanov (vrátane chovateľov hydiny) informovala o vydaných opatreniach prostredníctvom miestneho rozhlasu, vyvesením na úradnej tabuli alebo iným v mieste obvyklým spôsobom. Žalovaný skonštatoval, že účastník konania nepredložil žiadny dôkaz, že sa v určenom termíne pokúsil zabezpečiť požadované informácie akýmkoľvek spôsobom, pričom tento pokus bol neúspešný. Účastník konania tvrdí, že v tom čase bol obecný rozhlas v tejto časti obce nefunkčný, avšak na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. Okrem toho žalovaný zastáva názor, že nevyhnutným predpokladom výkonu miestnej samosprávy je každodenná komunikácia s občanmi, ktorá nemôže byť zúžená iba na prenos informácií prostredníctvom miestneho rozhlasu. Odvolateľ nemôže poukazovať ani na nedostatok personálnych zdrojov, keďže z verejne prístupných údajov je zrejmé, že obec zamestnáva viacerých zamestnancov. Opatrenia boli navyše uložené a mali byť vykonané ešte v období keď činnosť obcí nebola sťažovaná pandémiou koronavírusu. V prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o veterinárnej starostlivosti neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu v § 50 ods. 1 až 4 zákona o veterinárnej starostlivosti, zo znenia ktorej vyplýva, že správny orgán pokutu uložiť musí. Z tohto zákonného textu teda vyplýva vylúčenie možnosti aplikácie správneho uváženia pri samotnom ukladaní sankcie. Ak by RVPS Žilina pokutu neuložila, porušila by tým zákon. Pokiaľ ide o výšku pokuty žalovaný skonštatoval, že je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu veterinárnej správy, pričom pri jej určení podľa § 51 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti tento prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania orgán veterinárnej správy berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo ochranu zvierat ako aj iné faktory, najmä opakované porušovania tohto zákona.
Žalovaný ako odvolací orgán posúdil všetky okolnosti a podľa jeho názoru pokuta vo výške 400,- Eur je pokutou primeranou a s takto určenou pokutou aj s jej podrobným odôvodnením súhlasí. Pri posúdení uloženej pokuty žalovaný zobral do úvahy všetky argumenty uvedené v jeho rozhodnutí, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov, ale prihliadal aj na špecifiká konkrétneho prípadu, pričom pri určení výšky pokuty zohľadnil predovšetkým poľahčujúcu okolnosť a to, že išlo o nedbanlivostné konanie bez preukázaného vplyvu na zdravie ľudí a zvierat, minulosť účastníka konania, splnenie nariadeného opatrenia aj keď o viac ako mesiac po stanovenom termíne a tiež prihliadal na výchovný a preventívny účel sankcie. Žalovaný zdôraznil požiadavku proporcionality a primeranosti k povahe skutku a dôsledkom skutku, ktorú musí pokuta spĺňať. Aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení jeho zákonných povinností, ale zase pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pokuta plní tiež preventívnu úlohu najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností - generálne pôsobenie, ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu a v tejto časti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 163/2010 zo dňa 02.06.2011. Žalovaný skonštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spĺňa obsahové a formálne náležitosti podľa § 47 správneho poriadku.
3. Podaním zo dňa 22.04.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného a tieto rozhodnutia zrušiť. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol, že nenaplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti (zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon o veterinárnej starostlivosti). Správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom pri nariadení opatrení na kontrolu chorôb zvierat Č. j.: 229/2020. Žalobca nemá povinnosť viesť register chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí. Nemá ani možnosť vynucovať tieto informácie od obyvateľov obce. Napriek tomu sa rozhodol takýto súpis vykonať (súpis chovov a vtákov chovaných v zajatí) a vykonaný súpis zaslal správnemu orgánu prvého stupňa dňa 09.03.2021, pretože tento súpis vykonal až po individuálnych dohodách s obyvateľmi obce na ich súkromných pozemkoch. Konkrétne na odôvodnenie predloženej správnej žaloby vymedzil žalobca nasledovné žalobné body: · Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Správny orgán prvého stupňa porušil § 3 ods. 1, ods. 4 správneho poriadku, rozhodol v rozpore so zákonom a vec nesprávne právne posúdil. · S poukazom na úpravu podľa § 16 ods. 1, ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti žalobca zdôraznil, že obec je povinná poskytnúť súčinnosť. Tvrdí, že správny orgán prvého stupňa si vykladá pojem „súčinnosť“ extenzívne. Žalobca uverejnil veterinárne opatrenie na kontrolu chorôb zvierat zo dňa 29.01.2020 Č. j.: 229/2020 na úradnej tabuli obce. V tom čase nefungoval v obci rozhlas. Žalobca sa snažil vykonať súpis aj napriek technickým a právnym problémom. Žalobca nemá povinnosť viesť register chovu hydiny a vtákov chovaných v zajatí a nemá tento register, žalobca nemá možnosť vynucovať si od občanov informácie o ich chovoch hydiny a vtákov chovaných v zajatí a nemá právo vstupovať na pozemky obyvateľov obce bez ich súhlasu. Povinnosť súčinnosti znamená poskytnutie pomoci alebo spolupráce, ale len v rámci zákonných možností. Podľa § 16 ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti obce sú povinné poskytovať súčinnosť v rozsahu svojej pôsobnosti, a to sa má analogicky použiť aj pri úprave podľa § 16 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti. Žalobca nemal v tomto prípade potrebné kompetencie. Žalobca oznámil obyvateľom obce vykonanie súpisu, ale nemohol ich donútiť na poskytnutie informácií v lehote piatich dní, v nadväznosti na čo žalobca hodnotí udelenie pokuty žalobcovi ako nezákonné. · Rozhodnutie správneho orgánu vzbudzuje dojem, že chce na obec preniesť časť svojich kompetencií, pretože vlastníci a držitelia zvierat sú povinní dodržiavať povinnosti, ktoré im nariadil orgán veterinárnej správy v prípade výskytu chorôb alebo pri podozrení výskytu chorôb podľa § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti. Správny orgán prvého stupňa teda mohol požiadať obec o adresy obyvateľov a sám ich vyzvať na informácie o chove hydiny a vtákov chovaných v zajatí. Ak by túto povinnosť nesplnili, mohol správny orgán prvého stupňa týchto sankcionovať podľa § 48 ods. 5 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti.
4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 28.07.2021. Argumentácia žalovaného vo vyjadrení k žalobe je v podstatnej miere obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný zdôraznil, že sa pri rozhodovaní o odvolaní
žalobcu zaoberal všetkými námietkami žalobcu a účastníka konania a odkázal na svoje závery v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že ozrejmil účastníkovi konania vo svojom rozhodnutí aj závažnosť situácie tým, že poukázal na skutočnosť, že vtáčia chrípka je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba, predovšetkým vtákov a hydiny. Choroba sa môže preniesť aj na cicavce najmä na ošípané a niektoré subtypy boli potvrdené u potkana, myši, lasice, fretky, mačky, tigra, psa, koňa a človeka. Priebeh choroby je akútny a v prípade vysoko virulentných kmeňov perakútny. Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých hodín do troch dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli, v závislosti od množstva a virulencie vírusu, ciest infekcie, vnímavosti jednotlivých druhov vtákov. Vzhľadom na charakter a vysokú infekčnosť táto choroba podlieha osobitnej kontrole, prevencii, diagnostike, hláseniu; v prípade podozrenia na túto chorobu alebo jej výskyt sú prijímané určené opatrenia v súlade s platnými právnymi predpismi, v ktorej časti poukázal žalovaný na zákon o veterinárnej starostlivosti, nariadenie vlády SR č. 367/2007 Z. z. o opatreniach na kontrolu moru hydiny, Smernicu Rady 2005/94/ES z 20.12.2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu aviárnej influenzy, rozhodnutie Komisie č. 2006/437/ES zo 04.08.2006, ktorým sa schvaľuje diagnostická príručka pre vtáčiu chrípku podľa smernice č. 2005/94/ ES a ďalšie záväzné úpravy. Opatrenia sú nariaďované v závislosti od toho, či ide o územie ohniska, ochranného pásma alebo pásma dohľadu. Okolo infikovaného chovu sa vymedzuje ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde sú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napríklad použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov a ďalšie opatrenia. V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, zvlášť vodného vtáctva s hydinou, zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej, novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a vydezinfikované a vykonať ďalšie opatrenia. Jedným z nevyhnutných predpokladov pri nariaďovaní týchto opatrení je aj dostatok informácií o existujúcich chovoch hydiny a vtáctva, ktoré môžu byť výskytom aviárnej influenzy ohrozené. Orgán veterinárnej správy disponuje údajmi o komerčných chovoch hydiny, súkromné chovy však registračnej povinnosti nepodliehajú. V súlade s § 52 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti sa na nariaďovanie týchto opatrení predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Žalovaný má za to, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti, rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa je zákonné, zrozumiteľné a vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a tiež obsahuje všetky predpísané náležitosti.
5. Podaním zo dňa 25.08.2021 učinil žalobca repliku. Uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom. Už vo veterinárnych opatreniach na kontrolu chorôb zvierat Č. j.: 229/2020 RVPS Žilina bez právneho základu bola žalobcovi uložená povinnosť spísať súpisy hydiny a vtákov chovaných v zajatí v časti obce Belá - Kubíková a zaslať ho do 05.02.2020 na RVPS Žilina. Žalobca nemal zákonné možnosti ako vynútiť od obyvateľov súpis chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí. Naopak, poukázal na skutočnosť, že uvedené informácie mohla získať RVPS na základe jej právomoci. Obce nedisponujú registrami súkromných chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí. Uložené opatrenie zverejnil žalobca na úradnej tabuli, nakoľko v čase súpisu bol pokazený miestny rozhlas. Žalobca aktívne komunikoval s obyvateľmi predmetnej časti obce a dohodol sa na možnostiach vstupu na ich súkromné pozemky, aby mohol vykonať súpis požadovaný od RVPS. Obce nemajú právne nástroje na poskytnutie „súčinnosti“ v rozsahu v akom ich žiadala RVPS Žilina. Žalobca súpis vykonal len na základe súhlasu a dobrovoľnosti svojich obyvateľov. Žalobca tvrdí, že správny orgán prvého stupňa by podľa jeho argumentácie mohol uložiť žalobcovi pokutu aj v prípade, že obyvatelia obce vôbec neposkytli žalobcovi informácie alebo ich nevpustili na pozemok. Žalovaný nechápe, že žalobca poukazuje na právne mantinely pojmu súčinnosť, ktorú žalovaný vykladá ako povinnosť. Pojem súčinnosť znamená spoluprácu a spolupôsobenie. Udeliť žalobcovi povinnosť, na ktorú nemá kompetencie a nemôže ju vynútiť, nie je podľa žalobcu možné definovať pod pojem súčinnosť.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, postupy týchto orgánov, ktoré predchádzali ich vydaniu. Vychádzal zo žalobných bodov vymedzených vo včas podanej žalobe s poukazom na úpravu § 183 SSP - (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a pri zohľadnení skutočnosti, že konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania zohľadnil i úpravu podľa § 195 písm. a) až e) SSP, podľa ktorej nie je v prípadoch taxatívne vymedzených v tomto ustanovení správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd skonštatoval, že žaloba dôvodná nie je, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
8. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP a zohľadniac absenciu návrhu na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania (§ 107 ods. 2 SSP). Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 26.01.2022 verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
9. Podľa § 194 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 písm. a) až e) SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 8 ods. 3 písm. d), e) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ako zákon č. 39/2007 Z. z. alebo zákon o veterinárnej starostlivosti): Regionálna veterinárna a potravinová správa po d) prejednáva priestupky, ukladá pokuty a opatrenia podľa osobitného predpisu na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti, po e) nariaďuje a zrušuje opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu chorobami uvedenými v prílohách č. 1, 3 až 5 a chorobami podľa osobitného predpisu, krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo pri ohrození bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, ak sa týkajú individuálne určených právnických osôb a fyzických osôb v jej územnej pôsobnosti.
Podľa § 16 ods. 1, ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti: Príslušníci Policajného zboru, colné orgány a obce sú povinné poskytnúť súčinnosť pri opatreniach na obmedzenie uvádzania na trh alebo obchodu so zvieratami a produktmi z nich, krmivami, pri zákaze premiestňovania zvierat a osôb v oblasti kontaminovanej pôvodcom nákazlivej choroby alebo iným faktorom, ktorý môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí, pri konaní podľa § 29a ods. 6 a pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona, ak o to orgán veterinárnej správy, veterinárny inšpektor alebo úradný veterinárny lekár požiada. Orgány verejnej správy sú povinné poskytovať v rozsahu svojej pôsobnosti súčinnosť orgánom veterinárnej správy pri opatreniach na obmedzenie uvádzania zvierat na trh, pri premiestňovaní zvierat, pri zabránení šíreniu nákazlivých chorôb zvierat alebo iného faktora, ktorý môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat a ochranu zvierat alebo zdravie ľudí, a pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona, ak o to orgán veterinárnej správy, veterinárny inšpektor alebo úradný veterinárny lekár požiada. Orgány veterinárnej správy informujú orgány verejnej správy o zdraví zvierat, o situácii v stave nákazlivých chorôb zvierat a o údajoch, ktoré sa týkajú ochrany zdravia ľudí a zdravia zvierat.
Podľa § 17 ods. 1 písm. g), ods. 2, ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti: Kontrole, prevencii a diagnostike podliehajú tieto choroby po g) vtáčia chrípka (Influensa avium). Vlastník alebo držiteľ zvierat je povinný hlásiť orgánu veterinárnej správy podozrenie alebo výskyt choroby uvedenej v odseku 1.
Orgán veterinárnej správy môže nariadiť pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte choroby uvedenej v odseku 1 alebo podľa osobitného predpisu opatrenia na zabránenie šíreniu choroby, najmä izoláciu alebo usmrtenie zvierat, obmedzenie alebo zákaz premiestňovania a prepravy zvierat, ako aj prepravy produktov živočíšneho pôvodu a materiálov, ktoré môžu byť nositeľom pôvodcu choroby, zákaz zhromažďovania osôb, zákaz alebo obmedzenie umelej inseminácie a plemenitby.
Podľa § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti: Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné po a) pri kontrole chorôb zvierat a hlásení chorôb 2. dodržiavať povinnosti, ktoré nariadil orgán veterinárnej správy v prípade výskytu choroby alebo podozrenia na výskyt chorôb uvedených v prvom bode.
Podľa § 48 ods. 5, písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti: Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur, ak po b) nedodrží povinnosti, ktoré nariadil orgán veterinárnej správy, ak ide o výskyt alebo podozrenie na výskyt choroby uvedenej v § 17 a 18 a chorôb podľa príloh č. 4 a 5.
Podľa § 50 ods. 1, písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti: Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400 eur do 3500 eur, ak po t) sťažuje alebo marí výkon veterinárneho dozoru, veterinárnych kontrol a inšpekcií, nevykoná v určenej lehote nariadené opatrenie orgánu veterinárnej správy alebo opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov.
10. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu konštatované v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie veterinárneho opatrenia na kontrolu chorôb zvierat vydané Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Žilina pod Č. j.: 229/2020 dňa 29.01.2020, ktorým označený orgán nariadil žalobcovi, okrem iného, vykonať opatrenie - do 05.02.2020 vykonať súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí v obci Belá - Kubíková, v písomnej forme a tento zaslať na RVPS Žilina do 05.02.2020. Uvedené veterinárne opatrenie podľa návratky doručenky, ktorá je pripojená v administratívnom spise bolo žalobcovi na adresu Obecný úrad Belá, ulica Oslobodenia 183/28, 013 05 Belá doručené dňa 31.01.2020. Podľa sprievodného listu k tabuľke so zoznamom vlastníkov chovov hydiny a vtákov - obec Belá, časť Kubíková žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa uvedený zoznam elektronicky, s dátumom odoslania 09.03.2020. Sprievodný list o zaslaní tohto zoznamu je opatrený pečiatkou správneho orgánu prvého stupňa pod evidenčným číslom 460/2020 zo dňa 09.03.2020.
11. Žalobca v žalobných bodoch namietal, že nemal potrebné kompetencie na splnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená opatrením vydaným Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Žilina Č. j.: 229/2020 zo dňa 29.01.2020 (ďalej aj len opatrenie z 29.01.2020), že jeho povinnosťou bolo poskytnúť súčinnosť v rozsahu len zákonných možností a správne orgány vyložili pojem „súčinnosť“ v úprave § 16 ods. 1, ods. 7 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o veterinárnej starostlivosti alebo zákon č. 39/2007 Z. z.) príliš extenzívne. Uvedené námietky žalobcu hodnotí správny súd ako nedôvodné. Pri tomto závere správny súd primárne zdôrazňuje, že opatrenie zo dňa 29.01.2020 bolo vydané na základe právneho rámca predstavovaného úpravou podľa § 8 ods. 3 písm. e) a § 17 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti a v súlade s touto právnou úpravou. Ide teda o opatrenie, vykonanie ktorého majú na mysli ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti. Úprava podľa § 17 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti je demonštratívnym výpočtom konkrétnych foriem opatrení, ktoré môžu byť orgánom veterinárnej správy nariadené pri zabezpečení plnenia účelu, výslovne vyjadreného v tejto právnej úprave, ktorým je zabránenie šírenia choroby pri jej výskyte, vrátane relevantného druhu tejto choroby v pomeroch prejednávanej veci - vtáčej chrípky (Influenza avium) podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona o veterinárnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že úprava podľa § 17 ods. 3 vytvára priestor pre správny orgán prvého stupňa zvoliť postup pre dosiahnutie sledovaného účelu i tak, ako vyplýva z opatrenia zo dňa 29.01.2020. Týmto opatrením správny orgán prvého stupňa konkrétne žalobcovi uložil vykonať opatrenie pri zistení a potvrdení choroby - vtáčej chrípky (aviárnej influenzy), ktorá môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat a ľudí a za tým účelom vykonať do 05.02.2020 súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí v obciach v písomnej forme a tento zaslať RVPS Žilina (RVPS Žilina - Regionálna veterinárna a potravinová správa Žilina - poznámka správneho súdu) do 05.02.2020, s vymedzením termínu: do 05.02.2020 a s ustálením subjektu zodpovedného: obce v pásme dohľadu, v rámci ktorých je uvedená
aj obec Belá - Kubíková, a to práve vo väzbe na účel tohto opatrenia zo dňa 29.01.2020, ktorého dosiahnutie bolo spojené s realizáciou opatrenia v čase, kedy by splnenie uloženej povinnosti žalobcovi prispelo k zabráneniu šírenia označenej choroby. V nadväznosti na to bolo potom potrebné vyhodnocovať aj námietku žalobcu poukazujúcu na extenzívny výklad pojmu súčinnosť podľa úpravy § 16 ods. 1, 7 zákona o veterinárnej starostlivosti v pomeroch prejednávanej veci. Konkrétne bolo potrebné zohľadniť účel uloženia konkrétnej povinnosti žalobcovi v rámci jeho povinnosti poskytnúť súčinnosť ako adresátovi zákonnej povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 16 ods. 1, ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti. Správny súd konštatuje, že okolnosti prejednávanej veci, týkajúce sa predovšetkým druhu choroby, ktorej šírenie malo byť vykonaním predmetného opatrenia zo dňa 29.01.2020 zamedzené, v spojení s vysokou a rýchlou šíriteľnosťou tejto choroby a možnosťou jej prenesenia i na človeka, ktoré skutočnosti sú i z hľadiska odborného základu podrobne vymedzené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, zakladajú záver o existencii nebezpečenstva a ohrozenia spojeného so vzniknutou situáciou a vylučujú záver o extenzívnom výklade pojmu súčinnosť v úprave § 16 ods. 1, 7 zákona o veterinárnej starostlivosti tak, ako to namietal žalobca. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval kooperačný charakter inštitútu súčinnosti poukazuje správny súd na úpravu podľa § 16 ods. 1, 7 zákona o veterinárnej starostlivosti, kde je súčinnosť spájaná s povinnosťou jej poskytnutia, a teda ide o zákonný príkaz.
12. K námietke žalobcu o nedostatku kompetencií žalobcu na splnenie uloženej povinnosti podľa opatrenia zo dňa 29.01.2020 žalobcovi správny súd zdôrazňuje, že postavenie žalobcu ako orgánu samosprávy tak, ako vyplýva z úpravy podľa § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení - ďalej ako zákon o obecnom zriadení) umožňuje žalobcovi pri realizácii jeho práv a plnení jeho povinností tvoriacich jeho kompetencie, využiť zákonné prostriedky a možnosti, ako aj nástroje plnenia zákonných povinností vrátane súčinnosti uloženej mu podľa úpravy § 16 ods. 1, 7 zákona o veterinárnej starostlivosti formou vykonania súpisu všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí do 05.02.2020. Z hľadiska právneho základu postupu obce v uvedenom smere poukazuje správny súd na úpravu podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého: Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V rámci plnenia tejto základnej úlohy je obec bezpochyby oprávnená vyžadovať participáciu aj od samotných občanov plnením ich zákonných povinností podľa § 3 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Obec ako subjekt samosprávy predstavuje samostatný celok, ktorý samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úlohy súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon (ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba) - § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Konkrétny obsah pojmu samospráva je naplnený demonštratívnym výpočtom úkonov obce pri výkone samosprávy podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení (v úprave § 4 ods. 3 písm. h) zákon o obecnom zriadení medzi úkony pri výkone samosprávy obce radí napríklad i ochranu zdravých podmienok a zdravého spôsobu života obyvateľov). Argumentácia žalobcu poukazujúca na absenciu jeho kompetencií je zameraná na sumarizáciu dôvodov vnímaných žalobcom ako prekážky, ktoré bránili splneniu uloženej zákonnej povinnosti poskytnúť včas súčinnosť v zmysle úpravy podľa § 16 ods. 1, 7 zákona o veterinárnej starostlivosti. Táto argumentácia žalobcu však úplne opomína možnosti žalobcu ako orgánu samosprávy, majúceho priamu, bezprostrednú a najmä aktuálnu vedomosť o situácii v obci a operatívnu dostupnosť priamej komunikácie s obyvateľmi obce za účelom zistenia skutočností vyžadovaných na základe opatrenia zo dňa 29.01.2020. Voľba adekvátneho konkrétneho spôsobu zistenia potrebných informácií bola v plnej dispozícii žalobcu. Z tvrdení žalobcu a ani z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva efektívne využitie a uplatnenie žiadneho iného včasného postupu zacieleného na zistenie požadovaných informácií v danom prípade, okrem uverejnenia predmetného opatrenia na úradnej tabuli obce. Uvedený záver správneho súdu súvisí i s konštatovaním správneho súdu o nedôvodnosti námietky žalobcu poukazujúcej na úpravu podľa § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 a § 48 ods. 5, písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti. Správny súd v tejto súvislosti nespochybňuje, že i správny orgán prvého stupňa má oprávnenie vyžadovať plnenie konkrétnych zákonných povinností priamo od chovateľov hydiny a vtákov chovaných v zajatí v príslušných obciach a tiež plnenie týchto povinností v prípade ich nesplnenia riadne a včas sankcionovať. V danom prípade však správny orgán nedisponoval informáciami o menách a priezviskách, prípadne kontaktoch na konkrétnych aktuálnych obyvateľov obce a relevantnými informáciami a vedomosťami o skutočnostiach o miestnych pomeroch v obci, ktoré by mu takýto postup umožnili realizovať adresne, teda účinne a najmä rýchlo s ohľadom na druh zistenej choroby. Práve v tejto súvislosti správny
súd konštatuje základ pre záver o dôvodnom požadovaní súčinnosti vo zvolenej forme vyplývajúcej z opatrenia zo dňa 29.01.2020 vo vzťahu k žalobcovi. V nadväznosti na to nie je možné súhlasiť so žalobcom pokiaľ ide o jeho námietku, podľa ktorej veterinárne opatrenie RVPS Žilina na kontrolu chorôb zvierat zo dňa 29.01.2020 Č. j.: 229/2020 vzbudzuje dojem, že RVPS Žilina chce na obec preniesť časť svojich kompetencií, ktorá námietka bola žalobcom viazaná práve na úpravu podľa § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti. V prejednávanej veci mala s ohľadom na okolnosti veci spojené s potrebou rýchleho a účinného postupu prioritu požadovaná súčinnosť od žalobcu podľa § 16 ods. 1, ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti pred využitím postupu vyžadovania splnenia povinností podľa úpravy § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti. I v tejto súvislosti správny súd vo väzbe na okolnosti konkrétnej veci zdôrazňuje účel sledovaný uloženým veterinárnym opatrením zo dňa 29.01.2020, pre naplnenie ktorého s ohľadom na povahu zisteného nebezpečenstva a hrozby bolo potrebné zo strany orgánov veterinárnej správy postupovať efektívne, teda rýchlo a adresne. V tejto časti odkazuje správny súd na svoje vyššie uvedené závery, z ktorých vyplýva, že postup prostredníctvom uloženia povinnosti vypracovať do 05.02.2020 súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí i žalobcovi ako jednej z obcí vo vymedzenom pásme dohľadu, tento atribút efektívnosti spĺňal.
13. Správny súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej si povinnosť súčinnosti v zmysle úpravy § 16 ods. 1, ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti splnil zverejnením opatrenia zo dňa 29.01.2020 na úradnej tabuli obce a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť poruchy rozhlasu v označenej časti obce. Povinnosť poskytnúť súčinnosť vo forme vykonania súpisu všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí do 05.02.2020 bola žalobcovi v opatrení zo dňa 29.01.2020 uložená s konkrétnym obsahom a časovým horizontom práve vzhľadom na okolnosti súvisiace s druhom zisteného nebezpečenstva. Naviac správny súd opätovne zdôrazňuje, že uverejnenie opatrenia zo dňa 29.01.2020 je len jedným zo spôsobov, prostredníctvom ktorých sa žalobca môže obracať na obyvateľov, kontaktovať ich a komunikovať s nimi za účelom splnenia uvedenej formy súčinnosti ako vyplýva z opatrenia zo dňa 29.01.2020. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ako je už správnym súdom vyššie skonštatované, nevyplýva, že by sa žalobca pokúsil uloženú formu súčinnosti splniť aj inak ako uverejnením opatrenia zo dňa 29.01.2020 na úradnej tabuli obce. V tejto súvislosti zároveň správny súd konštatuje nedôvodnosť námietky žalobcu o neprimeranosti lehoty na vykonanie súpisu všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí do 05.02.2020, a to ťažiskovo s poukazom na druh zisteného nebezpečenstva - rýchle sa šíriaca nákaza. Z odôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného vyplýva podrobný popis naliehavosti riešenia vzniknutej situácie, odôvodňovaný opisom foriem, spôsobu a časových súvislostí šírenia zistenej choroby vtáčej chrípky. Osobitne správny súd poukazuje na rozhodnutie žalovaného pokiaľ ide o odôvodnenie popisujúce vysokú nákazlivosť prenosnej infekčnej choroby vtáčej chrípky, ktorá postihuje domácu hydinu, voľne žijúce vtáky a môže sa preniesť aj na cicavce najmä ošípané a niektoré subtypy boli potvrdené u potkana, myši, lasice, fretky, mačky, tigra, psa, koňa a aj človeka. Priebeh choroby je akútny a v prípade vysoko virulentných kmeňov perakútny, pričom inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých hodín do troch dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli, v závislosti od množstva a virulencie vírusu, ciest infekcie, vnímavosti jednotlivých druhov vtákov. Vychádzajúc z uvedených záverov nie je správnym súdom potom hodnotená ako dôvodná ani argumentácia v rámci námietok žalobcu, podľa ktorých nemá povinnosť viesť register chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí, nemá ani možnosť vynucovať takéto informácie od obyvateľov obce a nemá právo vstupovať na pozemky obyvateľov mesta bez ich súhlasu.
14. Pokiaľ ide o neprimeranosť lehoty na vykonanie súpisu, v tejto časti poukazuje správny súd na nesporné skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, podľa ktorých veterinárne opatrenie zo dňa 29.01.2020 bolo elektronicky žalobcovi doručené dňa 31.01.2020 a cestou pošty dňa 31.01.2020, pričom žalobca zaslal súpis požadovaný týmto opatrením až 09.03.2020, teda 32 dní po termíne, čo práve s ohľadom na časové súvislosti týkajúce sa šírenia predmetného ochorenia tak, ako sú konštatované v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, vylučuje záver o neprimeranosti lehoty podľa opatrenia z 29.01.2020. Správny súd konštatuje, že námietky žalobcu vymedzené vo včas podanej správnej žalobe nie sú dôvodné. Žalobcom namietaný rozpor rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného s úpravou podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku skonštatovať nie je možné. Správne orgány sa vecou svedomite a zodpovedne zaoberali, skutkový stav veci zistili dostatočne pre riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav správne právne posúdili. Správny súd podotýka, že námietka nesprávneho právneho posúdenia vznesená žalobcom v prvom žalobnom bode je uplatnená len so všeobecným
obsahom nevymedzujúcim v čom konkrétne malo žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie tkvieť. Už len z tohto dôvodu je potrebné ju v uplatnenom obsahu považovať za nedôvodnú. Žalobca neposkytnutím súčinnosti na základe splnenia povinnosti podľa opatrenia zo dňa 29.01.2020 naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti, pokiaľ ide o objektívnu stránku tohto správneho deliktu konaním, ktoré je opísané vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, keď nesplnil nariadené opatrenie orgánu veterinárnej správy: Veterinárne opatrenie na kontrolu chorôb vydané RVPS Žilina pod č. 229/2020 zo dňa 29.01.2020 v súvislosti s potvrdením výskytu vtáčej chrípky u kury domácej v obci Stará Bystrica a vymedzením pásma dohľadu katastrálneho územia obce Belá - Kubíková, a to opatrenie v bode 1.: „Vykonať súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí a tento v písomnej forme zaslať RVPS Žilina v termíne do 05.02.2020“.
15. Z hľadiska dôvodov vymedzených úpravou podľa § 195 písm. a) až e) SSP správny súd nezistil naplnenie žiadneho z nich, ako dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Túto právnu úpravu bolo potrebné v tejto veci aplikovať s ohľadom na povahu predmetného konania, ktoré je konaním vo veci správneho trestania, kedy správny súd práve v prípadoch podľa § 195 písm. a) až e) nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Osobitne vo vzťahu k úprave podľa § 195 písm. b) poukazuje na úpravu podľa § 51 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa keď príslušný orgán veterinárnej správy zistil porušenie alebo nesplnenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo ku konaniu zakladajúcemu uloženie pokuty a v spojení s tým na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že podľa upovedomenia o začatí správneho konania správny orgán prvého stupňa začal voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti dňa 03.12.2020 a lehota na splnenie povinnosti poskytnúť súčinnosť formou vykonania súpisu všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí do 05.02.2020 uplynula dňom 05.02.2020. Pokiaľ ide o úpravu podľa § 195 písm. e) SSP, kedy správny súd v konaní vo veci správneho trestania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, poukazuje správny súd na úpravu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti a konštatuje, že uvedený dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného naplnený nie je. Uložená pokuta vo výške 400,- Eur je v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podrobne zdôvodnená pokiaľ ide o jej výšku vo väzbe na zákonné kritériá jej ustálenia, vyplývajúce z úpravy § 51 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti a v spojení s identifikáciou funkcií uloženej pokuty, ktoré odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov sú dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Druh uloženej sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánov verejnej správy.
16. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
17. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tejto veci úspešným žalovaný a žalobcovi v nadväznosti na to správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému, a to na základe aplikácie § 168 SSP a contrario z dôvodu nesplnenia podmienky výnimočnosti situácie odôvodňujúcej aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.
18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.