Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-57-2021.pdf
PDF · 195.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/57/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Sovereign Fund, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 057 319, zastúpeného zástupcom: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: TigerPrint s.r.o., so sídlom Kuzmányho 102/12, 010 01 Žilina, IČO: 45 698 813, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, v konaní o zaplatenie 6.358,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 43Cb/48/2019-176 zo dňa 8. októbra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 43Cb/48/2019-176 zo dňa 8. októbra 2020 v napadnutých výrokoch, ktorými bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov prvoinštančného konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.414,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.414,90 Eur od 27.05.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,4 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06.06.2019 sa právny predchodca žalobcu VD restaurant, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45 648 433, domáhal zaplatenia sumy 6.358,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.358,72 Eur od 27.05.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a náhrady trov konania.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 26Up/720/2019 zo dňa 20.06.2019 na základe podanej žaloby a predložených listinných dôkazov žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že skutkové tvrdenia uvedené v žalobe popiera v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu navrhol po podaní odporu pokračovanie v konaní, v nadväznosti na ktorú okolnosť Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Žilina.
4. Podaním zo dňa 20.01.2020 učinil právny predchodca žalobcu návrh na zmenu strán sporu tak, že navrhol, aby do konania vstúpila namiesto žalobcu právnická osoba Sovereign Fund, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 057 319. Uznesením č.k. 43Cb/48/2019-118 zo dňa 29.01.2020
rozhodol okresný súd o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania vstúpil Sovereign Fund, a.s. namiesto doterajšieho žalobcu VD restaurant, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45 648 433. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2020.
5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, podľa § 191 ods. 2 CSP, podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodného zákonníka“), podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 585 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka, podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, okresný súd žalobe čiastočne vyhovel.
6. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli predložené žalobcom, a to faktúrou č. 20190026, znejúcou na sumu 6.358,72 Eur, splatnou dňa 26.05.2019, pokladničným blokom vystaveným právnym predchodcom žalobcu, datovaným dňa 23.05.2019, pokladničnými blokmi vystavenými za nákup dekorácie, balónov a balónovej brány, dohodou o urovnaní, podpísanou žalovaným dňa 10.06.2019. Ďalej boli oboznámené listiny predložené žalovaným, a to cenová ponuka zo dňa 30.04.2019, vrátenie faktúry č. 20190026, datované dňa 29.05.2019 s doručenkou (adresát - právny predchodca žalobcu), dodacie listy zo dňa 16.05.2019 a zo dňa 20.05.2019 a pokladničné bloky zo dňa 20.05.2019, vystavené dodávateľom B. G., fotografie. Okresný súd sa oboznámil taktiež s listinami spojenými s postúpením žalovanej pohľadávky. Na pojednávaní bola oboznámená faktúra č. 20190030 vystavená dodávateľom VD restaurant, s.r.o., vyhotovená dňa 07.06.2019, znejúca na sumu 3.500,- Eur, pričom predmetom fakturácie je prenájom priestorov. Taktiež bola oboznamovaná faktúra č. 2520190001, vyhotovená dňa 31.07.2019, ktorou sa fakturovaná suma 3.500,- Eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 20190030, stornovala a kontrolný výkaz ohľadom dane z pridanej hodnoty. Okresný súd vykonal dokazovanie aj listinami predloženými žalovaným na pojednávaní dňa 08.10.2020 - mailovou komunikáciou zo dňa 20.05.2019 a 21.05.2019, prílohou ktorých boli tabuľky s rozpisom jedál zahrnutých v teplom a studenom bufete, gramážou jednej porcie, cenou za porciu a celkovou cenou jednotlivých jedál a súhrnnou cenou pre 60 až 70 ľudí, a to napriek námietke oneskoreného predloženia dôkazu, vznesenej zástupcom žalobcu, s poukazom na zásadu koncentrácie konania. Okresný súd danú námietku neakceptoval, nakoľko sa nejednalo o návrh na vykonanie dokazovania, pre ktorý by súd musel odročiť pojednávanie. Na pojednávaní dňa 28.05.2020 vykonal okresný súd dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom - p. N. P. a p. P. R.. Na pojednávaní dňa 08.10.2020 vypočul svedka p. N. P., ktorého výsluch navrhol taktiež žalobca. Návrh na vykonanie dokazovania vypočutím svedkov navrhnutých žalovaným okresný súd zamietol, a to z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné na to, aby rozhodol vo veci, a teda tento dôkaz považoval za nadbytočný, pričom súčasne okresný súd prihliadol aj na námietku právneho zástupcu žalobcu, nakoľko počas prerušeného pojednávania, v čase medzi výsluchom svedka N. P., ktorého vypočutie navrhol žalobca a výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným, došlo k rozhovoru medzi svedkami a zástupcom žalovaného, na ktorú skutočnosť upozornil žalobca, a preto okrsný súd nadobudol pochybnosť o vierohodnosti navrhnutých svedkov. Na pojednávaní dňa 08.10.2020 bola oboznamovaná aj mailová komunikácia právneho predchodcu žalobcu a žalovaného s tým, že dňa 30.04.2019 bola konateľovi žalovaného zaslaná cenová ponuka vypracovaná na 70 hostí, pričom podľa tejto cenovej ponuky sú rozpísané jednotlivé služby, resp. druhy dodávaných jedál, cena na osobu a celková cena 3.430 Eur, pričom v rozpise služieb sa uvádza silný kurací vývar, špargľový krém, 5 druhov čerstvých šalátov, syrovo prosciuttová misa, ovocná misa, hovädzí tatarák plus hrianky, lososový tatarák plus tapiokové čipsy, malé pečené prasiatko s bylinkovou plnkou, pečené zemiaky, kuracie prsia plnené sušenými paradajkami - jazmínová ryža, hovädzí flank steak na hľuzovkovom rizote, pečená pražma kráľovská s tymiánom a limetkou a maková štrúdľa, tvarohová štrúdľa, a kokosová pana cotta ( čl. 161 spisu). Ďalej bol oboznamovaný email zo dňa 20.05.2019, ktorého prílohou bol rozpis jedál po jednotlivých položkách s tým, že cena za osobu sa uvádza 60 Eur, počet osôb sa uvádza 65 a celková suma je 4.663 Eur, pričom tento rozpis obsahuje cenu porcie, počet jednotiek a cenu spolu jednotlivých jedál. Následne bol oboznamovaný email zo dňa 21.05.2019, kde sa nachádza ako príloha rozpis jedál, ktorý je poupravený oproti pôvodnému rozpisu tak, že cena porcie je uvádzaná ako 55 Eur na osobu, počet jednotiek 65 ks a celková suma je 3.575 Eur. Na ozrejmenie týchto tabuliek zástupca
žalovaného uviedol, že toto vyúčtovanie bolo učinené zo strany prevádzkara, p. P., ktorý v nadväznosti na vyjadrenú nespokojnosť zo strany žalovaného rozpísal jednotlivé položky teplého a studeného bufetu, takže je uvedená cena za porciu, počet porcií a cena spolu s tým, že prvý rozpis vyhodnotili ako nereálny a následne bol dňa 21.05.2020 doručený opravený rozpis. Podľa tvrdenia zástupcu žalovaného ani opravený rozpis však nezodpovedal reálnemu stavu, nakoľko pokiaľ by sa to všetko spočítalo, tak 70 ľudí by takéto množstvo jedla nezjedlo. Z toho dôvodu má za to, že sa jednalo o vymyslené údaje.
7. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe ústnej dohody sa právny predchodca žalobcu zaviazal bezplatne prenajať dňa 17.05.2019 žalovanému na kultúrno - spoločenskú akciu svoje priestory, pripraviť a dodať teplé a studené bufety pre 70 ľudí za cenu 49 Eur na osobu, celkovo za cenu 3.430 Eur, dodať nealkoholické nápoje a zabezpečiť dekoráciu priestorov a balónovej výzdoby vrátane balónovej brány. Jednotlivé druhy jedál zahrnuté v teplých a studených bufetoch boli rozpísané v cenovej ponuke zo dňa 30.04.2019, odsúhlasenej žalovaným. Predmetná akcia sa konala dňa 17.05.2019, zúčastnilo sa jej minimálne 70 ľudí, z toho 10 detí a trvala minimálne od 16:00 hod. do 2:00 hod., t.j. minimálne 10 hodín.
8. Okresný súd posúdil vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako obchodnoprávny, prihliadnuc na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný vystupovali pri rokovaní ohľadom predmetnej kultúrno-spoločenskej akcie ako podnikatelia, pričom okresný súd dospel k záveru, že uplatnený nárok na zaplatenie ceny za dodanie teplých a studených bufetov a za zabezpečenie dekorácie a balónovej výzdoby vrátane balónovej brány má právny základ v ústnej dohode (inominátnej zmluve podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Dodanie dekorácií a balónovej výzdoby v konaní spochybnené nebolo, v tejto časti neuvádzal žalovaný v rámci procesnej obrany žiadne vlastné tvrdenia, preto napriek tomu, že žalovaný poprel nárok uplatnený právnym predchodcom v celom rozsahu, niet pochybností o tom, že žaloba je v tejto časti dôvodná a žalovaný je povinný náklady vzniknuté právnemu predchodcovi žalobcu v súvislosti so zabezpečením dekorácie v sume 128 Eur, dodaním balónov v sume 35,90 Eur a balónovej brány v sume 179 Eur nahradiť v uplatnenom rozsahu tak, ako vyplýva z faktúry č. 20190026.
9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca na preukázanie dôvodnosti nároku ohľadom uplatnenej sumy za teplé a studené bufety a za občerstvenie zahŕňajúce vyúčtované alkoholické a nealkoholické nápoje a iný sortiment vymedzený v pokladničnom bloku zo dňa 23.05.2019 predložil faktúru č. 20190026, pokladničný blok zo dňa 23.05.2019 a navrhol vypočutie svedkov - osôb, ktoré boli v čase konania predmetnej akcie zamestnancami právneho predchodcu žalobcu a ktorí sa podieľali na zabezpečení tejto akcie. Procesná obrana žalovaného ohľadom tejto časti uplatneného nároku spočívala najmä v popretí skutkových tvrdení žalobcu týkajúcich sa obsahu dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v namietaní skutočného množstva dodaného jedla a dodaných nápojov. S cieľom preukázať nedostatok jedla počas akcie predložil žalovaný fotografie, na ktorých sú zachytené stoly so studenými jedlami a dezertmi. Súčasne žalovaný navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkov - hostí, ktorí sa akcie osobne zúčastnili. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany namietal množstvo nápojov evidovaných právnym predchodcom žalobcu, tak podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného preukázať, aké reálne množstvo nápojov bolo zo strany jeho hostí objednané. V reakcii na uvedené poukázal žalovaný na to, že negatívna skutočnosť sa nepreukazuje, a preto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, keďže žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy. Okresný súd uviedol, že súhlasí so žalovaným, nakoľko pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho
- ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
10. Žalobca v priebehu konania poukázal na to, že jeho nárok je preukázaný aj dohodou o urovnaní zo dňa 02.08.2019, ktorá bola podpísaná žalovaným, avšak právny predchodca žalobcu, ktorý je označený ako účastník dohody, k nej nepristúpil a nepodpísal ju. Podľa žalobcu žalovaný potvrdil nárok žalobcu v rozsahu 3.500 Eur, keďže uvedenú sumu sa žalovaný v zmysle predmetnej dohody zaviazal uhradiť, pričom súčasne podpisom tejto dohody žalovaným došlo z jeho strany k uznaniu záväzku. Okresný súd so žalobcom nesúhlasí, že na základe tejto dohody došlo k uznaniu záväzku. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorý vytvára vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Jedná sa o odlišný právny inštitút ako dohoda o urovnaní, s odlišnými právnymi účinkami. Dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka
si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t. j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom
- právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. V tomto prípade právny predchodca žalobcu dohodu o urovnaní nepodpísal, a teda k uzatvoreniu dohody o urovnaní nedošlo a táto listina nevyvolala žiadne právne účinky, pričom z jej obsahu nemožno vyvodiť, že predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Okolnosti písomného vyhotovenia tejto dohody ozrejmil zástupca žalovaného vo väzbe na posilnenie právnej istoty v prípade vyplatenia sumy 3.500 Eur právnemu predchodcovi žalobcu, pričom s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej strany, prihliadnuc súčasne na obsah predmetnej dohody o urovnaní, nemožno prijať iný záver ako ten, že úmyslom žalovaného bolo jednoznačne predísť ďalším sporom nahradením pôvodného sporného záväzku záväzkom novým, vymedzeným vo väzbe na faktúru č. 20190030, ktorá sa spomína v predmetnej dohode o urovnaní a ktorá bola vystavená právnym predchodcom žalobcu za prenájom priestorov v sume 3.500 Eur a určite nemožno usudzovať, že pri podpise dohody o urovnaní bolo úmyslom žalovaného uznať záväzok.
11. Žalovaný počas súdneho konania zotrvával na svojej procesnej obrane založenej na skutkovom tvrdení, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k dodržaniu dohody ohľadom zabezpečenia teplých a studených bufetov s dostatočným množstvom jedla. Súčasne popieral dohodu, príp. súhlas, na základe ktorého mal byť personál právneho predchodcu žalobcu oprávnený vydávať jeho hosťom nápoje na jeho účet a spochybňoval množstvo vyúčtovaných, a teda dodaných nápojov. Tak, ako vyplýva z odseku 31 odôvodnenia tohto rozsudku, dôkazné bremeno o tvrdeniach zakladajúcich dôvodnosť uplatneného nároku spočíva výlučne na žalobcovi, pričom okresný súd konštatoval, že okolnosť, že právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 20190026 a pokladničný blok zo dňa 23.05.2019 nárok nepreukazujú, nakoľko sa jedná o doklady spojené so splnením účtovných a daňových povinností a samé o sebe nie sú dôkaznými prostriedkami spôsobilými preukázať, že služby, príp. tovary boli skutočne dodané v rozsahu uvedenom v týchto dokladoch. Preto okresný súd na doplnenie súčasne uviedol, že otázka, kedy bol predmetný pokladničný blok vyhotovený, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná.
12. Nárok na zaplatenie objednaného a dodaného jedla považoval okresný súd za uplatnený dôvodne. V tejto časti zohľadnil súd najmä dohodu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného ohľadom zabezpečenia stravy formou teplých a studených bufetov, v množstve zodpovedajúcom požiadavkám šesťdesiatich a sedemdesiatich ľudí, tak, ako vyplýva z obsahu písomnej cenovej ponuky zo dňa 30.04.2019. Žalovaný predložil uvedenú cenovú ponuku spolu s mailovou komunikáciou (č. l. 19, 20 spisu) s p. N. P., ktorý bol v čase konania akcie prevádzkarom zariadenia. Z týchto listín vyplýva, že žalovaný akceptoval druhy jedál, ktoré sa budú na akcii podávať aj ich cenu, pričom je zrejmé, že jedlo malo byť zabezpečené pre 70 ľudí. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebolo dohodnuté, aké množstvo jednotlivých jedál bude zabezpečené. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že očakával tzv. švédske stoly s výberom jedál bez obmedzenia váhy, množstva a hodnoty, avšak existencia dohody takéhoto obsahu v konaní preukázaná nebola. Vo väzbe na zistenie obsahu dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ohľadom jedla bolo potrebné na základe dokazovania vyhodnotiť otázku splnenia dohody. Žalovaný tvrdil, že skutočne dodaného jedla bolo málo, nebolo dokladané a neskoršie bol výber jedál značne obmedzený. Na základe výsluchu svedka p. N. P. bolo zistené, že jedla bolo podľa jeho názoru zabezpečeného dostatok, v súlade s cenovou ponukou. Časť z neho sa ani neskonzumovala, pričom sa buď vyhodila alebo zabalila konateľovi žalovaného (uvedené potvrdili aj ďalší svedkovia a žalovaný to nepoprel). Jedlo bolo rozdelené na sekciu s teplými jedlami a na sekciu so studenými jedlami. Žalovaný spochybňoval dodanie dostatočného množstva jedla aj s poukazom na následnú cenovú kalkuláciu zo dňa 20.05.2019 a opravenú cenovú kalkuláciu zo dňa 21.05.2019, vyhotovené p. N. P., s rozpisom gramáže na jednu porciu, cenou za jednu porciu, počtom porcií a cenou spolu. Podľa žalovaného údaje uvedené nielen v cenovej kalkulácii zo dňa 20.05.2019, ale aj v opravenej cenovej kalkulácii zo dňa 21.05.2019 sú zjavne nereálne. Svedok p. N. P. uviedol, že kalkulácia jedál, ktorá bola vyhotovená po konaní akcie na žiadosť žalovaného, bola vyhotovená vychádzajúc z balíčkov, ktoré právny predchodca žalobcu štandardne ponúkal. Balíček, ktorý bol pripravený pre žalovaného, s ním bol odkonzultovaný a bol vopred schválený. Svedok N. P. vo všeobecnej rovine uviedol, že tieto balíčky sa pripravujú na základe skúseností z predchádzajúcich akcií, pričom sa vychádza z počtu hostí, ktorí majú byť prítomní na akcii a zároveň sa zohľadňuje aj skladba
hostí tak, aby sa ponuka konkrétnych jedál a ich množstvo prispôsobila ustáleným požiadavkám žien, mužov, detí atď. Podľa okresného súdu bez ohľadu na to, či predložené cenové kalkulácie zodpovedali skutočnému stavu alebo nie, pre dokazovanie nemajú relevanciu, nakoľko tak, ako už bolo uvedené, právny predchodca žalobcu a žalovaný sa nedohodli na množstvách jednotlivých druhov dodávaného jedla, dohodli sa len na tom, že jedlo má byť pripravené pre 70 ľudí.
13. Okresným súdom vypočutí svedkovia potvrdili, že jedlo bolo pripravené a bolo dokladané. Uviedli tiež, že nejaké jedlo sa na akcii ani neskonzumovalo. Súčasne svedkovia nezaznamenali počas akcie žiadne sťažnosti ohľadom jedla, a to ani zo strany žalovaného ani jeho hostí. Žalovaný vzniesol výhrady ohľadom jedla podávaného počas akcie až nasledujúci deň po konaní akcie. Preto hodnotenie toho, či jedla bolo alebo nebolo dostatok, za situácie, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola ohľadom množstva jedla konkrétna dohoda, pričom žalovaný ani nikto z jeho hostí sa počas akcie nesťažoval, je otázkou subjektívneho vnímania a následne je dostatok jedla pre 70 ľudí ťažko kvantifikovať a dokazovať. Podľa okresného súdu svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobcom potvrdili tvrdenie žalobcu, že záväzok zabezpečiť a dodať teplé a studené bufety pre 70 ľudí bol splnený, pričom opak nevyplýval ani z fotografií predložených žalovaným a podľa presvedčenia okresného súdu na tomto zhodnotení by nemohli nič zmeniť ani svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že z výsluchu svedkov bolo zistené, že hostí bolo 70, avšak popri hosťoch sa z pripravených jedál ponúkli aj členovia súboru, ktorý na akcii vystupoval a zahŕňal minimálne 9 ďalších osôb vrátane detí, a teda množstvo objednaného jedla bolo menšie ako bolo množstvo stravníkov (na závere o dôvodnosti uplatneného nároku v tejto časti by však nič nemenila ani skutočnosť, pokiaľ by stravníkov bolo presne v počte 70). Vo vzťahu k námietke žalovaného, že svedok p. N. P. je nedôveryhodný z dôvodu, že bol v pracovnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, okresný súd uviedol, že v súčasnosti už tento svedok pre právneho predchodcu nepracuje a okresný súd pochybnosť o hodnovernosti tohto dôkazu nenadobudol. Okresný súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v tejto časti dôkazné bremeno uniesol.
14. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že nárok na zaplatenie nápojov v rozsahu vymedzenom v pokladničnom bloku zo dňa 23.05.2019 nebol podľa okresného súdu zo strany žalobcu preukázaný. Sporným bolo nielen to, či došlo k objednaniu vyúčtovaného množstva a druhov alkoholických a nealkoholických nápojov, kávy a iného sortimentu zo strany hostí žalovaného, ale aj to, či bol na ich vydávanie na účet žalovaného daný zo strany žalovaného súhlas. Nezrovnalosti vznikli aj ohľadom množstva otvorených fliaš alkoholu prinesených žalovaným, ktoré boli účtované ako „korkovné“ a v konaní nevyšlo najavo ani to, aké nápoje a v akom množstve žalovaný odsúhlasil v rámci „nápojového stola“. Okresný súd nemal pochybnosť o tom, že žalovaný a jeho hostia časť z týchto nápojov skutočne skonzumovali, príp. aj všetky, v nadväznosti na procesnú obranu žalovaného však bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenia v tejto časti preukázal, t.j. bol povinný preukázať koľko, čoho a za akú cenu dodal žalovanému, príp. jeho hosťom a koľko prinesených fliaš alkoholu a vína sa otvorilo, a teda oprávnene sa účtovalo ako „korkovné“. Podľa okresného súdu žalobca svoje dôkazné bremeno v tomto rozsahu neuniesol, pričom okresný súd konštatoval, že pokladničný blok zo dňa 23.05.2019 má v danej veci len evidenčný charakter a ako relevantný dôkaz slúžiť nemôže. Preto aj keby okresný súd vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vydávať hosťom žalovaného tovar na účet žalovaného, bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať dodanie jednotlivých položiek uvedených v predmetnom pokladničnom bloku a v tejto súvislosti preukázať oprávnenosť spôsobu účtovania (napr. vo vzťahu k účtovaniu miešaných nápojov alebo celých fliaš rozpočítaných na cenu za jeden pohár). Rovnako tak povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení sa vzťahovala aj na nealkoholické nápoje a víno, ktoré mal podľa dohody zabezpečiť právny predchodca žalovaného, ktorú skutočnosť považoval okresný súd za preukázanú na základe výsluchu svedkov. Je zrejmé, že niektoré z účtovaných nealkoholických nápojov a vín boli pripravené pre hostí v rámci „nápojového stola“, ktorý mali hostia žalovaného k dispozícii, avšak žalobca obsah tohto nápojového bufetu v žalobe ani počas konania nešpecifikoval. Žalobca v tomto smere ďalšie skutkové tvrdenia nad rámec tvrdení uvedených v žalobe neučinil, pričom sa obmedzil len na konštatovanie, že množstvo účtovaných nápojov nepovažuje za nereálne. S cieľom preukázať nárok v tejto časti navrhol žalobca výsluch svedkov, vtedajších zamestnancov právneho predchodcu žalobcu, avšak vykonané výsluchy k preukázaniu predmetného nároku neprispeli a iné dôkazné návrhy produkované neboli. Navyše, návrh na vykonanie dokazovania výsluchom hostí, učinený zo strany žalovaného, právny zástupca žalobcu namietal, hoci podľa okresného súdu hostia by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, či a v akom rozsahu si
objednávali nápoje, či a koľko káv vypili atď. Je však potrebné dodať, že na preukázanie tohto nároku v celom rozsahu by bolo potrebné zrejme vypočuť všetkých hostí.
15. Okresný súd uviedol, že na č.l. 101 a nasl. spisu sa nachádza Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2019, uzatvorená medzi pôvodným žalobcom VD restaurant, s.r.o. ako postupcom a subjektom Souvereign Fund, a.s. ako postupníkom, pričom v zmluve vymedzený predmet postúpenia (bod 3. zmluvy) zodpovedá predmetu tohto konania. Preto okresný súd mohol skonštatovať aktívnu vecnú legitimáciu právneho nástupcu žalobcu. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný v časti uplatneného nároku za teplý a studený bufet v sume 3.072 Eur, za dekorácie v sume 128 Eur, balónovú bránu v sume 179 Eur a za balóny v sume 35,90 Eur, celkovo 3.414,90 Eur. V časti uplatneného nároku za občerstvenie vymedzené v pokladničnom bloku zo dňa 23.05.2019 v celkovej cene 2.943,80 Eur okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k dodaniu tohto občerstvenia v uplatnenom a fakturovanom rozsahu. Ohľadom priznaného nároku na zaplatenie pohľadávky za dodanie teplého a studeného bufetu okresný súd na doplnenie uvádza, že dohodnutá cena medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola 3.430 Eur, tak, ako vyplývalo z cenovej ponuky zo dňa 30.04.2019. Podľa následnej fakturácie bola cena určená právnym predchodcom žalobcu v sume 3.840 Eur, ktorá suma nezodpovedala dohode a v konaní nebola oprávnenosť účtovania takejto ceny preukázaná. Nakoľko však podľa skutkového tvrdenia v žalobe bola žalovanému poskytnutá zľava v sume 768 Eur, pričom žalobca si tak uplatnil cenu teplých a studených bufetov v sume 3.072 Eur (3.840 - 768 = 3.072), a teda nižšiu ako dohodnutú cenu 3.430 Eur, okresný súd viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej ceny 3.072 Eur, zohľadniac zásadu, že okresný súd nemôže priznať viac, ako žalobca požaduje. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov. Keďže žalovaný neuhradil svoj záväzok do dňa vyhlásenia rozsudku ani z časti, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti záväzku, určenej právnym predchodcom žalobcu vo vystavenej faktúre č. 20190026, t. j. dňom 27.05.2019. Okresný súd priznal žalobcovi v súlade s § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka aj uplatnené úroky z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe vyplývajúcej z § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, t. j. vo výške 9 % ročne zo súdom priznanej dlžnej sumy. Pritom okresný súd zohľadnil aj obsah predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok v časti bodu 3.3. a 3.4., ktoré jednoznačne vymedzujú, že predmetom postúpenia bolo i príslušenstvo pohľadávok. V súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka priznal okresný súd žalobcovi okrem nárokov vyplývajúcich z § 369 Obchodného zákonníka taktiež právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur vyplývajúcej z § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP.
16. Proti tomuto rozsudku podal rozsiahle odvolanie žalobca proti výrokovej časti, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a do výroku o náhrade trov konania dôvodil § 365 ods. 1 písm. b) CSP a to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to žalobca, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkou nároku žalobcu na zaplatenie nápojov zaúčtovaných v pokladničnom bloku zo dňa 23.05.2019, a preto odvolaním napadol výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Žalovaný tvrdil, že alkohol si zabezpečil sám, ale nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že by tak aj urobil a prípadne v akom množstve, a teda neuniesol podľa žalobcu v tomto smere dôkazné bremeno. Rovnako sa nepreukázalo, že právny predchodca žalobcu mal nealkoholické nápoje dodať ako súčasť studeného bufetu, čo sa v konaní nepotvrdilo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nealkoholické nápoje nemali byť súčasťou studeného bufetu. Žalovaný si u právneho predchodcu žalobcu objednal aj nealkoholické nápoje, a teda občerstvenie nápojmi pre všetkých hostí. Žalovaný vo svojej objednávke nešpecifikoval vopred požadované množstvo a druh nealkoholických nápojov. Ak okresný súd uviedol, že od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal neexistenciu určitej právnej skutočnosti, tak predmetný záver je nesprávny v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný totiž tvrdil, že alkoholické nápoje si podľa dohody s právnym predchodcom žalobcu mal zabezpečiť sám, k čomu mal predložiť listinné dôkazy - dodací list č.1914364 zo dňa 16.05.2019 a dodací list č.1914417 zo dňa 20.05.2019. Žalobca tieto listinné dôkazy spochybnil a účinne poprel tieto tvrdenia žalovaného. Je zrejmé, že tieto dôkazy boli vyhotovené až po akcii a nie je z nich zrejmé, na aké meno boli vystavené a či vôbec súviseli s
predmetnou akciou, preto podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že sa jednalo o alkoholické nápoje, ktoré by reálne priniesol na predmetnú akciu ako potvrdil. Ak okresný súd v odseku 14. napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie s listinnými dôkazmi, medzi ktorými sú aj uvádzané dodacie listy a zároveň v odseku 8. napadnutého rozsudku uviedol tvrdenie, že žalovaný tvrdil, že zabezpečil a doniesol na akciu vlastný alkohol v dostatočnom množstve a požiadavky zo strany hostí boli preto nedôvodné a nereálne a na druhej strane v odseku 31. napadnutého rozsudku uvádza, že pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany namietal množstvo nápojov evidovaných právnym predchodcom žalobcu, tak podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného preukázať, aké reálne množstvo nápojov bolo zo strany jeho hostí objednané. Žalobca uviedol, že na daný prípad nie je možné aplikovať negatívnu dôkaznú teóriu, keďže žalovaný sám nerozporoval skutočnosť, že občerstvenie nealkoholickými nápojmi si u právneho predchodcu skutočne objednal. Žalovaný rozporoval výlučne množstvo vydané právnym predchodcom žalobcu, kde uvádzal len svoje skutkové tvrdenia a vlastné domnienky o tom, že množstvo na uvedenom pokladničnom bloku zo dňa 23.05.2019 je nereálne s ohľadom na počet hostí, ktorí by takéto množstvo nealkoholických nápojov podľa vyslovene subjektívneho a ničím nepodloženého názoru žalovaného, nespotrebovali. Dôkaz, ktorým by reálne spochybnil žalobcom podložené a vyfakturované množstvo nealkoholických nápojov, žalovaný žiadnym spôsobom neoznačil a ani neuviedol, aké množstvo malo byť skutočne hosťami spotrebované. Odvolával sa len na negatívne dôkazné bremeno. V tejto rovine žalobca poukázal však na ďalšie produkované dôkazy (okrem listinných dôkazov) v podobe svedeckých výpovedí, ktoré síce priamo nepotvrdili presné množstvo vydaných nealkoholických nápojov, no potvrdili skutočnosť, a to, že hostia si nealkoholické nápoje skutočne objednávali, teda boli hosťom riadne nalievané a všetko bolo evidované v systéme, z ktorého evidencie nakoniec bol vytlačený aj pokladničný blok zo dňa 23.05.2019. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný svoje všeobecné tvrdenia nepodložil ani neuviedol, koľko množstva nealkoholických nápojov malo byť podľa žalovaného hosťami v skutočnosti spotrebovaných, keďže v konaní bolo preukázané dodanie nealkoholických nápojov žalobcom na základe požiadavky žalovaného. Žalobca zdôraznil, že ak malo byť popretie skutkových tvrdení žalobcu o dodanom množstve žalovaným účinné, musel by žalovaný uviesť vlastné skutkové okolnosti, ktoré by dodané množstvo nealkoholických nápojov relevantne spochybnilo, a to vzhľadom na počet hostí, zloženie. Je evidentné, že požiadavky každého hosťa boli individuálne a špecifické. Žalovaný množstvo nealkoholických nápojov či už vo vzťahu ku káve, minerálke, stolovej vode, ani iným nápojom, tieto množstva nelimitoval a v konaní nebol preukázaný ani cenový limit. Nebola preukázaná požiadavka žalovaného, že na konkrétnu osobu sú vyčlenené len určité druhy a množstvo nealkoholických nápojov. Žalobca poukázal na § 151 CSP. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, aj za tým účelom, aby korigoval nedostatočne substancované popretia skutkových tvrdení protistrany. Žalovaný všeobecne popieral skutkové tvrdenia žalobcu, neuvádzal vlastné skutkové tvrdenia. Ak žalovaný hostí ničím nelimitoval, potom bolo výlučne na žalovanom preukázať, že uvedené množstvo nealkoholických a alkoholických nápojov tak, ako to bolo evidované a vyúčtované pokladničným dokladom zo dňa 23.05.2019, bolo skutočne dodané a hosťami spotrebované, nebolo a prekročilo žalovaným požadovaný limit. Žalovaný iba tvrdil, že si priniesol vlastný alkohol. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol povinný preukázať svoje tvrdenia ohľadom prinesenia množstva vlastného alkoholu. Vo vzťahu ku korkovnému žalobca uviedol, že korkovné je príjmom žalobcu, a preto nemal dôvod uvádzať nesprávny počet alkoholu prineseného žalovaným, ktorý bol reálne počas akcie otvorený, pretože by ukrátil sám seba. Vyčítal okresnému súdu nesprávne posúdenie pokladničného bloku a na jeho základe vystavenej faktúry č. 20190026. Ak skutočnosti uvádzané na predloženom pokladničnom bloku boli relevantné, a to aj vzhľadom na nadväznosť svedeckej výpovede, poukázal žalobca na výpoveď svedka p. P., ktorý vykonával barmana na predmetnej akcii, pričom na otázku právnej zástupkyne žalobcu svedok odpovedal, že od žalovaného mali finančný limit (svedok si sumu nepamätal), ktorý objednávky jeho hostí nemôžu prekročiť, no zároveň dodal, že žalovaného na dosiahnutie tohto limitu upozornili, pričom žalovaný im dal pokyn/súhlas k tomu, že môžu pokračovať ďalej, a teda vyhovieť ďalším objednávkam jeho hostí na účet žalovaného. Tiež svedok uviedol, že žalobca mal pre žalovaného pripraviť nápojový stôl, na ktorom boli alkoholické nápoje prinesené žalovaným a o tento nápojový stôl sa staral práve svedok p. P., ktorý dopĺňal podľa potreby nápoje, jedná sa teda o svedka, ktorý túto činnosť osobne vykonával. Svedok tiež sa vyjadril nielen k množstvu spotrebovaného alkoholu, ale aj k položkám v pokladničnom bloku s uvedením, ak mal niektorý z hostí záujem o miešaný nápoj, ktorý nebol žalobcom ponúkaný, svedok ako skúsený barman tejto požiadavke vyhovel, avšak v systéme - na pokladničnom bloku to mohol uviesť jedine ako ingrediencie do takého nápoja, teda napr. uviedol zvlášť kolu (ako celú fľašku, aj keď nespotreboval celý objem) a zvlášť porciu rumu. Svedok p. P. svojou výpoveďou tiež potvrdil, že okrem pozvaných hostí (70 ľudí), so súhlasom žalovaného si mohli objednávať aj členovia kapely (minimálne 9 osôb). Z uvedeného dôvodu sa pochopiteľne počet nápojov
uvedených v pokladničnom bloku navýšil. Tiež svedok uviedol, že čo sa týkalo nápojov, p. R. (štatutárny zástupca žalovaného) mu dal pokyn, aby nápoje naviac, ktoré si jeho hostia objednajú, zadal na jeho účet. Svedok vysvetlil spôsob zadávania jednotlivých položiek uvedených v pokladničnom bloku a tiež potvrdil súhlas žalovaného s tým, aby si jeho hostia objednávali na jeho účet. Išlo o bežnú prax na podobných akciách. Tiež citoval žalobca zo svedeckej výpovede svedkyne p. R. a poukázal na výpoveď v ďalších súvislostiach svedka p. P., pričom zdôraznil žalobca, že žalovaný si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť a išlo len o účelové tvrdenia žalovaného. Svedok p. P. zabezpečoval dohodnuté jedlo, nápoje a potvrdil skutočnosti v rovine účtovania korkovného a pred akciou sa svedok žalovaného opýtal, či súhlasí s tým, aby všetko bolo účtované na jeho účet. Pokiaľ sudkyňa vykonala dotaz na právneho zástupcu žalovaného, či chce navrhnúť výsluch svedka, tento ho odmietol. Žalobcom predložené listinné dôkazy, predovšetkým vo vzťahu k preukázaniu nároku na zaplatenie nápojov predložením pokladničného bloku, v kontexte so svedeckými výpoveďami jednoznačne preukazovali podľa žalobcu jeho nárok na zaplatenie nápojov tak, ako boli účtované a predložený pokladničný blok súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil z hľadiska jeho pravdivosti a dôležitosti. Za nedostatočné a v rozpore s vykonaným dokazovaním považoval odvolateľ odôvodnenie rozsudku, keď súd prevej inštancie nezdôvodnil, prečo nemôže pokladničný blok zo dňa 23.05.2019 slúžiť ako relevantný dôkaz, ak je tento podporený svedeckými výpoveďami. Ak sa odvoláva len na jeho evidenčný charakter, takéto odôvodnenie je nepostačujúce a nemožno sa s ním stotožniť. Zároveň poukázal na výpovede svedkov. Neposkytol dostatočné odôvodnenie v tejto rovine okresný súd a negatívna dôkazná teória nemôže byť aplikovaná na tento prípad, keďže dané množstvo je možné objektívne preukázať, a to aj s poukazom na pozitívne skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo na podklade vykonaného dokazovania. Žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu. Nesúhlasil s podaným odvolaním, poukázal na tvrdenia uvádzané pred okresným súdom, najmä na nahlásený počet 70 hostí, žalovaný mal celú akciu premyslenú, vytvoril si svoju vlastnú rezervu. Z celkového počtu 70 ľudí bolo 10 malých detí, spevácky súbor sa skladal z troch dospelých a 10 až 15 detí. Svedok p. P. uviedol, že kapela sa skladala z dvanástich členov. Uviedol, že zamestnanci žalobcu nemali pojem o počte. Odôvodnil princíp nakupovania v spoločnosti G. vo vzťahu k nápojom zabezpečovaným zo strany žalobcu. Podľa neho je zarážajúce, že práve žalobca sa odvoláva na chybné a nedôveryhodné dodacie listy. Žalobca mal po celú dobu v čase trvania akcie možnosť čiastočne vystavovať pokladničné bloky z pokladne. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na spotrebu nealkoholických nápojov a konštatoval, že bremeno na preukázanie reálneho množstva dodaných nealkoholických nápojov zaťažovalo stranu žalobcu. Z laického pohľadu „takéto množstvo nápojov za daných okolností“ a pri takom počte, štruktúre hostí nie je možné skonzumovať. Žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecné správne rozhodnutie. 18. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. K tvrdeniu žalovaného ohľadne počtu hostí na uskutočnenej kultúrno - spoločenskej akcii, ktorý presiahol počet 70 hostí je údaj nepravdivý a nereálny, a to z dôvodu, že žalovaný mal v dostatočnom predstihu žalobcu upovedomiť o počte hostí - 70 osôb, kedy akciu mal mať žalovaný vopred premyslenú. Žalobca zdôraznil, že celkový počet osôb zúčastnených na kultúrno - spoločenskej akcii presiahol počet 70, kedy zo svedeckých výpovedí mal okresný súd preukázané, že hostí bolo síce 70, ale popri hosťoch sa z pripravených jedál a nápojov ponúkli aj členovia súboru, ktorý na akcii vystupoval a zahŕňal minimálne 9 ďalších osôb vrátane detí (bod 34 str. 12 rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie ďalej prijal záver, že ak by aj počet stravníkov bol presne 70, nič to nemení na závere o dôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca považoval za nespornú tú skutočnosť, že na základe požiadavky žalovaného zabezpečil tak jedlo ako aj nealko a alko nápoje na kultúrno-spoločenskej akcii, ktorá sa uskutočnila dňa 17.05.2019. Jedinou námietkou žalovaného v tomto smere bola námietka smerujúca k dodaniu množstva jedla a nápojov, kedy túto námietku nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, len jeho subjektívnym hodnotením a prepočtom toho, koľko litrov vody či koľko kusov fliaš nealko nápojov by malo pripadať na jedného hosťa (pri ním tvrdenom počte 70 hostí), pričom takto spotrebované množstvo za čas trvania akcie cca 10 hodín, považoval za nereálne. V konaní pred súdom prvej inštancie však bolo preukázané (pričom túto skutočnosť žalovaný inými relevantnými dôkazmi nevyvrátil), že počet hostí presiahol 70 osôb. Ohľadne námietky predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného, konkrétne dodacích listov od spoločnosti B. G., I. C. XXX, XXX XX P. uviedol, že na procesnom útoku v tomto smere a všetkých už uvádzaných argumentoch zotrval, kedy obranu žalovaného považoval za nedostatočnú. Z dodacích listov táto skutočnosť nevyplýva, navyše nemôže obstáť ani tvrdenie o tom, že nebola potrebná registrácia žalovaného v systéme spoločnosti B. G., nakoľko žalovaný nie je pravidelným odberateľom.
Dodacie listy nie sú daňovým dokladom. Ak by mali byť tvrdenia žalovaného o spôsobe odberu a dodania jednotlivých alkoholických nápojov u dodávateľa B. G. pravdivé, potom musí existovať evidencia, koľko fliaš, kedy a komu bolo vydaných a následne ďalšia evidencia o tom, koľko fliaš, akého druhu, kedy a kým bolo spätne prijatých, aby zvyšný spotrebovaný alkohol mohol byť vyúčtovaný a zaplatený z prijatej zálohy. Takáto evidencia chýba, relevantné doklady neboli zo strany žalovaného predložené, a teda je evidentné, že nie je preukázané, aké množstvo a aký druh mal žalovaný na akciu zabezpečiť a aké nespotrebované množstvo malo byť vrátené. Predložené dodacie listy nesedia nielen dátumovo, ale ani jednotlivé položky alkoholu na nich uvedené nie sú totožné. Žalobca považoval tiež za nesporné, že žalovaný množstvo nealko alebo alko nápojov počtom kusov ani iným finančným stropom nelimitoval a dal súhlas obsluhe na to, aby vyhoveli požiadavkám hostí. Žalobca považoval za neadekvátne dávať podpisovať každému jednému hosťovi lístok, na ktorom bude uvedené čo spotreboval, najmä za situácie akou bola spoločensko-kultúrna akcia. Ak mali zamestnanci právneho predchodcu žalobcu súhlas zo strany žalovaného, aby požiadavkám hostí vyhoveli, nemali dôvod konať inak. Zároveň si množstvo spotrebovaných nápojov zaznamenávali. Pokiaľ by žalovaný vyslovene deklaroval vôľu, aby si hostia nápoje, ktoré si osobne vyžiadajú aj sami uhrádzali, potom by zamestnanci vystavovali po každej jednej objednávke konkrétnemu hosťovi pokladničný blok. Takýto postup je v praxi bežný, čo bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov. Žalovaný má nesporný záujem na úspechu v spore, preto je evidentné, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil (výsluch žalovaného v konaní nebol navrhnutý), že nedal súhlas k tomu, aby si hostia objednávali na jeho účet nad rámec pripraveného občerstvenia. Avšak naproti tomu jeho tvrdeniu stojí listinný dôkaz - pokladničný blok predložený žalobcom a výpoveď svedkov - pána P. a pána P., ktorí pod následkom trestného stíhania vypovedali, že tento súhlas bol daný. Zároveň nebol daný dôvod na to, aby obsluhujúci personál právneho predchodcu žalobcu zadával nápoje a zákusky do pokladničného bloku, ak by vedeli, že súhlas na to od žalovaného nemali. Žalovaný nepreukázal, koľko fliaš alkoholických nápojov a akého druhu zabezpečil, a koľko z týchto fliaš sa spotrebovalo. S poukazom na § 149 a § 150 CSP bol žalovaný povinný preukázať svoje tvrdenia ohľadne prinesenia množstva vlastného alkoholu. Z vykonaného dokazovania toto množstvo bolo preukázané uvedením korkovného na pokladničnom bloku. Vo vzťahu ku korkovnému uviedol, že korkovné je príjmom žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), a preto nemal dôvod uvádzať nesprávny počet alkoholu prineseného žalovaným, ktorý bol reálne počas akcie otvorený, inak by ukrátil sám seba. Tieto skutočnosti ostali výlučne v rovine tvrdení žalovaného a ďalšie skutkové tvrdenia žalovaný ani len nepreukazoval, tieto „skutkové tvrdenia“ sú výlučne v rovine jeho ničím nepodloženého subjektívneho názoru na to, či je spotreba podľa neho na počet osôb reálna, pričom nezohľadňuje aj ďalšie okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na konzumáciu alkoholických či nealkoholických nápojov a na ich reálne spotrebované množstvo. Negatívna dôkazná teória je výnimkou z pravidla, že každá strana preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia. Dôkaz, ktorý by reálne spochybnil žalobcom podložené a vyfakturované množstvo nealkoholických nápojov žalovaný žiadnym spôsobom neoznačil a ani neuviedol, aké množstvo malo byť skutočne hosťami spotrebované. V konaní pred súdom prvej inštancie však boli produkované ďalšie dôkazy (okrem listinných dôkazov) v podobe svedeckých výpovedí, ktoré síce priamo nepotvrdili presné množstvo vydaných nealkoholických nápojov, no potvrdili pozitívnu skutočnosť, a to, že hostia si nealkoholické nápoje skutočne objednávali, tieto boli hosťom riadne nalievané a všetko bolo evidované v systéme, z ktorého evidencie nakoniec bol vytlačený aj pokladničný blok zo dňa 23.05.2019, ktorým bolo evidované množstvo riadne vyúčtované. Pokiaľ by malo byť popretie skutkových tvrdení žalobcu o dodanom množstve žalovaným účinné, musel by žalovaný uviesť vlastné skutkové okolnosti, ktoré by dodané množstvo nealkoholických nápojov relevantne spochybnilo, napr. vlastnou evidenciou spotrebovaného alebo objednaného množstva nealkoholických nápojov, dojednanej výšky cenového limitu a pod., čo sa však nestalo. Za účelové považoval žalobca aj tvrdenie žalovaného, že žalobca vystavil faktúru znejúcu na sumu 3.500,- Eur zo dňa 09.06.2019 s tým, že si mal byť vedomý toho, že jedlo a nápoje ním poskytnuté majú mať takúto hodnotu. V konaní pred súdom prvej inštancie tieto skutočnosti žalobca vyslovene poprel a uviedol, že faktúra znejúca na sumu 3.500,- Eur zo dňa 09.06.2019 sa netýkala poskytnutého jedla a nápojov, ale predstavovala vyúčtovanie služieb spojených s prenájmom priestorov. 19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predložené dodacie listy sú relevantným dôkazom preukazujúce druh a množstvo alkoholu, ktorý si žalovaný zaobstaral na plánovú akciu. Pokiaľ v predložených dodacích listoch zo dňa 16.05.2019 (vystavený deň pred konaním akcie 17.05.2019) a dňa 20.05.2019 (nasledujúci prvý pracovný deň po uskutočnení akcie 17.05.2019) absentuje označenie odberateľa, v poznámke dodacieho listu zo dňa 16.05.2019 je uvedené telefónne číslo ako aj priezvisko spoločníka a konateľa žalovaného s uvedením dátumu 20.05., kedy mal byť odobratý alkohol, teda skutočne spotrebované množstvo vyúčtované. Navyše na oboch dodacích
listoch je pečiatka účtovníckej firmy Agentúry TEMPO, ktorá je účtovníkom žalovaného. Pokiaľ žalobca uvádzal, že dodacie listy nie sú daňovým dokladom a preto je možná nielen registrácia v systéme, ale je tiež možné aj „dodatočné“ vyplnenie odberateľa na dodacom liste po jeho vytlačení zo systému, zrejme podľa žalovaného vychádzal z vlastných skúseností ako sa to robí s pokladničnými dokladmi, ktoré vystavuje napríklad v tomto prípade týždeň po uskutočnení akcie, s čím má zrejme bohaté skúsenosti. V poznámke je uvedené telefónne číslo a priezvisko spoločníka a konateľa žalovaného ako aj dátum, kedy malo dôjsť bezprostredne po akcii k zúčtovaniu spotrebovaného alkoholu, tak ako sa to aj uskutočnilo. Podľa uvedeného sú tak účelové tvrdenia žalobcu o vystavenom pokladničnom doklade z jeho strany týždeň po vykonaní akcie dňa 23.05.2019 bez toho, aby tento predložil a nechal potvrdiť žalovaným ihneď po skončení akcie a zarážajúce je, že tento listinný dôkaz žalobca považuje za podstatný, ktorý má údajne preukazovať množstvo dodaných nápojov žalovanému, k čomu zaujal náležité stanovisko aj súd prvej inštancie s tým právnym názorom, že takýto doklad je len účtovným dokladom vôbec nepreukazujúcim skutočne dodané množstvo nápojov, ktorý má len evidenčný charakter a ako relevantný dôkaz slúžiť nemôže. Žalovaný tvrdí, že žalobca mu mal predložiť minimálne bezprostredne po skončení akcie množstvo dodaných nápojov, ktoré by si tak mohol skontrolovať a ich prevzatie potvrdiť alebo namietať, k čomu však nedošlo z dôvodu na strane žalobcu, resp. jeho predchodcu. Možno sa len domnievať, že predchodca žalobcu, resp. jeho zamestnanci mali iný vedľajší záujem na takomto postupe, ako to žalobca naznačuje vo svojom vyjadrení kedy uvádza, že s takýmito dokladmi sa dá dodatočne manipulovať, s čím má potom nepochybne podľa žalovaného sám skúsenosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho množstva dodaných nápojov zaťažovalo stranu žalobcu, ktorý zjavne toto bremeno počas celého konania neuniesol a nedokázal preukázať reálne množstvo dodaných nápojov. A to aj vzhľadom k tomu, že počas a ani ihneď po skončení akcie žalobca nevyhotoviť originál pokladničný blok so zaúčtovaným množstvom a druhmi nápojov a tento nepredložil žalovanému na podpis ako znak schválenia a akceptácie ich dodania a prevzatia v uvedenom počte. Napokon samotný žalobca opakovane vo svojom vyjadrení na str. 4 ods. 3 uvádza, že ani svedecké výpovede svedkami navrhnutými žalobcom, nepotvrdili presné množstvo vydaných nealkoholických nápojov. Už len z laického pohľadu takéto množstvo nápojov za daných okolností pri takom počte a štruktúre hostí nie je možné skonzumovať, pričom podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe sa nedokazujú, a preto toto tvrdenie žalobcu nebolo potrebné nijakým bližším spôsobom preukazovať. Bremeno dokazovania počas konania zaťažovalo žalobcu, ktorý navrhol výsluch jednotlivých svedkov, avšak ani títo svedkovia vo svojich výpovediach nepreukázali presné množstvo spotrebovaných nealkoholických nápojov, čo nakoniec samotný žalobca potvrdil vo svojom odvolaní a opakovane aj vo svojom vyjadrení z 08.04.2021. Žalobca sa opieral o množstvo nealkoholických nápojov uvedených na pokladničnom bloku, ale tak ako aj okresný súd uviedol vo svojom rozhodnutí, pokladničný blok slúži len ako účtovný doklad. Nie je vylúčené, že spomínaným pokladničným blokom mohlo byť manipulované zo strany žalobcu resp. jeho zamestnancov, a to z dôvodu, že bol vyhotovený až takmer týždeň po akcií a nevyplývalo z neho dodanie a taktiež ani prevzatie tovaru, ako uviedol aj okresný súd vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ, žalobca poukázal § 151 ods. 2 CSP a tvrdil, že ak popretie skutkových tvrdení žalovaným o dodanom množstve nealkoholických nápojov malo byť účinné, musel by žalovaný uviesť vlastné skutkové okolnosti, ktoré by dodané množstvo nápojov relevantne spochybnilo. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný uviedol vlastné skutkové okolnosti tým, že predložil prepočet žalobcom vyúčtovaných nealkoholických nápojov na osobu, teda uviedol koľko by každá osoba vrátane malých detí musela počas akcie spotrebovať nealko nápojov, čo je absolútne nereálne, taktiež poukázal na korkovné, ktoré si vyúčtoval samotný žalobca, pričom práve z vyúčtovaného korkovného je očividný a priam nelogický rozpor v spotrebovaných nealkoholických nápojov oproti alkoholickým nápojom. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu o množstve vydaných nealkoholických nápojov, ale na druhej strane nie je povinný preukazovať reálne množstvo spotreby nealko nápojov a to vzhľadom k tomu, že táto povinnosť - dôkazné bremeno bola v konaní na žalobcovi, ktorý bol povinný preukázať skutočné množstvo nápojov dodaných žalovanému, čo však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný namietal a popieral výlučne konanie žalobcu pri zabezpečení služieb v súvislosti s predmetnou akciou a tieto skutkové tvrdenia, ktoré uvádza žalobca sa netýkajú vnímania ani konania protistrany, teda žalovaného. Napriek uvedenému žalovaný riadnym spôsobom v zmysle uvedeného ustanovenia poprel skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom, pričom svoje tvrdenia aj oprel o listinné dôkazy, ktoré predložil aj samotný žalobca. Dôkazné bremeno ohľadom výšky uplatneného nároku bolo tak počas celého konania výlučne na žalobcovi a nebol najmenší dôvod k tomu, aby absurdne žalovaný preukazoval výšku nároku žalobcu. K vystavenej faktúre na sumu 3.500 Eur zo dňa 09.06.2019 zo strany žalobcu za predmetnú kultúrno-spoločenskú akciu, ktorú žalovaný akceptoval ako reálnu cenu poskytnutej služby vrátane jedál a nápojov s tým, že žalobca vo svojom
vyjadrení uvádza, že v konaní poprel, že vystavením tejto faktúry si bol vedomý toho, že jedlo a nápoje ním poskytnuté majú mať takúto hodnotu, pričom podľa tvrdení žalobcu táto faktúra predstavovala vyúčtovanie služieb spojených s prenájmom priestorov uviedol, že žalobca vôbec nevysvetlil „za akým účelom vystavoval dve rozdielne faktúry, čo sa týka ceny za poskytnuté služby a ktoré služby spojené s prenájmom mali predstavovať vyfakturovanú sumu 3.500 Eur, keďže táto suma sa podľa vyjadrenia žalobcu nemala týkať jedla a nápojov. Aj z uvedených zmätočných tvrdení žalobcu je zrejmé, že tento účelovo zavádza a prezentuje skutočnosti. ktoré sa reálne neuskutočnili výlučne vo svoj prospech v snahe zvrátiť výsledok a rozhodnutie súdu prvej inštancie presne v súlade s pravidlom, že ,.papier znesie všetko" nehľadiac na skutočnú realitu a zistený skutkový stav a dôkazy získané z vykonaného dokazovania.“ Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, ktorými bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a bolo rozhodnuté o náhrade trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
21. S poukazom na § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP krajský súd v procesnej rovine uvádza, že prejednal vec len v medziach a na základe týchto odvolacích dôvodov, ktoré žalobca vyjadril v písomne podanom odvolaní a z nich len tých, ktoré mali základ v dokazovaní pred súdom prvej inštancie a tvorili predmet prvoinštančného konania. Zároveň odvolací súd uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP.
22. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s vyslovenými závermi okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, pričom dôvodil tým, že súd prvej inštancie potvrdil dôveryhodnosť svedkov, preto podľa žalobcu je rozsudok v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na zaplatenie dodaného množstva nápojov na podklade pokladničného bloku, vyhodnotené okresným súdom nesprávne a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalobcom predložené listinné dôkazy, a to predovšetkým vo vzťahu k preukázaniu nároku na zaplatenie nápojov predložením pokladničného bloku, a to v kontexte so svedeckými výpoveďami, jednoznačne preukazujú nárok žalobcu aj na zaplatenie nápojov, tak ako boli zaúčtované predmetným pokladničným blokom. Má za to žalobca, že predložený pokladničný blok súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil z hľadiska jeho pravdivosti a dôležitosti, preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Sporným bol podľa žalobcu záver okresného súdu vo vzťahu k pokladničnému bloku zo dňa 23.5.2019. Uvedeným záverom vo vzťahu k pokladničnému bloku zo dňa 23.5.2019 boli závery zodpovedajúce zamietavej výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ku ktorej prináleží ods. 35. napadnutého rozsudku. „Nárok na zaplatenie nápojov v rozsahu vymedzenom v pokladničnom bloku zo dňa 23.05.2019 nebol podľa názoru súdu zo strany žalobcu preukázaný. V tomto smere je potrebné uviesť, že sporným bolo nielen to, či došlo k objednaniu vyúčtovaného množstva a druhov alkoholických a nealkoholických nápojov, kávy a iného sortimentu zo strany hostí žalovaného, ale aj to, či bol na ich vydávanie na účet žalovaného daný zo strany žalovaného súhlas. Nezrovnalosti vznikli aj ohľadom množstva otvorených fliaš alkoholu prinesených žalovaným, ktoré boli účtované ako „korkovné“ a v konaní nevyšlo najavo ani to, aké nápoje a v akom množstve žalovaný odsúhlasil v rámci „nápojového stola“. Súd nemá pochybnosť o tom, že žalovaný a jeho hostia časť z týchto nápojov skutočne skonzumovali, príp. aj všetky, v nadväznosti na procesnú obranu žalovaného však bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenia v tejto časti preukázal, t. j. bol povinný preukázať koľko, čoho a za akú cenu dodal žalovanému, príp. jeho hosťom a koľko prinesených fliaš alkoholu a vína sa otvorilo, a teda oprávnene sa účtovalo ako „korkovné“. Podľa názoru súdu žalobca svoje dôkazné bremeno v tomto rozsahu neuniesol, pričom súd konštatuje, že pokladničný blok zo dňa 23.05.2019 má v danej veci len evidenčný charakter a ako relevantný dôkaz slúžiť nemôže. Preto aj keby súd vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vydávať hosťom žalovaného tovar na účet žalovaného, bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať dodanie jednotlivých položiek uvedených v predmetnom pokladničnom bloku a v tejto súvislosti preukázať oprávnenosť spôsobu účtovania (napr. vo vzťahu k účtovaniu miešaných nápojov alebo celých fliaš rozpočítaných na cenu za jeden pohár). Rovnako tak povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení sa vzťahovala aj na nealkoholické nápoje a víno, ktoré mal podľa dohody zabezpečiť právny predchodca žalovaného, ktorú skutočnosť považoval súd za preukázanú na základe výsluchu svedkov. Je zrejmé, že niektoré z účtovaných nealkoholických nápojov a vín boli pripravené pre hostí v rámci „nápojového stola“, ktorý
mali hostia žalovaného k dispozícii, avšak žalobca obsah tohto nápojového bufetu v žalobe ani počas konania nešpecifikoval. Žalobca v tomto smere ďalšie skutkové tvrdenia na rámec tvrdení uvedených v žalobe neučinil, pričom sa obmedzil len na konštatovanie, že množstvo účtovaných nápojov nepovažuje za nereálne. S cieľom preukázať nárok v tejto časti navrhol žalobca výsluch svedkov, vtedajších zamestnancov právneho predchodcu žalobcu, avšak vykonané výsluchy k preukázaniu predmetného nároku neprispeli a iné dôkazné návrhy produkované neboli. Navyše, návrh na vykonanie dokazovania výsluchom hostí, učinený zo strany žalovaného, právny zástupca žalobcu namietal, hoci podľa názoru súdu hostia by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, či a v akom rozsahu si objednávali nápoje, či a koľko káv vypili atď. Je však potrebné dodať, že na preukázanie tohto nároku v celom rozsahu by bolo potrebné zrejme vypočuť všetkých hostí“.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že na základe ústnej dohody sa právny predchodca žalobcu zaviazal bezplatne prenajať dňa 17.5.2019 žalovanému na kultúrno-spoločenskú akciu svoje priestory pripraviť, dodať teplé, studené bufety pre 70 ľudí za cenu 49,- Eur na osobu, celkovo za cenu 3.430,- Eur dodať nealkoholické nápoje a zabezpečiť dekoráciu priestorov a balkónovej výzdoby vrátane balkónovej brány. Jednotlivé druhy jedál zahrnuté v teplých a studených bufetoch boli rozpísané v cenovej ponuke zo dňa 30.4.2019, odsúhlasenej žalovaným. Predmetná akcia sa konala dňa 17.5.2019. Zúčastnilo sa jej minimálne 70 ľudí, z toho 10 detí a trvala minimálne od 16.00 h do 2.00 hod. ráno, t.j. minimálne 10 hodín. Na základe predložených listinných dôkazov, nesporných skutkových okolností strán posúdil okresný súd vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako obchodno-právny. Prihliadnuc na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný vystupovali pri rokovaní ohľadom predmetnej kultúrno-spoločenskej akcie ako podnikatelia, dospel k záveru, že uplatnený nárok na zaplatenie ceny za dodanie teplých a studených bufetov a na zabezpečenie dekorácie a balónovej výzdoby, vrátane balónovej brány, má právny základ v ústnej dohode. Žalobca na preukázanie dôvodnosti nároku ohľadom uplatnenej sumy za teplé a studené bufety a za občerstvenie zahŕňajúce vyúčtované alkoholické a nealkoholické nápoje a iný sortiment vymedzený v pokladničnom bloku zo dňa 23.5.2019 predložil faktúru č. 201926 pokladničný blok zo dňa 23.5.2019 a navrhol vypočutie svedkov, osôb, ktoré boli v čase konania predmetnej akcie zamestnancami právneho predchodcu žalobcu a ktorí sa podieľali na zabezpečení tejto akcie.
24. Podľa zistení odvolacieho súdu, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnocoval okresný súd procesnú obranu žalovaného, ktorá spočívala v popretí skutkových tvrdení žalobcu, týkajúcich sa obsahu dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v namietaní skutočného množstva dodaného jedla a dodaných nápojov. Žalovaný v rámci svojej obrany teda namietal množstvo nápojov evidovaných právnym predchodcom žalobcu. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného preukázať, aké reálne množstvo nápojov bolo zo strany jeho hostí objednané. V reakcii na to sa žalovaný bránil s tvrdením, že negatívna skutočnosť sa nepreukazuje, a preto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, keďže žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy. Okresný súd súhlasil s názorom žalovaného, v zmysle ktorého, pokiaľ pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej správnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 6Cdo 81/2010).
25. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu s dôrazom na vyššie uvedené závery okresného súdu a vyhodnotenie obrany žalovaného, a to vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolacej argumentácie žalobcu, a to v rovine nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutej časti. Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať dodanie jednotlivých položiek uvedených v predmetnom pokladničnom bloku a v tejto súvislosti preukázať oprávnenosť spôsobu vykonaného účtovania. Žalobca v odvolaní poukázal najmä na výpoveď svedka p. P. s tým, že jednotlivé časti výpovede tohto svedka zvýraznil. Žalobca vyčítal okresnému súdu, že túto svedeckú výpoveď svedka, ktorý na predmetnej akcii pracoval ako barman, vo vzťahu k pokladničnému bloku zo dňa 23.5.2019, okresný súd nevyhodnotil. Zároveň poukázal žalobca na to, že svedok p. P. vo svojej výpovedi uviedol skutočnosti, týkajúce sa nápojov, tiež sa vyjadril k pokynom p. R. štatutárnemu zástupcovi žalovaného ako i k spôsobu zadávania jednotlivých položiek uvedených v predmetnom pokladničnom bloku a potvrdil súhlas žalovaného s tým, aby si jeho hostia objednávali na jeho účet. V súvislosti s touto svedeckou výpoveďou vo väzbe na ďalšie vyhodnotenie relevancie pokladničného
bloku zo dňa 23.5.2019 a záver neunesenia dôkazného bremena žalobcom v tejto rovine, za situácie, že vo vzťahu k predmetnému pokladničnému bloku jeho relevancií, nebola vyhodnotená svedecká výpoveď svedka p. P. v celom rozsahu, tak ako je obsahom zápisnice spísanej okresným súdom dňa 28.5.2020 (č.l. 137 a nasl. spisu), po poučení, keď svedok vypovedal, ako došlo k „nahadzovania do systému“, pričom z jeho výpovede vyplýva „A s p. R. sme boli dohodnutí, že keď niečo dôjde, tak že tam máme doplniť. A p. R. bol ten oslávenec a organizoval tú oslavu. Okrem toho sa robili aj miešané drinky, vína sa otvárali, teda požadovali aj ďalšie nápoje, ktoré neboli v rámci toho nápojového stola. A p. R. nám povedal, že kto bude čo chcieť, tak máme mu vyhovieť. A to povedal všetkým kolegom, a teda aj mne, čo sme tam v ten deň pracovali. A všetko, čo sa otvorilo, tak sme nahodili do systému. A potom sa spravil účet, ktorý sa mal vyplatiť na druhý deň. A na druhý deň prišiel a pokiaľ viem, nebol spokojný s akciou, takže nezaplatil“ (č.l. 137-138 spisu). Krajský súd v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku nezistil konštatovanie okresného súdu o nevieryhodnosti svedka p. N. P..
26. V súvislosti s hodnotením dôkazu svedeckou výpoveďou krajský súd poukazuje na to, že svedok vypovedá v civilnom súdnom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach, tvoriacich predmet výsluchu, teda, čo bezprostredne vnímal (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 1908/2006). V tejto súvislosti sa dodáva, že pri dôkaze výpoveďou svedka súd hodnotí vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania, k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová, duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie, skutočnosti, o ktorých vypovedá. Vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov - do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje prípadne či si vzájomne doplňujú (sp.zn. 21Cdo 2906/2006).
27. Krajský súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 204/09 zo dňa 14.9.2011, podľa ktorého dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri rozhodnutí dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súvislosti s týmito závermi odvolací súd poukazuje na úpravu § 220 ods. 2 CSP.
28. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
29. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené, po vykonaní odvolacieho prieskumu nebol priestor pre iný záver než ten, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v žalobcom namietanej časti, nie je možné prijať nepochybný záver o dostatočnom a súhrnom vyhodnotení všetkých dôkazov pre spoľahlivé rozhodnutie. Odvolací súd nevylučuje, že uvedené skutočnosti, vyššie konkretizované, okresný súd v prvoinštančnom konaní i posudzoval, avšak pokiaľ z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú takéto úvahy a myšlienkové pochody spojené v tejto rovine s prijatými závermi, tak potom nie je miesto pre iné konštatovanie, než také, že táto absencia odôvodnenia na seba viazala záver o predčasnosti prijatých záverov okresným súdom, primárne v skutkovej rovine, ktorá sa následne premietla do právneho hodnotenia, pretože v súdnom rozhodnutí nie je miesto pre dohady a domnienky. 30. Okrem toho, čo už bolo odvolacím súdom po vykonaní odvolacieho prieskumu uvedené v tomto rozhodnutí vyššie, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý argumentoval nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku okresného súdu v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá a tiež porušením práva na spravodlivý proces, ktorý v zmysle odvolacej argumentácie je možné vyhodnotiť aj ako odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaciemu prieskumu v rozsahu odvolania žalobcu, konštatuje jeho dôvodnosť. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie
napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci. 31. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 CSP (vyššie citovaný) o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia. 32. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ale v konečnom dôsledku i rovnosť sporových strán. 33. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie žalobcom, krajský súd teda primárne preskúmal, či má spôsobilý predmet odvolacieho konania súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie okresného súdu v časti odôvodnenia zamietavej časti nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP. Má za to odvolací súd, že odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bola žaloba zamietnutá, je nedostatočná, vzhľadom na odôvodnenie v časti, týkajúceho sa vyhodnoteného okresným súdom pokladničného bloku zo dňa 23.5.2019, keďže uvedené závery prijaté v tejto rovine nebolo možné vyhodnotiť ako úplné, ak vo vzťahu k týmto záverom okresný súd nevyhodnotil i svedecké výpovede, ktoré boli vykonané v konaní pred okresným súdom (v relevantnom štádiu konania), najmä svedeckú výpoveď svedka p. P., ale i ostatných svedkov. Odvolací súd na tomto mieste považuje za podstatné zdôrazniť, že neuberá okresnému súdu právo vyhodnotiť dôkazy na základe vlastnej úvahy, avšak súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal, niet v ňom miesta, tak ako odvolací súd uviedol vyššie, pre dohady a domnienky. V tejto rovine okresný súd nevysvetlil myšlienkový postup, resp. skutočnosti, pre ktoré predmetné svedecké výpovede, primárne vypočutého svedka p. P., ktorého svedeckú výpoveď podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd nespochybnil ani nevyhodnotil ako nevierohodnú, nevyhodnotil okresný súd vo vzťahu k vysloveným záverom v ods. 35. napadnutého rozsudku. V tejto rovine sa pripomína, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahu nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie a musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmavané. 34. Odvolací súd vo vzťahu k tomuto svojmu rozhodnutiu uvádza, že si je vedomý, judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1944, séria A Č.303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Ak teda okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti vo vzťahu k ním namietnutej časti rozhodnutia nevyhodnocoval, neozrejmil svoje myšlienkové pochody v tejto rovine, ktoré skutočnosti nepochybne predstavovali základ rozhodnutia okresného súdu v tejto časti, tak nebol vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní. 35. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 36. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi a rozhodne nárok žalobcu uplatnený žalobou, v rozsahu zodpovedajúcom zrušujúcemu výroku v zmysle tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, za dôsledného dodržania postupu zmysle 220 ods. 2 CSP, pričom sa bude zaoberať tvrdeniami sporových strán v priebehu konania, včítanie tej použitej v odvolacom konaní v podanom odvolaní žalobcom a vo vyjadreniach sporových strán. 37. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.