Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcov: 1. Reality holding +, s.r.o., IČO: 36 427 772, so sídlom: Bôrická 13, Žilina, 2. Q. H., narodená dňa: XX.XX.XXXX, bytom: W. W. Č.. X, A., obaja žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária, JUDr. M. Mareková, so sídlom: Záblatská 28, Trenčín, proti žalovanému: J.. M. A., narodený dňa: XX.XX.XXXX, bytom: Y. XX/XX, A., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s.r.o., so sídlom Konventná 7, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.529 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne 2/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -249, zo dňa 28.08.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -249 zo dňa 28.8.2020, vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť žalobcovi 1/ zaplatiť 1 529,- eur s príslušenstvom a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni 2/, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -249 zo dňa 28.8.2020 m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobkyni 2/ n e p r i z n á v a .

Žalobca 1/ má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalobkyni 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom č.k. -29 zo dňa 28.08.2020 (v poradí druhým rozsudkom) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ titulom bezdôvodného obohatenia istinu 1.529,- eur s úrokom z omeškania 9,05 % ročne od 28.9.2014 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu proti žalovanému 1/ zamietol (výrok II.) a žalobcovi 1/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok IV.). Žalobu žalobkyne 2/ zamietol v celom rozsahu (výrok II.) a žalovanému priznal proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzavrel dňa 26.11.2013 so žalobcom 1/ ako sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom bytu č. XX na ul. Č.. W. X M. A., vlastnícky pôvodne patriaceho žalovanému. Na základe tejto zmluvy mal žalobca 1/ pre žalovaného sprostredkovať záujemcu o kúpu bytu, čo žalobca 1/ splnil a žalobkyňa 2/ dňa 20.12.2013 uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. 1 zmluvy o sprostredkovaní mal žalobca 1/ pre žalovaného vykonávať činnosti smerujúce k možnosti žalobcu 1/ uzatvoriť so záujemcom o kúpu bytu žalovaného, rokovať o možnosti uzatvorenia kúpnej

zmluvy, uzatvárať rezervačné zmluvy, prebrať od záujemcu zálohu na zaplatenie kúpnej ceny, rokovať o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy, vypracovať kúpnu zmluvu a návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností. Dňa 23.12.2014 bol podaný návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, avšak nebolo k nemu pripojené prehlásenie správcu bytového domu o tom, že žalovaný ako predávajúci nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu, prevádzky, údržby a opráv. Následne od správcu bytového domu K.T.I. družstva bolo žalobcom 1/ zistené, že žalovaný má nedoplatok na úhradách za užívanie bytu vo výške 1.529,- eur. Žalobca 1/ v snahe zabrániť odstúpeniu kupujúcej - žalovanej 1 od kúpnej zmluvy a v snahe zabrániť zastaveniu katastrálneho konania z dôvodu existencie nedoplatkov žalovaného odovzdal dňa 13.01.2014 žalobkyni 2/ ako kupujúcej sumu 1.529,- eur, ktorú táto ako oprávnená nadobúdateľka bytu vyplatila správcovi bytového domu s prevzatím potvrdenia pre katastrálne konanie. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, žeby medzi žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/ došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, keď síce k odovzdaniu finančnej sumy 1.529,- eur žalobcom 1/ žalobkyni 2/ došlo, avšak medzi týmito stranami nebolo nikdy dohodnuté vrátenie tejto sumy žalobkyňou 2/ žalobcovi 1/, ani lehota vrátenia. Žalobca 1/ len odovzdal žalobkyni 2/ predmetnú sumu za účelom jej vyplatenia správcovi bytového domu za žalovaného, keďže potvrdenie o nedoplatkoch na úhradách mohla od správcu okrem žalovaného, ktorý zostal absolútne nečinný, získať len žalobkyňa 2/ ako oprávnená nadobúdateľka bytu a táto mala aj právo nedoplatky vyrovnať.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Poukázal na to, že predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa (ďalej aj ) je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnila a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech vyjadriteľný v peniazoch, kedy sa doterajší majetok obohateného rozmnoží ale ani nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Bezdôvodné obohatenie podľa vo forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť sám prichádza do úvahy len vtedy, keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, ale neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ako predávajúci bytu bol povinný podľa ako prílohu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu priložiť potvrdenie správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o tom, že ako vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Zo sumárnej analýzy platieb žalovaného za rok 2013 vyplynulo, že žalovaný mal dlh na úhradách za byt vo výške 1.529,- eur, ktoré neuhradil a rovnako ich neuhradil ani žalobcom 1, 2, keď žalobca 1/ odovzdal túto sumu žalobkyni 2/ ako kupujúcej na vyplatenie dlhu za žalovaného správcovi bytového domu dňa 14.01.2014. Je teda nepochybné, že žalovaný ako vlastník bytu, ktorý kúpnou zmluvou prevádzal na žalobkyňu 2/ vlastnícke právo k bytu si nesplnil povinnosť v zmysle a žalobca 1/ plnil za žalovaného to, čo mal podľa citovaného ustanovenia plniť žalovaný sám. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovaného o započítaní jeho údajnej pohľadávky voči správcovi bytového domu. Argumentoval, že súdny spor začal v roku 2014, pričom toto tvrdenie o údajnom započítaní predniesol prvý raz až na pojednávaní dňa 07.07.2020 bez riadneho preukázania listinným dokladom. Doklad, ktorý žalovaný predložil dňa 28.07.2020 vyhodnotil ako neplatný, pretože nebola dodržaná forma v zmysle , išlo len o mailové podanie žalovaného zrejme nejakému pracovníkovi K.T.I. družstva M.. Taktiež je otázne a spochybniteľné, ako mohol žalovaný započítať pohľadávku správcu bytového domu K.T.I. družstva vo výške 1.529,- eur už dňa 31.10.2014, keď takáto výška pohľadávky správcu bytového domu voči žalovanému za nezaplatené úhrady spojené s užívaním bytu č. XX a do fondu prevádzky, údržby a opráv bola ustálená až Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2014 aj so započítaním penálov k 31.10.2013, pričom k 31.10.2013 bola výška dlhu žalovaného len 1.267,78 eur. Žalovaný nepreukázal, ako správca bytového domu, v ktorom sa byt č. XX nachádza, vyhodnotil započítanie žalovaného, ako teda naložil s údajne započítanou sumou a duplicitne prevzatou sumou od žalobkyne 2/ vyplatenej za žalovaného. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal zánik jeho dlhu voči správcovi bytového domu z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok v zmysle , súd prvej inštancie na započítanie pohľadávok neprihliadal. Súd prvej inštancie upozornil na mail žalovaného adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu 1/ zo dňa 23.11.2014, kedy prejavil ochotu splatiť predmetný dlh 1.529,- eur formou splátok. Keďže žalovaný sa na úkor žalobcu 1/ bezdôvodne obohatil, uložil mu súd prvej inštancie v zmysle , , povinnosť istinu vo výške 1.529,- eur žalobcovi 1/ zaplatiť a to spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle , , a nariadenia vlády

SR č. vo výške 9,05 % ročne odo dňa 28.09.2019, keďže v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 18.09.2014 mal žalovaný zaplatiť dlžnú istinu žalobcovi 1/ do 27.09.2014. Súd prvej inštancie v časti príslušenstva pohľadávky, ktorá presiahla výšku sadzby 9,05 % žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ súd prvej inštancie konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie pre toto konanie, nakoľko v konaní bolo preukázané, že so žalobcom 1/ neuzavrela zmluvu o pôžičke, dlh za žalovaného nezaplatila z vlastných finančných prostriedkov, a preto jej žiaden nárok na vyplatenie bezdôvodného obohatenia 1.529,- eur s príslušenstvom voči žalovanému nevznikol.

5. Súd prvej inštancie ako nedôvodný vyhodnotil návrh žalovaného na prerušenie konania v zmysle (ďalej aj ). Uviedol, že predpokladom prerušenia konania by mohla byť skutočnosť, že na súde prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet. Konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. , ktorým bolo začaté konanie o oddlžení žalovaného a povolení splátkového kalendára žiadnym spôsobom nemá vplyv na konanie v prejednávanej veci.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a ustanovenia tak, že žalobcovi 1/ ako prevažne úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore vo vzťahu k žalobcovi 1/ neúspešný, nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. Zároveň žalovanému, ktorý bol naopak vo vzťahu k žalobkyni 2/ plne procesne úspešný priznal náhradu trov konania v celej výške 100 %.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ istinu 1.529,- eur s príslušenstvom a súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytýka, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal, že v priebehu súdneho konania bola ako svedok navrhnutá svedkyňa D. W., realitná maklérka, ktorá sprostredkovávala predaj bytu žalovaného. Výsluch svedkyne sa mal uskutočniť na pojednávaní dňa 07.07.2020, avšak svedkyňa sa nedostavila a vo veci bolo len prečítané jej vyjadrenie. Žalovaný nedostal možnosť klásť svedkyni otázky, a to napriek tomu, že jej písomné vyjadrenie bolo pre zistenie skutkového stavu nepostačujúce a jej opätovné predvolanie bolo navrhnuté zo strany žalovaného priamo na pojednávaní. Žalovaný tiež podaním zo dňa 21.07.2020 žiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov, keď pre protipandemické opatrenia a čerpanie dovolenky u správcu bytového domu nemohol predložiť doklady v krátkej, súdom uloženej 10-dňovej lehote. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.07.2020 žalovanému lehotu na predloženie listinných dôkazov nepredĺžil. Preto žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe bez riadneho preskúmania skutkového stavu, bez pripustenia výsluchu svedka bez možnosti klásť svedkovi otázky a svojím konaním odňal žalovanému právo na právnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo neumožnil vykonať žalovaným navrhované dôkazy (výsluch svedkyne, doloženie dokladov od správcu bytového domu, prípadne výsluch zamestnancov správcu), preto žalovaný považuje rozsudok za nepresvedčivý a neodôvodnený. Tým, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení, nesprávnym procesným postupom odňal právo žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva, ku ktorým patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie stranou navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní". Ústavný súd SR vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp.zn. vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie zmysle . Žalovaný poukázal aj na to, že listom zo dňa 17.10.2019 oznámil, že podal návrh na určenie splátkového kalendára v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a že konanie prebieha pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. , pričom návrh splátkového kalendára sa týka všetkých pohľadávok voči žalovanému. Preto súdu prvej inštancie navrhol, aby v zmysle ustanovenia prebiehajúce súdne konanie prerušil. Nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému vznikla úmyselným konaním žalovaného vyhnúť sa splneniu zákonnej povinnosti. Argumentuje, že žalobca 1/ bytovému družstvu uhradil sumu 1.529,- eur bez

akéhokoľvek dôvodu, bez vyzvania a vedomosti žalovaného, preto nemožno tvrdiť, že išlo o pohľadávku spôsobenú úmyselným konaním žalovaného a vyvodiť z tohto záver, že ide o nedotknuteľnú pohľadávku v zmysle , o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I a IV zrušil a vec vrátil ďalšie konanie.

8. Odvolanie proti rozsudku podala aj žalobkyňa 2/. Napadla ním výrok, ktorým súd prvej inštancie vo vzťahu k nej priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Uviedla, že žalovaný do konca sporového konania tvrdil, že mal voči správcovi na započítanie svoju pohľadávku, ktoré tvrdenie nepreukázal, preto mala žalobkyňa za to, že by mohlo dôjsť k tomu, že skutočne by bol povinný vrátiť uvedenú sumu ako prijatý preplatok (úhrada bola na účte správcu, a bol by vznikol preplatok na účte žalovaného), ktorý by bol povinný vydať v prospech kupujúcej - žalobkyni 2/. Žalobkyňa 2/ sa vyjadrila, že žalovaný jej po kúpe bytu spôsobil aj ďalšie problémy, keď prepisovala merače, a neukončil svoju zmluvu so správcom, nespolupracoval a musela všetko vybaviť sama. Preto považuje za nespravodlivé, aj keď žalobkyňa 2/ nebola v spore aktívne vecne legitimovaná, aby bola zaviazaná uhradiť žalovanému trovy konania. V zmysle trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Uviedla, že žalovaný sa v konaní od roku 2015 snažil prostredníctvom právnych zástupcov spochybňovať predmet sporu, spochybnil svoju povinnosť, hoci si bol vedomý, že porušil zákon, keď nedoložil potvrdenie správcu bytu, ktoré je zákonnou podmienkou prevodu vlastníckeho práva na inú osobu. Prevzal si kúpnu cenu a od 20.12.2013 dodnes dlžnú sumu 1.529,- eur užíva. Žalovaný nemal úspech vo veci, tak ako to má na mysli zákon a neprináleží mu žiadna náhrada trov konania. Žalovaný bol a je konateľom mnohých obchodných, správcovských a realitných spoločností a jeho povinnosti mu boli dobre známe. Napokon sa pokúsil zastaviť toto konanie aj konkurzným konaním - osobným bankrotom, podľa ktorého vykazuje dlhy v celkovej sume 342.772,49 eur. Preto žalobkyňa 2/ poukazuje na to, že vymôcť súdom priznanú istinu bezdôvodného obohatenia od žalovaného zo strany žalobcu 1/ nebude ani reálne, čo považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Je nesprávne, aby si žalovaný uspokojil voči čestnej nevinnej žalobkyni 2/ za svoje protiprávne konanie trovy, ktoré mu vznikli jeho zavinením. Vo všeobecnosti síce platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Žalobkyňa 2/ tvrdí, že žalovaný svojím postojom k súdnemu sporu zavinil trovy konania žalobkyni 2/, ktorá pristúpila k sporu z opatrnosti a nežiada trovy konania priznať. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa 2/ odvolaciemu súdu navrhla, aby v napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej nárok na náhradu trov konania proti žalovanému neprizná.

9. Strany sporu vyjadrenia k odvolaniam nepodali.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , pričom dospel k záveru, že odvolenie žalovaného nie je dôvodné a vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne 2/ je potrebné rozsudok v napadnutom výroku o nároku žalovaného na náhradu trov konania zmeniť.

11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre zistenie skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou každý zo žalobcov 1/ a 2/ žiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný na ich úkor získal tým, že v súvislosti s predajom bytu v jeho vlastníctve, bol za neho zaplatený dlh na úhradách za plnenia spojené s užívaním tohto bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný dňa 26.11.2013 uzavrel so žalobcom 1/ ako sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom bytu žalovaného, na základe ktorej žalobca 1/ pre žalovaného sprostredkoval záujemcu o kúpu, Q. H. (žalobkyňu 2/), s ktorou aj žalovaný dňa 20.12.2013 uzavrel kúpnu zmluvu. Podľa článku I zmluvy o sprostredkovaní mal žalobca 1/ pre žalovaného vykonávať činnosti, aby mal možnosť žalobca uzatvoriť zmluvu so záujemcom o kúpu bytu žalovaného, teda rokovať o možnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, uzatvárať rezervačné zmluvy, prebrať od záujemcu zálohu na zaplatenie kúpnej ceny a rokovať o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj vypracovať kúpnu zmluvu a návrh na vklad. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný 23.12.2014 bez povinného pripojenia potvrdenia správcu bytového domu o tom, že žalovaný ako predávajúci nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu

prevádzky, údržby a opráv. Následne od správcu bytového domu - K.T.I. družstvo bolo zistené, že žalovaný titulom úhrad za užívanie bytu dlhuje 1.529,- eur. Kupujúca (žalobkyňa 2/) požiadala žalobcu 1/ o pomoc, nakoľko on predaj bytu pre žalovaného sprostredkoval, z dôvodu ktorého žalobca 1/ poskytol finančné prostriedky na vyplatenie označeného dlhu.

12. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie správne vec posúdil aj po právnej stránke podľa ustanovení , , , a dospel k správnemu záveru, že žalobe žalobcu 1/ je potrebné vyhovieť, a to z dôvodu nepreukázania právneho titulu prijatia plnenia žalovaným, spočívajúcom v úhrade všetkých záväzkov, ktoré ho ako vlastníka bytu zaťažovali ku dňu prevodu vlastníckeho práva k bytu. Zo znenia článku VI, bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2013, ktorou žalovaný predal svoj byt žalobkyni 2/, jednoznačne vyplýva, že prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva bude vyhlásenie správcu, že predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby, opráv. Uvedené znamená, že žalovaný vedel o svojej povinnosti previesť vlastnícke právo k bytu bez zaťaženia tohto bytu záväzkami a označenú povinnosť nesplnil. V súdenej veci potom bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v tom, že sa jeho majetok nezmenšil o sumu, ktorú by musel vynaložiť na zaplatenie nedoplatkov na úhradách spojených s vlastníctvom a užívaním bytu k času prevodu vlastníckeho práva k bytu vo výške 1.529,- eur. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný výšku vyčíslenia toho nedoplatku ani nepoprel. Za daného stavu potom, pokiaľ sa chcel žalovaný úspešne žalobe ubrániť, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať existenciu záväzkovo právneho vzťahu, na základe ktorého mu bolo poskytnuté plnenie v podobe vyplatenia záväzkov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu, ktorý predal žalobkyni 2/. Žalovaný právny dôvod na splnenie takéhoto plnenia nepreukázal. V dôsledku vynaloženia nákladov na záväzky žalovaného, získal žalovaný majetkový prospech, pretože bolo za neho plnené to, čo mal podľa práva plniť sám. Bezdôvodné obohatenie vzniká medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vznikol. Nebolo sporným, že dlh žalovaného bol vysporiadaný z peňažných prostriedkov žalobcu 1/, ktorý ako sprostredkovateľ predaja bytu žalovaného bol v mene žalovaného komunikačným partnerom žalobkyne 2/. I keď fyzicky dlh zaplatila žalobkyňa 2/, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by v skutkovom deji súdenej veci dlh za žalovaného plnila zo svojich peňažných prostriedkov, respektíve, že by ohľadom istiny dlhu vstúpila do záväzkového vzťahu so žalobcom. Keďže žalobkyňa 2/ plnila len úlohu osoby, ktorá peniaze na vyrovnanie nedoplatkov žalovaného poskytnuté žalobcom 1/ fyzicky zaplatila správcovi bytového domu, bol to potom žalobca 1/, koho majetok sa zmenšil hoci sa zmenšiť nemal, a to tým, že poskytol správcovi bytového domu plnenie namiesto žalovaného.

13. Vo vzťahu k tomuto záveru žalovaný neopodstatnene namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz osobným výsluchom svedkyne D. W., ktorá v mene žalobcu 1/ sprostredkovávala predaj bytu žalovaného. V podmienkach súdenej veci bolo rozhodujúcim totiž to, že žalobcovia 1/ a 2/ zhodne tvrdili, že peňažné prostriedky, z ktorých bol zaplatený správcovi bytového domu dlh žalovaného boli prostriedkami žalobcu 1/. Podporne túto skutočnosť dokumentuje aj potvrdenie zo dňa 14.01.2014, ktorým žalobkyňa 2/ voči žalobcovi 1/ prehlásila, že od žalobcu 1/ prevzala istinu na vyrovnanie nedoplatkov žalovaného, ktorou ide dlh žalovaného zaplatiť správcovi bytového domu (č. l. spisu - 10), ďalej príjmový pokladničný doklad zo dňa 14.01.2014, podľa ktorého aj dlh skutočne zaplatila (č. l. spisu - 10) a písomné vyjadrenie D. W. zo dňa 04.07.2020 (č. l. spisu - 224) podľa ktorého žalobkyňa 2/ preberala od žalobcu 1/ peňažné prostriedky na úhradu dlhu s vedomím, že plnenie si bude od žalovaného vymáhať žalobca 1/. Vo väzbe na tieto zistenia súd prvej inštancie potom v procese výkonu dokazovania nepochybil pokiaľ nevykonal žalovaným označený dôkaz, pretože pre vec rozhodujúce skutočnosti boli v súdenej veci bez dôvodných pochybností overené výsledkami iných dôkazov. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, akú výpovednú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd nezávislý. Súd prvej inštancie síce zaťažil svoje rozhodnutie vadou odôvodnenia, keď v odôvodnení neuviedol prečo nevykonal dôkaz osobným výsluchom svedkyne D. W., avšak vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie tým nezaťažil v neprospech žalovaného toto konanie takou vadou, ktorá by mala za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR, sp.zn. zo dňa 28.10.2020). Rovnako nedôvodne žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, že mu uznesením č.k. -236 zo dňa 28.07.2020, potom ako do 17.07.2020 nepredložil ním navrhnuté listinné dôkazy, nepredĺžil procesnú lehotu na predloženie dôkazov. Z obsahu súdneho spisu je totiž zrejmé, že žalovanému bol v priebehu tohto sporu, ktorý začal v novembri 2014 poskytnutý náležitý priestor na prezentáciu a preukázanie jeho tvrdení, pričom súd prvej inštancie v konaní nakoniec

zjavne vykonal aj dôkazy, ktoré žalovaný predložil podaním doručeným súdu 28.07.2020 (č. l. spisu 238

- mailová správa ohľadom zápočtu pohľadávok žalovaného) a vo svojom rozhodnutí sa s nim aj vecne vysporiadal. Žalovaný v tejto časti záveru rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaní ani neuviedol dôvod, z ktorého by bolo možné zistiť, prečo s týmto záverom nesúhlasí.

14. Rovnako vo vzťahu k veci samej sú bezpredmetné aj námietky žalovaného spojené so začatím konania o návrhu žalovaného na určenie splátkového kalendára podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ) na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. . Z verejne prístupného Obchodného vestníka č. 145/2021 zo dňa 29.07.2021 vyplýva, že dňa 22.07.2021 v označenom konaní sp.zn. určil Okresný súd Bratislava I žalovanému, ako dlžníkovi splátkový kalendár, podľa ktorého má žalovaný každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár zaplatiť kvótu 30,6325633 % z pohľadávky každého nezabezpečeného veriteľa. Podľa f ods. 5 , ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom () takéto konanie pokračuje i naďalej. Konanie o žalobe žalobcu 1/ voči žalovanému začalo podaním žaloby na Okresný súd Bratislava III dňa 20.11.2014, konanie o žalobe žalobkyne 2/ voči žalovanému začalo dňom 16.03.2019, kedy žalobkyňa 2/ oznámila súdu prvej inštancie svoj vstup do konania. Keďže sa tak stalo skôr, ako Okresný súd Bratislava I určil žalovanému ako dlžníkovi splátkový kalendár, boli v súdenej veci v zmysle splnené zákonné podmienky pre pokračovanie konania v preskúmavanej veci, respektíve konanie o návrhu žalovaného na určenie splátkového kalendára nebolo spôsobilé ovplyvniť vecné rozhodnutie v súdenej veci.

15. S ohľadom na vyššie uvedené možno potom potrebné zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobcu 1/ proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.529,-eur s príslušenstvom. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutých výrokoch postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

16. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne 2/ dospel odvolací súd k záveru, že v podmienkach danej veci je potrebné výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným zmeniť. Ustanovenia sú pri náhrade trov konania primárne koncipované tak, že sa priznáva náhrada trov podľa úspechu v spore, z ktorej vychádzal aj súd prvej inštancie. Avšak výnimočne, ak existujú dôvodu hodné osobitného zreteľa nemusí súd úspešnej sporovej strane náhradu trov konania priznať, teda neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane ( ). Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní (alebo zodpovednosti za zastavenie konania), ktorá je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a či tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti konkrétnej veci. Nejde o ľubovôľu súdu, ale o starostlivé posúdenie všetkých rozhodných hľadísk. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia je teda aj to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj sporových strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu svojich procesných povinností, k vývoju dôkaznej situácie a pod. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej sporovej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen tej, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane tej, ktorej inak patriaci nárok by nemal byť priznaný, či totiž možno od nej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu, keď mala v konaní úspech.

17. Predmet sporového konania vymedzujú dva prvky, a to jeho predmet určený požadovanými účinkami súdneho rozhodnutia vyjadrený žalobným petitom a základ, ktorým sú skutočnosti, ktoré žalobca predniesol k odôvodneniu žalobného petitu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania má byť logickým ukončením celého súdneho konania. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ titulom rovnakého skutkového základu urobili predmetom sporu zaplatenie istiny, ktorá bola jeho bezdôvodným obohatením, spojeným s právnym vzťahom medzi ním a žalobkyňou 2/ (kúpna zmluva). Žalobkyňa 2/ ako osoba plne dotknutá dôsledkami stavu, v prípade že by za žalovaného dlh vysporiadaný nebol, sa aktívne zaplatenia istiny za žalovaného zúčastnila. Sporným v konaní nebol právny základ uplatneného nároku, ale právne posúdenie, ktorý z obidvoch žalobcov 1/ a 2/ je tým, na úkor ktorého sa žalovaný obohatil. Uvedené potom znamená, že s ohľadom na podstatu tejto veci a okolnosti, ktoré spor vyvolali by vo vzťahu k žalobkyni 2/ bolo nespravodlivým, aby žalovanému bol proti nej priznaný nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným zmenil tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi 1/ proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol aj plne úspešnej žalobkyni 2/, ktorá ale náhradu trov žiadala nepriznať.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).