Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: DIW s.r.o., so sídlom Krásnohorská 8, 851 07 Bratislava, IČO: 44 412 223, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Cúgovou, advokátkou, so sídlom U., XXX XX X. - mestská časť G., proti žalovanému: Old-Age Care Slowakei s.r.o., so sídlom Kálov 354/11, 010 01 Žilina, IČO: 52 088 847, v konaní o zaplatenie 411,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -169 zo dňa 27. októbra 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -169 zo dňa 27. októbra 2021 v napadnutom výroku, podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd v poradí prvým výrokom konanie zastavil. V poradí druhým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu podanú na okresnom súde dňa 30.06.2020, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 411,60 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. -20 zo dňa 14.07.2020, proti ktorému žalovaný podal odpor a okresný súd uznesením č.k. -39 zo dňa 04.08.2020 platobný rozkaz zrušil v zmysle . Podaním zo dňa 18.10.2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Na odôvodnenie späťvzatia žaloby uviedol, že žalovaný dňa 15.10.2021, t.j. po začatí konania uhradil žalovanú istinu vo výške 411,60 Eur a úrok z omeškania vo výške 42,78 Eur. K podaniu priložil doklad o úhrade. Navrhol zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. S poukazom na obsah dispozitívneho úkonu žalobcu a za aplikácie ust. , 145 ods. 1 , 146 ods. 1 a 2 okresný súd rozhodol o zastavení konania.

3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby (úhradu žalovanej pohľadávky žalovaným po začatí súdneho konania) konštatoval, že v danej veci žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, a preto okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupom podľa a rovnako rozhodne o vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu.

4. Proti tomuto uzneseniu, a to výroku, ktorým sa žalobcovi priznala plná náhrada nákladov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že žalobca bezdôvodne žaloval svoju pohľadávku v dvoch separátnych žalobách a nerešpektoval tak zásadu hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobcu na plnú náhradu trov konania, ktorých súčasťou je aj súdny poplatok. Hoci je žalobca v právnom spore „dominus litis“ a je iba v jeho dispozícii rozhodnúť sa, akým spôsobom žalobu podá (či bude žalovať svoje pohľadávky kumulovane alebo každú separátne) viď. napr. Nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 27.09.2016, nevylučuje jeho právo riadiť spor možnosť súdu postupovať podľa a v oprávnených prípadoch, v ktorých je zrejmá snaha procesnej strany bezdôvodne navyšovať trovy konania, nepriznať tejto procesnej strane náhradu trov konania alebo ich časti. Dôvodnosť tvrdenia žalovaného vyplýva z toho, že dňa 07.02.2020 si u žalobcu prostredníctvom e-mailovej správy objednal návrh vizualizácie letákov a ich nasledovnú tlač a návrh vizualizácie dosiek a vizitiek a ich nasledovnú tlač. Žalobca vystavil dva daňové doklady - faktúry (jeden za letáky a druhý za dosky a vizitky), ktoré žalovaný z dôvodov uvedených v súdnom spise v termíne ich splatnosti neuhradil. Žalobca dňa 25.06.2021 spísal dva návrhy na vystavenie platobného rozkazu a tieto ten samý deň zaslal na Okresný súd Žilina. Oba návrhy boli Okresnému súdu Žilina doručené dňa 30.06.2021. Okresný súd Žilina vystavil na základe vyššie uvedených návrhov platobný rozkaz č.k. -20 a č.k. -26. Žalovaný vyhovel platobnému rozkazu č.k. -26 a žalobcovi uhradil žalovanú istinu, vrátane úroku z omeškania a súdneho poplatku. Z uvedeného a predovšetkým pre to, že sa jednalo o totožné strany sporu, objednávka bola uskutočnená v jednom e-maile a obe žaloby podané v ten istý deň, neexistuje žiadny právne relevantný dôvod pre také správanie žalobcu. Jediným dôvodom tak zostáva iba snaha žalobcu o navyšovanie trov konania. Žalovaný poukázal na to, že výška súdneho poplatku je podľa o súdnych poplatkoch u platobného rozkazu 6 % zo žalovanej sumy, minimálne však 19,60 Eur. Pokiaľ by žalobca žaloval svoje pohľadávky kumulovane, bola by výška súdneho poplatku 30,17 Eur. Keďže žalobca žaloval každú pohľadávku separátne, bola výška súdneho poplatku u platobného rozkazu č.k. -20 24,70 Eur a u platobného rozkazu č.k. -26 19,60 Eur. Rozdiel medzi vyššie uvedeným je 14,13 Eur. Z uvedeného navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobcovi sa priznávajú v plnej výške trovy konania spočívajúce z náhrady jeho právneho zastúpenia a paušálne náhrady za opotrebovanie jeho motorového vozidla, avšak žalobcovi sa nepriznáva náhrada súdneho poplatku.

5. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.12.2021 bolo odvolanie žalovaného doručené na vedomie žalobcovi.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. , a uznesenie súdu v napadnutom výroku, podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, potvrdil podľa ust. ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

7. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

8. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd posudzoval napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 11.11.2021 (č.l. 175 spisu), ktoré odvolanie smerovalo proti výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania s odvolacími dôvodmi žalovaného o nesprávnom právnom posúdení okresným súdom, pokiaľ pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neboli zohľadnené skutkové okolnosti, najmä vo vzťahu k ust. . Žalovaný v odvolaní namietal postup žalobcu, ktorý sa dvoma samostatnými žalobami domáhal proti žalovanému zaplatenia dvoch faktúr na základe objednávky uskutočnenej v jednom e-maile, z ktorého postupu žalovaný mal za to, že žalobca mal snahu navyšovať trovy konania, ktorých súčasťou je aj súdny poplatok, ktorý žiadal nepriznať.

9. Krajský súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle úpravy rozhodovanie o trovách prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu

trov konania je odvolanie prípustné ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je prípustná sťažnosť ( ), o ktorej sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. V danom prípade žalovaný podaným odvolaním napadol uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým podľa ust. bolo rozhodované len o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (ust. ). Teda predmetom rozhodovania okresného súdu napadnutým výrokom nebola výška náhrady trov konania (ust. ).

11. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky nároku na náhradu trov konania relevantné zistenie, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Termín zavinenia je potrebné ponímať v rovine príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie sa strán sporu a je ho potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Povinnosťou súdu je skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu ako i na strane žalovaného. Pre vyhodnotenie procesného zavinenia za zastavenie konania je relevantné ustáliť otázku, kedy začalo súdne konanie, len vo vzťahu ku ktorému, teda počas jeho trvania, po jeho začatí, je možné vyhodnocovať otázku procesného zavinenia za jeho zastavenie. Inými slovami, len začaté a prebiehajúce súdne konanie je možné zastaviť.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

14. Podľa ust. druhá veta každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

15. Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného článku , Čl. I. a zistil, že žalobca doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd v Žiline dňa 30.06.2020 vyvolal spor, v ktorom sa domáhal svojho práva, súdnej ochrany. Svoje právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému uplatnil v súlade s podmienkami o súdnej ochrane, ktoré vyplývajú z , keď žalobou uplatnil proti žalovanému svoj splatný nárok na zaplatenie 411,60 Eur s príslušenstvom a súdne konanie začal doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd v Žiline dňa 30.06.2020. Z listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe, bolo zrejmé, že pohľadávka uplatnená žalobou mala splatnosť 26.05.2020. K jej úhrade žalovaným podľa výpisu z účtu žalobcu, ktorý sa nachádza na č.l. 148 spisu, a to istiny 411,60 Eur a úrokov z omeškania vo výške 42,78 Eur došlo dňa 15.10.2021, t.j. až po začatí súdneho sporu. Bolo zrejmé, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo výlučne len pre správanie žalovaného, ktorý žalobou uplatnenú pohľadávku zaplatil až v priebehu súdneho sporu, teda žalovaný procesne zavinil zastavenia konania za aplikácie ust. . Práve toto zákonné ustanovenie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd správne aplikoval. Žalobca v podstate v súlade s jeho ústavným právom na súdnu ochranu a v súlade s podmienkami uplatňovania tohto práva na súdnu ochranu, ktoré vyplývajú z ustanovení , vyvolal súdne konanie, keď doručil na okresný súd žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) o zaplatenie 411,60 Eur s príslušenstvom, ak jeho právo na peňažnú pohľadávku nebolo zo strany žalovaného uspokojené ani po márnom uplynutí lehoty splatnosti, ktorá bola stanovená dátumom 26.05.2020. Takéto správanie a postup žalobcu, ktorý si uplatnil predmetnú pohľadávku ako aj ďalšiu oprávnenú pohľadávku samostatnými žalobami (návrhmi na vydanie platobného rozkazu) doručenými na okresný súd, preto nemožno hodnotiť ako okolnosť k použitiu ust. , keďže podľa názoru krajského súdu takéto správanie žalobcu nemá charakter

dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania.

16. Zo znenia ust. , podľa ktorého výnimočne sú neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, je zrejmé, že jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Nepochybne musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zákon, a to nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa a je vždy ponechané na posúdenie tej - ktorej sporovej právnej veci, či takéto dôvody tu boli dané, aby mohlo byť súdom aplikované ust. . Vyhodnotenie existencie alebo neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je preto ponechávané na posúdení súdu. Už na základe ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Aplikácia ust. preto môže byť založená len na výnimočnosti okolností sporu alebo pomerov na strane účastníkov.

17. Krajský súd v danej veci nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by malo byť použité ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania a ten tu nebol daný ani okolnosťami veci. Záver krajského súdu vyplýva z toho, že pokiaľ žalobca samostatne podávanými a doručenými žalobami (návrh na vydanie platobného rozkazu) na okresný súd vyvolal spor, v ktorom uplatňoval svoje splatné pohľadávky, tak takýto jeho postup nie je výnimočný a ani osobitý vo vzťahu k ust. . Je vecou žalobcu ako veriteľa pohľadávky ako si uplatní svoje právo na súdnu ochranu, a pokiaľ postupuje pri uplatňovaní svojich oprávnených nárokov v súlade s ústavným právom na súdnu ochranu, ktorého podmienky stanovuje , tak nemožno v tomto vidieť výnimočnosť postupu, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa, pre použitie ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Práve pre požiadavku osobitosti a výnimočnosti, ktorá je vyžadovaná ust. a ktorá tu podľa názoru krajského súdu nebola daná a splnená, tak nebolo možné akceptovať odvolací dôvod žalovaného, ktorým sa domáhal nepriznania plnej náhrady trov prvoinštančného konania žalobcovi práve cez aplikáciu ust. . K prijatému záveru krajským súdom sa poukazuje primerane aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ...„použitie ust. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V opačnom prípade nepriznanie trov súdneho konania je zásahom do práva na súdnu ochranu v zmysle SR“

18. Odvolací súd je toho názoru, že nie postupom a správaním sa žalobcu, ktorý dvomi samostatnými žalobami (návrhmi na vydanie platobného rozkazu) si voči žalovanému uplatňoval jednotlivé splatné pohľadávky, malo dôjsť podľa argumentácie žalovaného k umelému navyšovaniu trov súdneho konania v rovine súdneho poplatku, pretože bola to platobná nedisciplinovanosť žalovaného, pre ktorú žalobca bol nútený obrátiť sa na súd so svojimi splatnými pohľadávkami, ktoré žalovaný dobrovoľne neplnil. Ani s ohľadom k tejto skutočnosti neboli relevantné odvolacie dôvody žalovaného.

19. Krajský súd zdôrazňuje, že rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa SR. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť „úspešnému“ účastníkovi náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorý sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril, pričom z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania žalobcovi nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.