Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/61/2017

Identifikačné číslo spisu: 2313010771 Dátum vydania rozhodnutia: 07.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2313010771.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému Ing. R. N. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 7. novembra 2017 v Bratislave o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 10. novembra 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 15. decembra 2015, sp. zn. , podľa oslobodil obžalovaného Ing. R. N. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave z 12. augusta 2013, sp. zn. , ktorá bola na neho podaná pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že 25. novembra 2010 v čase o 18:38 hod. z nezisteného miesta v O. ako zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru O. zavolal svojmu podriadenému ppor. W. W., ktorý bol člen hliadky spolu s npor. V. Y., a s vedomím, že npor. V. Y. riešil priestupok vodiča motorového vozidla Ing. J. W., u ktorého nameral v dychu 0,24 mg/l alkoholu, a s vedomím, že za takéto konanie musí byť menovanému zadržané vodičské oprávnenie v zmysle nariadenia prezidenta Policajného zboru číslo 12/2009, npor. V. Y. cestou ppor. W. W. prikázal, aby priestupok vodiča motorového vozidla Ing. J. W., ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, vyriešili tak, aby tomuto nebol odobratý vodičský preukaz, pričom splnenie svojho príkazu si následne telefonicky preveroval priamo u npor. V. Y., čím konal v rozpore s ustanoveniami o Policajnom zbore v platnom znení v spojení s , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 10. novembra 2016, sp. zn. , zamietol podľa ako nedôvodné.

Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo príslušnej krajskej prokuratúre prvýkrát (priamo odvolacím súdom) doručené 30. decembra 2016, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) dovolanie a to z dôvodov uvedených v

V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku generálny prokurátor stručne rekapituluje predchádzajúce konanie a s poukazom na znenie ustanovení , a , v podstate tvrdí, že okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní nezákonným spôsobom v tom, že odmietol vykonať dôkaz prečítaním svedeckých výpovedí dôležitých svedkov J. W. a W. W. (z prípravného konania, pozn.). To malo podľa dovolateľa v konečnom dôsledku za následok nezákonnosť celého rozhodnutia, keďže súd nepripustil vyjadrenie svedkov k rozporom medzi ich prvými výpoveďami a výpoveďami na hlavnom pojednávaní.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1) podľa vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 10. novembra 2016, sp. zn. -752 (správne číslo konania, pozn.), a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach a v prospech obvineného Ing. R. N.; 2) podľa zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj predchádzajúce konanie vrátane rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. decembra 2015, sp. zn. -718 (správne číslo konania, pozn.); 3) podľa prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený Ing. R. N. v písomnom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora prostredníctvom obhajcu opakovane poprel spáchanie skutku, ktorý mu kládla obžaloba za vinu. Zároveň tvrdí, že dôvody pre podanie dovolania nejestvujú, tak ako nikdy nejestvovali dôvody pre vznesenie obvinenia a pre podanie obžaloby, pričom dovolanie podľa neho nespĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a vecnej správnosti. Poukazuje pritom na to, že generálny prokurátor opiera svoje dovolanie o v spojení s tvrdiac, že ak súd prvého stupňa nevyhovel návrhu prokurátora na doplnenie dokazovania čítaním výpovedí svedkov W. a W. z prípravného konania pred vznesením obvinenia, tak konal nezákonným spôsobom a teda porušil zákon v prospech obvineného, pričom odvolací súd túto nezákonnosť nenapravil, keď skonštatoval, že uvedené údajné pochybenie súdu prvého stupňa nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti obvinený dovolaniu vytýka, že generálny prokurátor v ňom neuvádza žiaden skutočne podstatný bod výpovede dotknutých svedkov, v ktorom sa odchýlili od svojich skorších výpovedí. V podstate z týchto dôvodov obvinený zastáva názor, že obsah tvrdení uvádzaných v dovolaní vecne nezodpovedá zákonnému vymedzeniu žiadneho dovolacieho dôvodu a navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) posúdil vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa , veta prvá dovolanie z dôvodov uvedených v podá minister spravodlivosti len na podnet.

Podľa proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

V prvom rade považuje najvyšší súd za potrebné v súlade so svojou ustálenou judikatúrou pripomenúť,

že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich podradenie pod konkrétne ustanovenia

Pokiaľ ide o generálnym prokurátorom použitý dôvod dovolania podľa , treba ďalej uviesť, že jeho naplnenie predpokladá, že pri získaní, resp. vykonaní dôkazu (dôkazov), na ktorom je napadnuté rozhodnutie (odcudzujúce alebo oslobodzujúce) výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené, bol porušený zákon takým spôsobom a v takej intenzite, ktorá znamená porušenie práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z toho zároveň (a contrario) vyplýva, že pod uvedený dovolací dôvod nemožno úspešne podradiť námietku nepoužitia konkrétneho dôkazu (dôkazov) ako podkladu pre napadnuté súdne rozhodnutie, zo strany súdu nižšieho stupňa vylúčeného či už z dôvodu jeho nezákonnosti alebo nepotrebnosti (primerane uznesenie najvyššieho súdu z 31. januára 2017, sp. zn. ).

Práve o takýto prípad ale ide v posudzovanej veci, keď generálny prokurátor vecne namieta len to, že súdy odmietli napriek návrhu prokurátora prečítať zápisnice o skorších výsluchoch konkrétnych svedkov, hoci pre takýto postup boli podľa neho splnené podmienky stanovené v V rámci dovolacieho dôvodu podľa však môže dovolací súd, ako už bolo uvedené vyššie, posudzovať iba to, či použitý dôkaz správne použitý byť nemal. Nemôže ale skúmať, či nepoužitý dôkaz mal byť použitý (primerane tiež uznesenie najvyššieho súdu z 31. januára 2017, sp. zn. ).

Generálnym prokurátorom vecne uplatnenú námietku by síce bolo možné podradiť pod dovolací dôvod podľa , konkrétne, že „boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci“, no osobou oprávnenou na podanie dovolania z tohto dôvodu je iba minister spravodlivosti ( ).

Preto najvyšší súd viazaný generálnym prokurátorom vecne uplatnenou argumentáciou jeho dovolanie podľa bez preskúmania veci odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.