Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/136/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: T-ZONE, so sídlom Hlavná 675, 925 23 Jelka, IČO: 36 713 562, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101803626/2021 zo dňa 24.9.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 5.11.2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101803626/2021 zo dňa 24.9.2021, ktorým tento postupom podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100937271/2021 zo dňa 31.5.2021. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa ust. Daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 78.378,04 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, t.j. nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 bol znížený zo sumy 220.895,81 Eur na sumu 142.517,77 Eur.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by hrozila nenapraviteľná závažná ujma a značná hospodárska a finančná škoda žalobcovi. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu, ktorú určil správca dane je 78.378,04 Eur. V prípade, ak správca dane začne na podklade napadnutých rozhodnutí ich výkon, vznikne žalobcovi závažná ujma na jeho majetku. Táto ujma je reálna, keďže žiadne ustanovenie zákona nebráni prvostupňové rozhodnutie vykonať, napr. prostredníctvom daňovej exekúcie. Žalobca by bol, vzhľadom na výšku daňovej povinnosti, v prípade vykonania prvostupňového rozhodnutia s najväčšou pravdepodobnosťou nútený ukončiť všetky svoje podnikateľské aktivity. Vykonaním prvostupňového rozhodnutia je pravdepodobné, že žalobca sa stane neschopný splácať svoje splatné záväzky viacerým veriteľom, a teda mu bezprostredne hrozí platobná neschopnosť a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa žalobcu sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku žaloby, keďže akýmkoľvek ďalším výkonom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia hrozí žalobcovi a v neposlednom rade aj jeho veriteľom závažná ujma, resp. zastavenie podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.12.2010, ktorý konštatoval, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia (v uvedenom prípade bola vyrubená daň v sume 21.566,65 eur, teda v oveľa nižšej sume ako daň vyrubená žalobcovi) by mohla byť ohrozená existencia daňového subjektu ako podnikateľského subjektu. Obdobné závery prijal aj Krajský súd v

Žiline sp. zn. zo dňa 15.08.2013, ktorý v takmer totožnom prípade priznal žalobe odkladný účinok pre hrozbu závažnej ujmy v súvislosti so základným imaním daňového subjektu. Žalobca správnou žalobou namieta prekročenie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti so zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly. Takéto zneužitie prerušenia kontroly a umelé a neodôvodnené predlžovanie daňovej kontroly konštatovali vo svojich rozhodnutiach aj správne súdy (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 04.12.2019, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 08.12.2020). Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.08.2015, ktorý uviedol, že v situácii, keď prebieha súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola vyrubená daň z pridanej hodnoty s poukazom na žalobnú námietku o prekročení maximálnej dĺžky daňovej kontroly (ktorá sa vzhľadom na žalobcove tvrdenia javí ako dôvodná, čo poukazuje na možnú nezákonnosť postupu správneho orgánu), je vo veci dôvodné návrhu vyhovieť a odložiť vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že tento navrhuje nepriznať, nakoľko považuje žalobu za nedôvodnú.

4. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach až predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. ()

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobcu, predpokladaných v ustanovení . Žalobca bez preukázania hodnoty jeho majetku (aktív, pasív, vrátane pravidelných výdavkov napr. spojených so zamestnávaním zamestnancov a pod.) dôvodí existenciu hrozby následkov predpokladaných len všeobecnými tvrdeniami a hypotetickými predpokladmi o vzniku značnej finančnej a hospodárskej škody, pričom zároveň nepreukázal okolnosti svedčiace o reálne hroziacom okamžitom výkone žalobou napadnutých rozhodnutí, napr. doručenie upovedomenia o začatí exekučného konania alebo exekučnej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, rovnako žalobca nepreukázal, že by bolo zo strany správcu dane negatívne rozhodnuté o prípadnej žiadosti žalobcu o povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku. Žalobca k podanému návrhu nepredložil stav a hodnotu jeho majetku, z ktorého by bolo možné posúdiť ohrozenie podnikateľských aktivít žalobcu v prípade núteného výkonu rozhodnutia. Zároveň možno konštatovať, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu žalovaného nie sú samé o sebe zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).