Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžk/12/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H. T., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, bytom S. XX, U.Ý. R., zastúpený advokátom JUDr. Štefanom Jurčom, PhD. So sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 36 099 473, proti žalovanému: Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, so sídlom Štefánikova 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti volieb výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, ktoré sa konali dňa 14.04.2012, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -119 z 12. septembra 2019, takto

rozhodol:

Konanie o kasačnej sťažnosti sa z a s t a v u j e .

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -119 z 12. septembra 2019 podľa v spojení s a odmietol žalobu ako oneskorene podanú, pričom zároveň rozhodol o trovách konania postupom podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože žaloba bola odmietnutá.

2. Krajský súd rozhodol na základe zistení, že žalobca sa o vykonanom zásahu pred ktorým sa podanou žalobou domáhal ochrany, teda o voľbe výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze (ďalej len „SKS pri SPZ“) [ako predchodcu Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore (ďalej len „SKS pri SPK“)] dozvedel dňa 14.04.2012, kedy ako vtedajší predseda SKS pri SPZ bol prítomný na zasadnutí konferencie konanej dňa 14.04.2012, na ktorej bola namietaná voľba výboru SKS pri SPZ uskutočnená. Subjektívna lehota 30 dní na podanie žaloby vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala žalobcovi plynúť dňa 15.04.2012, pričom posledný deň subjektívnej lehoty pripadol na 14.05.2012. Žalobca podal predmetnú žalobu až dňa 01.04.2014, teda po uplynutí tak 30-dňovej subjektívnej, ako aj jednoročnej objektívnej lehoty podľa 250v ods. 3 na jej podanie. V bode 13 napadnutého uznesenia správne ozrejmil, že napriek v zmysle ktorého platí aj na konania začaté podľa piatej časti pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, včasnosť podania žaloby sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase jej podania, teda podľa ustanovení . V ostatom správny súd postupuje podľa ustanovení .

3. S poukazom na poučil krajský súd účastníkov konania, že v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Zároveň zdôraznil, že kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Uznesenie bolo žalobcovi doručené uplatnením zákonnej fikcie doručenia dňa 18.10.2019, pričom toho istého dňa nadobudlo aj právoplatnosť.

4. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca ako sťažovateľ dňa 13.11.2019 v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť s odôvodnením, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nedostatočne vykonal dôkazy a vec nesprávne právne posúdil, na základe čoho žiadal, aby kasačný súd vydal rozsudok, ktorým sám vyhlási voľby predsedu a členov výboru SKS pri SPK na konferencii 14.04.2012 vo Zvolene za neplatné a uloží povinnosť zvolať mimoriadnu konferenciu SKS pri SPK a voľbu výboru zopakovať, menovite predsedu a členov výboru, za splnenia zákonných podmienok. Zároveň žiadal, aby kasačný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5.25% ročne a náhradu trov konania.

5. K odôvodneniu včasnosti podanej žaloby sťažovateľ uviedol, že svoju žalobu doručil na súd dňa 01.04.2014 ako žalobu v sporovom konaní, ktorou sa zároveň domáhal náhrady škody. Keďže konferencia prebehla dňa 14.04.2012, subjektívna dvojročná lehota uplynula dňa 14.04.2014 a objektívna trojročná lehota uplynula dňa 14.04.2015. Namietal, že vec sa mala riešiť ako civilný spor a nie ako vec patriaca do správneho súdnictva. V ďalšej argumentácii poukázal na podmienky konania konferencie a hlasovania, ktoré neboli splnené.

6. Zo znenia kasačnej sťažnosti vyplýva, že bola spísaná samotným sťažovateľom, označeným dátumom narodenia a jeho bydliskom. Pod kasačnou sťažnosťou je uvedené meno sťažovateľa spolu s jeho vlastnoručným podpisom.

7. Keďže krajský súd nemal za preukázané splnenie podmienok podľa , postupom podľa vyzval sťažovateľa na odstránenie vád kasačnej sťažnosti a to tak, aby v lehote 10 dní súdu predložil plnú moc na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti s tým, že kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Zároveň ho poučil, že ak nebude preukázané splnenie podmienok podľa , kasačný súd jeho sťažnosť podľa odmietne ako neprípustnú.

8. Dňa 30.12.2019 doručil sťažovateľ krajskému súdu podanie označené ako „Vec: odstránenie vád podania “, v odôvodnení ktorého uviedol, že žaloba (sťažovateľ pravdepodobne mienil uviesť „kasačná sťažnosť“) bola spísaná členom klubu a jeho právnym zástupcom JUDr. Y. W., pričom zároveň poukázal na znenie . Dodal, že on sám podával kasačnú sťažnosť ako prezident klubu SKS pri SPK. V ďalšom zrekapituloval odôvodnenie viažuce sa k meritu veci skôr uvedené v podanej kasačnej sťažnosti doručenej krajskému súdu dňa 13.11.2019. Ku podaniu doložil plnomocenstvu datované dňa 27.12.2019, udelené JUDr. Y. W., na zastupovanie sťažovateľa ako aj SKS pri SPK v konaniach pred súdom. Plnomocenstvo bolo vlastnoručne podpísané sťažovateľom ako splnomocniteľom, no podpis splnomocnenca prijímajúceho udelené splnomocnenie absentoval.

9. Krajský súd adresoval sťažovateľovi dňa 10.01.2020 ďalšiu výzvu na odstránenie vád, keďže na predloženej plnej moci chýbal podpis JUDr. W. o prijatej plnej moci ako aj to, že plná moc nebola udelená na zastupovanie sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľa opätovne poučil v zmysle ustanovení a .

10. V reakcii na predmetnú výzvu doručil sťažovateľ prostredníctvom zvoleného advokáta dňa 27.01.2020 doplnenie podania, v ktorom uviedol, že sa dňa 27.01.2020 obrátil na advokátsku kanceláriu za účelom jej splnomocnenia na zastupovanie v predmetnej veci. Na preukázanie uvedeného pripojil plnú moc datovanú dňa 27.01.2020, udelenú JUDr. Štefanovi Jurčovi, PhD., advokátovi, so sídlom Šafárikovo ním. 7, Bratislava, IČO: 36 099 473.

11. Týmto podaním zároveň vzal žalobu v časti uplatnenia náhrady škody nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne späť.

12. Sťažovateľ záverom doplnil skôr podanú kasačnú sťažnosť o ďalší sťažnostný dôvod podľa a to, že súdu rozhodol o podanej žalobe „ex tabula“ bez dostatočného zistenia stavu, nariadenia pojednávania a výsluchu účastníkov sporu, čím došlo aj kumulatívne k odňatiu možnosti

konať pred súdom, čím sa rozumie taký nežiadúci postup súdu ktorým účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva zákon za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. Následne, v nadväznosti na vyššie uvedené podanie, doručil sťažovateľ krajskému súdu dňa 12.02.2020 ďalšie doplnenie kasačnej sťažnosti, v ktorom uviedol podrobnejšiu argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu krajského súdu. V ďalšom poukázal na úpravu Organizačného a skúšobného poriadku Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ, konkrétne na časti upravujúce členskú schôdzu, spôsoby jej zvolávania, jej uznášaniaschopnosť a prijímanie uznesení. Mal za to, že hlasovanie o voľbe nového predsedu a osemčlenného výboru a dozornej rady sa uskutočnilo napriek nenaplnenému kvóru.

14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu, ktorý žalobu ako oneskorenú odmietol ako aj s odôvodnením poukazujúcim na uplynutie subjektívnej ako aj objektívnej lehoty na podanie správnej žaloby. Ohľadom námietky sťažovateľa, ktorý mal za to, že sa predmetná vec mala prejednávať ako civilný spor poukázal na zásahu „iura novit curia“ s tým, že súhlasí s vyhodnotením veci ako spadajúcej pod správne súdnictvo. Návrh sťažovateľa na priznanie náhrady škody nemajetkovej ujmy považuje za absolútne neopodstatnený, nakoľko ho sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. V ostatnom odkázal na svoje predošlé vyjadrenia, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava.

15. Na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti reagoval sťažovateľ podaniami doručenými dňa 16.04.2020, zameranými predovšetkým na vecnú argumentáciu týkajúcu sa priebehu konferencie a voľby nových členov výboru. Súčasťou podaní bola aj rozsiahla dokumentácia týkajúca sa spornej konferencie.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. . Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 5. Po predložení veci na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu ako sťažovateľa z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky kasačný súd zistil, že žalobca dňa 28.10.2021 zomrel. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa . Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Procesné podmienky predstavujú základné predpoklady, aby mohol súd vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Právna teória procesné podmienky kvalifikuje na podmienky na strane súdu, podmienky na strane účastníka konania, vecné podmienky a tzv. negatívne procesné podmienky. Súd je v zmysle povinný skúmať procesné podmienky ex officio v každom štádiu súdneho konania.

18. Procesná subjektivita žalobcu v súdnom konaní predstavuje jednu z najzásadnejších procesných podmienok na strane účastníka konania, ktorá je odvodená od existencie právnej subjektivity žalobcu. Zo znenia vyplýva, že na účely konania pred správnym súdom disponuje procesnou subjektivitou taká fyzická osoba v procesnom postavení žalobcu, ktorá má spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností. Stratu procesnej subjektivity však výslovne neupravuje a preto sa bude v zmysle pri riešení tejto otázky aj na správne súdne konanie aplikovať právna úprava daná až 66 .

19. Kasačný súd z lustrácie vykonanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že sťažovateľ dňa 28.10.2021 zomrel. V dôsledku straty právnej subjektivity a na ňu nadväzujúcej procesnej subjektivity v súdnom konaní preto kasačný súd pristúpil k skúmaniu povahy prejednávanej veci a teda, či môže podľa v spojení s v konaní ďalej pokračovať alebo je potrebné konanie zastaviť. V zmysle pokračuje súd v konaní najmä vtedy, ak sa jedná o majetkový spor. (ani ) však neuvádza normatívnu definíciu majetkového sporu, ba dokonca neexistuje legálna definícia majetku, použiteľná pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Treba teda vychádzať z toho, že majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom tak budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude plnenie (dare, facere, omittere, pätí) a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. Za majetkový spor tak treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva) (ŠTEVČEK, Marek. [Strata procesnej subjektivity fyzickej osoby]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. . 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, marg. č. 3.). S konkretizáciou na správne súdnictvo bude pokračovanie v konaní namieste predovšetkým pri preskúmavaní zákonnosti tých rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú vlastníctva, resp. majetku zomretého alebo nároku naň (napr. reštitučné rozhodnutie).

20. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti volieb, ktorými bol zvolený nový predseda, 8-členný výbor a dozorná rada výboru SKS pri SPZ, pričom ich zároveň žiadal vyhlásiť za neplatné z dôvodu, že nebola splnená podmienka uznášaniaschopnosti výboru. Sťažovateľ sa ako vtedajší člen SKS pri SPZ a jeho predseda zúčastnil konferencie na ktorej voľby prebehli a ktorú zároveň viedol. Zo žaloby je ďalej zrejmé, že sa uchádzal o volenú funkciu nového predsedu klubu, do ktorej však zvolený nebol. Namietal, že uskutočnenie volieb výboru na konferencii je nezákonné a domáhal sa ochrany pred nezákonným zásahom zo strany žalovaného.

21. Kasačný súd konštatuje, že predmetom konania nie je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu týkajúceho sa majetku sťažovateľa. Ten ako vtedajší člen klubu namietal priebeh a výsledok volieb do jej orgánov. Ako člen klubu mal v zmysle stanov právo uchádzať sa o volenú funkciu, no nemal nárok na jej získanie. Pasívne volebné právo sa viaže výlučne na osobu, ktorá sa ako člen uchádza o volenú funkciu v klube. Úmrtím člena klubu navyše členstvo zaniká a s ním aj všetky práva a povinnosti viažuce sa naň. Z tohto práva pritom nevyplývajú žiadne iné, nie to majetkové nároky, ktoré by mohli prejsť na prípadných dedičov sťažovateľa. Za daných okolností preto nemal kasačný súd za potrebné zisťovať okruh do úvahy prichádzajúcich dedičov v záujme pokračovania v konaní. 22. Vzhľadom na skutočnosť, že nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v absencii procesnej subjektivity sťažovateľa v kasačnom konaní nie je možné konvalidovať, Najvyšší správny súd kasačné konanie zastavil podľa v spojení s a .

23. O trovách kasačného konania Najvyšší správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.