Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/313/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: H. T., S. XX, XXX XX U. R., proti žalovanému: Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti volieb výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, ktoré sa konali dňa 14.04.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou osobne doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 01.04.2014 a doplnenou podaním zo dňa 16.09.2015 domáhal, aby súd vyhlásil za neplatnú voľbu výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze, ktorá sa konala dňa 14.04.2012 na zasadnutí konferencie Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze a aby súd uložil povinnosť zvolať mimoriadnu konferenciu Slovenského klubu sokoliarov a voľbu výrobu Slovenského klubu sokoliarov zopakovať.

2. Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore (ďalej aj SKS pri SPK) je právnym nástupcom Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze podľa § 19 stanov SKS pri SPK.

3. Uznesením č.k. -80 zo dňa 27.01.2016 Okresný súd Bratislava I. vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.04.2012 sa uskutočnila konferencia Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ, kde v rozpore s platnými a účinnými ustanoveniami organizačného poriadku SKS pri SPZ sa uskutočnilo hlasovanie aj napriek nenaplnenému kvóru. Poukázal, že konferencia je uznášania schopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov Slovenského klubu sokoliarov a táto základná podmienka splnená nebola, lebo z celkového počtu sokoliarov pri SPZ - 275 členov, túto podmienku splnilo iba 224 členov, t.j. zaplatením členského, a preto počet na uznášaniaschopnosť 113 členov nebol splnený, lebo bolo prítomných iba 106 členov. Z uvedeného dôvodu preto nemalo prebehnúť hlasovanie na voľbu predsedu a 8-členného výboru a dozornej rady, lebo nebola splnená podmienka uznášaniaschopnosti a na tento úkon mala byť zvolaná konferencia v náhradnom termíne. Žalobca je názoru, že konferencia prebehla v rozpore s platným Organizačným a skúšobným poriadkom SKS pri SPZ a jej závery sú neplatné.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.06.2017 uviedol, že žaloba je nedôvodná a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Dňa 14.04.2012 sa konala konferencia SKS pri SPZ, na ktorej sa konala voľba nových členov výboru SKS pri SPZ.

Anton Moravčík, t.j. žalobca, ako prezident klubu túto konferenciu viedol a riadil jej priebeh. Ak mal pochybnosti o uznášaniaschopnosti schôdze, nič mu nebránilo schôdzu prerušiť a zvolať na iný termín, čo sa však nestalo. Počas konania konferencie a ani po jej ukončení žalobca nevzniesol žiadne pochybnosti o priebehu konferencie a ani o jej právoplatnosti. Až dňa 30.05.2012 požiadal poľovnícky odbor SPZ o podanie stanoviska ohľadne platnosti konferencie SKS pri SPZ. Dozorná rada Slovenského poľovníckeho zväzu vykonala prešetrenie priebehu konania konferencie SKS pri SPZ a skonštatovala, že nezistila skutkové a závažné porušenie stanov SPZ, organizačného a rokovacieho poriadku SPZ a ani Organizačného a rokovacieho poriadku SKS pri SPZ v zmysle spochybňovania porušenia § 7 písm. e) Organizačného a rokovacieho poriadku SKS pri SPZ na konferencii SKS pri SPZ dňa 14.04.2012 a nie je dôvod na zrušenie platnosti tejto konferencie. Súčasne odkázal na zápisnicu z priebehu volieb členov výboru, v ktorej je zachytený priebeh volieb členov výboru.

6. Žalobca svoju žalobu doručil na Okresný súd Bratislava I. dňa 01.04.2014, t.j. v čase, kedy bol platný a účinný - (ďalej len ).

7. Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.

8. Podľa , návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáhal len určenia, že zásah bol, alebo je nezákonný. Návrh musí byť do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom dozvedela, najneskôr však do 1 roka, odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorý nahradil .

10. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti , predo dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho účinnosti.

11. Podľa správny súd odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

12. Podľa každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

13. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom žalobcovej žaloby, ktorú doplnil podaním zo dňa 16.09.2015 zistil, že žalobca ako bývalý člen SKS bol nespokojný s voľbou výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze, teraz pri Slovenskej poľovníckej komore, ktorá sa uskutočnila dňa 14.04.2012 vo Zvolene, a to na konferencii Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ, ktorú viedol žalobca, čo vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia konferencie SKS pri SPZ, bod 1, kde je uvedené, že „predseda SKS pri SPZ H. privítal prítomných členov a hostí...“. Z obsahu jeho žaloby mal súd za to, že žalobca sa domáhal ochrany pred nezákonným zásahom, vykonaným Slovenským klubom sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze formou uskutočnenia voľby výboru SKS pri SPZ na konferencii SKS pri SPZ konanej dňa 14.04.2012. Žalobca podal túto svoju žalobu na Okresný súd Bratislava I. dňa 01.04.2014, t.j. za platnosti a účinnosti . Včasnosť podania žaloby je preto potrebné posúdiť podľa zákona platného a účinného v čase, kedy bola podaná žaloba na súd.

14. Z ust. § 250v ods. 3 vyplýva, že žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do 1 roka, odo dňa, keď k nemu došlo. Citované ustanovenie ustanovuje teda 2 lehoty na podanie žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, a to subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota je 30 dní a začína plynúť od momentu, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela a objektívna lehota je 1 rok odo dňa, keď k zásahu došlo. Na to, aby bola žaloba podaná včas, je nutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj v objektívnej lehote.

15. V danom prípade Krajský súd v Bratislave mal jednoznačne preukázané, že žalobca sa o vykonanom zásahu, t.j. o voľbe výboru SKS pri SPZ dozvedel dňa 14.04.2012, keď ako vtedajší predseda SKS pri SPZ bol prítomný na zasadnutí konferencie SKS pri SPZ konanej dňa 14.04.2012, na ktorej bola

predmetná voľba výboru SKS pri SPZ uskutočnená. Subjektívna lehota 30 dní na podanie žaloby vo veci ochrany pred nezákonným zásahom žalobcovi začala plynúť nasledujúci deň, t.j. dňa 15.04.2012. Posledný deň subjektívnej lehoty pripadol na deň 14.05.2012, t.j. pondelok a tento deň nebol dňom pracovného pokoja. Žalobcovi teda 30 dňová subjektívna lehota uplynula teda 14.05.2012 a v uvedenej lehote (od 15.04.2012 do 14.05.2012) žalobca nepodal žalobu na súd, osobne ju doručil na Okresný súd Bratislava I. až dňa 01.04.2014, teda po uplynutí 30-dňovej subjektívnej lehoty a aj jednoročnej objektívnej lehote (od 14.04.2012 do 14.04.2013) v zmysle ust. .

16. S poukazom na uvedené Krajský súd v Bratislave postupom podľa v spojení s ust. a žalobu odmietol ako oneskorene podanú.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

18. Žalobca predložil súdu plnomocenstvo zo dňa 18.08.2015, ktorým splnomocnil JUDr. Juraja Kováča, so sídlom Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava, aby ho zastupoval „vo veciach súdneho konania č.k. -18 v plnom rozsahu“. Predložené plnomocenstvo bolo podpísané len žalobcom, avšak JUDr. Juraj Kováč poverený zastupovaním žalobcu splnomocnenie neprijal, ani ním nie je podpísané a ani žiadnym spôsobom neprejavil vôľu, že plnomocenstvo prijíma a súhlasí so zastupovaním žalobcu, preto súd naň nemohol prihliadať.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.