Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-26-2021.pdf
PDF · 232.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.01.2022 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
U. Y., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom K. O. Č.. XXX/X, F. Ľ.
je vinný, že
v období od februára 2019 do 01.08.2020 v byte v F. Ľ., K. O. č. X, opakovane pod vplyvom alkoholu spôsoboval svojej družke K. F., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, psychické a fyzické utrpenie tým, že jej pravidelne vulgárne nadával slovami „piča, kurva, prasnica, krava, štetka“ a inak, opakovane po nej kričal a ponižoval ju pred ich spoločnými deťmi tým, že jej vyčítal, že sa nevie postarať o rodinu, nevarí a neperie a pravidelne ju fyzicky napádal tak, že ju strkal a udieral rukou po temene hlavy, minimálne jedenkrát ju zhodil na zem a niekedy v polovici júla 2020 ju udrel plastovou fľašou o objeme 1l po temene hlavy, pričom obžalovaný týmto konaním vyvolával u poškodenej K. F. stres, strach a silné citové rozrušenie
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
čím spáchal
zločin „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.
a za to súd mu
ukladá
podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky.
Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere päť rokov.
Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. zakazuje obžalovanému počas skúšobnej doby požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.
Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Tr. zák. prikazuje obžalovanému podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje poškodenú K. F., nar. XX.XX.XXXX v V. V., trvale bytom K. O. Č.. XXX/X, F. Ľ. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 03.05.2021 voči obžalovanému obžalobu pre skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako zločin „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. Tento skutok mal obžalovaný spáchať tak, že
„od roku 2013 v byte v F. Ľ., K. O. X, opakovane pod vplyvom alkoholu spôsoboval svojej družke K. F., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, psychické a fyzické utrpenie tým, že jej vulgárne nadával, ponižoval ju, kričal na ňu, a to aj pred ich maloletými deťmi P.O., nar. XX.XX. XXXX, P.O., nar. XX.XX.XXXX, M.D., nar. XX.XX.XXXX, M.D., nar. XX.XX.XXXX, a od februára 2019 svoju družku K. F. v tomto byte pravidelne udieral rukou po hlave a strkal ju dlaňou do temena hlavy, pričom v presne nezistenom období okolo 15.07.2020 ju do temena hlavy udrel plnou plastovou fľašou o objeme 11, robil jej schválnosti tým, že ju v noci ju nenechal spať, nakoľko nahlas púšťal televízor, búchal s hrncami, behal po kuchyni a opitý padal na zem
a zároveň od februára 2019 v byte v F. Ľ., K. O. Č.. X, spôsoboval pod vplyvom alkoholu svojím maloletým deťom P.O., nar. XX.XX.XXXX, P.O., nar. XX.XX.XXXX, M.D., nar. XX.XX.XXXX, M.D., nar. XX.XX.XXXX, hlavne psychické utrpenie tým, že im pravidelne vulgárne nadával a kričal na nich, pričom maloletého M.D., nar. XX.XX.XXXX, trikrát schytil za ruky v oblasti bicepsov tak silno, že mu spôsobil modriny, maloletej P.O., nar. XX.XX.XXXX, sa v bližšie nezistenom čase vyhrážal zabitím a sácal ju a do maloletých P.O., nar. XX.XX.XXXX a P.O., nar. XX.XX.XXXX opakovane strkal
kde týmito konaniami vyvolával u svojej družky K. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletým deťom P.O., nar. XX.XX. XXXX, P.O., nar. XX.XX.XXXX, M.D., nar. XX.XX.XXXX, M.D., nar. XX.XX.XXXX strach, stres, silné rozrušenie, čo u nich zanechalo negatívny vplyv na ich psychickom zdraví“.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 15.11.2021, 20.01.2022, 24.01.2022 a 26.01.2022 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 837) uviedol, že nie je pravda to, čo je uvedené v podanej obžalobe, poškodená K. F. nehovorí pravdu. Keď sa aj hádali, bolo to z dôvodu, že chcel od nej, aby bol doma poriadok a aby mali deti čo jesť. Poškodená sa o deti riadne nestará. Dve deti jej vychovala svokra a dve deti jej vychovala ulica. Doma bol hrozný neporiadok. Poškodená varila raz za týždeň a ani nenakupovala a on keď prišiel večer okolo 19:00 až 21:00 hod. domov, vždy doniesol nákup, na ktorý už deti čakali. Poškodená od októbra do marca nevyjde von, polroka je v nočnej košeli. Ráno vstane, zavrie sa do izby a sedí pri počítači 10 až 16 hodín denne. Nákupy robili aj deti, boli rady, že majú čo jesť. Keď poškodenej vytkol, že doma nie je čisto, vždy to prekrútila a začala ho obviňovať ohľadom alkoholu. Pripustil, že na deti niekedy nakričal, alebo im dal aj po zadku tzv. výchovnú. Robil tak vtedy, keď si deti mali urobiť poriadok, dupotali a bol už neskorý večer, na čo sa sťažovali susedia, alebo keď išiel nahlas televízor a nechceli ho stíšiť. Dcéry P. a P. mali svoj život, mobily, človek ani nevedel, že sú. Ako sa v roku 2019 vrátil na Slovensko, dal dcére P. dotykový mobil a odvtedy je zavretá v izbe na sociálnych sieťach.
Obžalovaný priznal, že má prchkú povahu a niekedy použil aj vulgárne slová. Poškodená však taktiež nadávala jemu. Synovia U. a U. mu nepovedia inak ako „ožran“, čo určite majú od poškodenej. Rovnako, keď sa medzi sebou rozprávajú používajú výraz „degeš“, ktorý tiež museli počuť od poškodenej. Keď sa
s poškodenou niekedy hádali a vyhral slovnú potýčku, poškodená prišla za ním o 02:00 hod. a v hádke pokračovala. Vtedy prišla aj dcéra a upozornila ich, aby boli ticho, taktiež im búchali susedia. Syn U. býval 4 mesiace u R. F., ktorá mu povedala, že jej trvalo dlhé časové obdobie, kým syna naučila, že nie je „ožran“, ale otec.
Obžalovaný ďalej uviedol, že do februára 2020 sa až tak často nehádali. Chodil domov večer a už nemal chuť na hádky. Vystupňovalo sa to vo februári 2020, kedy v dôsledku lockdownu ostal jeden mesiac doma s tým, že mu vystúpila psoriáza, kvôli čomu sa nemohol vrátiť do práce. Od februára 2020 do 31.07.2020 boli hádky časté, možno aj každý druhý, každý tretí deň, resp. možno aj každý deň. Bolo to vystupňované. Od roku 2019 do februára 2020 bolo všetko v poriadku, mal príjem, všetko platil, následne však prišiel o prácu. Nemal peniaze, nemohol platiť hypotéku, nemal na nič. Schudol 10 kg a keď poškodená doma niečo navarila, tak sa toho nemohol ani chytiť.
K fyzickým útokom voči poškodenej obžalovaný uviedol, že nie je pravda, že by poškodenú udieral rukou po hlave a strkal ju. Pokiaľ ide o fyzický útok, tak dva týždne pred tým ako bol vzatý do väzby ležal, poškodená išla okolo neho a vyfackala ho. Mal aj monokle, čo je viditeľné aj z fotografií z výkonu väzby. Poprel, že by poškodenú dňa 15.07.2020 udrel plastovou fľašou. Taktiež nie je pravda, že by maloletému dieťaťu chytil ruky v oblasti bicepsov a spôsobil mu modriny. Vo vzťahu k deťom sa nevyhrážal zabitím.
Čo sa týka požívania alkoholu, denne vypije dve až tri pivá. Od roku 2013 do roku 2019 bol doma asi pol roka a vtedy si dal dve, tri pivá. Pokiaľ sa s poškodenou hádali doobeda, bol triezvy, pretože pivá pil od 14:00 hod. do večera. Ak sa hádali poobede, je možné, že mal v sebe pivo. Necíti sa byť však závislý od alkoholu. V roku 2006 aj navštevoval poradňu.
Obžalovaný najskôr býval s poškodenou v rodinnom dome jej rodičov v F. Ľ.. Od roku 2013 bývajú spolu s byte, ktorý si kúpil v rovnakej obci. Od tohto obdobia však obžalovaný pracoval v zahraničí. Ako sa presťahovali do bytu, poškodená je často pri počítači, ich vzťahy ochladli. Od roku 2013 pracoval štyri mesiace v Rakúsku, kde chodil na týždňovky a potom zhruba od októbra až do februára 2019 pracoval v Nemecku. Na začiatku to boli mesačné turnusy s tým, že jeden týždeň bol doma. Potom sa turnusy predlžovali na 2 až 5 mesiacov, s tým, že doma bol jeden týždeň až 10 dní. Vo februári 2019 sa vrátil na Slovensko, začal pracovať ako servisný technik, živnostník. Od februára 2019 do februára 2020 vykonával prácu servisného technika po území celej Slovenskej republiky. Tri až štyrikrát mal výjazd do Košíc, Bratislavy alebo na miesto v rámci Slovenska. Väčšinou šoféroval on. Keď bol v Nemecku, posielal poškodenej 600,- € až 800,- € mesačne, aby zaplatila hypotéku a elektrinu. Od roku 2019 jej posielal 500,- € na hypotéku a nájom, pričom 90 % nákupov robil on.
S poškodenou mal najskôr dobrý vzťah. Potom ju však spoznal bližšie. Poškodená je človek, ktorý musí mať vždy pravdu, všetci ostatní sú „debili“. Často sa u nej vyskytovali zmeny nálad. Nemali veľa priateľov, ľudia ku ním až tak často nechodili. Poškodená nemá kamarátov, žije na sociálnych sieťach, všetci sú pre ňu odpad. Poškodená nemá dobrý vzťah ani so svojimi rodičmi a súrodencami. S poškodenou neukončil vzťah, pretože si myslel, že sa polepší. Končila jej materská a teda predpokladal, že si nájde nejakú prácu. Ona však nemala o prácu záujem. Ponúkali jej prácu predavačky, ale ona vzhľadom na to, že je bakalárka, nemala o túto prácu záujem, pretože si myslí, že má na viac.
K vzťahu so svojimi deťmi obžalovaný uviedol, že dcéra P. sa narodila vo februári 2004, pričom do roku 2007, kým odišiel pracovať do Anglicka, mali normálny vzťah, hrávali sa spolu. Dcéra P. sa narodila v roku 2006. Z dôvodu, že o rok odišiel do zahraničia, málo ju vídaval, ale vždy, keď boli spolu, sa hrali. Syn U. sa narodil v júli 2013, týždeň na to však odišiel pracovať do Rakúska na 4 mesiace. Keď sa v roku 2019 vrátil na Slovensko, zobral ho na prechádzku do lesa. Syn U. sa narodil v auguste 2017 a tiež keď bol doma, zobral ho na prechádzku. Dcéry sú už veľké, majú svoj život.
Po prepustení z väzby od novembra 2020 pracuje vo firme Merkas ako servisný technik. Býva vo firme, prechodný pobyt má na Orave pri rodičoch, kde sa zdržiava od piatku do pondelka rána. Vyživovaciu povinnosť si plní tak, ako mu bola určená súdom, pričom prispieva aj nad rámec určeného výživného. Dcére P. platí paušál na telefón a dáva jej peniaze na veci.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výsluchy poškodenej K. F. a svedkýň mal. P. a P. Y. prehratím na technickom zariadení. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným, a to osobným výsluchom
svedkyne mal. P. Y., keďže táto bola v prípravnom konaní vypočutá zákonným spôsobom, pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej opätovný výsluch na hlavnom pojednávaní. Výpoveď tejto svedkyne súd považuje za hodnovernú, čím sa bližšie zaoberá v inej časti tohto rozsudku, pričom neboli zistené žiadne ňou popísané okolnosti, ktoré by bolo potrebné verifikovať.
Poškodená K. F., družka obžalovaného, v prípravnom konaní (č.l. 83, 118) podrobne opísala spolužitie s obžalovaným od roku 2003. Ku skutku uviedla, že obžalovaný jej každý deň vulgárne nadával slovami „štetka, piča, prijebaná“. Taktiež „štekal“ po deťoch a vulgárne im nadával. Dievčatám nadával do „píč“ a posielal ich do „piče“. Ukazoval im prostredník. Ku chlapcom sa obžalovaný až takto nespráva, ale keď sú hluční, tak im začne nadávať do „zmrdov“ a „debilov“. P. sotil na zem, počula ako sa pohádali. P. sa vyhrážal, že ju zabije. U. veľakrát chytil za rameno tak, že mu ostali modriny. U. chytil za pyžamo a tak ho vytiahol hore za golier. Obžalovaný ju zo začiatku škrtil, ešte keď bývali u rodičov. Nečakane ju opakovane udiera po hlave zozadu. Nie je to však až také frekventované, že každý týždeň, ale dovolil si to. Naposledy ju udrel v polovici júla 2020 tak, že jej dal fľašou o objeme 1 l po temene hlavy. Situácia s obžalovaným je neúnosná od februára 2019, ako sa vrátil z Nemecka. Kým bol obžalovaný v Nemecku, bolo to také sporadické, vždy to predýchali. Potom boli v strese, keď prišiel na dva týždne, vypenil sa a odišiel do Nemecka. Obžalovaný ju ponižuje, vytýka jej, že nevarí, že čo navarí je humus a nedá sa to jesť. Obžalovaný máva nahlas zapnutý televízor, robil jej naschvál, že ho nevypol, pričom povedal jej, aby si ľahla na inú posteľ, keď ju to ruší. Obžalovaného udrela, keď uvoľňovala U.. Poškodená sa nemohla vyspať, musela byť v strehu. Obžalovaný sa takto správa keď je pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný často chodil domov „ožratý ako prasa“, skrvavený, hocikde sa vymočil. Poškodená si voči obžalovanému uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 10.000,- €, ktorá pozostáva z nemajetkovej ujmy. Obžalovaný ju dlhodobo traumatizuje, upiera jej právo na život bez násilia a ponižovania. Obžalovaný taktiež poškodil jej povesť tým, že o nej rozširuje, že je „šibnutá“.
Poškodená mal. P. Y., dcéra obžalovaného, v prípravnom konaní (č.l. 234) ku skutku uviedla, že obžalovaný pije, ubližuje nielen jej, ale aj jej súrodencom ako aj poškodenej. Medzi obžalovaným a poškodenou boli samé hádky, pričom zhoršilo sa to, keď obžalovaný zostal doma, t.j. zhruba pred rokom a pol. Obžalovaný poškodenú bije, nadáva jej, ponižuje ju pred nimi. Nikdy sa k nej nesprával dobre. Nadával jej, že je „piča, kurva, štetka, prasnica, suka, teľa, hlupaňa“ a podobne. Nadával jej pritom každý deň. Zhadzuje ju pred deťmi, že sa nevie postarať o rodinu, že nevarí a neperie. Rovnako aj poškodená pred nimi hovorila, že obžalovaný je „debil“ a že sa nevie postarať o rodinu. Obžalovaný sa takto správa ku poškodenej už dlho, t.j. ešte keď bývali pri starej mame, avšak na to obdobie si moc nepamätá, keďže bola malá. Vie však, že vtedy veľmi často kričal. Často bol opitý a keď prišiel večer domov, nadával jej a škrtil ju. Taktiež ju škrtil asi pred troma rokmi, čo videla na vlastné oči. Po škrtení mala červený krk. Vtedy obžalovaný poškodenú oprel o skriňu a začal ju škrtiť tak, že ju chytil pod krk a tak ju držal s tým, že poškodená hovorila z posledného. Obžalovaný po poškodenej bezdôvodne kričí a to tak, že keď prechádza z kuchyne do spálne alebo naopak, tak jej začne nadávať a kričať po nej, že je neschopná. Veľakrát jej plesol len tak z ničoho nič po hlave, lebo išiel okolo. Viackrát sa stalo, že sa zvalil na posteľ, kde poškodenú ako keby držal a z ničoho nič ju tam zvalil. Taktiež sa stalo, že poškodená sedela na gauči, obžalovaný išiel z balkóna a len tak išiel okolo nej a dal jej zozadu facku po hlave, alebo jej aj plesom zakýsaným mliekom. Pred rokom 2019 obžalovaný pracoval v Nemecku, kde bol dva až tri mesiace, potom bol jeden až dva týždne doma. Bol stále opitý, nebolo s ním reči. Aj vtedy bol však agresívny, kričal a bil mamu. Obžalovaný alkoholické nápoje požíva každý deň. Nestalo sa len jedenkrát, že poškodená odišla z bytu s plačom. Je pravda, že aj poškodená obžalovaného zbila, keď sa pohádali. Obžalovaný ju začal biť a nechcel ju pustiť, tak začala biť ona jeho. Poškodená však na obžalovaného nezaútočila ako prvá.
Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný nemá záujem sa o nich starať. Deti sú mu ukradnuté, najmladšieho brata schytil pod krk. Koľkokrát ďalšieho brata zdrapil za ruku, len preto, že ho niečo nahnevalo. Ju zvalil na zem, pretože sa pohádali z dôvodu, že mu v niečom nevyhovela. P. ukazuje vulgárne gestá. Má pocit, že sa k nim nespráva ako otec. Obžalovaný na deti kričí a nadáva im, že sú „piče, kurvy, šteňatá“, že nič nevedia urobiť pre domácnosť, že sa vedia len najesť a že mu všetko zjedia. K nim, ako deťom, sa však nespráva tak často ako k poškodenej, pretože ku nej sa takto správa každý deň. K nim sa takto správa minimálne tri až štyrikrát do týždňa. Ponižuje ich, že sú neschopné, že sa vedia iba flákať a nič neurobiť v domácnosti, len všetko zjesť. Obžalovaný niekoľkokrát zaútočil ja U. a U., ktorí prišli za nimi. Vtedy im povedali, aby boli v kľude. Obžalovaného vníma ako človeka, ktorý bije, je závislý na alkohole a ponižuje a týra svoju rodinu.
Poškodená mal. P. Y., dcéra obžalovaného, v prípravnom konaní (č.l. 249) ku skutku uviedla, že medzi obžalovaným a poškodenou boli hádky. Obžalovaného vždy videla opitého. Keď bývali ešte pri starkej, obžalovaný poškodenú škrtil, doma jej napr. fľašou zozadu dal po hlave a každý deň jej nadával. Hocikedy poškodenej „zabije“ po hlave. Hovoril jej, že je „piča, krava, kurva“. Takto sa správal rok a pol dozadu. Bol na poškodenú agresívny a ublížil jej. Škrtil ju a tiež ju zhodil, čo aj videla. Nadávať jej začal, keď sa vrátil z Nemecka. Niekedy, keď boli v škole, im poškodená povedala, že obžalovaný ju udrel fľašou do hlavy.
Obžalovaný vulgárne nadával aj jej, keď bola doma sama a teda keď nebola doma poškodená. Keď jej obžalovaný chcel zobrať mobil, ktorý mu ona nechcela dať, tak vtedy ju udrel do hlavy, ako švihal rukami alebo aspoň jednou rukou. Ich, ako deti, urážal nadávkami, bratom nadával do „zmrdov“, U. zdvihol za golier, visel a kričal na neho. Jej ako aj poškodenej ukazoval „fakera“.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov X. Š., Y. V., G. Š., V. L., K. M., R. F. a znalkýň P.. U. V., U.. E. G. a U.. X. Č..
Svedkyňa X. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 837) uviedla, že je susedou obžalovaného a poškodenej. Ku poškodenej chodila niekedy na návštevu, bolo to tak tri až štyrikrát do týždňa, pričom na návšteve zotrvala 10 až 15 minút. Obžalovaný pil, videla, že každý deň chodil domov opitý a dosť sa s poškodenou hádali. Bolo to vždy, keď u nich bola na návšteve. Hádky bolo počuť až na chodbu. Viac však počula poškodenú. Poškodená mu vyčítala, že pije a že nič nerobí. Obžalovaný bol potom aj agresívny aj voči poškodenej, aj voči deťom. Keď ši šiel zapáliť na balkón, tak jej nadával. Poškodená pred ňou začala na obžalovaného útočiť. Keď bol obžalovaný triezvy, bol dobrý. Svedkyni nikdy neublížil ani keď bol opitý. Vie, že obžalovaný dal raz poškodenej zozadu rukou akoby po hlave. Obžalovaný mal svoje jedlo v špajze, kde deti nemohli ísť. Televízor musel byť zapnutý potichu, ani deti okolo neho nemohli chodiť. Keď boli deti hlučné, obžalovaný na nich kričal a potom utekali do izby. Keď išlo do tuhého obžalovaný poškodenej povedal, že je „kurva“ a „piča“. Keď sa obžalovaný s poškodenou hádali, deti boli doma. Hádky nikdy nezačal obžalovaný. Svedkyňa nebola prítomná pri fyzickom konflikte. Videla však, keď raz obžalovaný udrel poškodenú po hlave. Keď jej to urobil, poškodená jej povedala, že je to robí stále. Nepočula však, že by obžalovaný nadával deťom. Deti sa obžalovaného aj báli, keď kričal. Boli také vystrašené.
Poškodená sa jej na obžalovaného veľa sťažovala. Hovorila jej, že mala aj modriny a že obžalovaný ju udrel aj fľašou po hlave. To však nevidela, nevidela ani modriny. Sťažovala sa jej, že jej nepomáha, že jej nedáva na stravu, že iba ona sa musí venovať deťom. Jedenkrát počula, ako obžalovaný poškodenej povedal, aby sa pobalila a išla preč. Predchádzalo tomu to, že poškodená mu vyčítala, aby išiel do roboty, aby prestal piť a začal sa starať o deti. Povedal jej to v opitosti. Keď obžalovaný pracoval v Rakúsku, bol úctivý. Pod vplyvom alkoholu ho vídala od roku 2019. Odvtedy aj vníma problémy medzi obžalovaným a poškodenou. Vtedy mal aj prácu, potom však prestal pracovať. Podľa nej vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou neboli moc dobré. Bolo to spôsobené opitosťou obžalovaného. Keď sa hádali, tak poškodená do obžalovaného vyrývala, že má vypité a nepomáha jej s deťmi. Podľa poškodenej bola u nich aj polícia, ale ona to nevidela. Nemá vedomosť o tom, že by poškodená musela vyhľadať odbornú pomoc. Deti sa jej nikdy nesťažovali na obžalovaného. Nevidela, že by obžalovaný fyzicky deti napadol, len ich vyhrešil, kričal po nich, keď chcel, aby boli po tichu, alebo sa škriepili pre ovládače. Nestalo sa, že by obžalovaný kričal na deti, keď tieto nerobili nič. Všetko, čo svedkyňa uviedla o vzťahu obžalovaného a poškodenej sa odohralo od februára 2019 a neskôr.
Varenie u nich v domácnosti bolo poslabšie. Poškodená sa sťažovala, že obžalovaný robí neporiadok. Niekedy bol umytý riad, niekedy neumývala. Nevie o tom, že by poškodená niekedy chodila do práce. Vyhovárala sa, že nemá kde nechať dieťa. Deti sa ku svedkyni správajú dobre, akoby bola ich stará mama. P. odišla bývať ku tete. Poškodená tvrdí, že deti ju nepočúvajú kvôli tomu, lebo to zdedili po otcovi. Poškodená sa o deti stará. S chlapcami chodí na vychádzky. Dcéry sú už veľké, už s ňou chodiť nechcú. V súčasnosti však ku poškodenej chodí na návštevy málo, tak jedenkrát do týždňa na 5 až 10 minút. Chodí tam doobeda, v byte má však zimu, nekúri sa tam, asi má niečo s kotlom. Počas návštevy videla, že poškodená má otvorený počítač, do ktorého aj pozerá. Rovnako pozerala aj do mobilu.
Keďže svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala sčasti odlišne, prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla prečítať časť výpovede svedkyne z prípravného konania:
Svedkyňa v prípravnom konaní (č.l. 177) uviedla, že obžalovaný zavše, keď išiel okolo poškodenej, jej pacol po hlave.
Po upozornení svedkyne zo strany prokurátorky na čiastočné rozpory v jej výpovediach svedkyňa zotrvala na tom, že len raz videla, ako obžalovaný udrel poškodenú po hlave. Ak v prípravnom konaní uviedla, že to obžalovaný urobil viackrát, túto informáciu mala od poškodenej.
Svedkyňa Y. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 837), v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l. 265) uviedla, že v minulosti sa jej poškodená sťažovala, že obžalovaný keď bol v Nemecku, mal vypité, čo spoznala podľa hlasu. Taktiež sa jej sťažovala, že jej dáva peniaze len na hypotéku, napriek tomu, že tam viacej zarobí. Nevie však nič také, že by ju škrtil, nikdy na nej nevidela modriny. Nemyslí si, že by obžalovaný ubližoval deťom. Najmä tí chlapci sú veľmi živí, nevyzerajú ako týraní. Na návšteve u nich bola jedenkrát zhruba pred 5 až 6 rokmi. Poškodená chodievala ku nej. Obžalovaného videla v dedine, že je opitý, ale keď bola u nich na návšteve, s obžalovaným sa ani nestretla. Poškodená sa jej sťažovala, že keď bol obžalovaný opitý, spadol na zem a museli ho prekračovať, že sa vymočil z balkóna, alebo že sa vymočil do kvetu. Sťažovala sa jej, že keď bol opitý, tak jej nadával a že škaredo nadával aj deťom. Tiež jej poškodená hovorila, že keď bývali u mamy, tak ju raz škrtil. Nevie ako často obžalovaný požíval alkoholické nápoje, asi skoro denne. Nebýva však s nimi, nie je ani ich suseda. Poškodená robievala nákupy. Obžalovaný si kupoval veci pre seba. Nikdy sa jej nezdôverila, že by sa obžalovaného bála, to len teraz ako to dala na súd, jej povedala, že sa ho bojí. S poškodenou sa pozná asi 15 rokov. Obžalovaný pracoval v Nemecku, jeho tak často nestretávala. Keď sa vrátil na Slovensko, videla ho možno päť až šesťkrát. Poškodená v súčasnosti chodí ku nej na návštevu so synmi. Minulý rok nebola na návšteve celé leto, tento rok však chodila. Potom začala chodiť každý deň, po čom jej však povedala, že to takto nejde, že môže prísť občas. Často si ku nej chodila kopírovať nejaké dokumenty. V lete 2018 chodila poškodená na návštevy dosť často. Chodila ku nej aj do bazéna a to aj v čase, keď nebola doma. Bolo ju ťažké vyhodiť. Deti ju nerešpektovali. V roku 2019 sa stretávali málo. Poškodená nemá dobrý vzťah so svojou rodinou. Jej matka ju má asi za neschopnú, pretože niekde nepracuje. Brata má šikovného, má prácu. Vie, že poškodená sa s bratom nestretáva, nekomunikujú spolu. Poškodená zvládala výchovu detí tak ako zvládala. Najstaršia dcéra sa poberá cestou obžalovaného (vraj si vypije), ale to má len z počutia. Pokiaľ ide o dvoch mladších synov, tak tí sú akýsi rozmaznaní, nevychovaní, nerešpektujú ju, sú stále hladní. Keď prídu na návštevu, tak malý chce jesť. Poškodená má zvláštne názory, prezentuje zdravú výživu, je proti očkovaniu. Nemôže povedať, že by bola hašterivá, aj keď ona stále rozpráva. Človeka nepustí k slovu. Keď sú spolu, rozpráva iba poškodená. Nevie o tom, že by poškodená musela vyhľadať lekársku pomoc kvôli správaniu obžalovaného. Myslí, že poškodená jej minulý rok hovorila, že kvôli správaniu obžalovaného bola u nich polícia. Deti poškodenej sa jej nikdy nesťažovali na obžalovaného. Od svojej sestry a dcéry vie, že poškodená je na sociálnych sieťach aktívna. Rieši tam teraz očkovanie a pandémiu. Poškodená je skôr jej kamarátka, je jej bútľavá vŕba. Poškodenej sa nezdôveruje so svojimi problémami. Poškodená nikdy neplakala, keď hovorila o obžalovanom. Myslí si, že obžalovaný deti netýral, asi by sa ho báli a nešli by s ním. Poškodená jej nikdy nepovedala, že by mala z obžalovaného strach.
Svedkyňa G. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 927) uviedla, že má vedomosť o tom, že na obžalovaného bolo podané trestné oznámenie pre týranie, avšak s týmto nesúhlasí. Nevie sa vyjadriť k spolužitiu obžalovaného a poškodenej. Bola majiteľkou reštaurácie, ktorá bola pri bytovom dome, kde býval obžalovaný. Obžalovaného pozná asi osem rokov. Obžalovaný posledných osem chodil do reštaurácie, pokiaľ nebol v zahraničí. Deťom brával obedové menu, kupoval im aj pizze. Taktiež deti tam za ním prišli, keď niečo potrebovali. Poškodenú s deťmi nikdy nevidela. Nikdy nevidela žiadny problém vo vzťahu medzi deťmi a obžalovaným. Keď prišli za ním, boli v pohode, ak chceli piť alebo nejakú sladkosť, tak im to kúpil, kým čakali na pizzu. Obžalovaný sa k deťom správal normálne. Nikdy na ne nekričal, ani nebol voči nim agresívny. S deťmi obžalovaného sa nerozprávala o súkromí, bola to len taká bežná komunikácia. Chodili dievčatá, aj starší chlapec. Toho mladšieho videla len s obžalovaným. Počas pandémie a lockdownu ich reštaurácia fungovala ako výdajné okienko. Pred pandémiou obžalovaný chodil po obedy pre deti častejšie. Počas pandémie si deti chodili po obed aj samé. Keď obžalovaný prišiel do reštaurácie, rozprávali sa o hocičom. Vie, že obžalovaný sa rozprával aj s jej kolegyňami. S obžalovaným viedla aj dôverné rozhovory, vypočula ho. Vie, že riešil byt, ktorý chcel prepísať na staršiu
dcéru. Hovoril, že doma nie je navarené, poupratované. Nikdy tam však nebola, preto sa nevie k tomu vyjadriť. Obžalovaný sa sťažoval, že poškodená je celý deň na počítači. Obžalovaného viackrát videla, že mal nákup, išiel s taškami z obchodu. Určite to bolo aj v roku 2019. Obžalovaný v reštaurácii nevysedával. Dal si poldeci a išiel preč. Niekedy to otočil takto dvakrát za deň. Dlhšie tam nebýval, len keď sa takto rozprávali. Obžalovaný sa nikdy agresívne alebo nejako nevhodne nesprával voči ostatným hosťom. On v podstate bol len pri bare a potom išiel preč. Poškodenú pozná, ale nevie sa k nej vyjadriť. Za tie roky ju videla asi trikrát. Keď je chladnejšie počasie ona nevyjde z domu aj tri mesiace. Do škôlky s deťmi chodili dievčatá. Poškodená viedla diskusiu na internete. Bola to diskusia o tom ako ich obžalovaný týral a tomto hlavnom pojednávaní. Písala tam o jej svedeckej výpovedi. Uvádzala, že obžalovaný nechal u nej celú výplatu. Tí, čo poškodenú poznajú, vedia, že polovica vecí, ktoré povie, nie je pravda. Poškodená ju osočovala na internete, že obžalovaný trávil v reštaurácii celý svoj čas a že tam míňal všetky peniaze. Poškodenú však bližšie nepozná, nevie sa k nej vyjadriť. Obžalovaný robil v Nemecku, kde chodil na tri až štyri mesiace a potom prišiel domov. Mal ísť robiť do Rakúska, pretože chcel byť viacej s deťmi, ale tam nešiel. Potom pracoval v Banskej Bystrici. Obžalovaného považuje za normálneho človeka, pre deti by sa rozkrájal. Nikdy ho nevidela, že by sa s deťmi hádal. Obžalovaného vnímala skôr ako utiahnutého. Pred rokom 2019 chodieval obžalovaný do reštaurácie, keď bol na Slovensku, niekedy každý deň, niekedy raz za 3 dni. Keď išiel do obchodu, tak sa zastavil. To, že s deťmi riešil problémy vie z rozhovorov. Dával im aj peniaze na nákup, keď si potrebovali kúpiť napr. oblečenie. Vie, že staršia dcéra mala nastúpiť na strednú školu, tak jej kupoval notebook a iné veci do školy.
Keďže svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala sčasti odlišne, prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla prečítať časť výpovede svedkyne z prípravného konania:
Svedkyňa v prípravnom konaní (č.l. 202) uviedla, že poškodenú pozná, ale nie tak ako obžalovaného. Predtým ju poznala ako normálneho človeka, ale teraz tých sedem rokov sa jej zdá, ako keby jej pri niektorom pôrode „preplo“, čo vidno aj podľa tých jej názorov.
Po upozornení svedkyne zo strany prokurátorky na čiastočné rozpory v jej výpovediach svedkyňa potvrdila, že je pravda, čo uviedla v prípravnom konaní. Poškodenú poznala už v čase, keď ešte nemala deti.
Svedok V. L. na hlavnom pojednávaní (č.l. 927) uviedol, že obžalovaný je jeho kolega. Pracovali spolu v roku 2003, resp. 2004. Nejavil sa nejaký agresívny. Potom v roku 2011 si založili firmu a ani vtedy sa obžalovaný nesprával agresívne. Jediný problém mal obžalovaný s alkoholom. Firma sa zaoberala servisom laboratórnej techniky a kalibrácie. Obžalovaný mal na starosti obchodné veci a servis. Majetkovú účasť mali 50:50 až do doby, kým obžalovaný nešiel pracovať do zahraničia kvôli zvýšeniu príjmu. Z firmy odišiel aj preto, lebo holdoval alkoholu. Po návrate zo zahraničia sa vrátil do firmy naspäť. Dôvod, keď z firmy odchádzal, neuviedol, ale príjmy tam boli okolo 500,- €, tak určite to bolo z finančného dôvodu. Keď obžalovaný prišiel na Slovensko, vždy sa ozval a keď už prišiel natrvalo, čo bolo niekedy v roku 2019 alebo 2020, začal znova pracovať vo firme ako živnostník. Zatiaľ si plní svoje povinnosti dobre. Neboli na neho žiadne sťažnosti zo strany zákazníkov. Obžalovaný teraz pracuje tak ako predtým, len s tým rozdielom, že pred zadržaním, keď mal exces, tak neprišiel týždeň až dva do roboty. Išlo zrejme o alkohol. Nestalo sa, že by nesplnil úlohu, ktorú dostal. Nevie o tom, že by bol obžalovaný na pracovisku pod vplyvom alkoholu. Keby o tom vedel, tak tam nie je. Po prepustení zo zadržania obžalovaný riadne chodí do práce. Každá úloha je splnená, nie je tam žiadny problém. Keď bol obžalovaný vo väzbe, dvakrát mu telefonoval. Jedenkrát potreboval okuliare a niečo na lúštenie a druhýkrát nejakú finančnú hotovosť, ktorú mu poslal na účet väzby. O rodinných veciach sa s obžalovaným nerozprávali. Vo vzťahu k svojim deťom sa mu obžalovaný nezveril so žiadnymi problémami. Nespomínal, že by boli nejaké problémy.
Keďže svedok v prípravnom konaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla prečítať časť výpovede svedka z prípravného konania:
Svedok v prípravnom konaní (č.l. 216) uviedol, že len z rozprávania vie, ako sa k obžalovanému správali jeho deti a poškodená. Obžalovaný mu hovoril, že poškodená štve deti proti nemu. Hovoril mu, že má problém s poškodenou, že začala robiť hlúposti. Doniesol mu papier, že chcela od neho výživné na deti, čo jej však súd zamietol. Obžalovaný chcel pomôcť s právnikom, ale potom mu prišlo, že návrh na výživné súd zamietol a vtedy si vydýchol.
Po upozornení svedka zo strany prokurátorky na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok potvrdil, že je pravda to, čo uviedol v prípravnom konaní. Nič však v tejto veci nevie viac uviesť.
Svedkyňa K. M. na hlavnom pojednávaní (č.l. 927) v zhode s jej výpoveďou z prípravného konania (č.l. 259) uviedla, že s obžalovaným ani s poškodenou nie je v kontakte asi 6 - 7 rokov. Nevie sa vyjadriť ako žijú, či už obžalovaný s poškodenou, resp. ich deti. Poškodenú pozná, pochádzajú z jednej dediny, chodili spolu do školy. Zhruba tak pred 15 až 20 rokmi mali spoločný okruh známych. Vtedy boli aj viac v kontakte. Poškodená je taký výrazný typ. V živote zaťažujúci. Je to typ konfliktného človeka, ktorý je vždy v opozícii. Je to hádavá a hašterivá žena, ktorá ju veľmi vyčerpávala a preto s ňou niekedy pred 6 - 7 rokmi prerušila kontakt. Išlo o telefonický kontakt, sociálne siete aj osobný kontakt. Zablokovala si ju, pretože ju zaťažovali jej komentáre. Čokoľvek povedala, poškodená bola ihneď v opozícii. Mala vždy najviac argumentov. Nezaregistrovala však, že by poškodená riešila na sociálnej sieti svoj partnerský život alebo výchovu detí. Obžalovaného spoznala asi pred 20 rokmi, mali spoločných známych, chodili na trampské osady. Od roku 2013 poškodená s obžalovaným bývali v bytovke. Stretávali sa sporadicky, náhodou pred obchodom. Obžalovaný je pokojný, pokorný a rozvážny človek, nepočula ho zvýšiť hlas. Nikdy sa nevyjadroval nejako negatívne alebo pozitívne o svojej rodine. Nechcel vynášať informácie z rodinného prostredia. Vždy len povedal „poznáš moju ženu“. Pod touto vetou asi myslel na to, že aj k nemu sa chovala tak výrazne a reagovala dosť cholericky. Všetko jej vadilo, čo mu vyčítala, ale nikdy o nej nehovoril nič zlé. Obžalovaný sa v jej prítomnosti nikdy nesprával agresívne, útočne. Naopak, je to ten typ človeka, ktorý sa snaží ukľudniť situáciu. Pamätá si, že na spoločných akciách mu poškodená dosť vyčítala, že veľa pil. Obžalovaný sa s poškodenou k sebe správali pekne, slušne a milo, ale keď prišlo k vyhrotenej situácii poškodená dosť zvyšovala hlas a obžalovaný bol ten, ktorý sa snažil ukľudniť situáciu. Deti obžalovaného pozná veľmi málo, asi by ich ani nespoznala. Nevie o žiadnom konflikte vo vzťahu medzi obžalovaným a deťmi. Od roku 2019 nevidela obžalovaného s deťmi ani raz. Obžalovaného však počas tohto obdobia stretla náhodne dva až trikrát na zastávke, vtedy bol pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa R. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 927) v zhode s jej výpoveďou z prípravného konania (č.l. 281) uviedla, že poškodená je jej neter. S rodinou obžalovaného a poškodenej však moc do styku neprichádzala. Viac bola v kontakte s deťmi, pretože má rodinný dom, kde deti chodievali. Najviac chodil U., a to aj v období, keď začal chodiť do školy. Začali sa spolu učiť. Poškodená bola celkom spokojná, pretože hovorila, že doma ich vyrušuje mladší brat a nemôžu sa učiť. V lete spolu chodievali na bicykel, v zime sa chodili korčuľovať. Domov chodil len spávať. Spolu opravovali bicykle a keď niečo nevedeli, tak poprosili obžalovaného, ktorý im pomohol. V máji 2021 si U. priniesol aj pyžamo a začal u nej aj spávať. Poškodená oňho nejavila záujem. Až keď mal niečo čosi so zubom, išla s ním ku lekárovi. Poškodená sa vôbec nestarala, nezaujímala sa, či treba niečo prispieť na stravu. Obžalovaný jej vtedy na stravu prispieval. Medzitým ich navštívili zo sociálky a pýtali sa na U.. V septembri boli kúpiť veci do školy. Následne dňa 08.09. prišla poškodená po U., mali spolu incident, ktorý vyústil až do fyzického napadnutia zo strany poškodenej. Poškodená podala na svedkyňu trestné oznámenie a ešte zmanipulovala U., aby vypovedal proti svedkyni. Kým nenastal tento incident, poškodená k nej chodievala s deťmi na bazén. Po útoku bola na vyšetrení, avšak voči rozhodnutiu o priestupku sa neodvolala, lebo boli dvaja proti nej. S deťmi vychádzala dobre. Dňa 14.09. prišli policajti zobrať U., ktorý však na druhý deň znova ku nej prišiel. Keď U. niekedy prišiel ku nej v tom období najmä v sobotu, keď nebol v škole, hovoril, že je hladný. U. je dieťa ulice.
Svedkyňa ďalej uviedla, že na návšteve u poškodenej bola jedenkrát v roku 2018. Poškodená jej ukázala obývačku, kde bolo veľa hračiek. Obžalovaný tam vtedy nebol. Poškodená sa jej na obžalovaného nesťažovala. Nehovorila jej ani o partnerskom živote. Nevie sa vyjadriť k vzťahom poškodenej s jej príbuznými. Vie, že medzi poškodenou a jej bratom bol nejaký konflikt. Nevie, či poškodená niekde pracuje. Vie však, že je 24 hodín denne na internete. Keď bola poškodená u nej v lete sa opaľovať, stále bola pripojená na wifi. Neustále mala telefón v ruke, často telefonovala. Keď si pozrie jej profil na Facebooku, je tam veľmi často aktívna. Nevie sa vyjadriť, aký vzťah mali P. a P. k rodičom. Nikdy to od nich nezisťovala. Deti sa jej nikdy nesťažovali na otca. U.l označoval svojho otca pojmom „ožran“, na čo mu ona vysvetlila, že je to jeho otec. Poškodená chodievala s dievčatami na prechádzky ešte pred narodením synov. V súčasnosti od januára aj tri mesiace nevyjde z domu. Od roku 2019 nezaznamenala žiadnu zmenu v správaní detí. Neboli agresívne. Neregistrovala, že by obžalovaný požíval alkoholické nápoje. Taktiež to od nikoho nepočula.
P.. U. V., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, sa na hlavnom pojednávaní odvolala v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 30/20. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2 veta druhá Tr. por. prečítal predmetný znalecký posudok.
Zo znaleckého posudku (č.l. 391 - 454) ohľadom komplexného psychologického posúdenia poškodenej K. F. a mal. U. Y. vyplýva, že:
osobnosť poškodenej K. F. je nezrelá, infantilná, nedostatočne vyprofilovaná s neurčitým sebaobrazom a ťažko predikovateľným správaním. Jej osobnostný potenciál je extrémne nízky najmä v oblasti prežívania a prejavovania emócií. Napriek tomu, že pôvodne je viac extrovertovaná, tvorivá a optimistická, svoje emócie sa aktuálne snaží nadmerne racionálne korigovať bez dostatku spontánnosti, čo však v záťaži, ktorá je nad jej sily, vedie k prepuknutiu lability. Aby si zachovala psychickú rovnováhu má tendenciu unikať zo záťažových situácií. Takúto záťaž pre ňu predstavujú najmä interpersonálne situácie, kde môže zažívať častejšie bezradnosť aj v zvládaní každodenného života. Jej sociálne zručnosti sú obmedzené, pre iných môže byť menej prijateľná, hoci o vzťahy s inými usiluje. V tejto oblasti častejšie zažíva sklamanie, ktoré môže u nej smerovať k sporadickým poklesom ladenia. Je emočne povrchná, o iných sa zaujíma skôr z pohľadu vlastných potrieb, a to jej bráni k primeranej orientácii na záujmy a potreby iných, čo spôsobuje ťažkosti v udržiavaní intenzívnych a stabilných vzťahov, ktoré by ju uspokojovali. Poškodená dokáže prežité udalosti reprodukovať, podáva množstvo informácií, ktoré sú povrchnejšie a menej presné, presnosť sa potom môže zvyšovať pri opise emocionálne významných situácií, ktoré popisuje podrobnejšie. Poškodená nemá tendencie skresľovať skutočnosti. Poškodená sa javí ako dostatočne odolná voči vplyvu inej osoby a tak môže vypovedať na základe vlastného rozhodnutia. U poškodenej neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Taktiež neboli u nej zistené tendencie ku konfabulácii, ktoré by vyplývali z porúch pamäti. U poškodenej neboli zistené také faktory, ktoré by výrazne znižovali jej všeobecnú vierohodnosť. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti, neboli zistené zásadné zmeny výpovedí, ani zištný motív, ktorý by mohol byť zvažovaný ako dôvod vedomo nepravdivej výpovede. U poškodenej neboli vyšetrením zistené základné charakteristiky syndrómu týrania. Poškodená nemá pocit, že za násilie nesie vinu ona, sama sa nebojí o svoj život, hoci pripúšťa možnosť ohrozovania detí zo strany obžalovaného. Taktiež nemá pocit prevahy obžalovaného nad sebou okrem ekonomickej sféry. Nie je prítomná pretrvávajúca väzba k agresorovi a zotrvávanie vo vzťahu s ním je, podľa jej vyjadrenia, ekonomického charakteru. Subjektívne poškodená popisuje dostatok príznakov vyskytujúcich sa pri posttraumatickej stresovej poruche, ale ich intenzita je popisovaná ako nižšia. Medzi príznakmi udáva opakované rušivé spomienky, myšlienky alebo obrazy stresujúcich zážitkov z minulosti, vyhýbanie sa činnostiam alebo situáciám, ktoré pripomínajú stresujúce skúsenosti, stratu záujmu o veci, ktoré ju predtým bavili a pocit bezperspektívnosti ohľadom budúcnosti. Taktiež si u seba všimla zvýšenú podráždenosť smerujúcu k výbuchom zlosti a ťažkosti so sústredením. Ako miernejšie príznaky sa u nej prejavujú pocity odstupu od ľudí, citové otupenie i nadmerná ostražitosť. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená subjektívne popisuje dostatok príznakov vyskytujúcich sa pri posttraumatickej stresovej poruche, hoci ich intenzita je aktuálne popisovaná a samotným vyšetrením overená, ako nižšia a z jej výpovede vyplýva, že tranzitórne sa u nej vyskytli príznaky, pre ktoré vyhľadala starostlivosť psychológa, znalkyňa navrhla vyšetrenie poškodenej znalcom z odvetvia psychiatrie.
U mal. U. Y. sa objavila modifikácia pamäťového materiálu v podobe konfabulácie, ale v množstve, ktorá je vzhľadom na vekovú normu prípustné a nesvedčí pre poruchu pamäti. Jeho osobnostný potenciál sa javí ako vzhľadom na vek obmedzený, nerozvinutý najmä v oblasti schopnosti pristupovať k situáciám racionálne. Pre nízky osobnostný potenciál má tendenciu unikať zo záťaže do fantázie, k zástupnému uspokojovaniu potrieb. Jeho emotivita sa javí ako predčasne stabilizovaná, málo infantilne spontánna. Vo svojom vnútri prechováva pritom množstvo hnevu a resentimentu voči ľuďom a situáciám, ktoré ho frustrujú. Takéto skúsenosti prispievajú k jeho vzdorovitejšiemu nastaveniu najmä v nových situáciách, v situáciách v kontakte s mužskou autoritou, aj v situáciách individuácie, postupného, veku primeraného, osamostatňovania sa. Vzdor sa prejavuje vo vzťahu k plneniu povinností i predčasnej túžbe po veku neprimeranej voľnosti ako prejave zníženej závislosti na autorite, kedy obdobie detstva hodností skôr negatívne pre pocit nadmerného zaťažovania. Pociťuje málo emocionálne pozitívnych výmen s okolím, chýba adekvátna schopnosť sebapresadenia, ktorú nahrádza neadekvátna a výrazne zvýšená agresivita jednak vlastná, ale pravdepodobne aj častejšie zažívaná v najbližšom okolí. Je nadmerne tolerantný k používaniu verbálnej a fyzickej agresie v interpersonálnom kontakte. Otca vníma skôr negatívne, aj keď nie extrémne, najviac ho spája s pocitom samoty, skôr ho hodnotí ako insuficientného než
ohrozujúceho, hoci na verbálnej úrovni má tendenciu prezentovať ho pozitívnejšie než ho skutočne vnútorne emocionálne prežíva. K možným skresleniam prežitých udalostí môže, okrem infantilne nezrelého vnímania, prispievať veku primeraná a tolerovaná modifikácia pamäťového materiálu v podobe konfabulácie, ako aj vplyv výchovných autorít, ktorých konfliktný vzťah ho môže determinovať v zdieľaní interpretácie reality s autoritou, ktorá prevažne uspokojuje jeho potreby. Pre nízky osobnostný potenciál a kognitívnu nezrelosť má tendenciu unikať zo záťaže a môže preberať interpretáciu situácií, ktorým sám dostatočne nerozumie, dominantnou výchovnou autoritou, od ktorej je prirodzene závislý. U maloletého je všeobecná vierohodnosť limitovaná kognitívnou i osobnostnou nezrelosťou, ako aj legitímnou závislosťou na dospelej autorite, ktorá ovplyvňuje jeho vnímanie a intepretovanie najmä situácií, ktorým sám zatiaľ nie je schopný porozumieť. U maloletého nemožno vylúčiť, že vyskytujúce sa prejavy regresie v minulosti, verbálne i fyzické prejavy voči mladšiemu bratovi i popisované únikové tendencie z domácnosti sú následkom prežitých traumatických udalostí a preto je vhodné vyšetrenie znalcom z odvetvia psychiatrie.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní (č.l. 912) doplnila, že dominantnou autoritou, od ktorej mal. U. Y. preberal interpretáciu situácii by mohla byť jeho matka, t.j. poškodená, keďže na nej bola prevažná starostlivosť. Maloletý U. zažíval doma konfliktné prostredie, z ktorého unikal. Snažil sa predstierať, že je samostatný a sebestačný, ale mal aj neprimerané reakcie voči bratovi, napr. že ho kopol. Agresivitu vnímal, že je súčasťou komunikácie.
Vývin poškodenej K. F. bol ovplyvnený jej pôvodnou rodinou. Poškodenú však nemožno označiť za osobu, ktorá by bola obeťou, ktorá by situáciu vnímala cez oči nejakého agresora. V tomto smere nebola submisívna ani nejako ovplyvnená, aby si sama nevedela urobiť názor. V obžalovanom poškodená videla potenciál, chcela zachovať rodinu, avšak jeden čas vedela, že to nebude lepšie. U poškodenej neboli zistené základné charakteristiy syndrómu týrania. Poškodená nemá pocit, že za násilie nesie vinu. Nemá pocit prevahy obžalovaného nad sebou okrem tej ekonomickej. Poškodená zostala s obžalovaným len z ekonomických dôvodov, teda nie z dôvodu citovej väzby. Nebola pasívne submisívne nastavená. Poškodenú odporučila na vyšetrenie znalcom z odboru psychiatrie, pretože poškodená subjektívne pociťovala, že je traumatizovaná, hoci ona objektívne znaky nenašla.
U.. E. G., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, sa na hlavnom pojednávaní odvolala v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 104/2020. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2 veta druhá Tr. por. prečítal predmetný znalecký posudok.
Zo znaleckého posudku (č.l. 458 - 542) bolo zistené, že súčasný stav poškodenej K. F. má vplyv na objektívne posúdenie reálnej udalosti. Znalkyňa u poškodenej zistila duševnú poruchu v užšom slova zmysle, t.j. psychózu (parafréniu). Jedná sa o ochorenie trvalejšieho charakteru, ktoré u nej existovalo už pred vyšetrovanou udalosťou, počas nej a existuje aj v súčasnej dobe. Poškodená nebola v minulosti psychiatricky liečená. U poškodenej sa jedná o také duševné ochorenie, u ktorého býva rozvoj príznakov väčšinou pozvoľný a chorí sa môžu javiť dlhú dobu svojmu okoliu ako zdraví ľudia. Ďalší priebeh ochorenia je skôr vlnovitý. Dochádza k zoslabovaniu a naopak k zvýrazňovaniu symtpomatológie, ale nedochádza k remisiám, priebeh ochorenia je chronický. Avšak väčšina kľudných období choroby, ktoré sa môžu javiť ako remisie spočíva v tom, že chorá osoba sa naučí svoje chorobné príznaky pred okolím disimulovať. Poškodená v súčasnej dobe a v súčasnom stave nie je schopná chápať zmysle trestného konania a nie je schopná účasti na trestnom konaní z dôvodu vyššie uvedeného duševného ochorenia. U poškodenej neboli zistené známky psychotraumatizácie v súvislosti s udávaným psychickým utrpením. Úzkostná, depresívna alebo neurotická symptomatika sa u nej nemanifestovala. U poškodenej neboli zistené znaky a následky týrania. Poškodená netrpí takými duševnými poruchami, na vzniku ktorých by sa podieľalo konanie obžalovaného v období roku 2013 do 31.07.2020.
Súčasný stav mal. U. Y. nemá zásadný vplyv na objektívne posúdenie reálnej udalosti, avšak vzhľadom na jeho vek môže dochádzať ku skresleniam prežitých udalostí vplyvom nezrelého vnímania a modifikácie pamäťového materiálu, ale aj väčšou závislosťou na výchovných autoritách. U mal. U. Y. znalkyňa zistila disharmonicky sa vyvíjajúcu osobnosť, ktorá sa formuje už dlhodobejšie a v budúcnosti môže vyústiť do akcentovanejších ev. abnormne štruktúrovaných osobnostných rysov. Maloletý je schopný chápať zmysel trestného konania len v obmedzenej miere. Jeho rozumové schopnosti sú priemerné, ale praktický úsudok, situácie vyžadujúce sociálnu pohyblivosť zvláda len do istej miery, pretože jeho myslenie je nezrelé, egocentrické. U maloletého neboli zistené znaky a následky týrania.
Maloletý netrpí takými duševnými poruchami, na vzniku ktorých by sa podieľalo konanie obžalovaného v období roku 2013 do 31.07.2020.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa (č.l. 912) doplnila, že v prípade poškodenej ide o osobu, ktorá má duševné ochorenie. Z tohto dôvodu má skreslené objektívne posúdenie reálnej udalosti, avšak nie je možné uviesť, v akom rozsahu. Poškodená trpí duševných ochorením - parafréniou. Ide o štrukturálne stanové poruchy myslenia, o poruchy emotívnej nálady a koncentrácie. Poškodená odpovedá „z cesty“, „od veci“ a stále sa vracia k tomu, aby odpovedala na obžalovaného negatívne. Nebola schopná odpovedať jednými, dvoma slovami. Ochorenie parafrénie je veľmi ťažko diagnostikovateľné. Priebeh vývoja parafrénie sa nedá predpokladať. Je to veľmi ťažko liečiteľné ochorenie. Chorí sa s touto diagnózou necítia a liečbu odmietajú. Poškodená dokáže nadmerne zakrývať, zastierať a simulovať. Z tohto dôvodu si znalkyňa nechala svoju kliniku verifikovať. Poškodená sa počas výsluchu opakovane smiala, rozprávala svoj príbeh ako osoba, ktorej sa to vôbec netýka. V určitých častiach výpovede jej odpovede nemali žiadny zmysel. Strácala sa vo svojich odpovediach, čomu sa hovorí nesúvislé sústredenie. Týrané osoby, keď opisujú svoje zážitky, je im do plaču, je im ľúto. Pri výpovedi sa zadrhávajú, alebo odmietajú odpovedať, pretože je to pre ne traumatizujúce spomínať pre prežité udalosti. Poškodená takto nevypovedala, čo však súvisí s jej duševným stavom. Nie je prekvapením, že takýto ľudia vedia adekvátne zareagovať na určitú situáciu a položiť nejakú otázku. Dokážu aj adekvátne reagovať. Poškodená do určitej miery je schopná starať sa o maloleté deti a niečo aj v tomto smere robí. Kvalita jej starostlivosti je však znížená, keďže aj z výpovede maloletého („...mama stále četuje, len si tam píše a číta...“) je zrejmé, že poškodená je pohtlená svojím svetom, svojou chorobou. Pokiaľ ide o diagnostické závery znalkyne P.. U. V., táto vychádza z diagnostických definitív, ktoré použila a tak to vyhodnotila. Táto neposudzovala poškodenú ako psychiater a nepristupuje k tomu, že ide robiť s psychotickou pacientkou.
Maloletý U. určite nebol zasiahnutý správaním obžalovaného v zmysle, že by mal nejakú diagnózu (úzkosť, depresívnu poruchu). Maloletý používal výrazy, ktoré nie sú jemu vlastné (napr. otec „chlastal“), čiže sú odpočúvané z prostredia.
Znalkyňa ďalej uviedla, že jej vyšetrovacia metóda je taká, že s posudzovanou osobou vedie rozhovor. Prejav osoby je pritom buď verbálny alebo neverbálny. Vie teda posúdiť, či osoba má poruchu myslenia. Porucha myslenia sa odráža aj na správaní a konaní, čo je viditeľné. Psychiater nemá inú vyšetrovaciu metódu. U poškodenej neboli zistené ilúzie a halucinácie, pokiaľ je to uvedené na str. 72 znaleckého posudku, ide o pisársku chybu. U poškodenej neboli zistené znaky týrania, ani traumatizácie.
U.. X. Č., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých, sa na hlavnom pojednávaní odvolala v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 94/2020. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2 veta druhá Tr. por. prečítal predmetný znalecký posudok.
Zo znaleckého posudku č. 94/2020 (č.l. 321 - 387) ohľadom psychologického vyšetrenia mal. P. Y. a mal. P. Y. vyplýva, že vývin osobnosti mal. P. Y. prebieha disharmonicky, bez závažnej duševnej patológie v zmysle hlbšej psychickej poruchy. Rovnako osobnosť mal. P. Y. sa dlhodobejšie formuje disharmonicky. Schopnosť maloletých vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a následne reprodukovať, je v plnej miere zachovaná. Ich mentálne schopnosti sú veľmi dobré, percepčno - kognitívne funkcie fungujú spoľahlivo, bez patologických kvalít, kontakt s realitou plne rešpektujú. Sklony ku skresľovaniu skutočnosti sa u mal. P. Y. nepreukázali na vedomej, ani na nevedomej úrovni, nemá tendenciu k skresleniu údajov - zvýšenej kritičnosti alebo naopak disimulácii - zastieraniu ťažkostí. U mal. P. Y. je prítomná tendencia javiť sa v lepšom svetle, nie je schopná vhľadu do svojho vnútra, ani reálneho pohľadu na ostatných, preto je u nej skresľovanie skutočností pravdepodobnejšie, resp. nemožno ho vylúčiť. Správanie P. a P. Y. je ovplyvniteľné v nižšej miere. Ich formujúce sa osobnosti vykazujú stenické - sebapresadzujúce sa, odolné črty, miera ich sugestibility je nižšia. V súvislosti s ich nerovnomerným vývinom, ako aj „kritickejším“ vekovým obdobím dospievania, sú prirodzene menej kritické a pozorné k sebe a kritickejšie k okoliu a iným. Ak sú aj emočne závislejšie na vzťahových osobách, napr. na matke, rozhodujú sa po svojom, v súlade so svojimi záujmami, potrebami a cieľmi. Napriek istej formovateľnosti mal. P. a P. znalkyňa nepredpokladá ovplyvnenie výpovede zo strany inej osoby. Ak by u nich dochádzalo k pozmeneniu niektorých skutočností, rozhodujú sa na základe vlastného uváženia. Sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, alibistickému či účelovému spracovaniu situácie alebo jednotlivých údajov znalkyňa u mal. P. a P.
nezisťuje. Sugestibilita je nižšia, vnímajú menej podnetov z okolia - vystupujú u nich skôr stenické rysy. Sklony ku konfabulácii sa u mal. P. a P. neprejavujú. Výpoveď maloletých z hľadiska všeobecnej aj špecifickej hodnovernosti možno považovať skôr za vierohodnú, vykazuje konzistentnosť výpovedí. Tendencia k možnému vedomému alebo nevedomému skresleniu údajov - zvýšenej kritičnosti alebo naopak disimulácii - zastieraniu je u maloletých nevýznamná. Objavuje sa len u mal. P. Y., pričom pri nezrovnalostiach alebo neistote poskytovaných údajov, tieto sú pomerne ľahko identifikovateľné a kontrolovateľné. Posudzovaný trestný čin t.č. neovplyvňuje osobnosť maloletých detí v zmysle hlbšej psychotraumatizácie, resp. následkov zanechaných na ich psychike. Psychologickým vyšetrením sa nezmanifestovali ukazovatele psychopatológie, z tohto dôvodu vyšetrenie znalcom psychiatrom nie je potrebné. Osobnostné rysy dominujú prejavom maloletých detí, formujú sa nerovnomerne, nepodliehajú zmenám v súvislosti s predmetným trestným činom v zmysle prejavov traumatizácie, skôr korelujú s obrazom ich disharmonicky sa formujúcich, emočne nezrelých osobností hľadajúcich si svoje miesto v živote. Nevyrovnanosť vo vývine vychádza z osobnostných, temperamentových (genetických) predispozícií, nie je priamym dôsledkom prípadne prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v prežívaní maloletých detí. Práve naopak, v zmysle korektívnej skúsenosti môže do istej zmiery podporiť zrenie ich nezrelých osobnostných štruktúr (napr. vo vzťahu k psychoaktívnym látkam, výchovným postojom a prístupom a pod.).
Na hlavnom pojednávaní (č.l. 912) znalkyňa doplnila, že disharmonicky vývin osobnosti mal. P. a P. prebieha dlhodobo, t.j. od narodenia počas celého formovania, kedy je osobnosť formovateľná, t.j. do 18 až 21 rokov. Vývin neprebiehal harmonicky vzhľadom na nepriaznivú atmosféru v rodine. Atmosféra v rodine, konfliktné nažívanie rodičov bolo dlhodobé od ich útleho veku. Boli obdobia, kedy to bolo lepšie alebo horšie, avšak disharmónia vo vývine nie je dôsledkom toho posledného obdobia alebo nejakého konkrétneho správania sa. Nesúvisí ani so správaním obžalovaného. Z jej pohľadu sa na ich vývine podieľala aj duševná porucha matky (poškodenej), ktorá prispela k tomu, aby ten vývin prebiehal inak ako u dieťaťa v iných podmienkach. Pri vyšetrení poškodenej použila klasické psychodiagnostické techniky, ktoré sa v rámci psychológie na vyšetrenie používajú. Na základe toho zistila, že poškodená vykazuje známky poruchy myslenia, má narušené vnímanie.
Súd ďalej v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátorky prečítal zápisnice o výsluchu svedkyne Y. F., poškodenej L.. R. O., svedkyne G. U., svedkyne C.. L. U., svedkyne R. Y. a svedkyne L. M. z prípravného konania. Svedkyňa Y. F., matka poškodenej, v prípravnom konaní (č.l. 205) využila svoje práve podľa § 130 ods. 1 Tr. por. a vo veci odmietla vypovedať.
Poškodená L.. R. O., ustanovená opatrovníčka maloletých detí P., P., U. a U.R. Y., v prípravnom konaní (č.l. 148) sa ku skutku nevedela vyjadriť. Nárok na náhradu škody voči obžalovanému si neuplatnila.
Svedkyňa G. U. v prípravnom konaní (č.l. 161) uviedla, že je susedou obžalovaného a poškodenej. Býva v byte, ktorý sa nachádza priamo pod ich bytom. Obžalovaný s poškodenou ju párkrát vytopili, pričom vzniknutú situáciu nemali záujem riešiť. Spočiatku bol u nich kľud, neskôr však bolo z bytu počuť hádky, kričali obaja. To sa dialo vždy, keď bol obžalovaný doma a teda nebol pracovne v zahraničí. Po narodení štvrtého dieťaťa sa to zhoršilo, obžalovaný začal viac piť. Z bytu bolo počuť väčší krik. Hádali sa najmä v noci, z bytu bolo počuť aj plač. Krik, hluk a plač odtiaľ počuť aj teraz, keď je tam poškodená bez obžalovaného. Poškodená na deti často kričí. Myslí si, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sú zlé. Usudzuje tak z vulgárností a nadávok, ktoré počula. Problémy medzi obžalovaným a poškodenou vníma odvtedy, ako obžalovaný nechodil do práce. Nikdy však nepočula, že by sa obžalovaný poškodenej alebo deťom vyhrážal, ani nevidela na nich žiadne zranenia. Svedkyňa však počula, že obžalovaný kričí aj na deti, najmä na dievčatá.
Svedkyňa C.. L. U. Š.Á. v prípravnom konaní (č.l. 188) uviedla, že je susedou obžalovaného a poškodenej. Býva o poschodie nižšie, avšak nie priamo pod ich bytom, ale oproti. Jedenkrát počula z ich bytu hádku, keď bola von so psom. Inokedy sa stalo, že ku nej prišiel U., ktorý bol len v ponožkách a plakal. Povedal jej, že chce ísť za maminkou. Išla s ním preto do bytu. Keďže nikto neotváral, vošla dnu. V obývačke na gauči spal obžalovaný, ktorého nezobudil ani zvonček. Keď videla, v akom je obžalovaný stave, U. zobrala k sebe do bytu a poškodenej oznámila, že je pri nej. Obžalovaného často vídava pod vplyvom alkoholu. Viac k spolužitiu obžalovaného a poškodenej nevedela uviesť.
Svedkyňa R. Y., matka obžalovaného, v prípravnom konaní (č.l. 223) nevyužila svoje zákonné právo podľa § 130 ods. 1 Tr. zák. a neodmietla vo veci vypovedať. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný nie je agresívny človek. Keď jej telefonoval, bol triezvy. Keď bol však niekedy pod vplyvom alkoholu, vždy mu dohovorila. Problémy v spolužití obžalovaného a poškodenej vnímala po tom, ako sa nasťahovali do bytu. Hlavným dôvodom boli podľa nej peniaze, pretože v domácnosti bol len jeden príjem. Z rozprávania vedela, že poškodená sedela stále za počítačom a vkuse bola na internete. Poškodená sa jej do telefónu sťažovala, že obžalovaný rozmaznáva dievčatá, že im každý deň dáva hotovosť. Naposledy bola u nich na návšteve, keď sa narodil syn U.. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný bil, alebo fyzicky týral. Sťažovala sa len na jeho alkoholizmus a chýbajúce peniaze. Deti jej povedali, že rodičia sa spolu hádajú kvôli peniazom a alkoholu. Nikdy nevidela, že by obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodenú alebo na deti. Taktiež nepočula, že by sa im vyhrážal. Raz bola svedkom hádky medzi nimi, asi pred štyrmi rokmi, kedy obaja po sebe kričali a vulgárne si nadávali.
Svedkyňa L. M. v prípravnom konaní (č.l. 275) uviedla, že poškodenú pozná od detstva a obžalovaného odvtedy, ako začal žiť s poškodenou. Ku skutku nevedela nič bližšie uviesť. V lete 2019 sa s poškodenou pohádali kvôli rozličnému názoru na očkovanie a odvtedy sa iba pozdravia. Poškodená je pomerne často na Facebooku, čo usudzuje podľa množstva zdieľaných príspevkov.
Súd ďalej v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátorky prečítal znalecký posudok ohľadom závislosti obžalovaného na alkohole.
Zo znaleckého posudku U.. U. F., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (č.l. 290 - 316) vyplýva, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu v zmysle choroby, pričom ide o závislosť rozvinutú, dlhodobú a v čase spáchania skutku aktívnu. V čase spáchania skutku sa jednalo o jednoduchú opilosť, avšak stupeň opilosti nemožno objektívne posúdiť vzhľadom na nedostatok objektívnych údajov. U obžalovaného alkoholické opojenie v čase incidentu vystupňovalo osobnostné črty v zmysle nezdržanlivosti a impulzivty, čo sa podieľalo významnou mierou na jeho spávaní v čase incidentu. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy:
Z oznámenia poškodenej (č.l. 549 - 564) vyplýva, že poškodená si uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 10.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti a vo výške 331,- €, ktorá pozostáva z vecnej škody za poškodenie počítača. Poškodená zároveň súdu predložila doklad (vrátane faktúry) o tom, že dňa 23.12.2020 zaplatila za opravu počítača sumu 331,- €.
Zo správy ÚPSVR Banská Bystrica (č.l. 587 - 596) bolo zistené, že v rodine obžalovaného a poškodenej boli zisťované sociálne pomery. Poškodená pri pohovore uviedla, že obžalovaný v značnej miere požíva alkohol, neprispieval jej na výživu detí. Obžalovaný sa voči nej a deťom správal agresívne, vulgárne im nadával, bil ich a vyháňal ich z bytu. Vždy mal sklony k agresivite, ale zhoršilo sa to v období, keď sa vrátil z Nemecka.
Zo správy Obchodnej akadémie Banská Bystrica (č.l. 600) mal súd preukázané, že mal. P. Y. je študentkou 2. ročníka tejto školy. Počas vyučovania sa správa slušne, je priateľská voči spolužiakom. Rešpektuje autoritu vyučujúcich a pokyny, správa sa k nim úctivo. Vážne výchovné problémy sa nevyskytujú.
Zo správy ZŠ Sama Cambela Slovenská Ľupča (č.l. 601 - 602) vyplýva, že mal. P. Y. je žiačkou 8. ročníka tejto školy. Správanie žiačky je bezproblémové. Je živá, medzi spolužiakmi má kamarátov, kontakt nadväzuje bez problémov. Občas býva tichšia, uzavretejšia, ale takéto obdobia sa u nej vyskytovali od začiatku.
Zo správy OZ ŽENA V TIESNI (č.l. 604) bolo zistené, že poškodená bola klientkou krízového centra, ktoré poskytuje krízovú intervenciu osobám zažívajúcim násilie. Klientkou poradne je od 24.07.2020. V rodine poškodenej diagnostikovali viac rokov trvajúce domáce násilie a vážne narušenie rodinných vzťahov zo strany obžalovaného. Od 03.09.2020 poškodená z dôvodu prístupnosti a úspornosti prešla pod patronát CSS KA Krupina. Pri odhade nebezpečenstva, ktoré vyhodnocovali na základe testov, zistili, že násilie
bolo orientované skôr psychicky (nočné budenie, nadávky, ponižovanie,....). Prejav fyzického násilia bol najmä v minulosti, stalo sa, že ju obžalovaný škrtil. Obžalovaný pravidelne požíval alkoholické nápoje.
Zo správy Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica (č.l. 672) vyplýva, že obžalovaný je evidovaný v protialkoholickej ambulancii.
Z výpisov z účtu (č.l. 633 - 644) mal súd preukázané, že obžalovaný od roku 2014 do februára 2020 posielal na účet poškodenej mesačne od 350,- € do 800,- €. Zo správy Obce Slovenská Ľupča (č.l. 661) vyplýva, že obžalovaný má vedený trvalý pobyt v ich obci. Obžalovaný nespáchal žiadny priestupok, ktorého prejednanie je v kompetencii obce.
Zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 720) bolo zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica je pod sp.zn. 37P/126/2020 vedené konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom Y.. Konanie nebolo doteraz právoplatne skončené.
Zo záznamu ÚPSVR Banská Bystrica a Spoločenstva Svätej rodiny (č.l. 723) mal súd preukázané, že dňa 02.09.2020 vykonal úrad sociálne zisťovanie v Centre pre deti a rodiny Potôčik, kde sa dostavila poškodená. Táto sa snažila vyprovokovať konflikt a verbálne útočila.
Z faktúr, vrátane súpisov vykonaných prác (č.l. 731 - 765, 865 - 901) vyplýva, že obžalovaný od roku 2013 do februára 2019 pracoval ako živnostník pre spoločnosť AktivPersonal SK s.r.o.
Zo správy probačného a mediačného úradníka (č.l. 793 - 815) bolo zistené, že obžalovaný dodržiava podmienky probačného dohľadu po tom, ako bol prepustený z väzbu na slobodu.
Zo správy OR PZ (č.l. 597) mal súd preukázané, že poškodená v minulosti nenahlásila žiadny skutok, ktorý by mohol byť posudzovaný ako trestný čin, resp. priestupok.
Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 905) vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal jeden priestupok na úseku cestnej premávky.
Z lustrácie GP SR (č.l. 907) mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 909) bolo zistené, že obžalovaný je od roku 2012 samostatne zárobkovo činnou osobou.
Z odpisu registra trestov (č.l. 911) na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doteraz dvakrát súdom trestaný za jazdu pod vplyvom alkoholu, z toho jedenkrát v zahraničí. Obe odsúdenia má už zahladené.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú najmä výpoveďami poškodenej K. F. a svedkýň mal. P. Y. a mal. P. Y., ktoré súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú súvislosť. Nimi opísané udalosti boli nepriamo preukázané aj výpoveďami ďalších nepriamych svedkov, susedov obžalovaného a poškodenej, (X. Š., G. U.), ktorí zhodne potvrdili, že z bytu obžalovaného bolo často počuť krik a že obžalovaný poškodenej vulgárne nadával.
Súd poukazuje najmä na výpovede dcér obžalovaného mal. P. a mal. P., ktoré v čase výsluchu mali 16 a 14 rokov. Tieto dve svedkyne v podstate zhodne opísali správanie obžalovaného voči poškodenej. Súd pritom nemá absolútne žiadne pochybnosti o hodnovernosti týchto svedkýň, pretože ich výpovede sú viac menej zhodné, logické a nimi opísané skutočnosti logicky na seba nadväzujú. Napokon aj zo znaleckého posudku U.. X. Č. ohľadom psychologického posúdenia svedkýň vyplýva, že výpoveď mal. P. a mal. P. je hodnoverná, pričom tendencia k možnému vedomému alebo nevedomému skresľovaniu údajov je u maloletých dievčat nevýznamná a objavuje sa len u mal. P..
Svedkyňa mal. P. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný denne požíva alkoholické nápoje a s poškodenou sa často háda. Každý deň jej vulgárne nadáva slovami „piča, suka, teľa, kurva, hlupaňa, štetka, prasnica“ a pod. Ponižuje ju, že sa nevie postarať o rodinu, že nevarí a neperie a že je neschopná. Taktiež ju fyzicky napádal. Pred troma rokmi videla, ako obžalovaný poškodenú škrtil, po čom mala červený krk. Bezdôvodne po nej kričí. Veľakrát ju z ničoho nič udrel po temene hlavy. Rovnako sa stalo, že ju z ničoho nič zvalil na posteľ alebo ju udrel po hlave zakýsaným mliekom. Obžalovaný sa pritom takto správa najmä od roku 2019, kedy sa vrátil z Nemecka, kde dlhodobo pracoval. Aj predtým sa takto správal k poškodenej, avšak až tak dobre si to nepamätá, pretože bola malé dieťa.
Výpoveď svedkyne mal. P. Y. je potvrdená výpoveďou mal. P. Y., ktorá rovnako ako jej sestra, bývala s obžalovaným a poškodenou v spoločnej domácnosti. Mal. P. vo svojej výpovedi poukázala na to, že medzi obžalovaným a poškodenou boli hádky a obžalovaného vždy videla opitého. Obžalovaný každý deň poškodenej nadával slovami „piča, krava, kurva“ a udrel ju fľašou zozadu po hlave. Rovnako sa stalo, že ju zhodil na zem, bol na ňu agresívny. Obžalovaný poškodenú hocikedy udiera po hlave a keď ešte bývali pri starkej, tak ju škrtil. Obžalovaný sa takto začal správať zhruba pred jeden a pol rokom, keď sa vrátil z Nemecka.
Súd napokon vychádzal pri rozhodovaní o vine obžalovaného aj z výpovede poškodenej K. F.. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na psychický stav poškodenej, ktorá podľa záverov znaleckého posudku z oblasti psychiatrie trpí duševnou chorobou (parafréniou), v dôsledku čoho nechápe zmysel trestného konania, hodnoteniu tejto výpovede venoval zvláštnu pozornosť. Práve vzhľadom na svoj duševný stav, poškodená odpovedala na otázky zoširoka, opakovane sa vracala sa k opisu rovnakej skutočnosti. V určitých častiach jej výpoveď nedávala zmysel a napriek tomu, že obžalovaný je obvinený z jej týrania, sa počas výpovede smiala. Napriek tomu však nemožno jej výpoveď vyhodnotiť ako celkom nehodnovernú, pretože časť opísaných skutočností plne korešponduje s výpoveďami svedkýň mal. P. Y. a mal. P. Y..
Poškodená K. F. (v zhode s výpoveďami svedkýň mal. P. Y. a mal. P. Y.) poukázala na to, že obžalovaný jej každý deň vulgárne nadával slovami „štetka, piča, prasnica, prijebaná“. Keď bývali ešte u jej rodičov, obžalovaný ju škrtil. V súčasnosti ju opakovane nečakane zozadu udrie po hlave. Naposledy ju takto udrel v polovici júla 2020 fľašou o objeme 1l. Ponižuje ju, že nič nevarí a že to, čo navarí, sa nedá zjesť. Situácia je neúnosná ako sa vrátil z Nemecka, t.j. od februára 2019.
Ďalej súd poukazuje na výpovede ďalších svedkov, a to susedov obžalovaného a poškodenej, ktorí nepriamo potvrdili skutočnosti opísané poškodenou a svedkyňami mal. P. Y. a mal. P. Y..
Svedkyňa X. Š., ktorá chodievala k poškodenej na návštevu, potvrdila, že obžalovaný udrel poškodenú jedenkrát zozadu po hlave. Obžalovaný často pil a veľa sa s poškodenou hádali. K hádke dochádzalo vždy, keď bola u nich na návšteve, čo bolo tri až štyrikrát do týždňa. Hádky bolo počuť aj na chodbu. Viac však počula poškodenú. Obžalovaný poškodenej nadával slovami „kurva a piča“. Problémy medzi obžalovaným a poškodenou vníma od roku 2019.
Svedkyňa G. U. taktiež potvrdila, že z bytu obžalovaného a poškodenej bolo počuť hádky, pričom kričali obaja. Hádali sa najmä v noci, bolo počuť aj plač. Keď sa hádali, počula vulgárne nadávky. Problémy medzi obžalovaným a poškodenou vníma najmä odvtedy, ako obžalovaný prestal chodiť do práce. Aj po odsťahovaní obžalovaného zo spoločnej domácnosti, počuje z bytu krik, hluk a plač.
Na základe vyššie uvedených dôkazov mal súd spoľahlivo preukázané, že obžalovaný minimálne od februára 2019, kedy sa vrátil z Nemecka, kde dlhodobo pracoval, do jeho zadržania dňa 01.08.2020 na adrese svojho trvalého bydliska, denne vulgárne nadával svojej družke (poškodenej) použijúc slová „piča, kurva, prasnica, krava, štetka“ a iné. Opakovane po nej kričal a pred ich spoločnými deťmi jej vyčítal, že sa nevie postarať o rodinu, že nevarí a neperie. Taktiež ju pravidelne fyzicky napádal tak, že ju strkal a udieral rukou po temene hlavy, minimálne jedenkrát ju zhodil na zem a niekedy v polovici júla 2020 ju udrel plastovou fľašou o objeme 1l. Obžalovaný tak činil vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu, ktorý požíval v podstate na dennej báze. Obžalovaný sa teda popísaného konania voči poškodenej dopúšťal po dlhší čas.
Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je potrebné uviesť, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebná existencia
týrania zverenej osoby, ktoré možno považovať za zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť pritom o sústavné alebo dlhšie trvajúce konanie. Taktiež sa nevyžaduje, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (R-20/1984-I). Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.
V danom prípade má súd za to, že vyššie opísané konanie obžalovaného napĺňa znaky zločinu „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Správanie obžalovaného voči svojej družke, ktorá pre účely trestného činu podľa § 208 Tr. zák. je považovaná za blízku osobu (§ 127 ods. 5 Tr. zák.) objektívne možno vyhodnotiť ako zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti. Obžalovaný pod vplyvom alkoholu takto konal voči poškodenej od februára 2019 do 01.08.2020, kedy jej denne nadával, pravidelne ju udieral rukou po temene hlavy, kričal po nej a ponižoval ju pred deťmi tým, že jej vyčítal, že sa nevie postarať o rodinu. Takéto konanie obžalovaného možno označiť za trvalé a sústavné. Poškodená pritom správanie obžalovaného voči nej považovala za ťažké príkorie, pričom objektívne to takto vnímať mohla. V tejto súvislosti súd uvádza, že z postoja poškodenej K. F., ktorý bolo možné vzhliadnuť pri prehratí obrazového záznamu z jej výsluchu v prípravnom konaní, síce nevyznieva, že by poškodená bola obeťou týrania (napr. poškodená sa počas výsluchu viackrát smiala), rovnako zo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by poškodená mala syndróm týranej osoby. Tieto skutočnosti však nezbavujú obžalovaného trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Správanie poškodenej v tomto smere môže vyplývať z jej duševného stavu, avšak skutočnosť, že poškodená osoba je duševne chorá a nevie prejaviť emócie, ako v prípade poškodenej, ešte neznamená, že takáto osoba nemôže byť týraná a že páchateľ nemôže byť za svoje konanie potrestaný v zmysle trestnoprávnych noriem.
Obžalovaný na svoju obhajobu poukazoval na správanie poškodenej, ktorá sa riadne nestarala o domácnosť, od októbra do marca nevychádzala z domu, počas tohto obdobia bola v nočnej košeli. Denne trávila za počítačom 10 až 16 hodín. Poškodená taktiež obžalovanému vulgárne nadávala, pred deťmi ho označovala slovami „ožran“ a „degeš“. Obžalovaný síce pripustil hádky medzi ním a poškodenou, ale úplne vylúčil fyzické útoky voči nej. Napokon uviedol, že sa necíti byť závislý od požívania alkoholu. Takúto obhajobu obžalovaného, ktorý v plnom rozsahu poprel spáchanie skutku, súd neakceptuje.
Súd síce pripúšťa, že poškodená sa mohla správať tak ako uvádza obžalovaný, a to že prevažnú časť dňa trávila za počítačom, v zimných mesiacoch nevychádzala von a hádky s obžalovaným vyvolávala aj ona. Tieto skutočnosti potvrdili viacerí svedkovia, a to napr. svedkyňa X. Š., ktorá uviedla, že to bola práve poškodená, ktorá začínala s obžalovaným hádky. Svedkyňa K. M. poškodenú označila za konfliktného človeka, ktorý je vždy v opozícii. Je to podľa nej hádavá a hašterivá žena, ktorá ju v živote veľmi zaťažovala. Svedkyňa R. F. potvrdila, že syn obžalovaného a poškodenej, mal. U., býval u svedkyne od mája do septembra 2021, pričom poškodená nejavila o syna záujem. Táto svedkyňa taktiež potvrdila, že poškodená trávi veľa času na počítači a v zimných mesiacoch nevychádza z domu. Aj zo správy ÚPSVR Banská Bystrica vyplýva, že poškodená sa počas vykonávania sociálneho zisťovania v ich rodine snažila vyprovokovať konflikt a verbálne útočila.
Súd teda pripúšťa, že poškodená je osobou, ktorá môže vyvolávať konflikty, taktiež môže veľa času tráviť na počítači, čím je ohrozená riadna starostlivosť o domácnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie znalkýň U.. E. G. a U.. X. Č., ktoré zhodne potvrdili, že disharmonický vývin maloletých detí obžalovaného a poškodenej nesúvisí s konaním obžalovaného, ale má naň vplyv aj duševné ochorenie poškodenej. Takéto správanie poškodenej však neospravedlňuje správanie obžalovaného voči nej, ktoré naplnilo znaky trestného činu. Povahové vlastnosti poškodenej, resp. jej konanie, ktoré môže byť navyše ovplyvnené jej doteraz neliečeným duševných ochorením, nepovoľujú obžalovanému poškodenej denne vulgárne nadávať, pravidelne ju udierať po temene hlavy, ponižovať ju a kričať po nej za prítomnosti ich maloletých detí.
Súd k obhajobe obžalovaného, že poškodená sa nestarala o domácnosť a riadne nezabezpečovala výchovu detí, ďalej uvádza, že napokon aj samotný obžalovaný zaujal laxný postoj k celej starostlivosti o domácnosť. Napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že poškodená podľa jeho vyjadrenia nezabezpečuje adekvátnu starostlivosť o deti nemal potrebu vzniknutú situáciu riešiť a starostlivosť o deti prenechal v
podstate len na poškodenej. Rovnako nijakým spôsobom neriešil správanie poškodenej, ktorá aj podľa vyjadrenia ďalších svedkov (R. F.V.j, G. Š.) nevychádzala v zimných mesiacoch z domu a veľa času trávila na internete. Ani takéto konanie poškodenej obžalovaného neprimälo k tomu, aby sa začal bližšie zaoberať zdravotným stavom poškodenej, ktorá vychovávala ich spoločné deti.
Obžalovaný počas konania pred súdom v podstate zľahčoval svoje konanie, vrátane jeho závislosti na alkohole. Poškodená, ako aj viacerí svedkovia (mal. P. Y., mal. P. Y., X. Š., V. L., G. U.) pritom zhode potvrdili, že obžalovaný požíva alkohol pravidelne, čo napokon korešponduje so závermi znaleckého posudku ohľadom závislosti obžalovaného na alkohole, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu v rozvinutom štádiu.
Súd teda má za to, že konanie obžalovaného voči poškodenej naplnilo znaky týrania.
Pokiaľ však ide o konanie opísané v skutkovej vete obžaloby mierené voči deťom obžalovaného, súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania nebolo spoľahlivo preukázané, že správanie obžalovaného voči jeho deťom taktiež naplnilo znaky trestného činu podľa § 208 Tr. zák.
Prokurátorka v podanej obžalobe v tejto časti uvádzala, že obžalovaný od februára 2019 v byte v F. Ľ., K. O.Ň. Č.. X, spôsoboval pod vplyvom alkoholu svojím maloletým deťom P., nar. XX.XX.XXXX, P.e, nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX, U. nar. XX.XX.XXXX, hlavne psychické utrpenie tým, že im:
- pravidelne vulgárne nadával a kričal na nich,
- maloletého U., nar. XX.XX.XXXX, trikrát schytil za ruky v oblasti bicepsov tak silno, že mu spôsobil modriny,
- maloletej P.e, nar. XX.XX.XXXX, sa v bližšie nezistenom čase vyhrážal zabitím a sácal ju a do maloletých P.W., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX opakovane strkal.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný vulgárne nadával aj svojim deťom. Dcéram nadával do „píč“ a synom do „zmrdov“. Taktiež je nepochybné, že im ukazoval nevhodné gestá (prostredník). Svedkyňa mal. P. Y. v súvislosti so správaním obžalovaného uviedla, že obžalovaný ako otec neprejavuje o nich záujem.
Súd teda uvádza, že síce mal preukázané používanie vulgarizmov obžalovaným voči svojim deťom, avšak nebola spoľahlivo preukázaná frekvencia týchto nadávok voči nim. Mal. P. v tejto súvislosti uviedla, že obžalovaný im nadával tri až štyrikrát do týždňa, mal. P. uviedla, že obžalovaný jej nadával, len keď nikto nebol doma. Poškodená navyše uviedla, že obžalovaný mal vulgárne nadávať len dievčatám a že voči chlapcom sa takto nesprával. Rovnako nebolo zistené, ako často a hlavne z akého dôvodu obžalovaný na deti kričal. Napokon aj po odsťahovaní obžalovaného zo spoločnej domácnosti počuť z ich bytu krik, keď svedkyňa G. U. potvrdila, že poškodená často na deti kričí.
Pokiaľ ide o ďalšie útoky obžalovaného voči svojim deťom, a to že mal. U. trikrát silno schytil za ruky v oblasti bicepsov, mal. P. sa vyhrážal zabitím a sácal ju a do mal. P. a P. opakovane strkal, takéto konanie obžalovaného voči svojim deťom nenapĺňa znaky zločinu podľa § 208 Tr. zák. Ako súd uviedol vyššie, na naplnenie znakov tohto trestného činu sa vyžaduje konanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Podľa názoru súdu tieto útoky voči svojim deťom v období od februára 2019 do 01.08.2020, a to chytenie syna v oblasti bicepsov (3x), vyhrážanie sa dcére zabitím a strkanie do dcér, v spojení aj s použitými vulgárnymi nadávkami nenapĺňa znaky týrania. Rovnako nebolo zistené, že by deti obžalovaného pociťovali jeho správanie voči nim ako ťažké príkorie, a to bez ohľadu na to, že súd považuje správanie obžalovaného voči svojim deťom za vysoko nevhodné. V zmysle záverov znaleckých posudkov bolo zistené, že osobnosť mal. P., P. a U. sa vyvíja disharmonicky už dlhodobo, pričom takýto vývoj nesúvisí so správaním obžalovaného. Podľa názoru znalkyne U.. X. Č. sa na vývine mal. P. a P. podieľala aj duševná porucha matky (poškodenej), ktorá prispela k tomu, aby ten vývin prebiehal inak ako u dieťaťa v iných podmienkach.
Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu len vo vzťahu k poškodenej, keďže nebolo spoľahlivo preukázané, že konanie obžalovaného aj voči ich spoločným deťom naplnilo znaky trestného činu.
Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Okresný súd pri posudzovaní totožnosti skutku vychádzal z judikovaných rozhodnutí iných súdov (ZSP č. 7/2012; Rt-64/1973; Rt-52/1979; Rt-50/1981; Rt-9/1997), v zmysle ktorých podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade:
- úplnej zhody konania a následku
- zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku
- zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní
- ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, avšak za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.
Teória ani prax teda nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobe a výrokom rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (rozh. NS SR č. 1TdoV 19/2011 - ZSP č. 7/2012).
Podľa obžaloby mal obžalovaný od roku 2013 poškodenej pod vplyvom alkoholu nadávať, ponižovať ju, kričať na ňu a to aj pred ich maloletými deťmi, pričom od februára 2019 poškodenú pravidelne udieral rukou po hlave a strkal ju dlaňou do temena hlavy a robil jej schválnosti tým, že ju v noci nenechal spať, pretože si nahlas púšťal televízor, búchal s hrncami, behal po kuchyni a opitý padal na zem.
Súd bližšie špecifikoval akými vulgárnymi nadávkami a akým spôsobom obžalovaný poškodenú ponižoval, aby bolo zrejmé, že slovné výrazy, ktoré použil obžalovaný voči poškodenej sú spoločnosťou skutočne považované za vulgárne. Podľa názoru súdu ak má byť páchateľ uznaný vinným zo zločinu podľa § 208 Tr. zák. je potrebné v skutkovej vete uviesť tak konkrétne okolnosti, aby nedošlo k pochybnostiam o tom, že konanie páchateľa skutočne napĺňa znaky predmetného trestného činu.
Pokiaľ ide o robenie schválnosti, nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný robil schválnosti poškodenej tak, ako je uvedené v podanej obžalobe. Okrajovo síce poškodená opísala vo svojej výpovedi, že obžalovaný si nahlas púšťal televízor, avšak tieto jej vyjadrenia neboli preukázané žiadnymi inými dôkazmi a z jej výpovede ani nevyplýva frekvencia takéhoto konania obžalovaného.
Rovnako nebolo preukázané, že obžalovaný sa mal takého konania dopúšťať voči poškodenej od roku 2013. Obžalovaný preukázateľne pracoval v Nemecku, doma sa tak často nezdržiaval, pričom ani dcéry obžalovaného nevedeli uviesť podrobné skutočnosti k tomuto obdobiu, keďže boli mladšie a správanie obžalovaného nevedia preto objektívne opísať. Naproti tomu poškodená aj dcéry obžalovaného zhodne uvádzali, že obžalovaný sa takto správa k poškodenej odvtedy ako sa vrátil z Nemecka, teda od februára 2019. Rovnako aj svedkyňa X. Š. potvrdila, že problém medzi obžalovaným a poškodenou vníma odvtedy, ako sa obžalovaný vrátil zo zahraničia, t.j. od februára 2019. Keďže v obžalobe chýba aj údaj, dokedy mal obžalovaný takto konať, súd do skutkovej vety doplnil, že tak konal do 01.08.2020, t.j. do doby jeho zadržania.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Súd preto ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 208 ods. 3 Tr. zák. (7 rokov - 15 rokov).
Súd však pri ukladaní trestu zisťoval, či existujú dôvody na tzv. mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. totiž možno mimoriadne znížiť trest s prihliadnutím buď na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa.
Súd sa pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. zaoberal viacerými úvahami a to najmä skutočnosťou, či vôbec možno mimoriadne znížiť trest páchateľovi, ktorý sa k spáchanému trestnému činu nepriznal. Súd je však toho názoru, že mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je podmienené priznaním obžalovaného, tak ako je to v prípade mimoriadneho zníženia trestu v rámci tzv. dohodovacieho konania. Pokiaľ by sa aj pri použití ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. vyžadovalo priznanie obžalovaného, súd by pri ukladaní trestu musel postupovať čisto formalisticky a nemohol by prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, resp. pomery páchateľa.
V danom prípade súd pri ukladaní trestu citlivo zvažoval všetky okolnosti, pričom zistil, že obžalovanému možno mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu.
Súd pritom vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný je otcom štyroch maloletých detí, pričom v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vývin maloletých detí je od ich narodenia disharmonický, pričom podiel na tom má aj poškodená (matka detí), ktorá trpí duševnou chorobou. Poškodená doteraz nikde nepracovala a teda je zrejmé, že po finančnej stránke nedokáže zabezpečiť svoje maloleté deti. Vzhľadom na jej duševný stav a postoj k hľadaniu si zamestnania, preto ani nemožno očakávať, že v prípade potrestania obžalovaného nepodmienečným trestom odňatia slobody, by táto bola schopná finančne zabezpečiť svoje deti. Podľa názoru súdu by bolo v hrubom rozpore so záujmom maloletých detí obžalovaného, aby bol tento potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. Starostlivosť o deti by bola ponechaná len na matke (resp. na inej osobe), ktorá trpí duševným ochorením a ktorá (možno objektívne) nedokáže zabezpečiť svoju rodinu, pričom obžalovanému by vzhľadom na nemožnosť riadneho zárobku počas výkonu trestu odňatia slobody, bola zamedzená možnosť minimálne finančne sa postarať o svoje štyri deti. Súd preto pri ukladaní trestu obžalovanému bral do úvahy záujem maloletých detí, ktoré otca v súčasnosti potrebujú. Aj keď síce z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný v minulosti prenechal starostlivosť o deti na ich matke (poškodenej), súd má za to, že predmetné trestné stíhanie primälo obžalovaného zmeniť svoj postoj a v súčasnosti má vôľu prestať požívať alkoholické nápoje a riadne sa starať sa o svoje nezaopatrené deti.
Napriek závažnosti zločinu, ktorý obžalovaný spáchal, súd teda neuložil obžalovanému tzv. nepodmienečný trest odňatia slobody (najprísnejší z trestov), keďže takýto trest, vzhľadom na rodinné pomery obžalovaného nepovažuje za vhodný. Súd preto uložil obžalovanému len podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas dlhej skúšobnej doby (5 rokov) svojím životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný, viesť riadny život a nedopúšťať sa trestnej činnosti. Súd zároveň zakázal obžalovanému počas skúšobnej doby požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, pretože práve z dôvodu požívania alkoholu sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti. Zároveň mu prikázal podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Plnenie uloženého obmedzenia a povinnosti bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného nariadenia výkonu uloženého trestu, v spojení so súbežne uloženým probačným dohľadom a obmedzením a povinnosťou, by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho správania.
Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný porušoval uložený zákaz alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Súd ďalej rozhodoval o uložení ochranného opatrenia obžalovanému, keďže obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe, pričom zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu. Z tohto dôvodu súd v súlade s návrhom znalca uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Je zrejmé, že závislosť obžalovaného od požívania alkoholu je v takom štádiu, že jedine prostredníctvom uloženého ochranného liečenia obžalovaný bude (po jeho vykonaní) schopný v budúcnosti abstinovať.
Napokon súd odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na civilný proces. Pokiaľ ide o uplatnený nárok vo výške 331,- € z titulu opravy počítača, súd uvádza, že v konaní nebolo
preukázané, že by obžalovaný spôsobil poškodenej vecnú škodu na počítači. Navyše z predložených dokladov je zrejmé, že počítač bol opravený dňa 10.12.2020, t.j. v čase, kedy už obžalovaný s poškodenou nežil v jednej domácnosti. V súvislosti s nárokom na vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € súd uvádza, že na rozhodovanie o tomto nároku by bolo potrebné ďalšie dokazovanie, keďže poškodená trpí duševných ochorením, pričom niektoré stavy (príznaky), ktoré poškodená pociťovala, mohli byť spôsobené práve touto chorobou a nie konaním obžalovaného. Takéto dokazovanie by však presiahlo potreby trestného konania a preto ju odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.