Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_46Csp-26-2021.pdf
PDF · 100.43 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: R. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. K. XX, okres F. X. H., C. X. G.Č.: X. XXX, Š. S. R., S. zaplatenie 508,97 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.4.2021 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 508,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.3.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 za´kona cˇ . 483/2001 Z. z. o bankách. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 7.12.2004 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty BANKOMATKA QUATRO, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 2452668. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 15 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaný schválený úverový rámec vo výške 298,75 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 17.3.2021 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.2.2021 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu 508,97 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 508,97 Eur od 21.3.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy (splatnosť 20.3.2021). 3. Na základe návrhu zmenu strany sporu na strany zo dňa 4.3.2020, súd uznesením sp.zn. 46Csp/26/2021 zo dňa 10.6.2021 súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že do konania na
miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. 4. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami do vlastných rúk dňa 14.11.2021 (č.l. 67 rub), nevyjadril a v konaní ostal procesne nečinný.
5. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
6. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktor7ých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 13.1.2022, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.1.2022.
10. Súd tak na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil spolu so žalobou, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec z hľadiska právneho posúdenia posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto dospel k nasledovným záverom:
11. Žiadosťou/Zmluvou vydanie kreditnej platobnej karty Nay zo dňa 9.11.2004 žalovaný požiadal Všeobecnú úverovú banku a.s. Bratislava o úverový rámec 102.000,- Sk so štandardnou mesačnou splátkou 3.400,- Sk. Na základe žiadosti právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec 9.000,- Sk pri výške mesačnej splátky 300,- Sk a mesačnom úroku 2,15 %. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. dňa 7.12.2014 sa žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s SKK. Obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy.
12. Z výpisu z bankomatky Quatro (č.l. 10-21) za obdobie od 1.1.2005 do 28.2.2021 vyplýva, že konečný stav k 28.2.2021 je - 508,97 Eur, ďalej že žalovaný čerpal výbermi a platbou za uvedené obdobie sumu 1700,- eur a uhradil 2.127,62 eur. Ďalej mal súd výpisom preukázané, že ako debetné transakcie boli účtované úrok, poplatky ako za vyhotovenie a zaslanie výpisu, za výber z bankomatu, správu kartového účtu, sankčné úroky, náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti a pod.
13. Z výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vyplýva, že deň splatnosti celej pohľadávky je 20.3.2021.
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
15. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (7.12.2014), zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
16. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty ( § 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 54a OZ /účinné od 05. 12. 2018/ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
21. Podľa § 879v OZ konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
22. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/20021 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným bola dňa 7.12.2004 uzavretá zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úverový rámec, z ktorého žalovaný čerpal celkovo sumu 1.700,- eur (čo vyplýva z výpisu z kreditnej platobnej karty). Žalovaný na splatenie úveru do podania žaloby poukázal žalobcovi sumu 2127,62 Eur. Ostatné mínusové položky sú poplatkami a sankciami banky.
29. Zmluva zo dňa 7.12.2004 má charakter revolvingového úveru, pri ktorom nie je možné určiť obsahové náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z.. Z ustanovenia § 3 ods. 6. citovaného zákona je zrejmé, že v prípade, ak nie je možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V súvislosti s údajom o RPMN, je iba v čl. 37 Obchodných podmienok uvedené nasledovné: „Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať RPMN spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladmý výpočet RPMN na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom. Skutočnú RPMN je možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania revolvingového úveru a uskutočnených splátok. Správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov na základe písomnej žiadosti klienta.“ Tiež je v obchodných podmienkach indikatívny výpočet RPMN. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ účinného od 01. 04. 2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na VOP iba v zmysle obchodného zákonníka (§ 273 ods. 1), Občiansky zákonníka takéto ustanovenia nemá. Preto ak spotrebiteľská zmluva sa má spravovať podľa OZ, nemožno jej časť dohodnúť odkazom na VOP, resp. Cenník. Navyše súd konštatuje, že v zmysle § 3 ods. 6 citovaného zákona, v prípade nemožnosti určenia ročnej percentuálnej miery nákladov, je nutné, aby bol klient v priebehu trvania zmluvy o jej zmene informovaný, čo žalobca nepreukázal. Súd po preskúmaní zmluvy ďalej zistil, že neobsahuje výšku úrokov, ani žiadne poplatky. V čl. VI. bod 35, 36 Obchodných podmienok je v súvislosti s úrokom a poplatkami odkaz na cenník VÚB, a.s., ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky s tým, že banka je oprávnená jednostranne meniť cenník a teda aj výšku poplatkov a úrokov, čo je podľa názoru súdu neprijateľná podmienka, pretože zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany
- spotrebiteľa. Vzhľadom na absenciu výšky úrokov a poplatkov v zmluve má súd za to, že žalobca od žalovaného úroky ani poplatky žiadať nemôže jednak v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež z dôvodu absencie údaja o RPMN aj podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
30. S ohľadom na uvedené právny závery má súd za to, že žalovaný by mal žalobcovi vrátiť iba peňažné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaný kreditnú kartu využíval, reálne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.700,- Eur a doposiaľ žalobcovi zaplatil viac ako čerpal (2127,62 Eur), a tak žalobca nemá voči žalovanému žiaden nárok na úhradu dlžnej sumy. Navyše, súd zdôrazňuje, že žalovaný naposledy čerpal z poskytnutého úveru dňa 7.1.2018, pričom žalobca podal žalobu dňa 28.4.2021, t.j.
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
31. V závere súd konštatuje, že ani rozhodnutie súdu na nariadenom pojednávaní by nemalo za následok možnosť žalobcu zvrátiť právny záver súdu, nakoľko otázka právneho posúdenia súdom nie je závislá od predloženia iných (ďalších) dôkazov či argumentácie žalobcu. Súd vychádzal zo žalobcom predložených listinných dôkazov, ktoré považoval za dostatočné. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že strany sporu boli poučené o koncentrácii konania, a tak má súd za to, že záver súdu je aj s ohľadom na prípadnú inú právnu argumentáciu nezvratný. Zároveň súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v Uznesení Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, v ktorom konštatoval, že: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“ S ohľadom na uvedené a skutočnosť, že sa žalovaný v priebehu sporu nevyjadril ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe, nemôže súd pasivitu žalovaného vyhodnotiť bez ďalšieho (t.j. bez súdneho prieskumu žalobného nároku) tak, že žalobcom tvrdené skutočnosti by považoval za nesporné, a to obzvlášť v prípade konania so slabšou stranou sporu, t.j. so spotrebiteľom.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný ako úspešná strana sporu mal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v priebehu konania nečinný, preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli a nárok na ich náhradu si neuplatnil. S ohľadom na uvedené, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia