Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu Združenie ENVIRO, Fabiánka - Sad 2034, 984 01 Lučenec, IČO: 45 017 891, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka E. K., trvale bytom J. C. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Klátikovou,PhD., Terézie Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP-2020/032579-002 zo dňa 7. decembra 2020 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky Banská Bystrica č. OU-BB-OVBP-2020/032579-002 zo dňa 7. decembra 2020 a rozhodnutie Mesta Lučenec č. MsÚLC/3648/42975/2020 zo dňa 22. septembra 2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Mesto Lučenec vykonalo štátny stavebný dohľad vo veci skutočného stavu stavby „Odchovňa MLHD“ Fabianka, Lučenec, ktorá sa nachádza na parcelách pozemkov C KN, par. č. 7660/1, 7660/2 v k. ú. Lučenec. O výsledku spísalo zápisnicu z miestneho šetrenia zo dňa 2.7.2020. Stavebného dohľadu sa zúčastnili okrem Stavebného úradu, vlastník pozemku - ďalší účastník a žalobca ako vlastník stavby. Stavebný úrad skonštatoval, že pri miestnej obhliadke zistil, že na predmetnej stavbe sa zrealizovala na cca polovici objektu výmena strešnej azbestocementovej krytiny za krytinu plechovú. Okenné otvory boli založené drevenými rámami s fóliu. Dverné otvory boli založené drevenými dverami. Práce boli zrealizované na väčšej časti objektu, cca pred dvoma rokmi a menšia časť objektu bola realizovaná v apríli 2020.

2. Mesto Lučenec vyzvalo žalobcu na dobrovoľné plnenie rozhodnutia Mesta Lučenec ako príslušného stavebného úradu č. zo dňa 30.6.2015, právoplatné 14.8.2015, ktorým bolo rozhodnuté o nariadení odstránenia stavby „Odchovňa MLHD“ Fabianka, Lučenec, ktorá sa nachádza na pozemkoch C KN par. č. 7660/1 a 7660/2 v k. ú. Lučenec. Túto stavbu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2015 nadobudol do vlastníctva žalobca. Vo výzve bolo uvedené, že v prípade, že nedôjde k splneniu výzvy na

dobrovoľné plnenie, začne Mesto Lučenec vo veci odstránenia stavby opätovne konať. Stavebný úrad uskutočnil miestnu ohliadku 26.8.2020, pričom zistil, že stavba nebola dobrovoľne odstránená.

3. Mesto Lučenec začalo konanie o odstránení stavby oznámením zo dňa 31.8.2020, ktoré doručilo účastníkom konania a Okresnému úradu Lučenec, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Lučenci a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Lučenec. Žalobca ako aj ďalší účastník sa k oznámeniu vyjadrili.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

4. Mesto Lučenec ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. MsÚLC/3648/ 42975/2020 zo dňa 22. septembra 2020 podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) pre žalobcu nariadil odstránenie stavby budovy „Odchovňa MLHD“ - Fabianka, Lučenec na pozemku parc. č. 7660/1, 7660/2 v k. ú. Lučenec a stanovil pre odstránenie stavby podmienky. Zároveň rozhodol o námietkach žalobcu tak, že tieto zamietol.

5. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci stavebného dohľadu bolo zistené, že stavba nebola odstránená tak, ako bolo nariadené v rozhodnutí č. zo dňa 30.6.2015 a na stavbe bola zrealizovaná na približne polovici objektu výmena strešnej azbestocementovej krytiny za krytinu plechovú, niektoré okenné otvory boli založené drevenými rámami s fóliou a niektoré drevené otvory boli založené drevenými dverami, pričom tieto práce boli vykonané pred dvomi rokmi a časť v apríli 2020. Zrealizované práce na stavbe sú v zmysle udržiavacími prácami, pri ktorých nebolo potrebné ani ohlásenie. Ďalej, že prvostupňový orgán verejnej správy na základe jeho dostupných údajov a hlavne údajov zo správnych spisov Stavebného úradu č. , skutkovo ustálil, že stav stavby je aj napriek medzičasom vykonaným udržiavacím prácam vadný a stavba ohrozuje život alebo zdravie osôb, pretože bola len čiastočne vymenená azbestová krytina a čiastočne doplnené výplne otvorov a neboli opravené a doplnené obvodové murivá, zbúrané murivo v zadnej časti stavby a oprava fasády, ktorých oprava bola nariadená v minulosti a ktoré je nevyhnutné vykonať na to, aby stavba bola bezpečná. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že z podaní vlastníka pozemku vyplýva, že nesúhlasí s tým, aby na pozemkoch v jeho vlastníctve bola umiestnená stavba, ktorá mala byť odstránená a v súlade s právoplatným rozhodnutím o odstránení stavby, vyzval žalobcu na dobrovoľné odstránenie stavby, čo sa však nestalo. Keďže nebola splnená výzva na dobrovoľné odstránenie stavby, bolo začaté konanie o odstránení stavby. V tomto konaní podali vyjadrenie tak vlastník pozemku ako aj žalobca a stanovisko RÚVZ v Lučenci. Stavebný úrad zamietol námietky žalobcu, že dôvod na odstránenie stavby podľa , je nepravdivým dôvodom, pretože stavba sa dá hospodárne opraviť a v danom čase nenesie žiadne znaky pre naplnenie dôvodov odstránenia stavby, že boli vykonané nevyhnutné opravy, že poškodené eternitové časti odobrala autorizovaná spoločnosť a tiež, že vec bola poškodzovaná cudzím zavinením a rozhodnutie o odstránení stavby z roku 2015 už nie je vykonateľné a že nemožno rozhodovať znovu o veci, o ktorej bolo už rozhodnuté. Uviedol, že dôvodom zamietnutia námietok je, že v danej veci odstránenia stavby už bolo právoplatne rozhodnuté a toto nebolo vlastníkom stavby zrealizované a zanikla lehota na výkon rozhodnutia. Vlastník stavby nemá zriadené vecné bremeno k prechodu cez pozemky nachádzajúce sa okolo stavby a tieto patria ďalšiemu účastníkovi, ktorý vlastníkovi stavby zakázal prechod cez jeho pozemky, a preto nemá prístup k stavbe.

6. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že došlo k zmene vlastníka stavby a to aj opakovane. Predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby nadobudlo právoplatnosť 14.8.2015 a vykonateľnosť 14.9.2015. Nebolo vykonané a v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku ho už nie je možné vykonať, lebo trojročná lehota uplynula 14.9.2018. Najvyšší súd SR v rozsudku uviedol, že „Správny poriadok výslovne neupravuje problematiku platnosti a účinnosti rozhodnutí, rieši iba otázku právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že ak reálne existuje ako výsledok určitého procesu. Okamih platnosti rozhodnutia nastáva, keď bolo v predpísanej forme doručené do sféry adresáta. Nesplnenie povinností uloženej účinným rozhodnutím je protiprávnym konaním. Vykonateľnosť nie je všeobecnou vlastnosťou všetkých rozhodnutí, ale len tých, ktoré ukladajú určitú právnu povinnosť, t. j. niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. V danom prípade je prekluzívna lehota (tri roky) upravená v úst. § 71 ods. 2 Správneho poriadku“. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že podľa právnej teórie právnym

dôsledkom v právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť. Jej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán pred zastavením konania z tohto dôvodu musí skúmať, či ide o totožnosť veci. Táto je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav. Obmedzené podmienky totožnosti musia byť splnené kumulatívne“. Prvostupňový správny orgán uviedol, že sa z tohto dôvodu sa zaoberal otázku, či je možné vo veci, v ktorej už raz bolo rozhodnuté o odstránení stavby konať opätovne a opätovne rozhodnúť. Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyvodil, že ak by aplikoval prekážku rozhodnutej veci, znamenalo by to, že hlavná stavba by bola „legalizovaná“ a nebola by možná žiadna náprava nezákonného stavu a do budúcna by boli ohrozené práva chránené a zákonom a to život a zdravie. Preto konal opätovne a rozhodol o odstránení stavby, pretože by to bolo v rozpore s ústavnými princípmi, aby procesne nevykonateľné rozhodnutie bránilo odstráneniu stavby a bolo by v rozpore s verejným záujmom na ochrane zdravia a života osôb. Ďalej správny orgán zobral do úvahy to, že došlo k zmene skutkového stavu, ktorá spočíva v tom, že na stavbe sa uskutočnili udržiavacie práce, avšak nedospeli do štádia, že by bola stavba bezvadnou a neohrozovala život alebo zdravie a tiež, že vlastníkom pozemkov pod stavbou a susedných pozemkov sa stal nový vlastník, ktorý kategoricky trvá na odstránení stavby. Keďže nový vlastník pozemkov trvá na odstránení stavby, neumožní žalobcovi vykonávanie prác, ktoré by smerovali k takej oprave, aby bol odstránený vadný stav, potom vlastník stavby nepreukázal právo, ktoré by mu umožňovalo vykonať opravu stavby na cudzích pozemkoch a správnemu orgánu z toho vyplynulo, že vlastník stavbu nedokáže hospodárne opraviť.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a z podkladov prvostupňového rozhodnutia zistil, že predmetnú stavbu nariadil odstrániť stavebným úrad rozhodnutím v roku 2015 vlastníkovi GRAND PRIX power s.r.o., ktorý stavbu neodstránil a odpredal ju združeniu, ktoré takisto stavbu neodstránilo. Keďže uplynula trojročná lehota na výkon rozhodnutia, stavebný úrad pristúpil k výkonu štátneho stavebného dohľadu a nariadeniu odstránenia stavby. Podľa žalovaného postup stavebného úradu bol súladný so zákonom, keď boli splnené podmienky na vydanie opätovného rozhodnutia o odstránení stavby. Prekážka právoplatnosti prvšieho rozhodnutia nenastala, pretože došlo k zmene vlastníka stavby, ako aj k zmene vlastníka pozemku a na stavbe boli vykonané udržiavacie práce tak, ako sú popísané v prvostupňovom rozhodnutí. Tým, že žalobca tieto práce vykonal, neodstránil pretrvávajúci závadný stav stavby a to chýbajúce obvodové murivo, zbúrané murivo v zadnej časti stavby, úpravy fasády, ktorý rozsah by si už vyžadoval vydanie stavebného povolenia. Skutkový stav sa podstatne nezmenil, keďže stavba je v závadnom stave už viac ako 5 rokov. Nemožno od žalobcu očakávať, že stavbu hospodárne opraví. Ďalej v odôvodnení uviedol, že rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, je zrozumiteľné a preskúmateľné a tiež sa stavebný úrad dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Žalovaný na záver poukázal na rozhodnutie NS SR, na ktoré poukázal aj prvostupňový orgán verejnej správy s tým, že podľa žalovaného z neho vyplýva, že nesplnenie povinnosti uloženej účinným rozhodnutím je protiprávnym konaním. Existencia rozhodnutia riešiaceho ten istý skutkový stav, ktoré vzhľadom na uplynutie času stratilo vymožiteľnosť, nemôže predstavovať prekážku rozhodnutia rozhodnutej veci. Zákon nerieši stav, keď márnym uplynutím času nedôjde k výkonu rozhodnutia a nevydaním nového rozhodnutia vo veci by nebola možná žiadna náprava nezákonného stavu.

Žalobné body

8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

9. Žalobca namietal, že vydaniu napadnutého rozhodnutia bránila prekážka rozhodnutej veci, nakoľko o odstránení stavby bolo rozhodnuté rozhodnutím z roku 2015, a preto nemožno opätovne rozhodnúť o tej istej otázke.

10. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, neboli zabezpečené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynula nutnosť odstránenia stavby, napr. statický posudok a podobne. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že dôvodom na odstránenie

stavby by malo byť, že vlastník pozemku neumožní žalobcovi prístup na tento pozemok, pretože je to v rozpore s . Správny spis neobsahuje skutkový stav, ktorý by odôvodňoval napadnuté rozhodnutie. Ide o absolútny zásah do vecného práva žalobcu, a preto odstránenie stavby musí byť riešené ako posledná možnosť len vtedy, ak by existovala bezprostredná hrozba, čo nie je predmetný prípad. Svedčí tomu aj to, že predchádzajúce rozhodnutie o odstránení stavby nebolo nútene vykonané. Žalovaný rozhodol bez relevantných dôkazov, pričom vychádzal z predchádzajúceho rozhodnutia, avšak stav stavby je odlišný, a preto mala byť otázka pre odstránenie stavby jasne podložená vykonaným dokazovaním.

11. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, keďže neboli splnené podmienky uvedené v , a to ani, že závadná stavba ohrozuje život alebo zdravie osôb, pretože o tom neboli zabezpečené žiadne dôkazy. Ide o stavbu, ktorá slúži od roku 1961 svojmu účelu a na ten účel (odchovňa teliat) stále plne vyhovuje. Nebola splnená ani druhá z dvoch kumulatívnych podmienok a to, že stavbu nemožno hospodárne opraviť, pretože nebol o tom zabezpečený žiadny dôkaz odborne spôsobilou osobou, ktorá by takýto záver potvrdila a otázka potrebných opráv a ich hospodárnosti by mala byť základom pre rozhodnutie, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia napriek žalobcovým námietkam nič také neobsahuje. Rozhodnutie je aj v rozpore s doterajšou praxou orgánov rovnakého stupňa v rámci Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o odstránenie stavby, z takýchto dôvodov to nie je možné bez príslušných vyjadrení či posúdení.

12. Žalobca uzavrel, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností, uvedených v , , nezaoberal sa hospodárnosťou potrebných a nikdy neurčených opráv a napokon abstrahoval od vlastného rozhodnutia z roku 2015 a prekážky veci rozhodnutej. Tieto nedostatky neodstránil ani odvolací orgán.

Vyjadrenia účastníkov konania

13. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že povinnosť uložená rozhodnutím Stavebného úradu Mesta Lučenec č. zo dňa 30.6.2015, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby „Odchovňa MLHD“ vlastníkovi GRAND PRIX power s.r.o. Lučenec, je záväzné aj pre žalobcu podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“). Nakoľko žalobca stavbu neodstránil a súčasne pominula premlčacia lehota pre vykonateľnosť tohto rozhodnutia, prvostupňový správny orgán po vykonaní štátneho stavebného dohľadu opätovne nariadil odstránenie stavby. Prekážka rozhodnutej veci v danom prípade nenastala, pretože došlo k zmene vlastníka stavby ako aj k zmene vlastníka pozemku a súčasne boli vykonané udržiavacie práce. Avšak nebol odstránený závadný stav stavby. Stavba je v závažnom stave viac ako 5 rokov, a preto nemožno od žalobcu očakávať, že stavbu hospodárne opraví. Rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené ako aj prvostupňové rozhodnutie a obsahovalo aj dostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkázal vo svojom rozhodnutí s tým, že existencia rozhodnutia riešiaceho ten istý skutkový stav, ktoré vzhľadom na uplynutie času stratilo vymožiteľnosť, nemôže predstavovať prekážku rozhodnutej veci.

14. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalší účastník so správnou žalobou nesúhlasil, považoval ju za účelovú, pričom tvrdenia uvedené v žalobe považoval za nepravdivé. Povedal, že chce reagovať na obvinenia voči nemu vnesené zo strany žalobcu, že je klamár a pozemková mafia, voči ktorým sa ohradil. Uviedol, že pozemky nadobudol na základe platného a účinného právneho úkonu. Uviedol, že Združenie GRAND PRIX, občianske združenie odborová organizácia, organizácia zamestnávateľov, ktorej bola uložená povinnosť predchádzajúcim rozhodnutím o odstránení stavby, malo štatutárny orgán rovnaký ako žalobca a prevod vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti bol pravdepodobne len aby sa vyhol uloženej povinnosti odstrániť stavbu. Podľa ďalšieho účastníka predmetná stavba je naďalej vadná a ohrozuje život alebo zdravie osôb, nakoľko aj naďalej je na stavbe azbest, ktorý sa nachádza nielen na streche ale aj okolo stavby a rozkladá sa do pôdy a okrem toho má čiastočne zbúrané murivo a nespevnené steny, ktoré môže kedykoľvek spadnúť. Podľa ďalšieho účastníka napadnuté rozhodnutie vychádza z dôsledne zisteného faktického a právneho stavu, ktorý bol zistený osobnou obhliadkou a vyžiadaním správ z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Lučenec, Okresný úradu Lučenec, odbor životného prostredia a na základe právneho posúdenia a bol správne právne posúdený, že predmetná stavba je spôsobilá na odstránenie. Žalobca neoprávnene vstupuje na pozemok ďalšieho účastníka, užíva ho

bez právneho dôvodu, pretože nie je uzatvorená nájomná zmluva a ani zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu. Žalobca mal na pozemku ďalšieho účastníka elektrický ohradník, o ktorom ďalší účastník nemal vedomosť, a teda vážne ohrozoval život a zdravie jeho a iných osôb, ktoré by vstúpili na pozemok ďalšieho účastníka. Ďalší účastník nesúhlasil ani s tým, že klame o azbeste, nakoľko tak to bolo vyhodnotené aj RÚVZ, pričom žalobca bol poučený ako tento odstrániť. Žalobca tvrdí, že ďalší účastník nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podvodom, tak to je hrubé obvinenie a osočovanie. Súčasne poukázal tiež na to, že návrh žalobcu na neodkladné opatrenie bol zamietnutý a o návrhu na zriadenie vecného bremena nebolo rozhodnuté. Ďalší účastník nesúhlasil ani s tým, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, pretože takéto dokazovanie už vykonané bolo a išlo by len o duplicitné konanie dokazovania, čo je v rozpore s hospodárnosťou konania. Osočovaním ďalšieho účastníka žalobca len zahmlieva svoje protiprávne konanie. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnutému rozhodnutiu bránila prekážka rozhodnutej veci. Predmetné napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom na základe riadne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia z roku 2015 došlo k zmene vlastníka stavby a aj k zmene vlastníka pozemku a zároveň boli vykonané udržiavacie práce, ktoré ale pretrvávajúci závadný stav neodstránili, je zrejmé že prekážka rozhodnutej veci tu nenastala s tým, že poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2017. Z vykonaného štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že skutkový stav bol zistený riadne, keď bol zistený závadný stav stavby.

15. Ďalší účastník nesúhlasil ani s tým, že predmetným rozhodnutím bolo zasiahnuté závažne do práv žalobcu z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a subjektívny pocit žalobcu je irelevantný. Stav stavby mal negatívny vplyv na životné prostredie a je závažným zásahom nielen do práv ďalšieho účastníka konania, ale ohrozuje aj verejný záujem. Pokiaľ žalobca tvrdil v žalobe, že predložil súdu statický posudok, tak ďalší účastník o ňom nemá vedomosť a tento v plnom rozsahu namieta, a keďže tento nedal vyhotoviť orgán štátnej správy, ktorý je nestranný a nezávislý, tak ho nemožno považovať za relevantný dôkaz. Ďalší účastník ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že neboli splnené podmienky uvedené v , , pretože stavba ohrozuje život alebo zdravie osôb, pretože jej chýbajú obvodové múry a je v časti zrútená a na stavbe je prítomné veľké množstvo azbestu ako aj v jej okolí a nemožno ju hospodárne opraviť, pretože tak žalobca do dnešného dňa neurobil. Odborne spôsobilou osobou na posúdenie závadnosti a možnosti jej opráv je stavebný úrad, ktorému tieto kompetencie priznáva . Skutočnosť, že žalobca nebude mať kde odchovať zvieratá, nie je dôvodom, prečo by závadná stavba nemala byť odstránená. Ďalší účastník zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom, keď bol dostatočne zistený skutkový stav a vec bola správne právne posúdená, pričom v odôvodnení sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že rozhodnutie prvého stupňa bolo vydané len preto, že nebola splnená povinnosť podľa predošlého rozhodnutia, a teda celé konanie bolo vykonané mimo zákonného rámca a zásad, na ktorých konanie stojí. Poukázal tiež na to, že v právnej úprave SR neplatí zásada super superficio solo credit, preto je možné, aby existovala stavba na cudzom pozemku. Ďalší účastník nebol vlastníkom pozemku v čase realizácie stavby, a preto len vstúpil do právneho stavu, ktorý tu bol daný. Tým je súčasný status quo, ktorý je potrebné rešpektovať. Je nepodstatné, čo si ďalší účastník želá vzhľadom na stavbu na toho času jeho pozemku.

Rozhodnutie vo veci, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe zistil, že žaloba je dôvodná. Žalobca, žalovaný a ďalší účastník zotrvali na pojednávaní pred správnym súdom na svojich stanoviskách a ich dôvodoch.

18. Podľa , (ďalej len ) (1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť.

19. Podľa (1) Účastníkmi konania podľa až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

20. Podľa Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

21. Podľa , o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

22. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23. Podľa § 30 ods. 1, písm. i) Správneho poriadku (1) Správny orgán konanie zastaví, ak i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených . stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . Správny súd v preskúmavanej veci žiadne pochybenie podľa tohto ustanovenia nezistil. Predmet súdneho prieskumu bol teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

26. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že administratívne konanie o odstránení stavby začalo na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 2.7.2020 a na základe miestnou ohliadkou zo dňa 26.8.2020 zisteného nesplnenia výzvy na dobrovoľné plnenie rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby. Stavebný úrad podľa zápisnice z miestneho šetrenia vo veci štátneho stavebného dohľadu zo dňa 2.7.2020 zistil, že na stavbe sa realizovali stavebné práce na výmene krytiny a uzatvorení okenných a dverných otvorov. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že stavebný úrad a ani žalovaný žiadne ďalšie zisťovanie skutočného stavu stavby „Odchovňa MLHD“ nevykonal. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na základe jemu dostupných údajov o stave stavby zo správnych spisov tunajšieho stavebného úradu č. , skutkovo ustálil, že stav stavby je aj napriek medzičasom vykonaným udržiavacím prácam vadný a ohrozuje život alebo zdravie osôb, pretože doteraz bola len čiastočne vymenená azbestová krytina a čiastočne doplnené výplne otvorov a neboli opravené a doplnené obvodové múry, zbúrané murivo v zadnej časti stavby a oprava fasády, ktorých oprava bola nariadená v minulosti. Správny spis, na ktorý v odôvodnení

rozhodnutia odkazoval, k podkladom svojho rozhodnutia nepripojil. Tiež nijako neporovnal skutkový stav zistený v uvedenom predchádzajúcom konaní so stavom v preskúmavanom konaní, resp. v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktoré konkrétne chyby stavby boli v predchádzajúcom konaní vyhodnotené a na základe akých dôkazov ako závady stavby, ktoré z nej urobili život alebo zdravie ohrozujúcu stavbu. Správny súd ani zo správneho spisu a ani z odôvodnenia tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia nezistil, ktoré konkrétne chyby stavby ohrozujú život alebo zdravie, a v čom toto ohrozenie života a zdravia danou stavbou spočíva. Z toho vyplýva, že správny spis neobsahuje žiadny dôkaz o tom, že chyby zistené štátnym stavebným dohľadom a to nevymenená časť strechy, chýbajúce murivo a poškodené obvodové murivo v zadnej časti stavby, resp. neupravená fasáda sú takými chybami, ktoré či už jednotlivo alebo v spojení ohrozujú život alebo zdravie, resp. dôvod pre ktorý tomu tak je. Zároveň v spise nie je žiadny dôkaz o tom, že stavbu nie je možné hospodárne opraviť, resp. žiadna úvaha, z ktorej by oprava daných chýb predstavovala nehospodárne úkony.

27. Na základe uvedených dôvodov správny súd zistil, že bola dôvodná žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj námietka, že skutkový stav tak, ako bol zistený, bol nesprávne právne posúdený, pretože správny spis a ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne skutočnosti, konkrétne pomenovanie život a zdravie ohrozujúcich chýb stavby a skutočnosti, z ktorých vyplýva, že takéto chyby stavby ohrozujú život alebo zdravie osôb. Nestačí, aby bola stavba závadná, schátralá, poškodená, ale musí ísť o také chyby stavby, ktoré z nej robia život a zdravie ohrozujúci objekt. Správny spis neobsahuje ani žiadne skutočnosti a žiadne dôkazy o tom, že konkrétne chyby stavby sú takého charakteru, že ich nie je možné hospodárne opraviť a z akých skutočností by to malo vyplynúť. Pokiaľ stavebný úrad argumentoval tým, že vlastník susediaceho pozemku a pozemku pod stavbou odmieta žalobcovi prístup k stavbe, tak takáto argumentácia nepostačuje, pretože nemôže byť prekážkou pre hospodárne opravy stavby vzhľadom na možnosť stavebného úradu uložiť vlastníkovi pozemku povinnosť podľa .

28. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že rozhodnutím Mesta Lučenec č. zo dňa 30.6.2015 bolo právoplatne rozhodnuté o odstránení tej istej stavby ako napadnutým rozhodnutím. Predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.8.2015, pričom stavba nebola odstránená a lehota v ktorej možno nariadiť výkon rozhodnutia uvedená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku márne uplynula.

29. Žalobca svoju námietku prekážky rozhodnutej veci skutkovo a ani právne nevyargumentoval. Neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by malo ísť o vec totožnú. Podľa § 30 ods. 1, písm. i) Správneho poriadku bráni rozhodnutiu v tej istej veci právoplatné rozhodnutie len vtedy, ak sa skutkový stav podstatne nezmenil. Žalobca v žalobe v podstate sám tvrdí, že došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, keď tvrdí, že stavba nemá závady, ktoré by ohrozovali život a zdravie, a ktoré by nebolo možné hospodárne opraviť, pričom predchádzajúcim rozhodnutím bolo nariadené odstránenie práve takej stavby, ktorá ohrozuje život a zdravie a ktorú nemožno hospodárne opraviť. Okrem toho v preskúmavanej veci boli aj odlišní účastníci konania, pričom totožnosť veci je daná nielen predmetom konania ale aj účastníkmi konania. Správny súd pritom poukazuje na výklad § 30 ods. 1, písm. i) Správneho poriadku k vymedzeniu totožnosti veci v administratívnom konaní, ktorý práve v súvislosti s rozhodnutím o odstránení stavby podal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. januára 2017: „Podľa právnej teórie právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je takzvaná formálna právoplatnosť. Jej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán pred zastavením konania z tohto dôvodu preto musí skúmať, či ide o totožnosť veci. Táto je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav. Uvedené podmienky totožnosti musia byť splnené kumulatívne“. V preskúmavanej veci je daná len totožnosť predmetu konania, ale chýba totožnosť účastníkov a chýba rovnaký skutkový stav. Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavanej veci nejde o totožnú vec a to aj napriek tomu, že predmet konania je ten istý. Žalobná námietka prekážky rozhodnutej veci preto nebola dôvodná.

30. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bodoch 25-27 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu sú výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto tieto rozhodnutia podľa , zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy riadne zistiť skutkový stav, a teda zistiť, akými konkrétnymi chybami stavba trpí a

zároveň, či konkrétne zistené chyby ohrozujú, resp. čím ohrozujú, alebo neohrozujú život a zdravie. Súčasne, ak zistí takéto život alebo zdravie ohrozujúce chyby stavby, tak zistí a posúdi aj to, či ide o opraviteľné chyby a či možná oprava spĺňa podmienku hospodárnosti.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobca bol v konaní celkom úspešný, preto mu správny súd priznal plnú náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne správny súd osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník ( ).

32. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s , podľa ktorého má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd. V tejto veci správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadnu povinnosť neuložil, a preto mu nebola priznaná náhrada trov konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.