Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/71/2017

Identifikačné číslo spisu: 5116010214 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5116010214.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba, v trestnej veci obvineného Z. R. pre prečin krádeže podľa , , na neverejnom zasadnutí konanom 14. decembra 2017 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 17. mája 2016, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina z 15. apríla 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Z. R. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 15. apríla 2016, sp. zn. , bol obvinený Z. R. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

dňa 6. októbra 2015 v čase od 13.30 hod. do 14.30 hod. v Žiline na ulici V. K. č. XX v priestoroch U. Žilina, v ambulancii všeobecného lekára MUDr. E., z vrecka bundy, ktorá bola voľne odložená na stoličke v miestnosti zdravotnej sestry, vzal mobilný telefón zn. Samsung S6, čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, v koženom obale červenej farby, čím svojím konaním spôsobil A. Z.kodu vo výške 628,29 Eur a takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 6. marca 2015, právoplatným dňa 6. marca 2015, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Za to bol obvinenému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením zo 17. mája 2016, sp. zn. , podľa zamietol.

Obvinený Z. R. podal prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Mgr. Štefana Buchu dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu zo 17. mája 2016, sp. zn. , v spojení s prvostupňovým rozsudkom z 15. apríla 2016, sp. zn. . Ako dovolacie dôvody boli uplatnené dôvody podľa , , , a Dovolanie bolo podané tiež podľa ustanovenia , vzťahujúceho sa na situáciu, keď v konaní o riadnom opravnom prostriedku neboli odstránené vytýkané pochybenia konania na súde prvého stupňa.

V odôvodnení podaného dovolania obvinený upozornil na to, že súdy v napadnutých rozhodnutiach pochybili pri ukladaní trestu, keď uložený trest považoval za príliš vysoký a neprimeraný. Jednak preto, že zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste z 18. februára 2016 vyplýva, že mu mal byť uložený trest odňatia slobody vo výške 10 (desať) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež vzhľadom na to, že škodu nahradil, skutok oľutoval, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2016 sa poškodenej ospravedlnil a v trestnom konaní bol nápomocný. Poľahčujúce okolnosti navyše v jeho prípade prevyšovali priťažujúce, čo však nebolo zohľadnené a správne nebolo ani ich samotné aplikovanie.

Dovolateľ ďalej namietal konanie ustanoveného obhajcu Mgr. Ľubomíra Hagaru, ktorý ho nenavštívil vo výkone väzby z dôvodu, že vyšetrovacie miestnosti boli preplnené, i týmto obhajcom podaný návrh na oslobodenie spod obhajoby jeho osoby, čo považoval za účelové a v rozpore so zákonom. Následne pokračoval, že pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu nebol spisový materiál riadne usporiadaný a očíslovaný, obvinený preto preštudovanie predmetného spisu odmietol, dozorujúci prokurátor v tom však nenašiel nedostatok. Ten nenašiel ani v tom, že do predmetného spisu robila zásahy vyšetrovateľka Mgr. Bc. E. K., ktorá na to nebola oprávnená.

Záverom obvinený navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Žiline zo 17. mája 2016, sp. zn. a rozsudkom Okresného súdu Žilina z 15. apríla 2016, sp. zn. , bol porušený zákon v jeho neprospech a aby v zmysle ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutia, tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste, prípadne aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a podľa ho odmietol, keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , , , a , pričom ustanovenie nemožno uplatňovať ako samostatný dôvod dovolania. Toto ustanovenie len v nadväznosti na ustanovenia a vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (sťažnosti alebo odvolaní). Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v a takto musí byť aj v dovolaní označená (, ).

Z uvedeného vyplýva, že eventuálne chyby konania mohol dovolací súd posudzovať len prostredníctvom dovolacích dôvodov podľa , , , a , ktoré obvinený v podanom mimoriadnom prostriedku uplatnil a ktorými dôvodmi bol dovolací súd podľa viazaný.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Čo sa týka pritom viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , tak k tomu považuje najvyšší súd za dôležité poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa alebo zamietne podľa bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

K uplatneným dovolacím dôvodom (citované vyššie) je v prvom rade potrebné uviesť, že obvinený síce označil dovolacie dôvody, z ktorých dovolanie podáva, ale buď jednotlivé dovolacie námietky pod tieto dôvody konkrétnym spôsobom nesubsumoval alebo nezodpovedali ich obsahu. Uvedené urobil namiesto obvineného a jeho obhajcu až najvyšší súd, ktorý dovolacie námietky zoradil pod zodpovedajúce dovolacie dôvody.

Vo všeobecnosti k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa (dovolanie z tohto dôvodu možno podať, ak bolo právo na obhajobu porušené zásadným spôsobom) si najvyšší súd dovoľuje poukázať na to, že právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu a je potrebné ho chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.

Tento dôvod môže byť naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo

zásadné (teda nie akékoľvek, resp. nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu zakladá daný dovolací dôvod). V danej súvislosti pritom najvyšší súd upozorňuje na skutočnosť, že pod zásadným porušením práva na obhajobu možno rozumieť stav, ak došlo v trestnom konaní k pochybeniu, ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na konečný výsledok tohto konania.

Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Konkrétne k jednotlivým dovolacím námietkam subsumovateľných pod dovolací dôvod podľa najvyšší súd s ohľadom na konanie ustanoveného obhajcu Mgr. Ľubomíra Hagaru poukazuje na to, že samotný spôsob výkonu obhajoby obhajcom (kvalita poskytovanej právnej pomoci zo strany obhajcu v konkrétnej trestnej veci) nie je predmetom prieskumu dovolacieho súdu, ako to tento už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje. Z nezávislosti advokácie od štátu totiž vyplýva, že vedenie obhajoby je vo svojej podstate záležitosťou medzi obhajcom a obvineným a že za spôsob výkonu obhajoby nesie zodpovednosť samotný advokát (nie všeobecný súd), a to nie voči súdu ako orgánu verejnej moci, ale voči obhajovanému, prípadne orgánu, ktorému je disciplinárne podriadený (advokátska komora).

Pokiaľ ide o obvineným namietané záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu a zásahy vyšetrovateľky Mgr. Bc. E. K. do predmetného spisu, ako vyplýva zo spisového materiálu, konkrétne zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu (č. l. 114-115) z 19. januára 2016, obvinený bol pri ukončení prípravného konania oboznámený s celým vyšetrovacím spisom, vrátane čísiel listov (uvedené potvrdil svojím podpisom) a dovolací súd nezistil ani žiadne nezákonné zásahy Mgr. Bc. E. K. do vyšetrovania. V úradnom zázname z 15. januára 2016 (č. l. 112) je navyše preukázané, z akých dôvodov táto vyšetrovateľka vykonala vyššie zmienené záverečné preštudovanie spisu obvineným.

Dovolací dôvod podľa teda nebol daný.

V posudzovanej trestnej veci obvinený formálne uplatnil aj dovolací dôvod podľa (t. j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť). Ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je teda viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

K dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa Tr. por).

Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.

Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď

môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď ). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Obvinený pod dovolacím dôvodom podľa smeroval svoju argumentáciu a uplatnené námietky voči právnemu posúdeniu skutku, ktorého sa dopustil, uloženému trestu a jeho výške a proti zaradeniu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

K právnemu posúdeniu konania obvineného Z. R. najvyšší súd uvádza, že obvinený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2016 urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, ktoré je v zmysle ustanovenia neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné dovolaním okrem dovolania podaného podľa Preto vzhľadom na takéto súdom prijaté vyhlásenie, nie je právne posúdenie ním spáchaného skutku dovolacím dôvodom podľa napadnuteľné.

Najvyšší súd k tomu dodáva, že dovolacie námietky uplatnené v predmetnom dovolaní vo vzťahu ku skutku pre ktorý bola na obvineného podaná obžaloba, ktoré smerujú (len) voči výroku o vine, sú tak v dovolacom konaní napadnuteľné iba ministrom spravodlivosti (navyše z jediného dovolacieho dôvodu podľa ). Dovolanie v tejto časti teda podal aj ako neoprávnená osoba.

V súvislosti s dovolacou námietkou týkajúcou sa zápisnice o konaní o dohode o vine a treste z 18. februára 2016 a k návrhu prokurátora k druhu a výmere trestu (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia), z tej podľa dovolacieho súdu vyplýva, že pri konaní o tejto dohode medzi ním a prokurátorom síce došlo zo strany obvineného k uznaniu viny zo spáchania stíhaného skutku, ale nedošlo k dohode ohľadne otázky trestu. Prokurátor postupoval v súlade so zákonom, na obvineného podal obžalobu a v zmysle požiadal súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Dovolací súd v tomto smere ku namietanej výške uloženého trestu ďalej pripája, že sa stotožňuje s odôvodneniami napadnutých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. S poukazom na hodnotenie osoby obvineného, ktorý sa opakovane dopúšťal rovnakej trestnej činnosti majetkovej povahy považuje aj najvyšší súd za potrebné pôsobiť na neho trestom na hornej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov. To isté platí aj pre zohľadnenie poľahčujúcich okolností, ktoré boli súdom prvého stupňa aplikované správne.

So zreteľom na to, že obvinený bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, bol v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. správne zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Ani dovolací dôvod podľa tak nebol naplnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.