Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/83/2015

Identifikačné číslo spisu: 2014200856 Dátum vydania rozhodnutia: 24.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2014200856.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 595, zastúpeného Martin Džačovský, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/15664-83920/2013/5081 zo dňa 21.02.2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -39 zo dňa 22. septembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -39 zo dňa 22. septembra 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave (ďalej v texte rozhodnutia aj „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) uznesením č. k. -39 zo dňa 22. septembra 2015 postupom podľa (ďalej len „“) a v spojení s ust. zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/15664-83920/2013/5081 z 21. februára 2013 o potvrdení exekučnej výzvy Daňového úradu Košice č. 9800502/5/3718222/2012/Mori z 12. decembra 2012, ktorou vyzval žalobcu na zaplatenie nedoplatku vo výške 4 000 eur. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.02.2013 už bolo predmetom súdneho preskúmavania v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom krajský súd konanie v predmetnej veci zastavil v zmysle uznesením č. k. -38 zo dňa 28.11.2013, ktoré rozhodnutie bolo uznesením NS SR na základe odvolania žalobcu potvrdené uznesením vydaným pod sp. zn. zo dňa 29.04.2015 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

29.06.2015. Krajský súd ďalej uviedol, že prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle ust. bráni tomu, aby bola vec meritórne prejednávaná a rozhodnutá. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho konania zastaviť ( ). Taktiež krajský súd uviedol, že z doplneného podania (č. l. 31) jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/15664-83920/2013/5081 zo dňa 21.02.2013, ktorým žalovaný potvrdil exekučnú výzvu správcu dane, ktorá ale súdnemu prieskumu nepodlieha. Naviac, v prípadnom ďalšom konaní vo veci by bol procesný úspech žalobcu viac než nepravdepodobný i vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod. sp. zn. zo dňa 28.11.2013 bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súd SR zo dňa 29.04.2015.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že žaloba bola podaná o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a taktiež podľa žalobcu súd vôbec nerozhodoval o návrhu žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to Daňový úrad Košice a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca namietal, že súd sa mal zaoberať skutočnosťou, že výkaz daňových nedoplatkov má konštitutívne účinky v tých prípadoch, kedy je zostavený bez právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane. Ide o prípady podľa , Daňového poriadku (, o správe daní a poplatkov). Ide o exekučný titul, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť nedoplatok, preto ho je nevyhnutné súčasne považovať za vyrubenie nedoplatku, keďže mu nepredchádza rozhodnutie. Z konštitutívneho účinku možno vyvodiť, že výkaz je rozhodnutím v zmysle Rozhodnutie je pojmovo vymedzené v tomto ustanovení svojim účinkom, pričom zákon iným administratívnym aktom ako sú rozhodnutia, konštitutívny účinok nepriznáva. Výkaz na rozdiel od platobného výmeru nemusí obsahovať odôvodnenie, ale iba zákonom ustanovené náležitosti. Ich formálna správnosť a súlad vyrubeného nedoplatku s evidenciou podliehajú súdnemu prieskumu. Nemožno vylúčiť, že pri zostavovaní výkazu nedoplatkov vzniknú administratívne pochybenia. Nebol zistený zákonný dôvod podľa (generálna klauzula), ktorý by vylučoval výkaz daňových nedoplatkov zo súdneho prieskumu zákonnosti. Zostavenie výkazu má pre daňového dlžníka závažné dôsledky. V exekučnom konaní pritom nie je prípustné preskúmavať zákonnosť exekučného titulu. Žalobca súčasne poukázal na uznesenie Ústavného súdu č. k. -11 zo dňa 16.05.2012, z ktorého vyplýva, že právnu otázku prípustnosti správnej žaloby proti výkazu daňových nedoplatkov je nevyhnutné vyriešiť vo všeobecnom súdnictve.

Žalobca v závere namietal aj to, že súd sa mal zaoberať skutočnosťou, že ust. druhá veta , podľa ktorého „daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti“, sa javí ako rozporné s SR.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vychádzal zo zistení vyplývajúcich z predloženého spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Podľa , veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Krajský súd správne poukázal na to, že rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. zo dňa 28.11.2013 bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2015 a táto skutočnosť založila prekážku res iudicata teda prekážku rozhodnutej veci.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle ust. bráni tomu, aby bola vec meritórne prejednávaná a rozhodnutá. Takýto nedostatok podmienky nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho konania zastaviť ( ).

Naviac v danom prípade mal krajský súd konanie zastaviť už s poukazom na ustanovenie z dôvodu oneskorene podanej žaloby, keďže je nesporné, že žaloba nebola podaná v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.

Senát odvolacieho súdu po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého prvostupňového rozhodnutia, odvolania ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie konania o návrhu z 12.11.2014. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa veta druhá v spojení s a ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s a s tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.