Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu v jeho kasačnom uznesení sp. zn. 5Cdo 89/2017 zo dňa 31.01.2018, ktorým bol odvolací súd viazaný. Vo svojom predchádzajúcomdovolania sťažovateľa tento prvý rozsudok krajského súdu uznesením sp. zn. 5 Cdo 89/2017 z 31. januára 2018 (ďalej len „prvé uznesenie najvyššieho súdu“) zrušil z

„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením z 31. januára 2018, sp. zn. 5Cdo/89/2017 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podstatnom10 až 13 odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 31. januára 2018, sp. zn. 5Cdo/89/2017), keď uviedol: „Dovolateľ namietal, že k odňatiu jeho možnosti konať pred12.1. Dovolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí z 31. januára 2018, sp. zn. 5Cdo/89/2017 však (iba) zrušil dovolaním napadnuté odvolacie rozhodnutie, teda uvádzanú

uzavrel odvolací súd (pozri bod 2.1.). 8.2. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/89/2017 už uviedol, že „[u]stanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladalo súdu povinnosť

ďalšieho dokazovania a jeho zamerania (napr. 4Cdo/167/2012, 3Cdo/1376/2015, 5Cdo/89/2017, 7Cdo/182/2019). Je teda zrejmé, že ani uvedená námietka nebola spôsobilá