Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/88/2016

Identifikačné číslo spisu: 5016200003 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5016200003.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: I. E., bytom XXX XX A. A. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11.02.2016, č. k. -28, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11.02.2016, č. k. - 28, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 11.02.2016, č. k. -28, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2015, ktorým odporkyňa podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len „") rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Z administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 3.3.2011 podľa , a navrhovateľke priznala starobný dôchodok od 21.9.2010 v sume 140,10 € mesačne, ktorý po valorizácii zvýšila na sumu 142,70 € mesačne od 1.1.2011.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2015 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože nesplnila podmienky na zvýšenie dôchodkovej dávky, lebo nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka ku dňu 1.7.2015 (od podania žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku) získala úhrnom 10 705 dní kvalifikovaného obdobia

dôchodkového poistenia, t.j. len 29 rokov a 120 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľky na zvýšenie sumy jej starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v súlade so a preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

Navrhovateľka napadla rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (21.9.2010) získala 12 721 dní (34 rokov a 311 dní) dôchodkového poistenia. Považuje za porušenie svojich základných ľudských práv, že , ktorým bol priznaný starobný dôchodok jej neboli uznané roky za ktoré riadne odvádzala odvody a platby.

Odporkyňa nepovažovala dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z 11.2.2016 a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „"). V zmysle S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho po riadku, začaté predo dňom účinnosti tohto (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Rozhodnutím zo dňa 19.11.2015 odporkyňa podľa rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, lebo nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku (aj keď bol predtým priznaný ako predčasný starobný dôchodok) alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Podmienky nároku splní poberateľ dôchodku vtedy, ak získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a výška jeho dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku ( ).

Kvalifikovaným obdobím je celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 01. januárom 1993 a od 1. januára 1993 sa započítajú iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241 (§ 82b ods. 4).

Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa nezapočítavajú všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri nároku na dôchodkovú dávku, ale len tie kalendárne roky, v ktorých poistenec získal mzdový bod v hodnote 0,241 a vyššej. Táto podmienka bola stanovená uvedeným zákonným ustanovením a nie samotnou odporkyňou.

V prípade navrhovateľky nie je kvalifikovaným obdobím obdobie dôchodkového poistenia za roky napr. 1993, 1995, 1996, 2005, 2007 až 2009, spolu 2016 dní, keďže v týchto rokoch nedosiahla hodnotu osobného mzdového bodu 0,241 a viac, preto nebolo možné tieto kalendárne roky započítať do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Úhrnom teda navrhovateľka získala 10 705 dní, t. j. 29 rokov a 120 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Podmienky získania nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku upravuje v

znení

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok a kvalifikované obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na zvýšenie sumy vyplácaného starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sú dve rôzne právne kategórie. Z uvedenej právnej úpravy preto vyplýva, že aj navrhovateľka má dva rôzne osobné listy dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok a pre posúdenie nároku na minimálny dôchodok. V napadnutom rozhodnutí ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 7.1.2016 s prílohou odporkyňa podrobne uviedla, ktoré obdobie dôchodkového poistenia boli navrhovateľke zohľadnené pre kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia podľa

Súd mal v konané preukázané, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím posúdila nárok navrhovateľky v súlade s jej žiadosťou a príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľka nepredložila súdu právne relevantný dôkaz o vecnej nesprávnosti a prípadnej nezákonnosti uvedeného rozhodnutia. Námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku sú právne irelevantné a nemajú vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Iný postup pri posúdení nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku ako uvádza ustanovenie o sociálnom poistení v znení , neumožňuje.

Pokiaľ teda odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2015 rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, rozhodla v súlade so . Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy konania neprináležia zo .

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.