Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sd-1-2016.pdf
PDF · 75.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: I. E., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom A. A. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. novembra 2015 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. novembra 2015 podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. rozhodla, že navrhovateľke od 1. júla 2015 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok z dôvodu, že do 21. septembra 2010 získala 12 721 dní, teda 34 rokov a 311 dní, čo je uvedené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý pripojila v prílohe k opravnému prostriedku a žiadala o udelenie výnimky - uznať celé obdobie dôchodkového poistenia v trvaní 34 rokov a 311 dní.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona č. 140/2015 Z. z. je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993 v cudzine (cudzinou je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, iný členský štát Európskej únie, štáty Európskeho združenia voľného obchodu), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Za kalendárne roky, za ktoré už raz boli určené osobné mzdové body, resp. osobný mzdový bod v predchádzajúcom rozhodnutí, resp. predchádzajúcich rozhodnutiach, patria už raz určené osobné mzdové body. Tiež sa neprihliada na osobné mzdové body určené za kalendárne roky pred 1. januárom 1993, pretože obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch pred 1. januárom 1993 je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu určeného za kalendárne roky pred 1. januárom 1993.
K 1. júlu 2015 získala navrhovateľka 10 705 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je
365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka získala 29 rokov a 120 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Z dôvodu, že navrhovateľka nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nemá nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Na námietku navrhovateľky, ktorá žiadala zhodnotiť celé obdobie dôchodkového poistenia na zvýšenie sumy minimálneho dôchodku odporkyňa uviedla, že na účely výpočtu sumy minimálneho dôchodku sa neprihliada na obdobie dôchodkového poistenia uvedené v právoplatnom rozhodnutí odporkyne zo dňa 4. novembra 2011, ale je potrebné vypočítať tzv. kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, pričom kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sú dni dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil v hodnote 0,241. Navrhovateľke neboli do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia zhodnotené roky, za ktoré sa určil osobný mzdový bod nižší ako 0,241 (napr. roky 1993, 1995, 1996, 2005, 2007, 2008, 2009, spolu 2 016 dní). Navrhovateľka získala celkom 10 705 dní kvalifikovaného obdobia, t. j. 29 rokov a 120 dní, čím nesplnila zákonnú podmienku získania 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto jej žiadosť bola správne zamietnutá v súlade s platnými právnymi predpismi. Na základe uvedeného žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. novembra 2015 ako vecne správne potvrdil.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že považuje vyjadrenie odporkyne a jej rozhodnutie za nespravodlivé, ako aj celý zákon č. 140/2015 Z. z., lebo sa jej javí ako veľmi nespravodlivý. Nesúhlasí s ním.
Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne vo veci zo dňa 28. 12. 2015 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. novembra 2015 potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. novembra 2015 na základe opravného prostriedku navrhovateľky z dôvodu nesúhlasu s rozhodnutím odporkyne, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z..
Žiadosťou z 3. novembra 2015 oznámila navrhovateľka odporkyni údaje na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ktorý žiadala zvýšiť od 1. júla 2015.
Podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku a) získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nárok na pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z., ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov a c) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Navrhovateľke správne neboli do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia zhodnotené roky, za ktoré sa určil osobný mzdový bod nižší ako 0,241 (roky 1993, 1995, 1996, 2005, 2007, 2008, 2009, teda spolu 2 016 dní).
Navrhovateľka získala celkom 10 705 dní kvalifikovaného obdobia, t. j. 29 rokov a 120 dní, čím nesplnila zákonnú podmienku získania 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto bola jej žiadosť odporkyňou správne zamietnutá.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. novembra 2015 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.