Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/77/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobkyne: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/C, XXX XX H., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2. DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zastúpená advokátskou kanceláriou: advoconsulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, vo veci určenia neplatnosti zmlúv a neexistencie záložného práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -171 zo dňa 22. januára 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení : „I. Súd prvej inštancie ukladá odporcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v časti C: ŤARCHY na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre katastrálne územie D. pod číslom V 8627/14- č.z. 34/15, dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ako - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. 1655/27 vo výmere 1485 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, parc. č. 1655/32 vo výmere 152 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, parc. č. 1655/52 vo výmere 75 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, - stavby : bazén so súpisným číslom XXXX na parc č. 1655/31 a 1655/32, v katastrálnom území D., mesta D., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. . II. Súd prvej inštancie ukladá odporcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v časti C: ŤARCHY na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre katastrálne územie D. pod číslom V 8627/14- č.z. 34/15, dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ako - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape : parc. č. 1655/26 vo výmere 1235 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, parc. č. 1655/30 vo výmere 371 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, parc. č. 1655/31 vo výmere 33 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, - stavby : rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parc. č. 1655/30, v katastrálnom území D., mesta D., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. .“

1.1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení , , , (v ďalšom texte len „“).

1.2. Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tvrdiac, že žalovaní realizujú záložné právo zapísané pod č. V 8627/14- č.z. 34/15, zriadené k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve, pričom vo veci existencie predmetného záložného práva prebieha súdne

konanie na Okresnom súde Dunajská Streda, pod sp.zn. , v ktorom doposiaľ nebolo vydané právoplatné meritórne rozhodnutie. V danom prípade je podľa žalobkyne potrebná dočasná úprava pomerov za účelom zachovania existujúceho právneho a faktického stavu, pretože výkonom záložného práva by došlo k značnej škode na jej strane, k nezvrátiteľnému následku vo vzťahu k založeným nehnuteľnostiam a tým k výraznému zhoršeniu jej právneho postavenia a k ohrozeniu súdneho rozhodnutia vo veci samej. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy: znalecký posudok Ing. Lenky Ďurechovej č. 24/2020, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe DU-POS DD 089a/2019, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I žalovaného 1, znalecký posudok Ing. Petra Jurigu č. 82/2013.

1.3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov v rozsahu návrhu žalobkyne. Súd mal za osvedčené, že dňa 03.12.2014 žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 5063898535, tento záväzok bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.12.2014. Z predložených listín, najmä z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe a zo znaleckého posudku Ing. Lenky Ďurechovej č. 24/2020, ktorý bol vyhotovený na účely vykonania dobrovoľnej dražby, je možné dôvodne predpokladať, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky voči žalobkyni. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.11.2020 domáha určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva a tiež určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň preukázala, že žalovaní svojím konaním, bez akéhokoľvek judikovania, smerujú k vykonaniu záložného práva, čím je vlastnícke právo žalobkyne k založeným nehnuteľnostiam priamo ohrozené. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. , nebolo doposiaľ vydané právoplatné meritórne rozhodnutie, pričom predmetom tohto konania je judikovanie neexistencie záložného práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné a spravodlivé poskytnúť ochranu k nároku žalobkyne, a to s poukazom aj na skutočnosť, že predmetom ochrany má byť vlastnícke právo, ktoré v právnom poriadku Slovenskej republiky požíva výnimočnú ochranu. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k sporným nehnuteľnostiam sa nemení, záložné právo naďalej existuje, dočasne je pozastavený len jeho výkon. Žalobkyni však vykonaním dražby reálne hrozí, že o svoje nehnuteľnosti príde.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade s poukazom na ustanovenie , , a keď uviedol, že súd

- nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok s ohľadom na existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade (písm. a),

- konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d),

- súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f), a

- vec nesprávne právne posúdil (písm. h).

2.1. Dôvodil tým, že žalobkyňa si nesplnila procesnú povinnosť opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pred žalovaným v 2. rade. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia považuje žalovaný v 2. rade za nespôsobilý, žalobkyňa v ňom neosvedčila svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade a jej návrh voči žalovanému v 2. rade je potrebné zamietnuť.

2.2. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktoré zakladajú nároky žalovaného v 1. rade uspokojované výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa koná na návrh žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade vyslovil presvedčenie o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, a preto z nižšie uvedených dôvodov považuje nariadené neodkladné opatrenie voči nemu za vecne nesprávne a nezákonné. Zdôraznil, že nie je nevyhnutné ukladať dražobníkovi povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením, pretože za splnenia uvedených podmienok mu takúto povinnosť ukladá priamo zákon. S poukazom na uvedené tak nemôže byť dané osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 08.07.2019,Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.03.2019,Krajského súdu v

Nitre sp. zn. , Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp.zn. z 09.08.2016, Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nemožno považovať za presvedčivé a také, ktorým by súd prvej inštancie v súlade s platným právom a ustálenou rozhodovacou praxou vysvetlil dôvody, pre ktoré nariadil neodkladné opatrenie aj voči žalovanému v 2. rade. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že je daný dôvod, pre ktorý má byť žalobkyni poskytnutá právna ochrana vydaním neodkladného opatrenia, keď v samotnom návrhu absentujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade začal vykonávať záložné právo v súlade so zákonom, a to po tom, ako došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalobkyne, a potom ako žalovaný v 1. rade podal návrh na vykonanie dražby, pričom výkonom záložného práva sleduje žalovaný v 1. rade výlučne uspokojenie svojej splatnej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu 2.000 eur. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, kde súd konštatuje, že nariadeným neodkladným opatrením nevznikne žalovaným v 1. a 2. rade žiadna ujma, pretože súčasný stav k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení, záložné právo existuje naďalej a je len dočasne pozastavený jeho výkon. Ak záložný veriteľ a dražobník plne v súlade s platným právom vedú výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom v prípade vydraženia predmetu dražby má jej pôvodný vlastník (v tomto prípade žalobkyňa) stále k dispozícii zákonom upravenú žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je nepochybné, že obmedzením ochrany vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k peňažným prostriedkom, ktoré mu patria a nemôže nimi disponovať podľa vlastného uváženia na tvorbu zisku (pričom s takýmto opakovaným výkonom dobrovoľnej dražby mu vznikajú ďalšie náklady, na ktorých úhradu nemusí výťažok dražby v budúcnosti postačovať), žalovaným ujma vzniká, pričom takáto ujma vzniknúť nemusí, pretože je daný prostriedok právnej ochrany v podobe možnosti žalovať o neplatnosť dražby, a preto úprava pomerov medzi stranami nie je nevyhnutná. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28.08.2018.

2.3. Odvolaciemu súdu žalovaný v 2. rade navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamieta a žalovanému v 2. rade prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh zamietol, prípadne podanie žalobkyne odmietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, s poukazom na odvolacie dôvody podľa pís. a), , , , , , , .

3.1. Poukázal na ustanovenie - o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (v znení ), ktoré je účinné od vyhlásenia , t. j. odo dňa 19.1.2021. Za uvedeného stavu je výkon záložného práva formou organizovania dobrovoľnej dražby zakázaný priamo zákonom a z uvedeného nepochybne vyplýva, že právne vzťahy nevyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava nie je potrebná, pretože dočasnú úpravu stanovuje priamo zákon (čo vylučuje potrebu individuálnej úpravy individuálnym súdnym rozhodnutím). Poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015, k výkladu , uverejnené v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 1/2016 pod č. 2, t. j. R 2/2016, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa a tým nepochybne i o skutočnosť preukazujúcu, že došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. zásahu do základného práva na súdnu ochranu podľa . Napadnuté rozhodnutie v časti rozhodujúcej dotýkajúcej sa odôvodnenia resp. relevantných myšlienkových úvah súdu, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie (o.i. vo vzťahu k relevantným právnym normám upravujúcim predmetné právne vzťahy) - považuje odvolateľ za rozhodnutie vecne nesprávne, ktoré neprimeraným spôsobom zasiahlo a zasahuje do zákonom a chránených základných práv odvolateľa a zároveň za rozhodnutie, v ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie (pričom sa tak do úvahy neberie o.i. existencia všetkých relevantných právnych noriem, judikatúra ÚSSR, nie je odôvodnená existencia všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, koná sa o úplne zjavne nespôsobilom návrhu) a uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím arbitrárnym (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp.

zn. atď.). Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu, nie je možné (a to s ohľadom na absenciu nižšie uvedeného) zistiť: z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín/prostriedkov osvedčenia označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel súd k všetkým skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia, k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam, existencia ktorých je v súhrne nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia dospel, aký (celkový - z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav na ich základe ustálil, ako tento (celkový - z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia (neuvedených) právnych noriem a ako tak ustálil celkový stav právny, ako a čím sa osvedčil nárok „navrhovateľa“ a aký je reálny súvis údajného konania vo veci samej so zjavne nedôvodným obsahom a obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, ako dospel k záveru o existencii ujmy (keď ujma je dôsledkom protiprávneho konania, nie výkonu práva) a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych noriem, ako súd odôvodnil osvedčenia existencie všetkých nevyhnutných skutočností, existencia ktorých musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená, ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené, atď. Uvedené rozhodnutie nemôže ani strana, ani odvolací súd (v napádanej časti) preskúmať, keď rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov (podstatných pre rozhodnutie súdu), v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia všeobecného charakteru, ktoré nie sú odôvodnením, ale konštatovaním, navyše konštatovania v priamom rozpore s obsahom relevantných právnych noriem a ustálenou súdnou praxou, preto je (o. i. v súlade s R 2/2016) rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.

3.2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol skutočnosti ničím neosvedčené a zároveň rozhodol spôsobom (výrokom s obsahom), ktorý žalobkyňa vôbec nenavrhovala. Z návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia zdržania sa výkonu záložného práva, avšak vôbec neuviedla ktorého záložného práva - uvedený návrh uvedené označenie záložného práva - jeho identifikáciu neobsahuje, na nehnuteľnosti môže byť zriadených väčšie množstvo záložných práv (a ako vyplýva z LV je tomu tak).

3.3. Žalobkyňa fakticky nič relevantné netvrdila a vôbec nič neosvedčila, jej postup je úplne zjavne špekulatívny (podanie návrhu niekoľko dní pred konaním vyhlásenej dražby, pričom zmluvy sú z r.2014, nejde tak o okolnosti náhle) a uvedené nemôže byť na ujmu právam žalovaného, výška možného majetkového poškodenia žalovaného je v enormnej výške - dlh dlžníka presahuje 800.000 eur. Súd nemôže (v podstate bezdôvodne, len na základe tvrdení jedného zo záložcov) zakázať žalovanému realizáciu jeho zákonných opatrení, uvedený postup je v priamom rozpore s . Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. V zmysle ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, účinného od 1.6.2014: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektami - stranami, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaných predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky odôvodňujúce nariadiť neodkladné opatrenie v znení výroku napadnutého uznesenia.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha voči žalovanému v 1. rade určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a určenia neexistencie záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Podľa tvrdení žalobkyne je zmluva o splátkovom úvere neplatná z dôvodu, že mala byť zriadená podľa o bankách ako hypotekárny úver, čo sa nestalo. Záložná zmluva je podľa žalobkyne neplatná v zmysle , pretože túto zmluvu nepodpísala vážne, ale nerozvážne. Následne sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva z dôvodu, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaných realizovaný výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, keď žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ oznámil žalobkyni ako záložcovi začatie výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach formou dobrovoľnej dražby. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade žalobkyňa odôvodnila tým, že nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi/navrhovateľovi dražby a žalovanému 2 ako dražobníkovi, aby sa zdržali výkonu záložného práva a predaja/scudzenia nehnuteľností na dražbe. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere dňa 03.12.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 750.000 eur. Záväzok zo zmluvy o úvere bol zabezpečený v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa svoj záväzok splácať úver riadne neplnila, jej dlh podľa tvrdení žalovaného v 1. rade prevyšuje 800.000 eur.

11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že podľa citovaného ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pričom tieto pomery musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Nie je možné neodkladným opatrením upraviť faktické pomery. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa potreba úpravy javila ako naliehavá.

12. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 28. februára 2021 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.

13. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 22.01.2021, teda v období, na ktoré sa vzťahovalo citované zákonné ustanovenie. Odvolací súd tak konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného v 1. rade o tom, výkon záložného práva formou organizovania dobrovoľnej dražby bol zakázaný priamo zákonom, právne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade teda nevyžadovali dočasnú úpravu, je dôvodná. Nie je tak naplnený základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia - naliehavá potreba bezodkladnej úpravy právnych pomerov. Nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie preto bolo nedôvodné.

14. Naviac vo vzťahu k žalovanému v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (v ďalšom

texte „zákon o dobrovoľných dražbách“), je navrhovateľom dražby i osoba, ktorá vykonáva záložné právo, t. j. záložný veriteľ a dražobníkom podľa § 6 ods. 1 tohto zákona je osoba, ktorá dražbu organizuje a teda nevykonáva záložné právo.

16. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný v 2. rade je osobou, ktorá dražbu organizuje, nevykonáva záložné právo, nie je mu teda možné uložiť povinnosť, aby sa zdržal výkonu záložného práva. Napokon, z obsahu spisu ďalej vyplýva, a to aj s poukazom na uvedené skutočnosti, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade právne vzťahy nevznikli, nie sú tak dané právne vzťahy, ktoré by bolo možné medzi nimi upraviť neodkladným opatrením.

17. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvádzanými žalovanými v 1. a 2. rade v odvolacom konaní nezaoberal, pretože neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).