Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/247/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská č. 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: predseda Dopravného úradu, Letisko M. R. Štefánika, 823 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08891/2019/SVŠOD-6 zo dňa 20.06.2019, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Dopravného úradu č. 08891/2019/SVŠOD-6 zo dňa 20.06.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutie

1. Predseda dopravného úradu rozhodnutím č. 11713/2019/OLP/OdP-24 zo dňa 18.10.2019 nevyhovel protestu prokurátora proti rozhodnutiu predsedu Dopravného úradu č. 08891/2019/SVŠOD-6 zo dňa 20.06.2019, ktorým podľa ustanovenia Správneho poriadku predseda zmenil rozhodnutie Dopravného úradu č. 11713/2019/OLP-5 zo dňa 20.05.2019 tak, že na základe ustanovenia a nevyhovel žiadosti ,,Žiadosť o informácie“, prijatej dňa 14.05.2019, od žiadateľa Združenie Za čisté Slovensko, Trieda SNP 1675/38, 040 11 Košice- Západ, IČO: 52 359 425 vo veci sprístupnenia informácie - predbežného opatrenia č. 05600/2019/ -03472 zo dňa 28.01.2019, a požadovanú informáciu nesprístupnil.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI priamo predvída sprístupnenie, cit. „informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru“, tzn. na základe gramatického výkladu nie je možné rozdeliť prvú a druhú časť ustanovenia, ale uvedené ustanovenie je potrebné vnímať ako celok. Z tohto výkladu je zrejmé, že ani pri existencii „výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru “ stále nie je možné sprístupniť informácie uvedené v prvej časti, nakoľko ide o dočasný výsledok kontrolnej činnosti Dopravného úradu, ale je možné sprístupniť iba konečný výsledok kontroly, dohľadu alebo dozoru. Prvá časť ustanovenia neprestáva platiť existenciou predpokladu druhej časti ustanovenia. Existenciou predpokladu druhej časti je možné sprístupniť takýto výsledok (ak by nebola druhá časť, tak by sa aplikovala prvá časť aj pre výsledok kontroly, dohľadu alebo dozoru). Ak by zákonodarca chcel dosiahnuť stav, že po oznámení výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru je možné na žiadosť sprístupniť všetky informácie, ktoré sa jej týkajú (s výnimkou inak osobitnými právnymi predpismi obmedzených), zrejme by ustanovenie znelo: „sa týka výkonu neukončenej/prebiehajúcej kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy“. Nakoľko v prípade žiadosti ide

o informácie požadované z výkonu kontroly uskutočnenej Dopravným úradom ako príslušným orgánom podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. a) šiesty bod Leteckého zákona a podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 1321/2014 z 26. novembra 2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností v platnom znení, výsledkom kontroly bolo konečné rozhodnutie vo veci. V tomto prípade je výsledkom kontroly až meritórne rozhodnutie vo veci samej, t.j. právoplatné rozhodnutie Dopravného úradu, divízie civilného letectva, o zastavení konania č. 05600/2019/PKŠOD-4-05288 zo dňa 08.02.2019, ktoré bolo žiadateľovi, aj bez podanej žiadosti, Dopravným úradom sprístupnené.

3. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím, ale ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré má charakter procesného úkonu, má formálnu povahu a nie je výsledkom správneho konania. Predbežné opatrenia sú dočasným prostriedkom, ktoré nemôžu svojim obsahom prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Kontrolu v zmysle ustanovenia ZSI nemožno striktne spájať iba so o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ale je ju potrebné vnímať v širšom kontexte osobitných predpisov, v nadväznosti na ktoré je potrebné aj posudzovať, aký dokument je výsledným dokumentom kontroly. Pokým pri kontrole vykonávanej v zmysle o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov je takýmto dokumentom, ak boli kontrolou zistené nedostatky, protokol, pri osobitných predpisoch je takýmto výsledkom dokument, resp. rozhodnutie, ktoré osobitný predpis ako výsledok kontroly uvádza. Dopravný Úrad má svoje kompetencie na úseku civilného letectva upravené v Leteckom zákone, v ktorom má upravenú aj oblasť výkonu štátneho odborného dozoru. Pokým pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov bežne dochádza ku situácii, že na základe ukončeného výkonu štátneho odborného dozoru začína samostatné sankčné konanie, s ktorým sa spája spisový materiál z tohto konania, je možné stotožniť sa s názorom Krajskej prokuratúry, že ide o následné samostatné konanie, pri ktorom sa nemá aplikovať postup podľa § Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Letecký zákon však priznáva v ustanovení šiestom bode Dopravnému úradu aj funkciu príslušného orgánu vo vzťahu k osobitným predpisom - priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie, ktoré majú odlišný právny rámec úpravy od Leteckého zákona, ide o tzv. spoločný právny rámec uplatňovaný v rámci Európskej únie.

4. Tieto ustanovenia aplikuje Dopravný úrad s ohľadom na znenie prednostne. Inak povedané, aplikujúc uvedené na tento konkrétny prípad, pokým Letecký zákon hovorí len o výkone štátneho odborného dozoru, priamo vykonateľné právne záväzné akty Európskej únie hovoria o audite, dohľade, dozore, inšpekcii (s ohľadom na príslušné nariadenie Európskej únie, ktorých je v agende civilného letectva značný počet), pričom pri každom uvedenom inštitúte upravujú osobitné postupy, ktoré majú prednosť pred právnou úpravou obsiahnutou v Leteckom zákone. Ak Dopravný úrad zistí nezhodu so stanovenou požiadavkou, podnikne okamžité kroky na úplné alebo čiastočné zrušenie, obmedzenie alebo pozastavenie platnosti povolenia pre organizáciu riadiacu zachovanie letovej spôsobilosti (ide o prostriedok na zabezpečenie nápravy), kým organizácia úspešne neuskutoční nápravnú akciu. Výsledkom tohto auditu by teda bolo rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom zrušení, obmedzení alebo pozastavení platnosti povolenia pre organizáciu riadiacu zachovanie letovej spôsobilosti, ak by organizácia nevykonala v procese auditu príslušnú nápravu, a to vydané v zmysle ustanovenia M.B.705 písm. a) Nariadenia č. 1321/2014. Nakoľko však organizácia v danom prípade nápravu vykonala, výsledkom auditu bolo zastavenie konania. Dopravný úrad sa každoročne podrobuje kontrole Európskej agentúry pre bezpečnosť civilného letectva, ktorej predmetom činnosti je kontrola výkonu ustanovení priamo vykonateľných právne záväzných aktov Európskej únie zo strany príslušných orgánov, pričom táto v rámci kontroly auditov, ktorý bol aj predmetom sprístupnenia informácií, kontroluje, či príslušný orgán vykonal všetky úkony až do úspešného zavŕšenia procesu auditu, ktorým je buď zrušenie, obmedzenie alebo pozastavenie dokladu organizácie alebo odstránenie nálezov prijatím účinných nápravných opatrení.

5. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť s názorom Krajskej prokuratúry, že vydané procesné rozhodnutie nebolo súčasťou vykonávaného auditu. Uvedené procesy v priamo vykonateľných právne záväzných aktoch Európskej únie sledujú hlavný cieľ, a to aby bolo výsledkom auditu nápravné opatrenie a zabezpečenie bezpečnosti v oblasti civilného letectva. Celkom iná situácia je proces konania o uložení sankcie podľa Leteckého zákona, ktorý nie je súčasťou procesu auditov, dohľadov, inšpekcií..., ale nasleduje až po ukončení týchto procesov ako následok porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a teda prostriedok represie a zároveň aj prevencie. Tu už môžeme hovoriť o samostatnom

správnom konaní, v prípade ktorého je potrebné zverejňovanie informácie zo spisu a neaplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) ZSI. Audit u kontrolovaného subjektu bol začatý ex offo, tzn. začatý dňom, keď Dopravný úrad urobil voči kontrolovanému subjektu prvý úkon. Počas dozornej činnosti boli Dopravným úradom zistené nálezy, ktoré boli zaznamenané do formulára publikovaného Európskou agentúrou pre bezpečnosť civilného letectva - EASA form. 13 - M.A. SUBPART G APPROVAL RECOMMENDATION REPORT EASA FORM 13; na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa tejto agentúry bolo publikované AMC - Acceptable Means of Compliance - prijateľné prostriedky preukázania zhody (AMC) and Guidance Material (GM) to Annex I (Part-M) to Commission Regulation (EU) No. 1321/2014; Issue 2 - Amendment 1 zo dňa 11.07.2016, kde na str. 102 až 108 je publikovaný predmetný formulár.

6. Z uvedeného formulára vyplýva, že zavŕšením auditu príslušného orgánu je kontrola nápravných opatrení realizovaných kontrolovaným subjektom. Keďže Nariadenie č. 1321/2014 v ustanovení M.B.705 neobsahuje konkrétne procesné ustanovenia, ktorými by bolo upravené realizovanie opatrenia - zrušenie, obmedzenie alebo pozastavenie platnosti vydaného povolenia v rámci procesu auditu, Dopravný úrad v nadväznosti na § 55 ods. 1 Leteckého zákona aplikuje Správny poriadok ako procesný predpis, podľa ktorého tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, audit v danom prípade bol uskutočnený na základe Nariadenia č. 1321/2014, osobitného predpisu s osobitnou právnou úpravou, pričom takéto zadefinovanie kontroly prirodzene vykazuje určitú mieru odchylnosti od kontrolnej činnosti, vykonávanej ako štátny odborný dozor výhradne na základe vnútroštátnej legislatív y Slovenskej republiky. Právna konštrukcia vytvorená Krajskou prokuratúrou (umelé rozdelenie jedného procesu do dvoch samostatných konaní) túto odchylnosť, a tým ani prednosť priamo vykonateľných právne záväzných aktov Európskej únie, nezohľadňuje.

7. Informácie z auditu, a teda aj informácie uvedené v procesných rozhodnutiach, ktoré sú súčasťou vykonávaného auditu, a ktoré slúžia ako dočasný prostriedok na zabezpečenie priebehu a účelu auditu a nemôžu prejudikovať výsledok auditu a rozhodnutie vo veci samej, môžu obsahovať informácie, ktoré sa v konečnom rozhodnutí nepreukázali, resp. sa vyvrátili, ktorých sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, by mohol byť poškodený práve kontrolovaný subjekt. Uvedené sprístupnenie informácií je toho príkladom, nakoľko výsledok auditu, ktorým bolo splnenie nápravných opatrení a náprava daných zistení, viedla k zastaveniu konania vo vzťahu k represívnym opatreniam auditu a teda celkom iným záverom auditu (všeobecne kontroly), aký vyplýval z predbežného opatrenia. V demokratickom a právnom štáte nemožno pripustiť, aby informácie z výkonu auditu (z výkonu kontroly), ktorý je ukončený až právoplatným rozhodnutím vo veci, tento kontrolovaný subjekt mohli poškodiť. Až právoplatným rozhodnutím vo veci je vec právoplatne ukončená a kontrolovaný subjekt musí strpieť prednosť verejného záujmu na právo verejnosti na tieto informácie pred jeho súkromným, za predpokladu, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Záujem verejnosti má smerovať na informácie týkajúce sa bezpečnosti, či je výsledný stav organizácie súladný s regulačnými požiadavkami alebo nie, a nie na získanie čiastkových neúplných a nie konečných informácií, ktoré môžu smerovať len k poškodeniu auditovaného subjektu, nie k výsledku, ku ktorému audit došiel.

8. Takýto prístup by mohol založiť neželaný precedens v sprístupňovaní informácií vo vzťahu k osobám činným v civilnom letectve podrobujúcim sa kontrole, auditu, dohľadu, dozoru a vyústiť až v neželaný konkurenčný boj, operujúci s takýmito čiastočnými, nie záverečnými informáciami. Na základe uvedeného predseda Dopravného úradu mal za to, že informácie požadované v žiadosti boli informácie z priebehu výkonu kontroly, na základe čoho nemôže, pri rešpektovaní prednosti priamo vykonateľných právne záväzných aktov Európskej únie pred vnútroštátnou úpravou, vyhovieť protestu Krajskej prokuratúry, v ktorom neboli zohľadnené vyššie uvedené osobitosti právnej úpravy. Predseda Dopravného úradu musí rešpektovať oba vyvážené právne záujmy, to jest na jednej strane právny záujem na sprístupnení informácií, ktorý však musí byť v rovnováhe s právnym záujmom obmedzenia týchto informácií, to jest, nie len slepo vyhovieť požiadavkám žiadateľa o sprístupnenie informácií, ale aj rešpektovať práva osoby, o ktorej sú informácie sprístupňované. Dopravný úrad ako štátny orgán musí konať v súlade s , to jest len na základe zákona a jeho medziach. Vyhovenie protestu prokurátora by bolo podľa názoru predsedu Dopravného úradu v rozpore s článkom 4 bod 2. Nariadenia č. 1049/2001, nakoľko verejný záujem na zverejnení dokumentov týkajúcich sa kontroly neprevažuje nad jeho účelom (teda účelom dozoru, resp. dohľadu).

9. Tento názor je v súlade so základným cieľom Nariadenia č. 2018/1139 vyjadreným v článku 1 ods. 1 citovaného nariadenia, podľa ktorého základným cieľom tohto nariadenia je dosiahnuť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva v Únii. Podľa článku 1 ods. 2 písm. k) citovaného nariadenia je ďalej cieľom tohto nariadenia (okrem iného) podporovať dôveru cestujúcich v bezpečné civilné letectvo. Tento cieľ sa nepodarí napĺňať sprístupňovaním informácií a podkladov získaných počas kontrol (dohľadu), pokiaľ kontrolovaný subjekt prejavuje vôľu uskutočňovať nápravné akcie k zisteniam. Verejný záujem na zverejnení informácií týkajúcich sa dozoru (dohľadu) podľa názoru predsedu Dopravného úradu prevažuje nad účelom dozoru v prípadoch, keď došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia o zrušení, pozastavení platnosti alebo obmedzení povolenia podľa ustanovení Nariadenia č. 1321/2014, ktoré je výsledkom - zavŕšením kontroly v prípade neprijatia náležitých nápravných opatrení. Predseda Dopravného úradu je toho názoru, že v prípade sprístupňovania informácií je potrebné rešpektovať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov so sprístupňovaním informácií súvisiacich a zároveň vo vysokej miere prihliadať na účel, ktoré má sprístupnenie informácií sledovať.

II. Žaloba a námietky

10. Žalobca v žalobe uviedol. že predmetom žiadosti o sprístupnenie bolo predbežné opatrenie vydané podľa § 43 Správneho poriadku, a tak systematicky zaradené medzi právne prostriedky správneho orgánu, ktorými tento orgán zabezpečuje priebeh a účel riadne začatého správneho konania, z čoho je zrejmé, že ide o informáciu pochádzajúcu z riadne začatého správneho konania, nie o informáciu z vykonávania dozoru. Dopravný úrad však sprístupnil rozhodnutie divízie civilného letectva Dopravného úradu č. 05600/2019/PKŠOD-4-05288 z 8.2.2019, ktorým bolo zrušeného požadované predbežné opatrenie a zastavené konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku (sprístupnenie tohto rozhodnutia žiadateľ nepožadoval). Zo samotného tohto sprístupneného rozhodnutia je zrejmé, že predbežné opatrenie (o ktorého poskytnutie žiadateľ požiadal) bolo vydané v riadne začatom konaní o obmedzení, pozastavení alebo zrušení platnosti vydaného povolenia: 1. osvedčenia o povolení organizácie pre riadenie zachovania letovej spôsobilosti č. SK.MG.027, vydaného Leteckým úradom 9.3.2011 v znení revízie č. 6 vydanej Dopravným úradom 29.11.2016 a 2. osvedčenia leteckého prevádzkovateľa č. SK/042 vydaného Dopravným úradom 28.10.2014, ktoré Dopravný úrad začal podľa § 54 ods. 1 leteckého zákona pri použití § 18 Správneho poriadku - vychádzajúc z § 55 leteckého zákona. Dôvodová správa k § 11 ods. 1 písm. g) zákona o slobode informácií {t. č.§ 11 ods. 1 písm. h)} uvádza, že obmedzenie sprístupnenia informácií a sprístupnenia rozhodnutia, resp. výsledku konania sa vzťahuje len na konania, ktoré osobitný predpis explicitne ustanovuje ako výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru a ktoré sú právoplatne ukončené spôsobom, ktorý osobitný predpis ustanovuje. Ďalej dôvodová správa uvádza, že nejde napr. o situáciu, ak orgán verejnej moci z vlastného či iného podnetu zistí porušenie zákona a na základe toho začne správne konanie o uložení sankcie. Inými slovami, ak ide o výkon kontrolnej činnosti ktorá je podkladom pre začatie správneho konania, ktoré bezprostredne na základe tejto kontroly začne ten istý orgán, nejde o kontrolu na účely § 11 ods. 1 písm. h) ZSI a sprístupnenie týchto informácií sa spravuje takým istým režimom ako pri správnych konaniach.

11. Podľa žalobcu zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že požadovaná informácia sa netýkala výkonu dozoru, ale sprístupnenia informácií zo správneho konania začatého z titulu zistení, resp. výsledkov z vykonaného dozoru. Zákonný titul nesprístupnenia požadovanej informácie tak prokurátor nezistil a Dopravný úrad, aj predseda Dopravného úradu na túto vec aplikovali ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI nesprávne. Pokiaľ druhostupňový orgán dôvodil teleologickým výkladom § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, a teda tým, že popri zabezpečení nerušeného priebehu výkonu kontroly je súčasným zákonodarcom sledovaným cieľom predchádzanie zverejňovania nepreukázaných, nejednoznačných informácií, ktoré by boli spôsobilé spôsobiť kontrolovanému subjektu škodu, okrem toho, že predmetom žiadosti neboli písomnosti z priebehu dozoru, ale informácie z už začatého správneho konania vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dozoru, už zo samotnej podstaty požadovaného predbežného opatrenia je zrejmý účel jeho vydania, teda to, že ide opatrenie zabezpečujúce priebeh a účel vedeného správneho konania, nie o konečné rozhodnutie, resp. rozhodnutie orgánu verejnej moci vo veci. Pri takomto výklade by (vyjmúc rozhodnutí vo veci) neboli verejnosti prístupné informácie zo žiadneho správneho konania a už vôbec nie informácie zo správnych konaní sankčných. Na margo uvedeného bol daný do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.12.2017. Zo záverov tohto rozhodnutia najvyššieho súdu bolo citované: SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie

informácií a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 tohto čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Znenie ZSI je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona (a SR), podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je tu práve čl. 13 ods. 4, čo predstavuje povinnosť dbať na podstatu a zmysel obmedzení, možnosť použiť obmedzenia na ustanovený cieľ a potrebu vykladať ich rozsah reštriktívne.

12. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI tiež považoval najvyšší súd za potrebné uviesť, že účelom obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) ZSI je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). Nebolo zistené, že by bolo požadované predbežné opatrenie objektom (a teda predmetom) „dozorovej“ činnosti Dopravného úradu (štátneho odborného dozoru). Išlo o procesný úkon Dopravného úradu po začatí správneho konania, ktorého začatie nadviazalo, resp. bolo vyústením vykonania úplného auditu v kontrolovanom subjekte dňa 11.1.2019 v zmysle ustanovenia M.B.704 (Trvalý dozor) nariadenia Komisie (EÚ) č. 1321/2014 z 26.11.2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 1321/2014“). Pokiaľ ide o obsah predmetného predbežného opatrenia, jeho súčasťou sú nevyhnutne informácie z výsledkov „dozorovej“ činnosti Dopravného úradu. Vychádzajúc z ustanovení M.B.705 (Zistenia) a M.B.707 (Zrušenie, pozastavenie platnosti alebo obmedzenie povolenia) Prílohy I (časť M) Nariadenia - predmetné predbežné opatrenie predstavuje nariadením uloženú povinnosť prijať opatrenia z vykonaného auditu (Trvalého dozoru) povinne vykonávaného raz za 24 mesiacov, pričom podľa vnútroštátnych predpisov bolo z titulu vykonávaného štátneho odborného dozoru (§ 49 leteckého zákona) začaté správne konanie (§ 54 ods. 1 leteckého zákona) o nariadením uloženej povinnosti prijať opatrenie, a až v tomto správnom konaní bolo vydané požadované predbežné opatrenie, tzn. opatrenie dočasného charakteru zabezpečujúce účel vedeného správneho konania. Začatie predmetného správneho konania (v ktorom bolo vydané predmetné predbežné opatrenie) bolo dôsledkom zavŕšenia kontrolnej fázy „dozorovej“ činnosti Dopravného úradu a toto zavŕšenie, resp. výsledok „dozorovej“ činnosti Dopravného úradu (či už formálne alebo neformálne) bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia vo fáze rozhodovacej. Takto treba nahliadať aj na požiadavku sprístupniť predbežné opatrenie č. 05600/2019/PKŠOD-2-03472 z 28.1.2019 vydané v začatom správnom konaní. Teda ako na informáciu podliehajúcu režimu sprístupňovania informácií zo správneho konania. Obdobnou právnou otázkou sa zaoberal napr. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. zo 14.10.2010.

13. Ak by sa aj prokuratúra stotožnila so záverom predsedu Dopravného úradu, že predmetné konanie (ktoré je podľa vnútroštátnych predpisov SR riadne začatým správnym konaním a z ktorého požadoval žiadateľ sprístupnenie predbežného opatrenie) je v zmysle vyššie označených ustanovení priamo vykonateľných nariadení ako právne záväzných aktov EÚ súčasťou procesu auditu - predseda Dopravného úradu neoznačil žiadne ustanovenie priamo vykonateľného nariadenia EÚ, z ktorého by vyplývala povinnosť pre členské štáty odmietnuť prístup k tomuto dokumentu (ako dokument zadefinovaný v čl. 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001). Poukázal na čl. 4 bod 2. nariadenia č. 1049/2001 s tým, že v prípade vyhovenia protestu prokurátora by toto ustanovenie nariadenia porušil, pretože verejný záujem na zverejnení dokumentov týkajúcich sa kontroly neprevažuje nad jeho účelom (teda účelom dozoru, resp. dohľadu), čo má korešpondovať so základným cieľom nariadenia č. 2018/1139 vyjadreným v článku 1 ods. 1 citovaného nariadenia, podľa ktorého základným cieľom tohto nariadenia je dosiahnuť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva v Únii a podľa článku 1 ods. 2 písm. k) citovaného nariadenia je ďalej cieľom tohto nariadenia (okrem iného) podporovať dôveru cestujúcich v bezpečné civilné letectvo. Tento cieľ sa nepodarí napĺňať sprístupňovaním informácií a podkladov získaných počas kontrol (dohľadu), pokiaľ kontrolovaný subjekt prejavuje vôľu uskutočňovať nápravné akcie k zisteniam. Konštrukcia čl. 4 ods. 2 (posledná odrážka) nariadenia č. 1049/2001 pritom znie odlišne, a to, nasledovne, citujem: „Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly (poznámka: účelom kontroly pritom má byť v zmysle záverov predsedu Dopravného úradu dosiahnutie a udržanie vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti civilného letectva v Únii a jedným z cieľov nariadenia (okrem iného) podporovanie

dôvery cestujúcich v bezpečné civilné letectvo), pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“ Preto, ak už bola kontrola ukončená, nie je zrejmé, akým spôsobom by malo dôjsť k porušeniu ochrany účelu kontroly, keď jej účelom má byť dosiahnutie a udržanie vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti civilného letectva v Únii. Teda ani to, akým spôsobom by mohlo sprístupnenie vydaného predbežného opatrenia porušiť ochranu účelu kontroly (teda dosiahnutie a udržanie vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti civilného letectva v Únii).

14. Nesprávnej aplikácii čl. 4 ods. 2 (posledná odrážka) nariadenia č. 1049/2001 svedčí aj v rozhodnutí predsedu Dopravného úradu citovaný čl. 4 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý sa naviac vzťahuje na dokumenty vypracované pre vnútornú potrebu alebo na dokumenty, ktoré orgán obdržal. V prípade požadovaného predbežného opatrenia nejde o žiadny z uvedených typov dokumentov (nebol vypracovaný pre internú potrebu Dopravného úradu a ani ho tento orgán neobdržal, sám ho vydal). Pre prípad tohto dokumentu by muselo ísť tiež o dokument vo veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol, čo tiež nie je tento prípad. Z uvedeného je zrejmé, že nesprístupneniu požadovaného predbežného opatrenia nebráni žiadne ustanovenie priamo vykonateľného nariadenia EÚ, o ktoré opiera svoje rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora predseda Dopravného úradu. Preto ak vnútroštátna úprava SR podriadila vydanie predbežného opatrenia pod režim riadne začatého správneho konania o obmedzení, pozastavení alebo zrušení platnosti vydaného povolenia - po vykonaní kontroly (auditu), je nevyhnutná aplikácia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI tak, ako bolo uvedené v proteste prokurátora s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 13.12.2017. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI tiež považoval najvyšší súd za potrebné uviesť, že účelom obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) ZSI je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu).Žalobou napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnych právnych záveroch a nesprávnymi právnymi závermi sa riadi aj nevyhovujúce rozhodnutie vydané v konaní o proteste prokurátora. Dopravný úrad a v konaní o proteste prokurátora predseda Dopravného úradu neuviedli žiadny legitímny titul (napr. porušenie obchodných záujmov vrátane duševného vlastníctva, obchodné tajomstvo, utajované skutočnosti) a takémuto titulu zodpovedajúce odôvodnenie pre nesprístupnenie požadovanej informácie. Tieto orgány len uzavreli, že kontrolovaný subjekt musí strpieť sprístupnenie až právoplatného rozhodnutia vo veci, a tak právo verejnosti na tieto informácie, ktoré tu má mať prednosť pred jeho právom súkromným. To, že predbežné opatrenie slúži ako dočasný prostriedok na zabezpečenie priebehu konania a nemôže prejudikovať jeho výsledok, a teda môže obsahovať informácie, ktoré sa v konaní nepreukázali, resp. boli vyvrátené, žiadnym spôsobom prokuratúra nespochybnila. Predbežná a dočasná povaha tohto právneho inštitútu však sama o sebe, pri odvolávaní sa na účel kontroly tak, ako je uvedené vyššie, nie je dôvodom pre nesprístupnenie informácií. Ničím nepodložené sú tak závery Dopravného úradu, že záujem žiadateľov by mal smerovať k informáciám týkajúcim sa bezpečnosti, a teda nie na získanie čiastkových, neúplných a nie konečných informácií, ktoré môžu podľa neho smerovať len k poškodeniu auditovaného subjektu, čo môže viesť podľa neho k neželanému konkurenčnému boju.

III. vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI priamo predvída sprístupnenie, cit. „ informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru“, tzn. na základe gramatického výkladu nie je možné rozdeliť prvú a druhú časť ustanovenia, ale uvedené ustanovenie je potrebné vnímať ako celok. Z tohto výkladu je zrejmé, že ani pri existencii „výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru“ stále nie je možné sprístupniť informácie uvedené v prvej časti, nakoľko ide o dočasný výsledok kontrolnej činnosti Dopravného úradu, ale je možné sprístupniť iba konečný výsledok kontroly, dohľadu alebo dozoru. Prvá časť ustanovenia neprestáva platiť existenciou predpokladu druhej časti ustanovenia. Existenciou predpokladu druhej časti je možné sprístupniť takýto výsledok (ak by nebola druhá časť, tak by sa aplikovala prvá časť aj pre výsledok kontroly, dohľadu alebo dozoru). Ak by zákonodarca chcel dosiahnuť stav, že po oznámení výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru je možné na žiadosť sprístupniť všetky informácie, ktoré sa jej týkajú (s výnimkou inak osobitnými právnymi predpismi obmedzených), zrejme by ustanovenie znelo: „sa týka výkonu neukončenej/ prebiehajúcej kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy“. Nakoľko v prípade žiadosti ide o informácie požadované z

výkonu kontroly uskutočnenej Dopravným úradom ako príslušným orgánom podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. a) šiesty bod Leteckého zákona a podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 1321/2014 z 26. novembra 2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 1321/2014“), výsledkom kontroly bolo konečné rozhodnutie vo veci. V tomto prípade je výsledkom kontroly až meritórne rozhodnutie vo veci samej, t.j. právoplatné rozhodnutie Dopravného úradu, divízie civilného letectva, o zastavení konania č. 05600/2019/PKŠOD-4-05288 zo dňa 08.02.2019, ktoré bolo žiadateľovi, aj bez podanej žiadosti, Dopravným úradom sprístupnené.

16. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím, ale ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré má charakter procesného úkonu, má formálnu povahu a nie je výsledkom správneho konania. Predbežné opatrenia sú dočasným prostriedkom, ktoré nemôžu svojim obsahom prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný sa nestotožnil s výkladom žalobcu, podľa ktorého cit. „ak už bola kontrola ukončená, nie je zrejmé, akým spôsobom by malo dôjsť k porušeniu ochrany účelu kontroly, keď jej účelom má byť dosiahnutie a udržanie vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti civilného letectva v Únii.“, a mal za to, že zverejnením konkrétnych „slabých miest“ u prevádzkovateľov by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti v oblasti civilného letectva. V týchto prípadoch určite neprevažuje verejný záujem na ich zverejnení. Zároveň poukázal na úvahu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. z 01.04. 2015 v súvislosti s nesprístupnením informácií týkajúcich sa operatívno-pátracej činnosti orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení predmetného rozsudku okrem iného uviedol, cit.: „Skutočnosť, že ústavný súd uznal právnu koncepciu, že obmedzenie prístupu k informáciám sa nevzťahuje iba na explicitné prípady zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj na zákazy z iných právnych predpisov verejného práva, potvrdzuje súdnu prax, ktorá je v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu označená ako implicitné obmedzenie prístupu k informáciám, vyplývajúce z iných právnych predpisov. Práve tieto obmedzenia prístupu k informáciám môžu byť spochybňované žalobami nielen laickou verejnosťou, ale aj odbornou verejnosťou, ktorej právne vedomie vychádza z princípov právneho normativizmu a právneho pozitivizmu. Je však úlohou vrcholných súdnych inštancií zabezpečiť vnútornú logiku právneho systému tzv. dilatačnými rozhodnutiami. Právna dilatácia je pojem prevzatý z mechaniky a analogicky aplikovaný na právny poriadok. ...Aby fyzikálne a mechanické danosti konkrétneho materiálu alebo konštrukcie s ohľadom na podmienky expozície a zaťaženia nespôsobili neželaný stav. Ich návrhu by sa mala venovať náležitá pozornosť, pretože zväčša predstavujú alebo vytvárajú slabé miesto konštrukcie . Právny pozitivizmus a normativizmus svojimi rigidnými prvkami, ktoré samy o sebe sú pevné, spôsobuje, že vo vzájomnej interakcii vytvárajú slabé miesta právneho poriadku. “. Žalovaný zastával názor, že v intenciách ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI by sprístupneniu mali podliehať len „informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru“, t.j. v tomto konkrétnom prípade výsledkom vykonanej a ukončenej kontroly (auditu) bolo rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo žiadateľovi sprístupnené.

17. Kontrolu v zmysle ustanovenia ZSI nemožno striktne spájať iba so o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ale je ju potrebné vnímať v širšom kontexte osobitných predpisov, v nadväznosti na ktoré je potrebné aj posudzovať, aký dokument je výsledným dokumentom kontroly. Pokým pri kontrole vykonávanej v zmysle o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov je takýmto dokumentom, ak boli kontrolou zistené nedostatky, protokol, pri osobitných predpisoch i e takýmto výsledkom dokument, resp. rozhodnutie, ktoré osobitný predpis ako výsledok kontroly uvádza. Žalovaný má svoje kompetencie na úseku civilného letectva upravené v leteckom zákone, v ktorom má upravenú aj oblasť výkonu štátneho odborného dozoru, a to v ustanovení šiesty bod leteckého zákona, kde Dopravnému úradu priznáva aj funkciu príslušného orgánu vo vzťahu k osobitným predpisom - priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie, ktoré majú odlišný právny rámec úpravy od leteckého zákona, ide o tzv. spoločný právny rámec uplatňovaný v rámci Európskej únie. Tieto ustanovenia aplikuje Dopravný úrad s ohľadom na znenie prednostne. Inak povedané, aplikujúc uvedené na tento konkrétny prípad, pokým letecký zákon hovorí len o výkone štátneho odborného dozoru, priamo vykonateľné právne záväzné akty Európskej únie hovoria o audite, dohľade, dozore, inšpekcii (s ohľadom na príslušné nariadenie Európskej únie, ktorých je v agende civilného letectva značný počet), pričom pri každom uvedenom inštitúte upravujú osobitné postupy, ktoré majú prednosť pred právnou úpravou obsiahnutou v leteckom zákone.

18. Ak Dopravný úrad zistí nezhodu so stanovenou požiadavkou, podnikne okamžité kroky na úplné alebo čiastočné zrušenie, obmedzenie alebo pozastavenie platnosti povolenia pre organizáciu riadiacu zachovanie letovej spôsobilosti (ide o prostriedok na zabezpečenie nápravy), kým organizácia úspešne neuskutoční nápravnú akciu. Výsledkom tohto auditu by teda bolo rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom zrušení, obmedzení alebo pozastavení platnosti povolenia pre organizáciu riadiacu zachovanie letovej spôsobilosti, ak by organizácia nevykonala v procese auditu príslušnú nápravu, a to vydané v zmysle ustanovenia M.B.705 písm. a) Nariadenia č. 1321/2014. Nakoľko však organizácia v danom prípade nápravu vykonala, výsledkom auditu bolo zastavenie konania. Žalovaný sa každoročne podrobuje kontrole Európskej agentúry pre bezpečnosť civilného letectva, ktorej predmetom činnosti je kontrola výkonu ustanovení priamo vykonateľných právne záväzných aktov Európskej únie zo strany príslušných orgánov, pričom táto v rámci kontroly auditov, ktorý bol aj predmetom sprístupnenia informácií, kontroluje, či príslušný orgán vykonal všetky úkony až do úspešného zavŕšenia procesu auditu, ktorým je buď zrušenie, obmedzenie alebo pozastavenie dokladu organizácie alebo odstránenie nálezov prijatím účinných nápravných opatrení. Z uvedené vyplýva, že vydané procesné rozhodnutie bolo súčasťou vykonávaného auditu. Uvedené procesy v priamo vykonateľných právne záväzných aktoch Európskej únie sledujú hlavný cieľ, a to aby bolo výsledkom auditu nápravné opatrenie a zabezpečenie bezpečnosti v oblasti civilného letectva. Konanie o uložení sankcie podľa Leteckého zákona nie je súčasťou procesu auditov, dohľadov, inšpekcií..., nasleduje až po ukončení týchto procesov ako následok porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a teda aj ako prostriedok represie a zároveň aj prevencie; ide o samostatné správne konanie, pri ktorom sa zverejňujú informácie zo spisu a nie je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

19. Audit u kontrolovaného subjektu bol začatý ex offo, tzn. začatý dňom, keď Dopravný úrad urobil voči kontrolovanému subjektu prvý úkon („dozornú“ činnosť). Počas dozornej činnosti boli Dopravným úradom zistené nálezy, ktoré boli zaznamenané do formulára publikovaného Európskou agentúrou pre bezpečnosť civilného letectva - EASA form. 13 - M.A. SUBPART G APPROVAL RECOMMENDATION REPORT EASA FORM 13; na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa tejto agentúry bolo publikované AMC - Acceptable Means of Compliance - prijateľné prostriedky preukázania zhody (AMC) and Guidance Material (GM) to Annex I (Part-M) to Commission Regulation (EU) No. 1321/2014; Issue 2 - Amendment 1 zo dňa 11.07.2016, kde na str. 102 až 108 je publikovaný predmetný formulár (ďalej len „formulár“). Z uvedeného formulára vyplýva, že zavŕšením auditu príslušného orgánu je kontrola nápravných opatrení realizovaných kontrolovaným subjektom. Keďže Nariadenie č. 1321/2014 v ustanovení M.B.705 neobsahuje konkrétne procesné ustanovenia, ktorými by bolo upravené realizovanie opatrenia - zrušenie, obmedzenie alebo pozastavenie platnosti vydaného povolenia v rámci procesu auditu, Dopravný úrad v nadväznosti na ustanovenie § 55 ods. 1 leteckého zákona aplikuje Správny poriadok ako procesný predpis, podľa ktorého tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, audit v danom prípade bol uskutočnený na základe Nariadenia č. 1321/2014, osobitného predpisu s osobitnou právnou úpravou, pričom takéto zadefinovanie kontroly prirodzene vykazuje určitú mieru odchylnosti od kontrolnej činnosti, vykonávanej ako štátny odborný dozor výhradne na základe vnútroštátnej legislatívy Slovenskej republiky.

20. Informácie z auditu, a teda aj informácie uvedené v procesných rozhodnutiach, ktoré sú súčasťou vykonávaného auditu, a ktoré slúžia ako dočasný prostriedok na zabezpečenie priebehu a účelu auditu, a nemôžu prejudikovať výsledok auditu a rozhodnutie vo veci samej, môžu obsahovať informácie, ktoré sa v konečnom rozhodnutí nepreukázali, resp. sa vyvrátili, ktorých sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, by mohol byť poškodený práve kontrolovaný subjekt. Uvedené sprístupnenie informácií je toho príkladom, nakoľko výsledok auditu, ktorým bolo splnenie nápravných opatrení a náprava daných zistení, viedla k zastaveniu konania vo vzťahu k represívnym opatreniam auditu a teda celkom iným záverom auditu (všeobecne kontroly), aký vyplýval z predbežného opatrenia. V demokratickom a právnom štáte nemožno pripustiť, aby informácie z výkonu auditu (z výkonu kontroly), ktorý je ukončený až právoplatným rozhodnutím vo veci, tento kontrolovaný subjekt mohli poškodiť. Až právoplatným rozhodnutím vo veci je vec právoplatne ukončená a kontrolovaný subjekt musí strpieť prednosť verejného záujmu na právo verejnosti na tieto informácie pred jeho súkromným, za predpokladu, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Záujem verejnosti má smerovať na informácie tykajúce sa bezpečnosti, či je výsledný stav organizácie súladný

s regulačnými požiadavkami alebo nie, a nie na získanie čiastkových neúplných a nie konečných informácií, ktoré môžu smerovať len k poškodeniu auditovaného subjektu, nie k výsledku, ku ktorému audit došiel. Takýto prístup by mohol založiť neželaný precedens v sprístupňovaní informácií vo vzťahu k osobám činným v civilnom letectve podrobujúcim sa kontrole, auditu, dohľadu, dozoru.... a vyústiť až v neželaný konkurenčný boj, operujúci s takýmito čiastočnými, nie záverečnými informáciami.

21. Záverom žalovaný dodal, že informácie požadované v žiadosti sú informácie z priebehu výkonu kontroly, na základe čoho nemôže, pri rešpektovaní prednosti priamo vykonateľných právne záväzných aktov Európskej únie pred vnútroštátnou úpravou a musí rešpektovať oba vyvážené právne záujmy, to jest na jednej strane právny záujem na sprístupnení informácií, ktorý však musí byť v rovnováhe s právnym záujmom obmedzenia týchto informácií, t.j. nie len slepo vyhovieť požiadavkám žiadateľa o sprístupnenie informácií, ale aj rešpektovať práva osoby, o ktorej sú informácie sprístupňované. Žalovaný ako štátny orgán musí konať v súlade s , to jest len na základe zákona a jeho medziach. Žalovaný i naďalej zastával názor, že verejný záujem na zverejnení dokumentov týkajúcich sa kontroly neprevažuje nad jeho účelom (teda účelom dozoru, resp. dohľadu), a má za to, že tento názor je v súlade so základným cieľom Nariadenia č. 2018/1139 vyjadreným v článku 1 ods. 1 citovaného nariadenia, podľa ktorého základným cieľom tohto nariadenia je dosiahnuť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva v Únii. Podľa článku 1 ods. 2 písm. k) citovaného nariadenia je ďalej cieľom tohto nariadenia (okrem iného) podporovať dôveru cestujúcich v bezpečné civilné letectvo. Tento cieľ sa nepodarí napĺňať sprístupňovaním informácií a podkladov získaných počas kontrol (dohľadu), pokiaľ kontrolovaný subjekt prejavuje vôľu uskutočňovať nápravné akcie k zisteniam. Verejný záujem na zverejnení informácií týkajúcich sa dozoru (dohľadu), podľa názoru žalovaného, prevažuje nad účelom dozoru v prípadoch, keď došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia o zrušení, pozastavení platnosti alebo obmedzení povolenia podľa ustanovení Nariadenia č. 1321/2014, ktoré je výsledkom - zavŕšením kontroly v prípade neprijatia náležitých nápravných opatrení. Žalovaný bol presvedčený, že v prípade sprístupňovania informácií je potrebné rešpektovať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich so sprístupňovaním informácií a zároveň vo vysokej miere prihliadať na účel, ktoré má sprístupnenie informácií sledovať. IV. verejné vyhlásenie rozsudku

22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa (ďalej len ) v spojení s a , rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26.01.2022, postupujúc podľa a . Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

23. Podľa (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

24. Podľa 10. bodu preambuly nariadenia č. 1049/2001 aby sa vniesla väčšia otvorenosť do práce orgánov, Európsky parlament, Rada a Komisia majú zabezpečiť prístup nielen k dokumentom vypracovanými týmito orgánmi, ale aj k dokumentom, ktoré tieto orgány dostávajú. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vyhlásenie č. 35, ktoré je prílohou záverečného aktu Amsterdamskej zmluvy, zabezpečuje, že každý členský štát môže požiadať Komisiu alebo Radu, aby bez predchádzajúceho súhlasu neposkytovali dokumenty pochádzajúce z daného štátu tretím osobám.

25. Podľa 11. bodu preambuly nariadenia č. 1049/2001 v zásade majú byť všetky dokumenty týchto orgánov prístupné verejnosti. Je však potrebné chrániť niektoré verejné a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek. Orgány majú mať právo chrániť svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, keď je potrebné zachovať ich schopnosť plniť úlohy. Pri posudzovaní výnimiek majú orgány zohľadniť tie zásady v právnych predpisoch spoločenstva, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov vo všetkých oblastiach činnosti únie.

26. Podľa 12. bodu preambuly nariadenia č. 1049/2001 všetky pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom orgánov musia byť v súlade s týmto nariadením.

27. Podľa čl. 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 "dokumentom" sa rozumie akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkoľvek veci vzťahujúcej sa na politiku, činnosť a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslušného orgánu.

28. Podľa čl. 4 bodu 2. (Výnimky) nariadenia č. 1049/2001, orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

- obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva,

- súdneho konania a právneho poradenstva,

- účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

29. Podľa čl. 4 bodu 3. nariadenia č. 1049/2001, prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal, vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení. Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

30. Podľa článku 26 ods. 1 SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

31. Podľa , zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

32. Podľa ZSI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) ZSI, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

34. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

35. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

38. Z článku 26 ods. 5 SR výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. v článku 26 ods. 4 stanovuje aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 SR je osobitne zakotvené právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t. j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

39. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin- k-dni='30.12.9999'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis ). ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>)." Ústavný súd SR ďalej uviedol, že "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave SR <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“

40. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto

ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Povinná osoba by pri výklade a aplikácii ZSI vždy mala dbať na účel úpravy tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď, ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. Podľa zákona o slobode informácií majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. . Ide o inštitúcie resp. organizácie, a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Zákon o slobode informácií definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať informácie v ustanovení ZSI. Je teda evidentné, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa až (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. decembra 2004). Nezákonné rozhodnutia a nezákonnosť v postupoch povinných osôb v súvislosti so šírením a sprístupňovaním informácií sú - ako potvrdzuje i judikatúra v správnom súdnictve - najčastejšie zapríčinené práve nepochopením alebo nezohľadnením účelu Podľa čl. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora je dokumentom - „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam)” alebo „akákoľvek časť takého obsahu”. Podľa ods. 16 preambuly smernice 2003/98/ES „Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor - týkajúcich sa nielen politických postupov ale aj právnych a správnych postupov - je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom demokracie.“ Podľa prílohy k zákonu o slobode informácií je tento zákon prebratím (transpozíciou resp. vykonaním týchto smerníc: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0098:SK:HTML> zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32, Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003/, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES <http://eur-lex.europa.eu/ LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0004:SK:HTML> z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313 EHS <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31990L0313:SK:HTML> /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7, Ú. v. EÚ L 041, 14. 2. 2003/Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/ EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. (Ú. v. EÚ L 175, 27. 6. 2013).

41. Z administratívneho spisu súd zistil, že 14.05.2019 bola Dopravnému úradu doručená „Žiadosť o informáciu“, Zn.: INF/2019-05-10 zo dňa 10.05.2019, zaevidovaná Dopravným úradom pod č. 11713/2019/OLP-O. Žiadateľ vo svojej žiadosti požiadal o sprístupnenie informácií - Predbežného opatrenia č. 05600/2019/PKŠOD-2-034 72 zo dna 28.01.2019. Žiadateľom bol subjekt Združenie za čisté Slovensko, Trieda SNP 38, 040 11 Košice - Západ IČO: 523 594 25. Dopravný úrad rozhodnutím č. 11713/2019/OLP-5 zo dňa 20.05.2019 rozhodol o čiastočnom nesprístupnení informácie. Prvostupňové rozhodnutie napadal žiadateľ rozkladom, o ktorom rozhodol predseda Dopravného úradu rozhodnutím č. 08891/2019/SVŠOD-6 zo dňa 20.06.2019 tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a nevyhovel žiadosti. Proti rozhodnutiu predsedu Dopravného úradu podala protest Krajská prokuratúra v Bratislave, o ktorom rozhodol predseda Dopravného úradu rozhodnutím č. 11713/2019/OLP/OdP-24 zo dňa 18.10.2019 tak, že podľa § 24 ods. 9 zákona o prokuratúre protestu prokurátora nevyhovel.

42. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) ZSI sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Predmetné ustanovenie sledujú istý účel, a to je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Postup kontroly, dohľadu alebo dozoru upravujú osobitné predpisy (napr. <aspi:// module='ASPI'&link='10/1996%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov). Aj podľa interpretácie cit. ustanovenia správnym súdom je možné nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií len vo vzťahu k informáciám, ktoré sa týkajú výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). Rovnako je potrebné sprístupniť aj kontrolované dokumenty, ktoré vznikli pred začatím kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak samozrejme

neexistuje iný dôvod ich nesprístupnenia alebo obmedzenia sprístupnenia. Dôležité pritom ďalej je, že obmedzenie sprístupnenia informácií a sprístupnenie rozhodnutia, resp. výsledku konania vzťahuje len na konania, ktoré osobitný predpis explicitne ustanovuje ako výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, a ktoré sú právoplatne ukončené spôsobom, ktorý osobitný predpis ustanovuje. Nejde teda napríklad o situáciu, ak orgán verejnej moci zistí z vlastného či iného podnetu porušenie zákona a na základe toho začne správne konanie o uložení sankcie. Aj podľa právnych záverov správneho súdu išlo o prípad, kedy sa požadovaná informácia týkala správneho konania, ktoré začalo až následne - na základe výsledkov zistených z vykonaného dozoru. Neobstál pritom argument o snahe predchádzať zverejňovaniu nepreukázaných a nejednoznačných informácií, ktoré by boli spôsobilé spôsobiť kontrolovanému subjektu škodu. Predbežné opatrenie totiž v administratívnom konaní predstavuje dočasný prostriedok na zabezpečenie účelu správneho konania. V správnom konaní niekedy môže nastať situácia, keď treba upraviť pomery účastníkov na určitú dobu, spravidla do vydania meritórneho rozhodnutia. Ide najmä o zachovanie faktického stavu v určitom štádiu konania, včasné zaistenie veci potrebnej na vykonanie dôkazu alebo zabezpečenie veci na výkon rozhodnutia. Správne konanie, v ktorom bolo vydané označené predbežné opatrenie nespadá pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) ZSI, nakoľko už nebol daný účel nerušeného výkonu kontroly. V danom prípade bola kontrola už riadne ukončená. Takýto skutkový stav, ako správne uvádzal prokurátor nie je možné subsumovať ani pod čl. 4 bod 2. nariadenia č. 1049/2001, ktorý umožňuje odmietnuť prístup k dokumentom v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, pokiaľ by neprevážil verejný záujem na zverejnení. Ak teda kontrola bola riadne ukončená, nie je možné argumentovať možným narušením účelu kontroly pre udržanie vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti civilného letectva v EÚ. Dočasnosť úpravy právnych pomerov v predbežnom opatrení nie je dôvodom na neposkytnutie požadovaných informácií a ani fakt, že predbežným opatrením nie je možné prejudikovať meritórne rozhodnutie. Takže žalovaný nesprávne interpretoval a aplikoval aj čl. 4 bod 2 nariadenia č. 1049/2001 a uvedené platí aj pre čl. 4 bod 3 cit. nariadenia, pretože to sa vzťahuje na prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu, resp. ktorý orgán obdržal. Označené predbežné opatrenie nepredstavuje dokument, ktorý by žalovaný vypracoval pre vnútornú potrebu, ani ho neobdržal, ale vydal ho ako procesné rozhodnutie adresované účastníkovi administratívneho konania.

43. Vychádzajúc z uvedeného podľa správneho súdu žalovaný pochybil, keď pri vlastnej interpretácii sporného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI neakceptoval skutočnosť, že kontrola už bola riadne ukončená, kedy obmedziť alebo nesprístupniť informácie je možné len vo vzťahu ku kontrole prebiehajúcej alebo ešte neukončenej. Sumarizujúc správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a to bolo dôvodom na jeho zrušenie podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).