Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/85/2017

Identifikačné číslo spisu: 6415010214 Dátum vydania rozhodnutia: 21.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6415010214.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci obvineného H. U. pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí dňa 21. marca 2018 v Bratislave, o dovolaní obvineného H. U. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 06. septembra 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného H. U. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. júna 2016, sp. zn. , bol obvinený H. U. uznaný vinným zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

po spoločnej predchádzajúcej dohode 15. novembra 2014 asi o 00:50 hod. začali spolu s obvineným T. R. búchať na vchodové dvere rodinného domu na adrese X. XXX/X v J.., pričom keď ich majiteľ domu H. D., nar. XX. Q. XXXX, odmietol pustiť dnu, tak doposiaľ nezisteným spôsobom vyrazili dvere domu a napriek jeho nesúhlasu vošli dnu, pričom obvinený T. R. mu jednou rukou vykrútil ruku za chrbát a druhou mu odzadu chytil krk tak, že mu hlavu tlačil smerom k zemi a takto ho odtlačil až do spálne domu, kde ho sotil na posteľ a rukou ho pridržiaval za krk, aby sa nepohol a zatiaľ obvinený H. U. prehľadával dom s tým, že od H. D.iadali peniaze, no asi o 01:15 hod. ich vyrušila privolaná hliadka polície a zadržala, pričom konaním obvineného nedošlo k takým zraneniam poškodeného, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a ani nedošlo k odcudzeniu žiadnych vecí.

Za to ho Okresný súd Žiar nad Hronom odsúdil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)

rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolanie podané obvineným proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, Krajský súd v Banskej Bystrici podľa zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal obvinený dňa 30. októbra 2017 prostredníctvom obhajcu dovolanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom.

Ako právne dôvody dovolania v podanom dovolaní označil obvinený dôvody podľa , a , ktoré odôvodnil nižšie uvádzanými skutočnosťami.

Obvinený v podanom dovolaní uviedol, že skutku, ktorý je mu kladený za vinu vo výroku rozsudku sa nedopustil za takých okolností ako je tam uvedené. Počas celého prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom poukazoval obvinený na to, že v danom prípade bolo veľmi povrchne vykonané prípravné konanie, ktoré bolo vedené v rozpore s ustanovením , ktorý ukladá orgánom činným v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Keďže boli produkované len dôkazy proti jeho osobe a jeho návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietané, hoci podľa jeho názoru mali podstatný význam pre objektívne zistenie skutkového stavu, vidí v tom obvinený porušenie jeho práva na obhajobu, ako aj porušenie ustanovení

Konkrétne vidí obvinený porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom v tom, že mu súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz - rekonštrukciu podľa na preverenie hodnovernosti svedeckej výpovede svedka W. E., ako aj svedka - poškodeného H. D. a preukázanie pravdivostí jeho tvrdení. Rovnako obvinený poukázal na to, že tým, že Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom v obžalobe proti jeho osobe sp. zn. -36 z 25. marca 2015 navrhla ako dôkaz podľa výsluch T. R. ako svedka podľa a to aj napriek tomu, že v uvedenom trestnom konaní bol ako obvinený, mu porušila práva na kontradiktórnosť obhajoby. V zmysle a SR strany majú právo byť oboznámené vopred s navrhovanými dôkazmi v súlade so zákonom a po podaní obžaloby v zmysle a 244 súd pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma nielen obžalobu, ale aj zákonnosť dôkazného materiálu.

V rámci namietaného dovolacieho dôvodu podľa obvinený poukázal, že v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , konal a rozhodoval predseda senátu JUDr. Miroslav Toma, ktorý ako predseda senátu konal a rozhodoval aj v trestnej veci vedenej Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. . Rozsudkom č.k. -196 z 15. apríla 2015 obvineného uznal za vinného v zmysle obžaloby Okresnou prokuratúrou v Žiari nad Hronom sp. zn. -36 z 25. marca 2015. Obvinený uviedol, že ho súd uznal za vinného skôr, ako mu bolo dovolené vyjadriť sa k obžalobe.

Tým boli hrubo porušené jeho práva zakotvené v SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Poukázal na porušenie inštitútu prezumpcie neviny, nakoľko bol skôr uznaný za vinného zo skutku kladeného mu za vinu v podanej obžalobe, ako bol skutok prerokovaný na súde. Tým bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý, nestranný a nezaujatý súdny proces, zakotvené v Európskeho dohovoru o ľudských právach a SR a tým aj jeho právo na obhajobu.

Na základe uvedeného obvinený uvádza, že z rozhodovania v jeho trestnej veci na Okresnom súde Žiar nad Hronom, vedenej pod sp. zn. , mal byť v zmysle , per analogiam vylúčený JUDr. Miroslav Toma - predseda senátu, a to z dôvodu zaujatosti k prejednávanej veci, ako aj pre ovplyvnenie jeho rozhodnutia vo veci dvomi rozsudkami. JUDr. Miroslav Toma bol činný ako predseda senátu Okresného súdu v Žiari nad Hronom pod sp. zn. , ako aj v trestnej veci vedenej Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. , teda v dvoch

odlišných veciach, kde sa rozhodovalo o tom istom skutku a tých istých obvinených.

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. z 15. apríla 2015 uznal obvineného za vinného zo spáchania predmetného skutku vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a následne v rozsudku sp. zn. z 22. júna 2016 ho uznal za vinného z toho istého skutku a trestných činov, ako už v rozsudku pod sp. zn. z 15. apríla 2015. Tým celé konanie pred súdom v jeho trestnej veci považuje obvinený za formalitu v dokazovaní o jeho vine a nevine z predmetného skutku podanej obžaloby. Obvinený podotkol, že nemôže byť ani reči o uplatnení jeho práv na obhajobu pred súdom spôsobom predkladania dôkazov alebo návrhov, ktoré ho oslobodzujú zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v podanej obžalobe, alebo zmierňujú mieru jeho zavinenia, keď predseda senátu JUDr. Miroslav Toma už vopred rozhodol v rozsudku sp. zn. z 15. apríla 2015 o jeho vine z horeuvedeného zločinu a prečinu, zo skutku, ktorý bol predmetom konania vedeného pod sp. zn. . Obvinený poukázal na ustanovenie , že nikoho nemožno stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený.

V neposlednom rade obvinený vytkol prvostupňovému ako aj odvolaciemu súdu, že jeho konanie právne posúdili ako trestný čin lúpeže podľa , Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa Tr. zák., a teda podľa názoru obvineného nesprávne právne posúdili zistený skutok, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa .

Obvinený uviedol, že súd dôsledne a s osobitnou starostlivosťou neposudzoval jeho konanie v zmysle § 15 ods. 1 Tr. zák. o úmyselnom zavinení a účelovo využiť v priamej príčinnej súvislosti s konaním T. R. na svedka - poškodenom H. D. násilie a tak sa zmocniť za jeho pomoci cudzej veci. Súd podľa obvineného nevykonal žiadny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval z toho, že vedel, že T. R. vykonáva na svedkovi - poškodenom H. D. násilie a obvinený sa chcel vďaka tomuto jeho násiliu zmocniť cudzej veci. Tým skôr, že obvinený nevedel a ani nevidel, že T. R. na poškodenom svedkovi H. D. nejaké násilie vykonal, keďže nebol v tom čase v ich spoločnosti a ani v ich blízkosti. Teda ak chcel odvolací súd právne posudzovať konanie obvineného ako trestný čin lúpeže, mal podľa obvineného aspoň preukázať tú skutočnosť, že bol uzrozumený a vedomý si toho, že T. R. bude na poškodeného vyvíjať násilie. Tým nebol preukázaný úmysel obvineného zmocniť sa cudzej veci za použitia násilia.

Podľa obvineného Okresný súd Žiar nad Hronom pochybil aj pri ukladaní trestu v tom, že prihliadal v zmysle § 37 Tr. zák. ako na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zák. a tiež aj ustanovení § 38 ods. 5 Tr. zák., čím táto okolnosť bola braná do úvahy pri ukladaní trestu dvakrát, v jeho neprospech. V dôsledku tohto pochybenia mu bola zvýšená dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. Obvinený ďalej uviedol, že taktiež súd nemôže použiť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a súčasne použiť pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák..

Na základe uvedeného obvinený požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 06. septembra 2016, ako aj správnosť postupu, ktoré mu predchádzalo a navrhol, aby podľa , vyslovil rozsudkom porušenie zákona a napadnuté uznesenie zrušil, ako aj zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. z 22. júna 2016, ktorý tomuto uzneseniu Krajského súdu predchádzal. Súčasne navrhol, aby podľa prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa plne stotožňuje s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici a z tohto dôvodu navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného v zmysle odmietol.

Obvinený sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom s tým, že nesúhlasí s vyjadrením prokurátorky a zopakoval námietky už uvádzané v podanom dovolaní. K vyjadreniu pripojil tiež list obvineného H. U. zo dňa 05. decembra 2017 a zápisnicu z

hlavného pojednávania sp. zn. z 24. júna 2015.

Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd“) procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), v zákonnej lehote ( ) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti ( a ) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil, že dovolanie podané obvineným H. U. nie je dôvodné, a preto ho podľa odmietol.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení až písm. n) . Obvinený svoje dovolanie založil na naplnení dôvodov v zmysle , a .

Porušenie práva na obhajobu v predmetnom konaní podľa obvineného spočíva v tom, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a že prokuratúra navrhla ako dôkaz podľa výsluch T. R. ako svedka podľa a to aj napriek tomu, že v uvedenom trestnom konaní bol ako obvinený.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu ( ).

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov ( a ), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú ( a ). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. práva podľa Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle , ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 15. decembra 2009, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011).

V rámci prvostupňového konania súd pred vyhlásením dokazovania za skončené, zisťoval u procesných strán ďalšie dôkazne návrhy, pričom obvinený uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. K uvedenému Najvyšší súd uvádza, že vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle (pozri uznesenie Najvyššieho súdu zo 14. januára 2014, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 116/2014).

Pokiaľ ide o výsluch svedka T. R. (v konaní o tom istom skutku v postavení obvineného, ktorého vec bola vylúčená na samostatné konanie a skončená rozsudkom, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste), v ktorom rovnako obvinený vidí naplnenie dovolacieho dôvodu podľa a namietaný dovolací dôvod podľa , v rámci ktorého namieta predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu, ktorý rozhodoval v jeho trestnej veci a tiež vo veci T. R., sp. zn. , treba v prvom rade uviesť, že ak v dovolaní uplatňovaná okolnosť nepochybne bola, resp. musela byť obvinenému (ako dovolateľovi) v priebehu prvostupňového alebo odvolacieho súdneho konania známa a v týchto štádiách trestného konania ju neuplatnil, t. j. neuplatnil ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, resp. uplatnil ju až v podanom dovolaní, v zmysle nemôže byť táto okolnosť použitá ako podklad pre splnenie dovolacieho dôvodu podľa až g) (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 35/2013).

Z tohto pohľadu je potom podstatným zistenie, že obvinený uvedené skutočnosti nenamietal v pôvodnom konaní, hoci mu tieto museli byť známe, a rovnako tak počas celého konania, či už v konaní pred prvostupňovým ani odvolacím súdom nevzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu. Podľa tak obvinený nemôže tieto okolnosti použiť ako dôvody dovolania podľa a .

Zo spisového materiálu je zrejmé, že dňa 18. novembra 2016 podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, o ktorom Najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. z 05. januára 2017, ktorým podľa dovolanie obvineného odmietol.

Obvinený v druhom podanom odvolaní namieta nepreukázanie úmyslu spáchať trestný čin, ktorý je mu kladený za vinu ( ). Týmito námietkami obvineného sa už podrobne zaoberal Najvyšší súd vo vyššie uvedenom uznesení, preto dovolací súd pri rozhodovaní o aktuálnom dovolaní na odôvodnenie tohto uznesenia len odkazuje.

Námietka obvineného vo vzťahu k uloženému trestu a zásad ukladania trestov, je irelevantná, nakoľko v jeho prípade nešlo o postup, ktorý by bol v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. Pri ukladaní trestu súd upravil zákonnú trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., nakoľko obvinený opätovne spáchal zločin a keďže bol obvinený uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. uložil mu úhrnný trest odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinený skutočnosťami uvedenými v dovolaní nenaplnil ním uvedené dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia , a , Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí podľa dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.