Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-136-2021.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/136/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Y.G. N.Ú., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. XXX, XXX XX C., dieťa rodičov matky - K. C.X., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. XXX a otca - Y.E. N.E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, za účasti tety H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale Q. XXX, t. č. Maďarská republika, V. G. XX, J., v konaní o zmenu v osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Okresný súd v Rožňave m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 8 P 24/2018 - 44 zo dňa 02. 08. 2018, ktorým bola maloletá Y. N., nar. XX. XX. XXXX zverená do náhradnej osobnej starostlivosti tety H. N., nar. XX. XX. XXXX a to tak, že maloletá Y. N., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca Y. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Matka maloletej K. C., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu Y. N., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15 - teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám otca.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V podanom návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 14. 09. 2021 navrhovateľ - otec maloletej, žiadal súd aby zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti a matku maloletej zaviazal prispievať na jej výživu.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je otcom maloletej a v decembri 2020 sa vrátil z Maďarskej republiky so svojou družkou na Slovensko. Dôvodom podania návrhu je, že o maloletú zabezpečuje starostlivosť už dlhodobo, ako aj o ďalšie deti - C. a Y., ktoré sú už síce dospelé, ale žijú s ním v spoločnej domácnosti. Jeho sestra - H. N., ktorej bola do starostlivosti zverená maloletá, žije v Maďarsku, o maloletú sa nestará, nezaujíma sa o ňu, vôbec s ňou nie je v styku a ani nezabezpečuje o ňu žiadnu starostlivosť. V čase, keď jej boli deti zverené do starostlivosti, celkovú starostlivosť namiesto nej zabezpečovala stará matka maloletých detí. Tiež uviedol, že od doby jej odchodu z domácnosti, celkovú starostlivosť a výchovu maloletej zabezpečuje on, aj za pomoci svojej partnerky a svojej matky. Je zamestnaný, jeho mesačný príjem je vo výške 400,- Eur. Partnerka je invalidná dôchodkyňa a je poberateľkou invalidného dôchodku. Biologická matka svoju dcéru nekontaktuje, nezaujíma sa o svoju dcéru. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní pravidelne. Maloletá je žiačkou 1. ročníka na L. Š. R.. E.. V. X U. C., odbor kaderník. Je zdravá. prekonáva len bežné detské ochorenia a je vedená v pediatrickej ambulancií Y.. Y. v C.. Výchovné problémy s maloletou dcérou nemá, školu navštevovala aj navštevuje pravidelne. Z vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že je v najlepšom záujme maloletej, aby vyrastala v stabilnejších a
priaznivejších podmienkach. Maloletá má v spoločnej domácnosti zabezpečené všetky potreby na jej zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin a preto aj naďalej trvala na podanom návrhu vo veci zverenia maloletej do svojej starostlivosti.
3. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým aby dieťa bolo zverené otcovi do starostlivosti. Potvrdila, že otec dieťaťa sa stará o dieťa - kupuje jej potrebné veci, čo treba do školy a aj do domácnosti, čo potvrdila aj dcéra, lebo jej o tom písala. Bola by šťastná, keby sa s dcérou a aj s ďalšími deťmi mohla aspoň porozprávať, ale zatiaľ deti o to nemajú záujem, nepotrebujú ju. Už asi štyri mesiace sa jej dcéra neozvala, ani jej nenapísala. Chcela by komunikovať s deťmi častejšie. Nikde nepracuje, vykonáva len aktivačné práce, žije so svojim terajším manželom M.I. C.I., v F.W., deti spolu nemajú. Platí na výživu maloletej 30,- Eur/mesačne, ale poukazuje výživné na úrad práce, pretože dieťa bolo doposiaľ zverené tete H. N., ktorá je sestrou otca. Má vedomosť o tom, že ona sa nestará o deti, ani sa vôbec nestarala, ale o deti sa starala stará mama a to aj v čase, keď otec detí nebol doma. Čo sa týka majetku, je nemajetná, býva v rodinnom dome jej manžela, ktorý patrí jemu a jeho otcovi. K svojmu príjmu uviedla, že poberá aktivačný príspevok vo výške 125,- Eur a spolu s príspevkom na bývanie to činí 206,- Eur.
4. Kolízny opatrovník maloletej navrhol zrušiť rozsudok 8P/24/2018 zo dňa 27. 09. 2018, ktorým bola maloletá Y. N. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti tety H. N.. Ďalej navrhol zveriť maloletú Y. do osobnej starostlivosti otca Y. N., bytom Q. XX. Navrhol zaviazať matku maloletej K. C. prispievať na výživu maloletej podľa aktuálnych možností a schopností matky, s prihliadnutím na potreby maloletej.
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu - rodným listom maloletej, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. o vykonanom šetrení v rodine a poberaní dávok, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 8P/24/2018, 7P/205/2015, 5P/36/2014, 7P/47/2008, ako aj celým obsahom pripojených spisov.
6. Súd sa oboznámil zo správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C., z ktorej okrem iného vyplýva, že s náhradným rodičom - H. N. sa úradu práce opakovane nepodarilo skontaktovať z dôvodu neexistujúceho čísla, ktoré bolo z jej strany v minulosti poskytnuté. Jej vyjadrenie preto ku podanému návrhu otcom maloletej ako aj ďalšie informácie o jej pomeroch úradu práce známe nie sú. Úrad práce vo svojej správe konštatoval, že v najlepšom záujme maloletej je, aby zotrvala v domácnosti svojho otca. Je preukázané, že otec prevzal jej osobnú starostlivosť a to hneď po odchode náhradného rodiča. Maloletá v starostlivosti otca pociťuje bezpečie a istotu.
7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ako „Zákon o rodine“), Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods. 1/ Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zistenia vyššie uvedeného skutkového stavu súd konštatuje, že bude v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý po návrate zo zahraničia vytvoril dostatočné podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o svoju dcéru. S návrhom v celom rozsahu vyjadrila súhlas aj matka maloletej. Zároveň svoju schopnosť riadne sa postarať o maloleté dieťa otec preukázal aj faktickým výkonom osobnej starostlivosti o maloletú.
15. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď zmenil predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu pod sp. zn. 8 P 24/2018 - 44 zo dňa 02. augusta 2018, ktorým bola maloletá Y. N. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti tety H. N. a to tak, že maloletú Y. zveril do osobnej starostlivosti otca - Y. N., ktorý zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletú.
16. O zaviazaní prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym výživným súd rozhodol z dôvodu, že matka nevlastní žiadny majetok, nie je zamestnaná, poberá príspevok na bývanie a aktivačný príspevok v celkovej výške 206,- Eur. Žiadny iný preukázateľný príjem nemá. Výživné je potrebné uhradiť vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, na k rukám otca maloletej.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§59 ods.1 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).