Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-24-2018.pdf
PDF · 88.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých C. N., W.. XX.X.XXXX a Y. N., W.. XX.X.XXXX, obaja bytom pri otcovi, zastúpení Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, detí rodičov K. C., W.. XX.X.XXXX, F. M. XXX, XXX XX F. a Y. N., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX Q., o návrhu tety maloletých H. N., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX Q., o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7 P 186/2013 - 40 zo dňa 27. 6. 2013, v časti ohľadne starostlivosti a určenia výživného na mal. deti tak, že maloleté deti - C. N., W.. XX. X. XXXX a Y. N., W.. XX. X. XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti tety - H. N., W.. XX. X. XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti a je oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, pričom veci, ktoré nie sú bežnou záležitosťou, podliehajú schváleniu súdom.
II. Matka maloletých detí je povinná prispievať na výživu mal. C. N. a mal. Y. N., mesačne sumou, rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určené Zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Rožňava, počnúc právoplatnosťou rozsudku .
III. Otec maloletých detí je rovnako povinný prispievať na výživu mal. C. N. a mal. Y.W. N., mesačne sumou, rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené Zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Rožňava, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V podanom návrhu, doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.06.2018, navrhovateľka - teta maloletej Y.W. N., W.. XX.X.XXXX a maloletého C. N., W.. XX.X.XXXX (ďalej len ,,maloleté deti?), žiadala súd, aby zveril maloleté deti do jej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičov maloletých zaviazal prispievať na výživu, pričom výšku výživného ponechávala na zvážení súdu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu matky K. C., W.. XX.X.XXXX a otca Y. N., W.. XX.XX.XXXX. Manželstvo rodičov bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 7P/186/2013 zo dňa 27.06.2013, rozvedené. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu po 26,65 Eur/mesačne. Matka riadne prispievala na výživu maloletých detí, a to až nad rámec určeného
výživného, sume 80 Eur/mesačne. Po rozvode matka zanechala maloleté deti, ktoré bývali v rodinnom dome u starých rodičov, spolu s navrhovateľkou a otcom maloletých detí. Navrhovateľka sa o maloleté deti stará, približne 8 rokov, od doby, ako chodili do materskej školy. V súčasnosti sa otec maloletých detí nachádza v zahraničí, o detí nejaví záujem. Ďalej navrhovateľka uviedla, že maloleté deti nemajú dobrý vzťah s rodičmi, odmietajú ich a nechcú byť s nimi v kontakte. S deťmi má navrhovateľka veľmi dobrý vzťah, je ich krstná mama, maloleté deti majú pravidelnú školskú dochádzku a sú vedené v pediatrickej ambulancii u Y.. Y. v Rožňave. Príjem navrhovateľky je približne 300 Eur/mesačne a pozostáva z peňažného príspevku za opatrovanie otca, z výživného zo strany matky a prídavku na maloleté dieťa navrhovateľky.
3. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že súhlasí s návrhom, pokiaľ s návrhom bude súhlasiť aj otec maloletých detí ,nakoľko nemá možnosť sa o deti starať a deti vychovávať, pretože nemá svoj byt. Býva so svojim druhým manželom a svokrom, a to v rodinnom dome svokra, tam nemá podmienky na to, aby si mohla vziať ku sebe deti. S deťmi sa ale nestýka, približne od r. 2013. Má zdravotné problémy, liečila sa aj na psychiatrii, ale 6 rokov sa už na psychiatrii nelieči, ani ambulantne. Chcela by byť s deťmi, ale navrhovateľka to nedovolí, ani deti sa so ňou nechcú stretnúť, deti sú proti nej nahuckané. V súčasnosti nikde nepracuje, vykonáva len aktivačné práce, príjem má 140,- Eur/mesačne. Svokrovi prispieva 40,- Eur - spoločne s manželom - na elektriku a vodu. Výživné je schopná platiť maximálne po 30,- Eur na jedno dieťa.
4. Kolízny opatrovník maloletých konštatoval, že vzhľadom na to, že matka vo svojej výpovedi uviedla, že nedokáže zabezpečovať starostlivosť o svoje mal. deti, pretože na to nemá podmienky, ako aj z toho dôvodu, že otec deti opustil a zdržiava sa na nami neznámom mieste, považoval podaný návrh za dôvodný a navrhoval v celom rozsahu podanému návrhu vyhovieť a zveriť mal. deti do náhradnej osobnej starostlivosti ich tety H. N.. Rodičov maloletých detí navrhoval zaviazať k vyživovacej povinnosti, ktorú budú poukazovať na účet ÚPSVaR v Rožňave, výšku výživné ponechával na zváženie súdu.
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu - písomným vyjadrením ÚPSVaR v Rožňave, správami ÚPSVaR v Rožňave, lustráciou v REGO SR, rodným listom mal. detí, správou Obecného úradu Brzotín, Obecného úradu Hrhov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, pripojenými spismi tun. súdu sp. zn. 7 P 205/2015, 7 P 186/2013, 7 P 205/2015, 5 P 36/2014, celým obsahom pripojených spisov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.
6. Súd sa oboznámil zo správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, z ktorej vyplýva, že dňa 23.07.2018 vykonali sociálne zisťovanie pomerov v rodine maloletých detí. Zo správy, okrem iného vyplýva, že maloleté deti by naďalej radi zotrvali v domácnosti navrhovateľky, s matkou ani s otcom neudržiavajú žiadny kontakt.
7. Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
8. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
9. Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa
alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
10. Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
11. Podľa ust. § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
12. Podľa ust. § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
13. Podľa ust. § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
14. Podľa ust. § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
15. Podľa ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
16. Podľa ust. § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
17. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zistenia vyššie uvedeného skutkového stavu súd konštatuje, že bude v záujme maloletých detí, aby boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti ich tety - navrhovateľky, ktorá ich pozná a stará sa o nich. Deti zároveň vyjadrili vôľu zotrvať v starostlivosti navrhovateľky a nechcú bývať ani s jedným z rodičov. Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľka spĺňa predpoklady na vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Zároveň svoju schopnosť riadne sa postarať o maloleté deti preukázala aj faktickým výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti.
22. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom nezanikla ich zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd bol preto povinný rozhodnúť aj o rozsahu ich vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd zaviazal rodičov maloletých detí prispievať na ich výživu, pričom výšku ponechala na zvážení súdu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že otec maloletých detí je nezamestnaný a nie je poberateľom dávky nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia. Matka maloletých detí je nezamestnaná, je zaradená na vykonávanie aktivačnej činnosti v obci Brzotín. S poukazom na uvedené, súd zaviazal oboch rodičov prispievať na výživu maloletých mesačne, v sume rovnajúcej sa 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené Zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení.
23. Bežné výživné od právoplatnosti rozsudku, t.j. počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti až do dovŕšenia plnoletosti maloletých detí, budú matka a otec maloletých poukazovať, v zmysle ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava. Navrhovateľka bude mať následne nárok na príspevok podľa ust. § 6 Zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§59 ods.1 CMP)
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.