Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/135/2016

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Identifikačné číslo spisu: 1015201094 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015201094.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Z. S. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom AK Sibírska č. 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2016, č. k. -46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2016, č. k. -46 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2015 v znení rozhodnutia toho istého čísla zo dňa 15.10.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa , 132 ods. 1 a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 13.05.2014 o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX.

Rozsudkom z 26. apríla 2016, č. k. -46, krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.01.2003 priznaný výsluhový dôchodok, pre nárok a výšku ktorého mu bola ako doba služobného pomeru v Policajnom zbore (ďalej aj „doba služby“) zhodnotená doba od 03.04.1975 do 27.08.1975 a do 31.03.1991 v 1. kategórii funkcií a od

01.04.1991 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii, a že službu zaradenú do 1. kategórie funkcií vykonával v rozsahu iba 15 rokov a 363 dní. Keďže túto službu nevykonával do 31.12.1999 a súčasne službu nevykonával (celkovo) viac ako 20 rokov, nesplnil podmienky ustanovené v , a a pre zníženie dôchodkového veku. Vzhľadom na tieto zistenia dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Považuje nespravodlivé, že jeho zamestnanie v Zbore ozbrojenej ochrany železníc a následne v Železničnej polícii v pracovnom pomere od 01.01.1993 do 31.12.1999 nebolo zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie, keďže od zriadenia Federálnej železničnej polície toto jeho zamestnanie vzhľadom na o zrušení pracovných kategórií mohlo byť zaradené len do III. pracovnej kategórie. Železničná polícia kedysi patrila pod rezort Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác SR a podľa rezortného zoznamu zamestnaní zaradených do preferovanej I. a II. pracovnej kategórie boli jej príslušníci zaradení do III. pracovnej kategórie. Namietol ustanovenie (zrejme myslel o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru), a , v zmysle ktorých pod pojmom „príslušník Policajného zboru“ sa rozumie aj príslušník Železničnej polície a jeho služobný pomer policajta Železničnej polície a nároky s tým spojené sa započítavajú, akoby túto službu vykonal v Policajnom zbore.

Keďže v I. kategórii funkcií získal v dobe od 03.04.1975 do 27.08.1975 a od 01.09.1975 do 31.12.1991 spolu 16 rokov a 273 dní, v zmysle nemožno pre neho stanoviť menej výhodné podmienky. Ustanovenie bolo vložené do až , teda v čase, kedy navrhovateľ v Policajnom zbore neslúžil.

Ďalej namietol, že vzhľadom na celkovú dobu služby a dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia spĺňa podmienky pre priznanie primeraného starobného dôchodku.

Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania z titulu trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa trvala na vecnej správnosti jej rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení (ďalej len „“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v I. kategórii funkcií mu na základe súdnej rehabilitácie mala by zhodnotená doba služby v policajnom zbore od 03.04.1975 do 27.08.1975 a od 01.09.1975 až do 31.12.1991, túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z Osvedčenia Federálneho ministerstva vnútra č. j.: SP-9-1317/RH-97 z 11.10.1991 mal odvolací súd preukázané, že služobný pomer príslušníka SNB skončil u navrhovateľa dňom 31.12.1987 z dôvodu uvedeného v o mimosúdnej rehabilitácii, avšak v zmysle tohto zákona na účely

dôchodkového zabezpečenia sa doba od skončenia tohto pracovného vzťahu považuje za dobu zamestnania do dňa vzniku nároku na starobný dôchodok, najdlhšie však do dňa účinnosti tohto zákona, teda najdlhšie do 31.03.1991. K tomuto dňu navrhovateľ preukázateľne v I. kategórii funkcií získal 15 rokov a 363 dní. Túto dobu mu odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zhodnotila v plnom rozsahu, čo vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu rozhodnutia z 15.10.2015.

Sporným zostalo preto len hodnotenie doby od 01.04.1991 do 31.12.1999.

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa .

Podľa občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/.

Podľa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/.

Podľa pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Podľa vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Je potrebné uviesť, že obdobnú úpravu vo vzťahu k vojakom z povolania, príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti a zborov nápravnej výchovy obsahuje aj o sociálnom zabezpečení.

Zbor národnej bezpečnosti bol zriadený ako jednotný ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorého základným poslaním je chrániť socialistické spoločenské a štátne zriadenie, verejný poriadok, bezpečnosť osôb a majetku.

Podľa pri uskutočňovaní svojho poslania Zbor národnej bezpečnosti: a) odhaľuje a zneškodňuje nepriateľskú činnosť zameranú proti Československej socialistickej republike; b) chráni bezpečnosť osôb a majetku; c) sústreďuje a spracúva informácie dôležité pre bezpečnosť štátu a jeho politický a hospodársky rozvoj; d) zabezpečuje ochranu ústavných činiteľov; e) vo vymedzenom rozsahu zabezpečuje ochranu objektov osobitnej dôležitosti; f) odhaľuje trestné činy a prečiny a zisťuje ich páchateľov; g) vyšetruje a vyhľadáva trestné činy a objasňuje prečiny podľa ;

h) zúčastňuje sa na zabezpečovaní úloh ustanovených predpismi o ochrane štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva; ch) spolupôsobí pri obrane Československej socialistickej republiky a pri ochrane štátnych hraníc; i) pôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie; j) spolupôsobí pri riadení cestnej premávky a dozerá na jej bezpečnosť a plynulosť; k) odhaľuje priestupky, ktoré podľa osobitných predpisov aj objasňuje, a pokiaľ zákon ustanovuje, rozhoduje o priestupkoch; l) plní určené úlohy v ochrannom dohľade.

Dňom 20.06.1991 nadobudol účinnosť o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

V zmysle tohto zákona Policajný zbor Slovenskej republiky je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti. Rovnaké vymedzenie úloh policajného zboru vyplýva z o Policajnom zbore, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.09.1993.

Podľa o Policajnom zbore SR ak sa v iných zákonoch alebo všeobecne záväzných právnych predpisoch hovorí o Zbore národnej bezpečnosti, Verejnej bezpečnosti alebo o príslušníkoch zboru národnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti, rozumie sa tým policajný zbor alebo policajti.

Podľa bodu 1 vo vzťahu k policajnému zboru a policajtom stráca platnosť o Zbore národnej bezpečnosti v znení , a čl. I .

Navrhovateľ v období od 01.04.1991 do 28.05.1992 bol príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany železníc a od 29.05.1992 do 31.12.2002 príslušníkom Železničnej polície.

Vzhľadom na ustanovenie odvolací súd dospel k záveru, že obdobie zamestnania navrhovateľa v Zbore ozbrojenej ochrany železníc od 01.04.1991 do 28.05.1992 nie je možné hodnotiť ako dobu službu policajta na účely , keďže v uvedenom období sa také hodnotenie vzťahovalo len na príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.

V zmysle o Federálnej železničnej polícii, účinného od 29.05.1992 sa Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa doterajších predpisov, považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú políciu.

S účinnosťou od 17.03.1993 bola zriadená Železničná polícia Slovenskej republiky.

S účinnosťou od 01.01.2011 sa podľa a čl. I Železničná polícia začleňuje do Policajného zboru a príslušníci Železničnej polície sa stávajú príslušníkmi Policajného zboru; ich služobný pomer podľa osobitného predpisu sa zachováva.

Vzhľadom na uvedené ustanovenia odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku navrhovateľa vo vzťahu k o Železničnej polícii v znení účinnom do 31.03.1998. Z rovnakého dôvodu nepovažoval za relevantné ustanovenie a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Je potrebné uviesť, že namietané ustanovenie tohto zákona upravuje platové náležitosti príslušníka Železničnej polície, a to najskôr od 01.01.2009.

Pokiaľ ide o obdobie od 29.05.1992 do 31.12.2002, v ktorom bol navrhovateľ príslušníkom Železničnej polície, odvolací súd vzhľadom na ustanovenie dospel k záveru, že pod

Zborom nápravnej výchovy uvedeným v sa od 29.05.1992 rozumie len Policajný zbor Slovenskej republiky, nie Železničná polícia. Z uvedeného dôvodu mal preukázané, že navrhovateľ ani v dobe od 29.05.1992 do 31.12.1999 nespĺňal podmienky na zaradenie do I. alebo II. kategórie funkcií podľa , a preto nesplnil ani podmienku ustanovenú pre zníženie dôchodkového veku podľa .

Ustanovenie je zaradené v desiatej časti , je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999. Je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie bolo do vložené o zrušení pracovných kategórií, pričom odsek 2 tohto ustanovenia pre postup podľa odseku 1 pôvodne ustanovoval podmienku trvania zamestnania I. a II. pracovnej kategórie alebo I. a II. kategórie funkcií do 31.12.1992, postupne predlžovaného naposledy do 31.12.1999. Toto ustanovenie malo za cieľ (v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1999), odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa tohto zákona po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok.

Navrhovateľ nespĺňal podmienku trvania zamestnania zaradeného do I. alebo II. kategórie funkcií ani k 31.12.1992, ani k 31.12.1999. Odvolací súd preto jeho námietku vo vzťahu k ustanoveniu nepovažoval za dôvodnú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa v spojení s ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.