Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11P-71-2021.pdf
PDF · 80.48 KB
Case nature
Subarea
11P/71/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci manželov: J. U. (navrhovateľ - manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XA, P., t.č. bytom P. XXX/X, O. O., zastúpený: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35, Bratislava, a W. H. U. rod. Z. (manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, bytom D., P., I., zastúpená: J. Martaus & Partners, s.r.o., IČO: 51 174 227, Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: T. J. U., nar. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc vo veci konať.
II. Konanie sa z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 18.03.2021, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2021, v spojení s doplnením návrhu zo dňa 30.06.2021, sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva, ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
2. Podaním zo dňa 16.12.2021 požiadala manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva, o zastavenie konania s odôvodnením, že nie je splnená ani jedna z podmienok (uvedená v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, kapitola II, oddiel 1, článok 3) na to, aby mal slovenský súd právomoc v tejto veci konať. Manželka ďalej uviedla, že obvyklý pobyt tak navrhovateľa, ako aj jej, bol pred podaním návrhu v tejto veci na území L. republiky, a teda právomoc vo veci rozvodu účastníkov tohto konania má L. súd. Podotýka, že slovenský súd už viacerými rozhodnutiami rozhodol o tom, že nemá právomoc konať vo veci maloletého, ktorý má obvyklý pobyt v L. republike.
3. Súd uvedenú žiadosť zaslal navrhovateľovi spolu s výzvou, aby sa vyjadril k právomoci súdu SR na konanie vo veci rozvodu manželstva a aby ju preukázal v lehote 10 dní, na ktorú výzvu navrhovateľ nereagoval.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (2)
6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
8. Podľa článku 3, odseku 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
9. Podľa článku 8, odseku 1. nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
10. Podľa článku 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
11. Keďže ide o konanie s cudzím prvkom (manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala, je štátny príslušník L. republiky), súd skúmal právomoc súdov SR konať vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
12. Právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť je jednou z procesných podmienok konania, ktoré súd skúma ex offo. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdu, ide o neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu k uzneseniu o zastavení konania.
13. Predovšetkým súd poukazuje na to, že ustanovenia zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPS) možno použiť iba vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje niečo iné. V tomto prípade z dôvodu, že Slovenská republika a Poľská republika sú členskými štátmi Európskej únie, bolo potrebné použiť úniové právo, a síce Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003. Z uvedeného dôvodu preto súd pri skúmaní právomoci súdu nepostupoval podľa ustanovení ZMPS, na ktoré odkazoval navrhovateľ v návrhu, ale aplikoval nariadenie.
14. Z rodného listu maloletého dieťaťa (č.l. 9) súd zistil, že navrhovateľ je štátnym občanom Slovenskej republiky a manželka, ktorá návrh nepodala, občanom L. republiky, z čoho vyplýva, že nie je možné aplikovať článok 3, odsek 1., písm. b) nariadenia, pretože neplatí, že by obaja manželia boli štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v článku 3, odseku 1., písm. a) nariadenia, keďže manželia nemajú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, naposledy mali obvyklý pobyt na území L. republiky, kde manželka stále
býva. Hoci je navrhovateľ štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, nebola splnená tá podmienka, že by na území Slovenskej republiky býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu dňa 18.03.2021.
15. Súd pritom poukazuje na doplnenie návrhu na rozvod manželstva zo dňa 30.06.2021 (rub č.l. 29), v ktorom navrhovateľ uviedol, že po narodení maloletého kúpil byt v L., tento byt v marci 2020 predal, následne odišiel aj s maloletým na Slovensko, vrátili sa do P. v júni 2020, kedy išli bývať vo P. do prenajatého rodinného domu, v októbri 2020 si v L. objednali modulový dom, v januári 2021 ho matka maloletého vyhodila, na čo odišiel z L. a maloletý ostal u matky.
16. Z uvedeného mal súd za to, že ak sa aj maloletý niekoľkokrát s navrhovateľom nachádzal na území Slovenskej republiky, išlo o pobyty dočasné, keď zázemie mal maloletý vytvorené v L., kde žil od svojho narodenia, navštevoval tam materskú školu, lekára a bol tak plne zaradený do sociálneho a rodinného života v L., kde je jeho obvyklý pobyt a najmä nepochybne bol v čase začatia konania dňa 18.03.2021. Tento obvyklý pobyt nemohla zmeniť skutočnosť, že maloletý sa s otcom (bez súhlasu matky) od 28.05.2021 nachádzal na Slovensku.
17. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že z dôvodu, že navrhovateľ je síce štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, ale nebýval na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu dňa 18.03.2021, keďže tu býva od januára 2021, súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc na konanie o návrhu na rozvod manželstva navrhovateľa a manželky.
18. Keďže súd nemá právomoc na konanie vo veci rozvodu manželstva, nemá ani právomoc na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, keďže toto konanie prebieha len z dôvodu jeho spojenia s konaním o rozvod a od neho závisí. Okrem toho mal súd za to, že maloletý má obvyklý pobyt v L., a to s poukazom na odsek 16. tohto uznesenia, ako aj na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/49/2021-181 zo dňa 13.10.2021 a č.k. 17CoP/33/2021-262 zo dňa 14.10.2021, a preto súd nemá právomoc ani na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
19. Z uvedeného vyplýva, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc na konanie o návrhu na rozvod manželstva navrhovateľa a manželky, ani vo veci spojeného konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a preto súd vo výroku I. tohto uznesenia v zmysle článku 17 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať.
20. Keďže nedostatok právomoci slovenského súdu je neodstrániteľným nedostatkom konania majúcim za následok, že súd nemôže vec prejednať a vydať rozhodnutie vo veci samej, súd vo výroku II. tohto uznesenia v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.
21. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
24. Z dôvodu, že manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod, komunikuje v poľskom jazyku, bola do konania pribratá prekladateľka, pričom vyplatením odmeny za preklady vznikli štátu trovy.
25. Podľa § 155 ods. 1 a 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (1) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. (2)
26. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
29. Hoci Civilný sporový poriadok upravuje výslovne v § 155 ods. 1 CSP len pribratie tlmočníka za účelom zaručenia práva účastníka konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, súd má za to, že je potrebné uvedené ustanovenie aplikovať aj v prípade ustanovenia prekladateľa do konania, ak je prekladateľ ustanovený za účelom prekladu podaní, rozhodnutí, výziev a pod. do jazyka, ktorému účastník rozumie, aby tak bolo zaručené jeho právo konať pred súdom, a tiež za účelom prekladu podaní cudzích orgánov alebo pre cudzie orgány, s ktorými je súd nútený komunikovať z dôvodu cudzieho prvku v konaní. V prípade zabezpečenia prekladu potrebných písomností a pribratia prekladateľa do konania za vyššie uvedeným účelom je teda potrebné použiť analogiu legis v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 155 ods. 1 CSP. Ak potom za použitia analogie legis znáša trovy prekladu podľa § 155 ods. 1 CSP štát (§ 155 ods. 2 CSP), rozhodol súd o náhrade trov konania štátu vo výroku IV. uznesenia tak, že štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).