Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/36/2017

Identifikačné číslo spisu: 2110010969 Dátum vydania rozhodnutia: 18.07.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2110010969.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. júla 2018 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej T. W., pre zločin úverového podvodu podľa , Tr. zák., o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. februára 2014, sp. zn. , podľa , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej T. W. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 10. decembra 2013, sp. zn. , bola obvinená T. W. uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 9. septembra 2005 v Trnave v L., podala na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2005, žiadosť o úver bez záložného práva vo výške 500.000,- Sk, v ktorej bol ako spoludlžník uvedený jej vtedajší manžel Y. W., nar. X.XX.XXXX a ako ručiteľ H. W., nar. X.X.XXXX, ktorý bol dňa 29.11.2005 zmenený na ručiteľa Y. O., nar. XX.X.XXXX, ku žiadosti predložila potvrdenie o príjme a výplatné pásky pre seba a ručiteľku Y. O. od zamestnávateľa U., hoci obvinená v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala a bola na materskej dovolenke, následne s ňou dňa 4.1.2006 bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. bola s ňou spísaná dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXX, na základe ktorých jej bola dňa 20.1.2006 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplatená čiastka 400.000,- Sk, avšak takto poskytnutý účelový úver T. W. nesplácala a ani nezdokladovala jeho použitie, čím porušila podmienky na poskytnutie úveru, poskytnuté finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila tak L., škodu vo výške 13.244,57 € (400.000,- Sk), teda

vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobila väčšiu škodu.

Za to bola obvinená odsúdená podľa § 222 ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvinená bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň bol zrušený výrok o treste týkajúci sa obvinenej uvedené v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa 11.08.2008 a právoplatného 23.09.2010, sp. zn. , a v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.01.2010 a právoplatného dňa 19.01.2010, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd v Trnave uznesením z 18.februára 2014, sp. zn. , odvolanie obvinenej T. W. zamietol podľa , ako oneskorene podané, keď predtým uznesením z toho istého dňa, sp. zn. , zamietol žiadosť obvinenej o navrátenie lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu obvinená T. W. prostredníctvom obhajkyne JUDr. Andrey Čechovičovej 12. októbra 2016 napadla dovolaním, v ktorom uplatnila dovolacie dôvody v zmysle , Odôvodnila ich tým, že porušenie práva na obhajobu vidí v tom, lebo súd prvého stupňa tendenčne a zaujato posudzoval jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Návrhom na vykonanie dôkazov zo strany prokurátora v celom rozsahu vyhovel a jeho návrhy na výsluch svedkov, ktorými chcel účinne realizovať právo na obhajobu nevyhovel, resp. uspokojil sa s konštatovaním, že svedkyňu nie je možné zabezpečiť. Súd tým porušil zásadu rovnosti zbraní, kedy strany by mali byť rovné v konaní a znemožnil jej preukázať svoje tvrdenia. Objasňoval okolnosti len v jej neprospech. Súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. K spáchaniu skutku uvedenému v obžalobe sa v podstate doznala, čím naplnila znaky poľahčujúcich okolností. Mala právo preukázať ňou tvrdené skutočnosti riadnymi dôkaznými prostriedkami, čo jej súd neumožnil a jej tvrdeniami sa absolútne nezaoberal a nevykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý bol potrebný. Za danej dôkaznej situácie súd ani nemohol vec správne posúdiť. Rozhodnutie súdu je preto založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom porušenie zákona podľa , a zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom (správne uznesením) krajského súdu a vec prikázal okresnému súdu znovu prerokovať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvinenej sa 31.05.2017 vyjadril prokurátor, v ktorom uviedol, že obvinená proti rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie oneskorene. Tým nie je splnená zákonná podmienka uvedená v , a preto nemohla podať dovolanie, lebo to zákon nepripúšťa. Následne poukázal na nedôvodnosť uplatnenia dovolacích dôvodov obvinenou v zmysle , Záverom konštatuje, že v danom trestnom konaní sa nevyskytli žiadne procesnoprávne ani hmotnoprávne pochybenia, ktoré by zakladali dôvody dovolania. Uvádzané dôvody dovolania v tomto prípade nie sú dané.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd dovolanie obvinenej na neverejnom zasadnutí podľa odmietol, a to bez preskúmania veci.

Vyjadrenie prokurátora bolo na vedomie zaslané obvinenej a jej obhajcovi 12. júna 2017. Samosudca okresného súdu dovolanie obvinenej, vyjadrenie prokurátora a trestný spis tohto súdu pod sp. zn. , predložil dovolaciemu súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) napadnutými rozhodnutiami mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dovolanie obvinenej proti rozsudku prvostupňového súdu bolo krajským súdom zamietnuté podľa ako oneskorene podané. Predtým však krajský súd podľa žiadosť obvinenej o navrátenie lehoty na podanie odvolania zamietol.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu,

ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obvinenou oneskorene podané odvolanie krajský súd nemohol preskúmať napadnutý rozsudok okresného súdu. Takejto prieskumnej povinnosti bráni ustanovenie , podľa ktorého odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, spravidla na neverejnom zasadnutí (ako tomu bolo aj v danom prípade), a to z procesných dôvodov, t.j. bez toho, aby preskúmal dôvodnosť odvolania, resp. správnosť a zákonnosť výrokov rozsudku a konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo. Preskúmanie dôvodnosti odvolania prichádza do úvahy iba za situácie, akú zákon predpokladá v ustanovení Proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu nepripúšťa právo podať odvolanie. Teda dovolanie podala obvinená ako osoba neoprávnená (, ), ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.