Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-43-2010.pdf
PDF · 97.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/43/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu prom. práv. Mariána Kusého a prísediacich Benjamína Frantu a Aurélie Mačicovej, v trestnej veci proti obžalovanej T. W. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaná: T. W., rod. U., nar. XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom O., prechodne bytom J. C. Č.. XXX,
j e v i n n á , ž e
dňa 9. septembra 2005 v Trnave v pobočke Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. podala na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2005, žiadosť o úver bez záložného práva vo výške 500.000,- Sk, v ktorej bol ako spoludlžník uvedený jej vtedajší manžel Y. W., B.. X.XX.XXXX a ako ručiteľ H. W., B.. X.X.XXXX, ktorý bol dňa 29.11.2005 zmenený na ručiteľa Y. O., B.. XX.X.XXXX, ku žiadosti predložila potvrdenie o príjme a výplatné pásky pre seba a ručiteľku Y. O. od zamestnávateľa spol. HOLIŠ COFFE COMPANY, spol. s r.o., Bystrická č. 1, Žarnovica, hoci obvinená v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala a bola na materskej dovolenke, následne s ňou dňa 4.1.2006 bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX H. XXXXXXXXXX, bola s ňou spísaná dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXX, na základe ktorých jej bola dňa 20.1.2006 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplatená čiastka 400.000,- Sk, avšak takto poskytnutý účelový úver T. W. nesplácala a ani nezdokladovala jeho použitie, čím porušila podmienky na poskytnutie úveru, poskytnuté finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila tak Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bajkalská č. 30, Bratislava, škodu vo výške 13.244,57 € (400.000,- Sk),
t e d a
vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobila väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l a
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výroky o treste týkajúce sa obžalovanej uvedené v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa 11.08.2008 a právoplatného dňa 23.09.2010, sp. zn. 1T/72/2008 a v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.01.2010 a právoplatného dňa 19.01.2010, sp. zn. 7T/124/2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovanej T. W., vypočutím svedka zároveň poškodeného T.. T. U., vypočutím svedkov Y. W., H. W., P. X., R. X., W. K., I. Č., H. W. (L. W.), prečítal tiež obsah celého pripojeného spisového materiálu a zistil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaná T. W. sa k spáchaniu žalovaného skutku v podstate priznala. Uviedla, že si už presne nepamätá dátum, kedy to bolo, bolo to však niekedy v roku 2005, keď požiadala Prvú stavebnú sporiteľňu o úver vo výške 500.000,- Sk. Toto urobila na podnet P. X., ktorá jej takúto možnosť získania finančných prostriedkov spomínala už niekoľko mesiacov predtým, ako vlastne tú žiadosť ona podala. P. X. že jej povedala, že ona vybaví všetky doklady a proste všetko okolo toho úveru. Ona jej povedala tiež, že je na materskej, že nemá žiadny príjem a že má 7 detí a že jej vtedajší manžel je nezamestnaný a robí iba v meste na verejnoprospešných prácach. Napriek tomu, že jej povedala P. X., len aby si založila účet vo VÚB banke a ona všetko ostatné že vybaví. Ona jej povedala, že nemá ani peniaze na založenie účtu. Na to jej povedala, že ona jej peniaze na založenie účtu dá a dala jej skutočne 200,- Sk, aby si mohla účet založiť. Účet si musela založiť preto, aby v prípade, že jej bude úver poskytnutý, mal byť na aký účet poukázaný. Potom, keď už mala účet vo VÚB banke založený, tak po nejakej dobe opäť došla P. X. s tým, že potrebuje k vybaveniu úveru ešte nejakú ručiteľku a aj jej sama hneď navrhla, že by to mohla byť H. W.. Potom zasa došla asi po mesiaci, že W. ručiť nemôže a že tam dá niekoho iného, aby sa o to nestarala, že všetko ona zariadi. Potom sa už len čakalo a X. za ňou prišla niekedy pred Vianocami a povedala jej, že je to vybavené a majú byť zaslané peniaze na ten jej účet vo VÚB banke. Ona sa aj chodila pýtať do banky, ale stále tam nič nebolo poukázané. Ona toto vždy povedala X.. Potom X. mala s niekým telefonovať a nejaká pani že jej mala potvrdiť, že tie peniaze už odišli na jej účet. V banke skutočne zistila, že na jej účet boli poukázané peniaze v sume 400.000,- Sk, ale že nemôže naraz všetky peniaze vybrať, pretože majú denný limit iba 100.000,- Sk. X. sa ešte rozčuľovala a nakoniec jej povedala, aby vybrala tých 100.000,- Sk a aby nahlásila výber zvyšných 300.000,- Sk. Tak aj urobila a keď vybrala tých 100.000,- Sk, vyšla pred banku, kde ju čakala P. X.Á.. Tá jej tie peniaze vo výške 100.000,- Sk zobrala a povedala jej, že ona jej ich večer prinesie. Neprišla však, ona ju aj hľadala, ale ani v bydlisku ani nikde inde ju nenašla. X. za ňou prišla až na tretí deň, keď mala ísť vybrať tých zvyšných 300.000,- Sk. Ešte jej povedala, aby so sebou zobrala svoju 5 - ročnú dcéru T., ktorá bude garanciou toho, aby im neušla z pred banky aj s peniazmi. X. ju doviezla pred banku na aute. V aute musela nechať dcéru T. a okrem X. boli v aute ešte dvaja chlapi. Keď odchádzala do banky vybrať tie peniaze, X. jej povedala, že dcéra T. ťa počká s nami v aute. Vybrala v banke tých zvyšných 300.000,- Sk a už pred bankou, ako sa vracala, ju čakali tí dvaja muži a X., ktorá držala jej dcéru T.. Na to jej X. vytrhla z ruky peniaze a aj s tými mužmi ušli preč. Ona na ňu aj kričala. Na to jej X. povedala, neboj sa, 100.000,- Sk ti z tých peňazí príde, ale do dňa pojednávania jej X. z tých peňazí nič nedala. Inak sa k veci nevyjadrovala.
Svedok a splnomocnený zástupca poškodenej strany - Prvej stavebnej sporiteľne T.. T. U. uviedol nasledovné: že zo spisového materiálu zistil, že medzi Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. a obžalovanou bola uzatvorená dňa 29.07.2005 zmluva č. 2754764401 o stavebnom sporení s cieľovou sumou
500.000,- Sk. Uvedená zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu, teda dňom 29.07.2005. Dňa 09.09.2005 prišlo k schvaľovaniu žiadosti o úver v pobočke Prvej stavebnej sporiteľne a.s., na ktorú si podala žiadosť o úver obžalovaná a v postavení spoludlžníka vystupoval Y. W., B.. XX.XX.XXXX a ďalším účastníkom mala byť H. W., B.. XX.XX.XXXX, ktorá figurovala ako ručiteľka. Úverová žiadosť bola kompletizovaná pred poradcom stavebného sporenia menom H. W. (W.) na adrese obchodného zastúpenia pobočky v Trnave na Jeruzalemskej č. 1. K žiadosti o úver boli priložené doklady týkajúce sa príjmov účastníkov a to potvrdenie o príjme ručiteľa H. W., ktorá mala príjem potvrdený spoločnosťou HOLIŠ KOFFI COMPANY s.r.o., Bystrická 1, Žarnovica a k potvrdeniu o príjme boli doložené aj dva kusy výplatných pások za obdobie júl 2005 a august 2005 a tiež bolo doložené z uvedenej spoločnosti potvrdenie týkajúce sa žiadateľky - obžalovanej T. W.. Na základe uvedených údajov sa v centrále spoločnosti Prvej stavebnej sporiteľne a.s. v Bratislave neakceptovala pôvodná ručiteľka H. W., pretože uvedená osoba už vystupovala aj v iných bankových inštitúciách ako ručiteľka, prípadne ako žiadateľka o úver, ktoré neboli splácané. Preto bol doplnený nový ručiteľ a to Y. O., nar. 10.01.1967, ktorá mala takisto pracovať v spoločnosti HOLIŠ KOFFI COMPANY s.r.o., Bystrická 1, Žarnovica a takisto aj u tejto osoby boli predložené výplatné pásky za október 2005 a november 2005 a na základe týchto doplnených podkladov došlo k schváleniu žiadosti o úver obžalovanej T. W.. Predmetom zmluvy o mimoriadnom medziúvere a o stavebnom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 500.000,- Sk. Dňa 20.01.2006 bolo vyplatených 13.277,57 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo bolo 80 % zo žiadaných finančných prostriedkov a zvyšných 20 % malo byť vyplatené dlžníkovi po zdokladovaní účelu, na ktoré boli použité prostriedky z medziúveru. Keďže uvedené zdokladovanie už neobdržali, ani zvyšných 20 % z medziúveru už nebolo poskytnutých. Tiež uviedol, že dňa 17.10.2007 Prvá stavebná sporiteľňa a.s. predmetnú pohľadávku postúpila spoločnosti EXEKUTÍVE s.r.o. so sídlom Okružná 1000/5, Michalovce. O tejto skutočnosti že boli všetci účastníci úverového vzťahu upovedomení. S poukazom na vyššie uvedené si preto ani neuplatňoval nárok na náhradu škody v tomto konaní. K iným skutočnostiam sa nevedel vyjadriť.
Svedok Y. W. uviedol, že s obžalovanou žil v manželskom vzťahu od roku 1989 až do 13.01.2009, ale už od októbra 2007 spolu nežili. Ďalej uviedol, že manželka sa počas ich spolužitia ukázala ako nezodpovedná a neschopná postarať sa o svoje štyri deti z predchádzajúcich vzťahov a o ďalšie štyri deti, ktoré pochádzajú z ich vzťahu. On že riadne pracoval a všetky zarobené peniaze odovzdal obžalovanej, ktorá však všetky peniaze veľmi rýchlo minula a on ani nevedel, načo. Pokiaľ bol on uvedený ako spoludlžník na nejakej zmluve pre Prvú stavebnú sporiteľňu na poskytnutie úveru, on o tomto nevedel a nedal na takéto konanie obžalovanej súhlas a z peňazí, ktoré by takto obžalovaná mala získať, nevidel ani korunu. Až neskôr, to bolo už v podstate keď sa mali rozvádzať s obžalovanou, tak šiel do Bratislavy zistiť, aké pôžičky alebo dlhy obžalovaná narobila a tam sa vlastne dozvedel, že s obžalovanou si mali zobrať z Prvej stavebnej sporiteľne úver vo výške 500.000,- Sk. Uvedenú skutočnosť že mu potvrdili aj v Prvej stavebnej sporiteľni, ale žiadne doklady že mu neposkytli. Svedok si spomenul ešte na takú skutočnosť, že to bolo pravdepodobne v roku 2006, keď bol s obžalovanou v meste a obžalovaná mu povedala, že idú niečo podpísať na matriku. On nevedel, čo podpisuje, pretože obžalovaná mu povedala, že to je iba nejaké čestné prehlásenie. On obžalovanej dôveroval a preto uvedenú listinu podpísal. Potom že ich pred matrikou čakali nejaké dve cigánky, s ktorými sa obžalovaná chvíľu rozprávala. On tie cigánky nepoznal. Neskôr videl, že tie cigánky mali u seba vlastne tie listiny, ktoré on aj obžalovaná podpisovali na matrike. Nerozumel tomu, obžalovaná mu k tomu nič nechcela povedať. Zdôraznil, že nechce niesť následky za takéto konanie obžalovanej. Inak sa k veci nevyjadroval.
Svedkyňa H. W. uviedla, že ju nahovorila P. X., aby vystupovala ako ručiteľka vo veci úveru od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. pre obžalovanú T. W.. Ona poznala X., preto jej to sľúbila a jej zasa sľúbila P. X. odmenu vo výške 10.000,- Sk. Ona bola vtedy nezamestnaná a peniaze potrebovala. Preto s tým aj súhlasila. Jej povedala X., že sa nemá o nič starať, že ona všetko vybaví. Ona preto dala X. svoj občiansky preukaz, z ktorého si táto opísala všetky údaje. S obžalovanou sa o tomto úvere ona ani nerozprávala. Uviedla ešte, že podpisovala pre X. nejaký doklad, už si nespomínala však, čo to bol aký doklad. K iným skutočnostiam sa už nevedela vyjadriť
Svedkyňa P. X. uviedla, že vie o tom, že obžalovanej T. W. vybavovala úver od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. R. X. s kamarátkou H. W. (W.). Ona že sa pri vybavovaní úveru nejako neangažovala. Ďalej uviedla, že obžalovaná ju požiadala, či by jej nešla robiť ručiteľku pri stavebnom úvere z Prvej stavebnej sporiteľne a že jej za to dá nejaké peniaze. Ona jej povedala, že nemôže jej robiť ručiteľku, pretože aj ona má taký istý úver. Na to obžalovaná odišla. Po nejakej dobe že ju navštívila jej sestra Y. O., ktorá
v tej dobe bývala niekde v Bratislave, ale ona jej adresu nevedela a ona sa jej spýtala, že či by neišla robiť ručiteľku obžalovanej. Že by dostala za to nejaké peniaze. Sestra s tým súhlasila, lebo aj pozná obžalovanú T. W.. Sestra potom išla za obžalovanou, ale ako sa dohodli, to už ona nevedela. Ona sa už potom nerozprávala o tomto ani s R. X., ani s W. a ani s W.. Že neskôr sa vlastne stretla s R. X., ktorá jej povedala, že obžalovaná T. W. potom, ako jej bol schválený úver a peniaze vyplatené na jej účet, peniaze vybrala a utiekla aj s peniazmi preč a že jej nedala ani korunu. Inak sa k veci nevyjadrovala.
Svedkyňa R. X. uviedla, že ona obžalovanú T. W. ani nepozná a pokiaľ sa týka úveru, ktorý si W. mala vybavovať od Prvej stavebnej sporiteľne, tak ohľadom tohto úveru za ňou chodila P. X. a celé to vlastne vzniklo tak, že ju oslovila na prelome rokov 2004 až 2005 pani W. (W.), ktorá jej povedala, že existujú úvery aj pre nezamestnaných a či vie o niekom, kto by mal záujem o takýto úver. Potom sa náhodou stretla s P. X., ktorá jej povedala, že by chcela taký úver najskôr pre seba a potom že aby sa vybavil úver aj pre obžalovanú W.. Ona preto od W. prevzala tlačivá a to žiadosť o úver bez záložného práva, ktoré potom odovzdala P. X.. A keď boli žiadosti vyplnené, tak ich potom zaniesla W.. Ešte na žiadosť W. priniesla nejaké prefotené doklady a to bolo všetko, čo v tejto veci vybavovala. Ona už potom ani s W. o tejto veci ani nerozprávala, párkrát sa však rozprávala o tejto veci s P. X. a ešte bola spoločne s obžalovanou otvoriť účet v príslušnej banke a o toto že ju určite požiadala pani W.. Ešte uviedla, že ju požiadala W., aby za ňou nechodili takto klienti, ale aby za ňou chodila iba ona a aby jej priniesla potrebné doklady. K iným skutočnostiam sa vyjadriť nevedela.
Svedkyňa W. K. sa nevedela vyjadriť k žiadnym rozhodným skutočnostiam, pretože nepoznala skutočnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy medzi obžalovanou a Prvou stavebnou sporiteľňou. Uviedla iba to, že obžalovanú z minulosti pozná. Iba uviedla, že pred 4 alebo 5 rokmi sa stretla s obžalovanou náhodne pred VÚB bankou v Trnave. Vtedy že bola s obžalovanou aj jej malá dcéra T.. Išli si sadnúť do cukrárne. Že tam prišli za nimi nejaké dve ženy a tie dve ženy že zobrali obžalovanej niečo z ruky. Ona nevedela, čo to malo byť, či to boli nejaké doklady alebo peniaze, pretože všetko malo byť v takej veľkej obálke. Ešte potom sa chvíľu rozprávala s obžalovanou a potom sa rozišli. Obžalovaná iba povedala, že to nie je možné, že jej to zobrali. Neskôr sa až dopočula, že to jej mali zobrať peniaze. Ale žiadne bližšie skutočnosti uviesť nevedela.
Svedkyňa H. W. (predtým W.) k veci uviedla, že od roku 2003 do roku 2006 pracovala ako sprostredkovateľ stavebného sporenia pre Prvú stavebnú sporiteľňu a.s. so sídlom v Bratislave a mala pobočku v Trnave na Jeruzalemskej ulici. Ona mala potenciálnemu klientovi, ktorý sa zaujímal o zmluvu o stavebnom sporení vysvetliť potrebné skutočnosti a všetky náležitosti, ktoré mali byť splnené. Vtedy sa vyžadovalo, že klient musel mať uzatvorený účet v banke a musel zložiť na účet jedno % z cieľovej sumy a potom vydala klientovi žiadosť o úver bez záložného práva. Bolo potom potrebné doložiť potvrdenie od zamestnávateľa a tiež potvrdenie o výške príjmu od zamestnávateľa. Keď klient splnil všetky podmienky a tlačivá boli riadne vyplnené a podpísané, ona všetky podklady postúpila na centrálu do Bratislavy. Z centrály v prípade schválenia zaslali klientovi na jeho adresu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktoré klient musel podpísať a podpisy overiť na matrike a následne ich mal späť zaslať na centrálu a až potom na základe overených zmlúv boli klientom zasielané peniaze na ich účet v banke. Uviedla, že ona ani nemusela toho klienta vidieť. Nemusela ani overovať totožnosť ani nič skúmať, takže úver mohol vybavovať aj známy toho klienta. K samotnému úveru obžalovanej T. W. uviedla, že vzhľadom na odstup času si už na vybavovanie uvedeného úveru nepamätá a ani meno obžalovanej jej nič nehovorí. Nevedela sa preto vyjadriť ani k tomu, či úver bola vybavovať u nej v kancelárii samotná obžalovaná alebo či ho vybavoval spoludlžník alebo ručiteľ. A nespomínala si ani na tú skutočnosť, kto jej vybavené doklady priniesol potom, čo boli podpísané, pretože jej stačilo iba priniesť doklady, ktoré mali všetky náležitosti. Ona tie doklady spracovala a zaslala na centrálu. K iným skutočnostiam sa nevedela vyjadriť.
Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti, pričom spáchanie trestnej činnosti obžalovanou mal súd preukázané jej vlastným priznaním a tiež konanie obžalovanej bolo preukázané aj na základe svedeckých výpovedí splnomocnenca poškodenej strany Prvej stavebnej sporiteľne T.. T. U. a tiež svedkami Y. W., H. W., R. X. H. H. W. (W.). Súd mal uvedeným dokazovaním preukázané, že obžalovaná sa dopustila takého konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože súd mal preukázaný priamy úmysel obžalovanej získať pre seba neoprávnený majetkový prospech tým, že predstierala splnenie podmienok pre poskytnutie úveru a pre splácanie úveru napriek tomu, že veľmi dobre vedela, že uvedené podmienky nespĺňa.
Vedela, že je nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu, bola dokonca v tej dobe na materskej dovolenke. Tým, že uviedla poškodenú stranu do omylu dosiahla poskytnutie úveru a tým spôsobila škodu, ktorá napĺňa kritériá väčšej škody tak, ako je táto určená v § 125 ods. 1 Trestného zákona. Súd neuveril obhajobe obžalovanej v tom smere, že potom, ako vyzdvihla peniaze z banky, že jej tieto zobrala P. X.. To v tomto prípade ani nie je podstatné, pretože ako naložila s peniazmi obžalovaná je v podstate jej vecou.
Obžalovaná bola pred spáchaním tejto trestnej činnosti 4 krát súdne trestaná a naposledy bola trestaná rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/124/2009 zo dňa 09.01.2010 a právoplatného dňa 19.01.2010 pre prečin krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 1 Trestného zákona a to formou spolupáchateľstva. Bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace a pre výkon trestu bola zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zo správy z obvodného úradu vyplýva, že bola aj jedenkrát prejednávaná za priestupok. Z miesta bydliska je hodnotenie neurčité, je nezamestnaná.
Súd pri rozhodovaní vo veci prihliadal na základné zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Trestného poriadku. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa dopustila tohto konania skôr, než boli vyhlásené odsudzujúce rozsudky v iných jej trestných veciach, do úvahy preto prichádzalo uloženie súhrnného trestu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 1T/72/2008 a Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/124/2009. Preto aj súd uložil obžalovanej primeraný súhrnný trest a keďže obžalovaná už bola pred spáchaním tejto trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, súd ju pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne súd zrušil výroky o treste týkajúce sa obžalovanej uvedené v rozsudkoch Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 1T/72/2008 a Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/124/2009. O škode súd nerozhodoval vzhľadom k vyjadreniu svedka a zároveň zástupcu poškodenej strany T. U., ktorý uviedol, že poškodená strana si nárok na náhradu škody neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.