Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/232/2016

Identifikačné číslo spisu: 5015201079 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5015201079.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX/X, U. O. - U. P., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2015, o nároku na starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 08.09.2016, č. k. -43, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 08. septembra 2016, č. k. -43 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 08.09.2016, č. k. -43, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2015 a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Preskúmavaným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2015 odporkyňa podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa a , , a a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa z 10.07.2015, ktorou požiadal o priznanie starobného dôchodku od 06.07.2015.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z potvrdenia Ministerstva obrany SR mal preukázané, že navrhovateľ vykonával v I. kategórii funkcií základnú vojenskú službu od 28.08.1975 do 15.07.1977 a od 16.07.1977 do 31.12.1992 zamestnanie vojaka z povolania, teda v I. kategórii funkcií získal 17 rokov a 31 dní, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné. Vzhľadom na to, že zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo do 31.12.1999, krajský súd mal preukázané, že nebola splnená podmienka

podľa pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 58 rokov podľa tohto zákona. Rozhodnutie odporkyne preto považoval za súladné.

V odôvodnení rozsudku krajský súd ešte uviedol, že nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa ohľadom zápočtu doby štúdia do 18.roku veku v prvom a druhom ročníku vojenskej strednej odbornej školy (VSOŠ), keď poukázal na ustanovenie .

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že v I. kategórii funkcií získal 17 rokov a 131 dní v dobe od 28.08.1975 do 31.12.1992 a odišiel do zálohy v súlade s na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého záväzku. Ku dňu 31.12.1992 v znení o zrušení pracovných kategórií ustanovoval pre vznik nároku na skorší odchod do dôchodku podmienku trvania zamestnania v I. alebo II. kategórii funkcií do 31.12.1992. Pre vznik nároku na starobný dôchodok od 58. roku veku teda spĺňa tak podmienku podľa ako aj podmienku podľa tohto zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v , ktoré bolo vložené do , je uvedené, že o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa 22.12.1999. Dátum 31.12.1999 je podľa jeho názoru diskriminačný, lebo sú ním vytvorené dve skupiny, ktoré slúžili v rovnakom zamestnaní v I. kategórii funkcií, keď tí, čo slúžili do 30.12.1999 nemajú rovnaké práva ako tí, ktorí v I. kategórii funkcií pracovali do 31.12.1999. Súčasne poukázal na to, že po celý aktívny pracovný život bol zúčastnený na poistení vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia u odporkyne a vzhľadom na dlhodobé a riadne odvody má nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku. Poznamenal, že nerozumie úvahe krajského súdu ohľadom hodnotenia doby štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, kde nastupovali 14-15 roční žiaci, lebo on takú školu neabsolvoval; po úspešnom ukončení civilnej učňovskej školy absolvoval dvojročnú dôstojnícku školu.

Navrhovateľ z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 511,81 eura.

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení (ďalej len „“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o úvahu krajského súdu ohľadom hodnotenia doby štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, kde nastupovali 14-15 roční žiaci, túto úvahu odvolací súd považoval za mylne uvedenú v písomnom vyhotovení rozsudku, keďže z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že krajský súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z preukázanej doby zamestnania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 17 rokov, vrátane obdobia základnej vojenskej služby počas štúdia navrhovateľa na Dvojročnej dôstojníckej škole.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podmienky nároku vojakov z povolania na starobný dôchodok upravoval do 31.12.2003 v ustanovení , podľa ktorého vojakovi z povolania vznikol nárok na tento dôchodok

od skoršieho veku 55/57 rokov len v prípade ak službu zaradenú do 1. kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov - túto podmienku navrhovateľ nespĺňa.

Navrhovateľ nespĺňa podmienky na skorší vznik nároku na starobný dôchodok ani podľa .

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ v dobe od 28.08.1975 do 15.07.1977 a od 16.07.1977 do 31.12.1992 získal v I. kategórii funkcií viac ako 17 rokov. Sporná medzi nimi bola aplikácia ustanovenia v znení platnom k 31.12.1992, resp. k 31.12.1999.

S účinnosťou od 01.07.1992 bolo o zrušení pracovných kategórií a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení do vložené nové znenie ustanovenia .

Podľa v znení občan, ktorý vykonával pred 01. januárom 1993 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1992 nárok na starobný dôchodok tiež, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií.

Podľa v znení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. .

Podľa vety pred bodkočiarkou v znení platnom od 01.01.2000 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

Ustanovenie je zaradené v desiatej časti , je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31.12.1992. Toto ustanovenie malo za cieľ, v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, postupne predlžovaného až do 31.12.1999, odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa tohto zákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok.

Uvedené ustanovenie odvolací súd nepovažuje za retroaktívne alebo diskriminačné, naopak malo umožniť zamestnancom, ktorí vykonávali také zamestnanie k 30.06.1992 dosiahnuť v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej kategórie v tam určenom období (najskôr len do 31.12.1992, naposledy a v súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií), teda do 31.12.1999 potrebný počet rokov v tejto kategórii pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok v rozsahu nižšom, ako je upravený v , resp. .

Pokiaľ navrhovateľ namietal ustanovenie , túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. bolo totiž predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do 1. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. , a tohto zákona) a zákonodarca v ustanovení ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa , ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 10.07.2015 ( ),

teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti ).

Aj odvolací súd mal z uvedených dôvodov preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa v spojení s a a , resp. v spojení s a .

Preskúmavané rozhodnutie odporkyne z uvedených dôvodov považoval za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa v spojení s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na neúspech navrhovateľa v tomto konaní rozhodol v súlade s v spojení s , a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.